2Svk/1/2021

1. Obec Viničné (ďalej len „prvostupňový správny orgán" alebo „stavebný úrad") rozhodnutím č. 0367-ursp/2014,2017-v zo dňa 08.06.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") podľa ustanovenia § 66 v spojení s § 39a zákona č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon") povolila účastníkom konania - stavebníkom G. I. a G. I., spoločne bytom H. XXX/XX, XXX XX H. v zlúčenom stavebnom a územnom konaní stavbu „Novostavba rodinného domu s pripojením na IS a spevnené plochy" (ďalej aj ako „povolená stavba") na pozemku s parcelným číslom XXXX/X (LV č. XXX) v katastrálnom území H.. 2. Rozhodnutím č.: OU-BA-OVBP2-2017/76925 z 29.09.2017 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie" alebo „napadnuté rozhodnutie") žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom sa stotožnil so všetkými skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového orgánu. Žalovaný potvrdil, že stavba bola umiestnená a povolená podľa „Územného plánu Viničné - Zmeny a doplnky č. 01/2014" vyhláseného všeobecne záväzným nariadením Obce Viničné č. 07/2015, ktoré nadobudlo účinnosť 16.11.2015, pri rešpektovaní znenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/ 2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška"), na ktorú odkazuje aj platná územnoplánovacia dokumentácia obce Viničné (ďalej len „ÚPD"). Podľa záväznej časti ÚPD je povolená stavba umiestnená v stabilizovanom území v regulačnom bloku P11 (regulácia využitia funkčných plôch), ktorého hlavné funkčné využitie je: plochy rodinných domov s prislúchajúcou nevyhnutnou vybavenosťou - garáže, drobné hospodárskej objekty. Konštatoval, že pred platnosťou Zmien a doplnkov č. 01/2014 bol prítomný určitý nesúlad medzi textovou a výkresovou časťou ÚPD, z ktorého bolo možné usúdiť či vyvodiť, že na spornom pozemku môže byť len zeleň súkromná prídomová, ale po vyhotovení Zmien a doplnkov č. 01/2014 možno aj v prieluke osadiť rodinný dom. K problematickej šírke pozemku 6,7 m žalovaný poznamenal, že podľa § 6 ods. 4 vyhlášky ide v danom prípade o stiesnené územné podmienky, s ktorými sa projektant v rámci dispozície objektu racionálne vysporiadal. K námietkam o dvojmetrovej vzdialenosti medzi vstupom do objektu stavebníkov a bazénom odvolateľov žalovaný uviedol, že nejde o vzdialenosť medzi rodinnými domami, ktoré by mali mať okná obytných miestností v protiľahlých častiach stien, ako to predpokladá § 6 ods. 4 vyhlášky. Stavba stavebníkov na parcele č. XXXX/X teda voči susedným stavbám na parcelách č. XXXX/Xač. XXXX/X nevykazuje protiľahlosť stien s oknami obytných miestností. Záverom uviedol, že tvrdenie odvolateľov o nemožnosti postaviť stavbu na spornom pozemku nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX/X, je neopodstatnené, rovnako aj to, že by takto umiestnená a povolená stavba nevytvárala rovnocenné podmienky do budúcnosti iným potencionálnym stavebníkom na okolitých pozemkoch.

3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd" alebo „krajský súd") a navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

rozhodnutia. Sťažovateľ znovu namietal nesúlad povoľovanej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, pričom stavebný úrad mal podľa jeho názoru konať v rozpore s pôvodným zrušovacím rozhodnutím žalovaného. Mal za to, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia preukázateľne odkázal na dokument, ktorého právna sila nezodpovedá zákonnej požiadavke vyplývajúcej z § 27 ods. 3 stavebného zákona, keď ako podklad pre rozhodnutie uviedol, cit. „podľa platného územného plánu obce Viničné Zmeny a doplnky č. 01/2014 schváleného uznesením č. 10/2015 zo dňa 28.10.2015." Uvedené tak nemalo korelovať s požiadavkou podľa onoho ustanovenia stavebného zákona na vyhlasovanie záväzných častí ÚPD obce formou všeobecne záväzného nariadenia, nie uznesenia. 5. Ďalej namietal, že závery žalovaného o umiestnení stavby v regulačnom bloku P11 nezodpovedajú skutočnému stavu, nakoľko z nahliadnutia do Prílohy č. 2 záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie Územného plánu obce Viničné - Zmeny a doplnky č. 01/ 2014 má byť zrejmé, že pozemok s parcelným číslom XXXX/X . sa nachádza sčasti aj v

Mal za to, že skutočnosť, že uvedený pozemok predstavuje úzky dlhý pás pôdy, v minulosti dlhodobo určený ako pás zelene medzi zástavbou rodinných domov, nemôže sama osebe odôvodňovať záver o tom, že ide o oblasť so stiesnenými územnými podmienkami. V dôsledku formulovania záveru o existencii takýchto územných podmienok mal podľa sťažovateľa žalovaný uplatniť postup vyvolávajúci výrazný zásah do práv vlastníkov susedných pozemkov. Nedodržanie primeranej vzdialenosti umiestnenej stavby od hranice susediacich pozemkov má podľa sťažovateľa negatívny vplyv na jeho vlastnícke právo a na doterajší spôsob využívania jeho pozemku.

8. Sťažovateľ namietal, že v priebehu celého správneho konania poukazoval na skutočnosť, že na úrovni povoľovanej stavby sa na jeho susednom pozemku s parc. č. XXXX/XX už v súčasnosti nachádza bazén, ktorý v prípade realizácie povoľovanej stavby bude vzdialený od povoľovanej nehnuteľnosti len 2 metre. Tento bazén sťažovateľ budoval v presvedčení, že vzhľadom na existujúcu zástavbu bude v tejto časti pozemku rešpektované súkromie osôb používajúcich bazén, pričom dôvodil, že využívanie záhradného bazéna sa nepochybne spája s väčšou mierou telesnej intimity a súkromia, ktorú je potrebné chrániť ako súčasť práv

dvakrát zrušil. 10. Krajský súd zdôraznil, že zásadnou pri posudzovaní danej veci je aktuálne skutočnosť, že pôvodné nedostatky z hľadiska ÚPD boli konvalidované schválením nového Územného plánu obce Viničné - Zmeny a doplnky č. 01/2014, vyhláseného všeobecne záväzným nariadením Obce Viničné č. 07/2015 (účinnosť nadobudlo dňa 16.11.2015) a táto tvorila aj podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia z 08.06.2017 a preskúmavaného rozhodnutia z

11. Správny súd neuznal ako dôvodnú ani námietku týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu žalovaného pri aplikácii ustanovenia § 6 vyhlášky vo vzťahu k regulácii vzájomného odstupu stavieb. V tomto ohľade nevzhliadol pochybenie žalovaného, keď tento uzavrel, že umiestnenie stavby vo vzdialenosti dvoch metrov od bazénu nie je v rozpore s ustanoveniami ani stavebného zákona, ani vyhlášky. Podstatnou vzhľadom na osobitosti daného pozemku je podľa názoru súdu skutočnosť, či bola dodržaná vzdialenosť medzi rodinnými domami v prípade, ak tieto majú okná obytných miestností v protiľahlých častiach stien.

otvor. Záverom nadväzujúc na uvedené správny súd skonštatoval, že v danej veci nebol preukázaný zásah alebo obmedzenie vlastníckeho práva sťažovateľa, resp. jeho porušenie práva na súkromie plynúce z nedodržania ustanovení stavebného zákona či vyhlášky.

13. Následne v sťažnostných bodoch namietal, že: - lehota súdneho konania v danej veci bola neprimerane dlhá, nakoľko správny súd nariadil pojednávanie až po troch rokoch od podania správnej žaloby, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku neidentifikoval žiadne prekážky či objektívne skutočnosti, ktoré viedli k takýmto prieťahom v konaní a zároveň ani neuviedol, aké procesné úkony počas tohto

žalovaného; - správny súd sa nevysporiadal so všetkými žalobnými námietkami, predovšetkým tými týkajúcimi sa rozporu výroku prvostupňového rozhodnutia a odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia čo do identifikácie územného plánu, z ktorého stavebný úrad pri povoľovaní stavby vychádzal, ako aj námietok ohľadne nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia a podstatných porušení ustanovení o konaní; - nie je pravdou, že žalobou poukázal na nesúlad rozhodnutia stavebného úradu so záväzným územným plánom obce bez toho, aby to priamo súviselo s jeho subjektívnymi právami, nakoľko od počiatku poukazoval na dopady tohto rozporu na jeho vlastnícke a užívacie práva ako vlastníka a obyvateľa susedného pozemku. Podanie správnej žaloby tak nie je len výsledkom jeho subjektívnej nespokojnosti, ale poukazom na objektívny rozpor rozhodnutia územného úradu s platnou a záväznou ÚPD vedúci v konečnom dôsledku k protiprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu stavebného úradu;

Sťažovateľ má za to, že spôsob zástavby pre uvedené územie definovaný v územnom pláne obce č. 01/2014 ako „izolovaná zástavba" (voľne stojace domy) vylučuje uplatnenie stiesnených územných podmienok, pričom sporný pozemok je svojím tvarom a hlavne šírkou 6,7 m nevhodný na takýto typ zástavby, keďže predstavuje úzky dlhý pás pôdy v minulosti dlhodobo určený ako pás zelene medzi zástavbou rodinných domov. Odvolávajúc sa na stiesnené územné podmienky preto žalovaný ako aj krajský súd poskytli danému pozemku, resp. stavebníkovi na danom pozemku nenáležitú výhodu na úkor a ujmu vlastníkov susedných pozemkov; - pojem stiesnené územné podmienky je potrebné vykladať individuálne, vo vzťahu k podmienkam konkrétneho územia, nie jednotlivého pozemku, pričom podmienky stanovené územným plánom majú mať prednosť pred uplatnením správnej úvahy orgánu verejnej správy a túto skutočnosť mal pri posudzovaní žalobných námietok zohľadniť aj správny súd.

tomto ohľade irelevantné. K námietke sťažovateľa, že správny súd sa nezaoberal niektorými podstatnými žalobnými námietkami, účastník konania v 1. rade uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, na základe čoho krajský súd dospel k záverom, ktoré sú predmetom výroku rozhodnutia.

Má za to, že správne orgány postupovali v danej veci v súlade so zákonom a preskúmavaným rozhodnutím nebolo zasiahnuté do subjektívnych práv sťažovateľa. 16. Účastník konania v 2. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti objasňuje susedské pomery v oblasti, kde je povolená stavba situovaná, ako aj okolnosti nadobudnutia vlastníctva sporného pozemku stavebníkom G. I. a poukazuje na rozpor skutočného stavu stavby s projektovou dokumentáciou.

IV. Citácie dotknutých právnych predpisov

Podľa ustanovenia § 27 ods. 3 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 prvá veta stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1-7 vyhlášky: (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. (6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej

16. 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd") preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods.1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 30. marca 2023.

19. Sťažovateľ úvodom namieta neprimeranú dĺžku samotného súdneho konania o správnej žalobe, v dôsledku ktorej malo dôjsť zavinením správneho súdu k stavu, že stavebník stavbu medzičasom dokončil a užíva ju. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že ak neboli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a správny súd tento ani nepriznal, nebolo zriadenie stavby na základe právoplatného stavebného povolenia protiprávne.

20. Namietaná skutočnosť, že odôvodnenie právneho posúdenia veci správnym súdom nie je rozsiahle, sama osebe nezakladá nepreskúmateľnosť jeho odôvodnenia. Dôležitým v danom ohľade je, či sa správny súd vysporiadal so všetkými podstatnými žalobnými námietkami a či poskytol žalobcovi odpoveď na všetky skutkovo a právne relevantné otázky v tejto súvislosti. Pokiaľ ide o namietané nevysporiadanie sa krajského súdu s rozporom výroku prvostupňového rozhodnutia a odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia čo do identifikácie územného plánu, z ktorého stavebný úrad pri povoľovaní stavby vychádzal, kasačný súd uvádza, že ide o zrejmú chybu v písaní identifikovanú v odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu.

orgán. Uvedený nesúlad medzi označeniami územného plánu obce je následkom zjavnej chyby v písaní na strane stavebného úradu, ktorú pri racionálnom uvažovaní nie je možné považovať za nedostatok spôsobujúci nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia či za dôvod na jeho zrušenie. Rovnako neobstojí ani námietka sťažovateľa, že sa správny súd opomenul vysporiadať s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a podstatných porušení ustanovení o konaní. Krajský súd v tejto súvislosti po preskúmaní veci správne zdôraznil, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na uvedené skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu.

Ak bolo prvostupňové stavebným úradom vydané dňa 08.06.2017, musel tento vychádzať pri rozhodovaní o povolení stavby z v tom čase platného územného plánu obce Viničné - Zmeny a doplnky č. 01/2014, vyhláseného všeobecne záväzným nariadením Obce Viničné č. 07/2015, ktoré nadobudlo účinnosť 16.11.2015. Kasačný súd v zhode so správnym súdom konštatuje, že vychádzajúc z platnej ÚPD bolo v regulovanom území P11 aj B2/r možné osadiť rodinný dom, a to pri dodržaní príslušných noriem a predpisov v závislosti od druhu a výšky umiestňovaných zariadení (z hygienických dôvodov) - najmä vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o stavebnotechnických požiadavkách na výstavbu. Kasačný súd tak súhlasne so správnym súdom nevyhodnotil túto námietku ako dôvodnú a tvrdenia sťažovateľa v tomto ohľade považuje za zavádzajúce. Ak v danom území nebolo možné podľa platného územného plánu do 16.11.2015 osadiť rodinný dom, nemôže uvedené predstavovať argument pre nepovolenie výstavby rodinného domu v rámci stavebného konania vedeného v roku 2017 za dodržania všetkých zákonom či podzákonným predpisom stanovených požiadaviek a noriem.

V danom konaní nebolo preukázané, že by zasadením stavby v zadnej časti pozemku stavebníka na úrovni záhrady sťažovateľa došlo k nedodržaniu vzdialeností povolených § 6 ods. 1 až 3 vyhlášky, a teda by bolo potrebné pristúpiť k aplikácii ustanovení upravujúcich vzdialenosti a odstupy medzi stavbami v prípade existencie stiesnených územných podmienok (§ 6 ods. 4 a ods. 5). Ako vyplýva z listín založených v administratívnom spise, v danej veci zároveň ani nebolo možné sa odvolávať na vyhláškou regulovanú tzv. „odstupovú vzdialenosť medzi rodinnými domami v súvislosti s ich protiľahlými stenami".

uvedenú v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 7As 13/2010-145, cit.: „pokud se totiž nejedná o obtěžování mimořádné, převyšující míru přiměřenou poměrům, je přednostně na tom, kdo se cítí být obtěžován, aby provedl opatření, která by tomuto obtěžování zabránila. […] Stěžovatelé si nemohou osobovat právo na to, aby byla vyloučena každá stavební změna v jejich sousedství, která by podstatně snížila míru jejich soukromí." a sp. zn. 6 As 174/2018, cit.: „relevantní je zejména zásadní změna výhledových poměrů, ke které dojde v okruhu několika málo metrů od nemovitosti a která přímo souvisí i s posuzováním oslunění nemovitosti a stíněním okolních budov". Kasačný súd má za to, že sťažovateľom uvádzané skutočnosti sú (azda pochopiteľným) prejavom jeho subjektívnej nespokojnosti s umiestnením stavby na susediacom pozemku, než tvrdeniami objektívne spôsobilými spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ako aj preskúmavaného

25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu jeho neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane kasačného zo zákona nevyplýva. Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.

V Bratislave dňa 30. marca 2023