2Svk/1/2025

1. Okresný úrad Michalovce (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-MI- KO1-2020/005985-2 z 5. februára 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií v účinnom znení (ďalej len „zákon o slobode informácií“) nevyhovel Opakovanej žiadosti o kópie delimitačných protokolov a vyúčtovanie k reštitúcii podľa zákona 138/1991 z 27. januára 2020 podanej žalobkyňou (ďalej len „žiadosť“). Žalobkyňa ňou žiadala o kópie delimitačných protokolárnych zápisov a vyúčtovanie k reštitúcii podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v účinnom znení k pozemku č. XXX v intraviláne Q.. Prvostupňový orgán mal za to, že požadované informácie nebolo možné sprístupniť v režime zákona o slobode informácií, pretože ich vyhodnotil ako informácie zo zbierky listín z katastra nehnuteľností, ktoré sa poskytujú podľa katastrálneho zákona v účinnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) a podliehajú správnemu poplatku. 2. Žalobkyňa sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolala. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. OU-KE-OOP5-2020/018056/BNK z 24. februára 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa v odvolaní namietala nezákonnosť prevodu, resp. prechodu vlastníckeho práva k parcele č. XXX v k. ú. Q., no nevenovala sa dôvodom namietanej nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný zhodnotil, že sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu a nevzhliadol dôvody na jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie.

5. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Mal za to, že § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií sa má extenzívnym výkladom vzťahovať aj na situácie, v ktorých je poskytovanie informácií upravené osobitným zákonom. Žalovaný vyjadril svoj názor, že považuje za nelogické, aby informácie, ktoré zákonodarca obmedzil z dôvodu existencie osobitnej právnej úpravy sprístupňovania údajov z katastrálneho operátu boli získavané inou formou. V tejto súvislosti uviedol rozsudok veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/7/2020 zo 6. júla 2021, podľa ktorého ak jeden zákon, a teda, ak osobitný zákon ustanoví, že je niečo neverejné, nemožno vykladať, že je to podľa zákona o slobode informácií prístupné a verejné. Žalovaný mal za to, že pokiaľ osobitný predpis ustanovuje nesprístupňovanie určitých údajov, tak zákon o slobode informácií nemôže založiť slobodný prístup k týmto údajom.

V neposlednom rade sa opieral aj o ďalšie rozhodnutia, z ktorých podľa neho možno vyvodiť implicitné obmedzenie prístupu k informáciám, resp. prednosť osobitnej právnej úpravy pred zákonom o slobode informácií. 8. Žalovaný vyhodnotil právo na ochranu údajov zbierky listín ako silnejšie než právo osôb na informácie o takýchto údajoch, preto mal za to, že materiálne podmienky na nesprístupnenie informácie boli v prejednávanej veci naplnené. Zároveň bol presvedčený, že žalobkyni prvostupňový orgán, ale aj on sám dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, prečo jej informácia nebola poskytnutá. Žalovaný akcentoval na ochranu práv účastníkov právnych úkonov, ktoré sa v zbierke listín nachádzajú. 9. Žalovaný k nevysporiadaniu sa s odvolacími námietkami uviedol, že žalobkyňa v odvolaní uvádzala aj skutočnosti, ktoré sa netýkali predmetu konania. Žalovaný preto na všetky námietky nereagoval. Vyjadril tiež svoju obavu, že poskytovanie informácií z katastrálneho operátu postupom podľa zákona o slobode informácií by spôsobilo účelovosť podávania takýchto žiadosti bez povinnosti úhrady správneho poplatku, popierajúc zmysel a účel právnej

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

14. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 15. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán svoje rozhodnutia opreli výlučne o to, že listiny, ktorých kópiu žalobkyňa požadovala, tvoria súčasť zbierky listín katastra nehnuteľností a majú byť poskytnuté v režime zákona o katastri nehnuteľností, za splnenia si poplatkovej povinnosti, ktorá je na tento postup naviazaná. Táto skutočnosť mala odôvodňovať záver pre nevyhovenie žiadosti žalobkyne. Obe rozhodnutia však úplne opomínajú vzťah medzi katastrálnym zákonom a zákonom o slobode informácií, pričom orgány verejnej správy nepodali náležitú argumentáciu odôvodňujúcu ich úradný postup. Žalovaný sa pritom vôbec nezaoberal skúmaním, či nie je dôvod na sprístupnenie požadovaných informácií podľa zákona o slobode informácií. Kasačný súd preto postup žalovaného, konformne s názorom správneho súdu, vyhodnotil ako nezákonný.

zákona. V predmetnej veci sa takouto nevýhodou javí byť to, že by sa žalobkyni poskytlo menšie penzum informácií, než keby zvolila režim podľa katastrálneho zákona. Uvedené však nič nemení na tom, že orgán verejnej správy žiadateľa za ním uskutočnenú voľbu nemôže ukracovať na jeho právach.

S tým sa potom spája aj zodpovednosť za splnenie všetkých podmienok, ktoré z toho-ktorého režimu vyplývajú. Nemožno preto na nesprístupnenie informácie ako validným rozumieť ani argument, že poskytovanie informácií podľa katastrálneho zákona je spojené s poplatkovou povinnosťou. 18.

Takýmto prístupom žalovaný znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace práva. 19. Nemôže byť aplikovaný ani § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií. Podľa neho: Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe zákona (.

požadované informácie sprístupňované podľa osobitných predpisov, stanovenému okruhu oprávnených osôb a za splnenia konkrétnych zákonných podmienok nenapĺňa dôvod obmedzenia sprístupnenia podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií. Nie je možné odmietnuť právo na poskytnutie informácie žiadanej podľa zákona o slobode informácií z dôvodov aplikácie ustanovenia iného zákona (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/106/2015 z 27. apríla 2016).

21. Vyššie uvedené podmienky tak formulujú nielen nevyhnutnosť zákonného zmocnenia na obmedzenie, ale aj preukázanie existencie jedného zo záujmov vymedzených v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení a súčasne zdôvodnenie, prečo existuje potreba danú informáciu chrániť. Ak aj orgán verejnej správy identifikuje potrebu dotknutú informáciu chrániť, potom ďalšími čiastkovými krokmi pre finálne vyhodnotenie je posúdiť aj to, či táto potreba pretrváva a či sa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo len niektorú jej časť. V každom prípade ale je potrebné vykonať správnu úvahu, či niektoré čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo 16. decembra 2021).

V prejednávanej veci orgány verejnej správy tento prístup úplne opomenuli. Prvostupňový orgán odkazoval na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií, čo, ako je zrejmé z predošlého textu, nemohlo byť vôbec uplatnené na prípad žalobkyne. Žalovaný dokonca len poukázal na ustanovenia zákona o slobode informácií a katastrálneho zákona, pod ktoré skutkový stav už ani nesubsumoval. Orgány verejnej správy žalobkyni prakticky nevysvetlili, prečo vydali napadnuté rozhodnutia. Sú pritom povinné svoje rozhodnutia riadne odôvodniť tak, aby (i) uviedli skutkové zistenia, z ktorých vychádzali, (ii) vysvetlili, ako tieto skutkové zistenia vyhodnotili a (iii) racionálne zdôvodnili svoje právne posúdenie.

Orgány verejnej správy neposudzovali ani len to, či žalobkyňa spadá do okruhu oprávnených osôb, napriek jej tvrdeniam o vlastníctve pozemku, ku ktorému kópiu dokumentov vyžadovala. Žalovaný len veľmi široko uviedol: Odvolací správny orgán sa stotožňuje s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého z obsahu žiadosti vyplýva, že predmetom žiadosti sú informácie, ktoré sa poskytujú žiadateľom postupom podľa katastrálneho zákona, pričom však je správny orgán povinný prihliadať na to, či je sťažovateľ oprávnenou osobou v zmysle § 68 ods. 3 katastrálneho zákona. Takýto záver ani v hrubých rysoch nereflektuje na atribúty riadneho odôvodnenia. Žalovaný síce kasačnou sťažnosťou načrtol úvahu, že právo na ochranu údajov zbierky listín je silnejšie než právo osôb na informácie o takýchto údajoch, treba však zdôrazniť, že v jeho rozhodnutí, ale aj v tom prvostupňovom, bližšie úvahy a ich zdôvodnenia absentujú. 23.

spravodajstvu. Obmedzenie verejnosti zbierky listín katastra nehnuteľností tak reflektuje na ochranu osobných údajov, obchodného tajomstva a iných, svojou povahou súkromných záujmov. Je preto dôvodné posudzovanie takých dokumentov, pri ktorých chránený údaj nie je prítomný, či bezúčelnosť obmedzenia jeho verejnosti (bližšie pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie.

24. K rozhodnutiu veľkého senátu Najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/7/2020 zo 6. júla 2021, na ktoré žalovaný v kasačnej sťažnosti odkázal je treba povedať, že východiskom pre záver ak osobitný zákon ustanoví, že je niečo neverejné, nemožno vykladať, že je to podľa zákona o slobode informácií prístupné a verejné, bola otázka nahliadnutia do priestupkového spisu a umožnenia vyhotoviť si kópie zo spisu vo veci priestupku. V tomto smere bola jedným z argumentov aj neverejnosť priestupkového konania. Veľký senát uviedol, že ak predmetná informácia má pôvod v konaní, ktoré osobitné zákony označujú za neverejné, potom sa na sprístupnenie vzťahuje implicitné obmedzenie sprístupnenia informácie na základe tohto osobitného zákona. Z povahy veci je ale zrejmé, že nahliadnutie do spisu nie je sprístupnením informácie. Aj podľa veľkého senátu: úlohou zákona o slobode informácií nie je zabezpečovať prístup k informáciám účastníkom administratívneho konania vo veciach týkajúcich sa prebiehajúceho administratívneho konania. Rozsah prístupu účastníka by mal byť širší ako žiadateľov podľa zákona o slobode informácií, ktorí nie sú účastníkmi konania. Žalovaný

25. Orgány verejnej správy teda boli povinné sa vysporiadať s otázkou, či pri posudzovaní žiadosti žalobkyne, s ohľadom na povahu dokumentov, ktorých kópiu žiadala, obmedzenia normované v katastrálnom zákone boli implicitnými obmedzeniami k ich prístupu, a či tieto obmedzenia aj boli za daných okolností prípustné. Pokiaľ si žalobkyňa zvolila režim zákona o slobode informácií, táto jej mala byť poskytnutá v podobe, akú by po vykonaní všetkých potrebných úkonov, čo do ochrany zákonom o slobode informácií vymedzených údajov, bolo možné zverejniť. Kasačný súd v plnej miere súhlasí so závermi správneho súdu, že orgány verejnej správy svoj úradný postup nedostatočne ozrejmili a vec nesprávne právne posúdili. Z týchto dôvodov boli sťažnostné body žalovaného kasačným súdom vyhodnotené ako nedôvodné.