2Svk/12/2021

1. Okresný úrad Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.: OU-PO-OVVS2-2019/036533, PR. 1120/2019/HN z 07.11.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že „dňa 11.06.2019 v čase okolo 14:30 hod. na ul. U. H. X/A N. S. potom, čo mu P.. O. S.Č. povedal, že má parkovacie miesto na parcele č. 509/3 a ukázal mu oznámenie o prenájme v súvislosti so zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou s Z.. Q. H., ako aj žiadosť o umožnenie prejazdu cez jeho parcely, tak obvinený P.. R. H. na to reagoval tak, že mu povedal, že nesúhlasí s umožnením prejazdu a nesúhlasí s tým, aby tam vchádzal a parkoval na predmetnom mieste. Následne dňa 12.06.2019 v presne nezistenom čase obvinený počas telefonického rozhovoru medzi ním a P.. O. S. povedal, že mu nedovolí vojsť do dvora a zavrie

O. S. hliadku polície, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie schválnosťami“. Žalobcovi bola podľa § 11 ods. 1 písm. b/ s prihliadnutím na § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 40,- €. Žalobcovi bola taktiež uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 16,- €. 2. Žalobca podal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu.

4. Po rozsiahlej rekapitulácii priebehu konania a vykonaného dokazovania sa sťažovateľ v odôvodnení rozhodnutia stotožnil so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým orgánom. Sťažovateľ uviedol, že v konaní bolo potrebné spoľahlivo zistiť, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, teda či obvinený úmyselne narušil občianske spolunažívanie schválnosťami.

Iné hrubé správanie je postihnuteľné podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia len vtedy, ak páchateľ ním úmyselne narušuje občianske spolunažívanie. Občianske spolunažívanie je pritom právne neurčitý pojem a všeobecne zaň možno považovať súhrn pravidiel správania, ktorých dodržanie nad rámec právnych noriem je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného, riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácií. Pri danom priestupku podľa citovaného zákonného ustanovenia sa vyžaduje úmyselná forma zavinenia.“

Jeho konanie možno charakterizovať ako zámernú a cielenú činnosť, ktorú zo zlomyseľnosti, pomsty alebo iných racionálne nevysvetliteľných príčin a pohnútok, vedomým konaním strpčoval a sťažoval život inému subjektu drobnými priekmi a prekážkami. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že príčinou takéhoto konania obvineného voči tretej osobe pánovi P.. O. S. sú naštrbené rodinné vzťahy medzi ním a pánom Z.. Q. H., t. j. takéto konanie obvineného voči tretej osobe možno chápať aj ako účelové, zámerné.“ 7. Ďalej sťažovateľ uviedol, že zo spisu vyplýva, že z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/71/2018 z 31.05.2018, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/4/2018 zo dňa 02. 02. 2018, žalobca bol a je povinný zdržať sa zásahov do realizácie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu zriadeného Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 15.05.1998, ktoré je zapísané na LV č. XXXX, k. ú. S. ako právo

3. Pritom podľa sťažovateľa je z obsahu výpovedí svedkov i žalobcu, a ďalších listín, ktoré sú súčasťou spisu, možné ustáliť, že žalobca v čase dopustenia sa daného priestupku vedel, kto je osoba P.. O. S., teda vedel, že ide o osobu, ktorá má určitý právny vzťah k pozemku parcele C KN č. 509/3 a k stavbe na nej stojacej, vedel, že na uvedenom pozemku sú vytvorené parkovacie miesta, vedel o povinnosti strpenia a zdržania sa zásahov do realizácie vecného bremena nielen prechodom, ale aj prejazdom, a aj napriek všetkým týmto skutočnostiam zasiahol do pokojného stavu, normálneho užívania nehnuteľnosti pánom P.. O. S.. 8.

II. Konanie pred správnym súdom

9. Žalobca podal správnu žalobu vo veciach správneho trestania tvrdiac, že správne orgány ho ukrátili na jeho právach tým, že zistili skutkový stav nedostačujúco na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu; napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia; a napádané rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 10. Na základe tejto správnej žaloby Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. 5S/27/2020-68 z 02.07.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi tiež priznal právo na plnú náhradu trov konania voči sťažovateľovi. 11. Správny súd odôvodnil napadnutý rozsudok tým, že správne orgány nesprávne právne posúdili vec. Vychádzal z charakteru vecného bremena podľa § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že vecné bremeno vo forme práva prechodu k parcelám č. 509/4 a č. 509/5 v k. ú. Prešov bolo zriadené pre vlastníkov parciel č. 509/3 a 509/1, pričom v zmysle vyššie uvedených uznesení civilných súdov o neodkladnom opatrení mal byť umožnený aj prejazd motorovými vozidlami. Podľa správneho súdu nemožno konštatovať, že sa žalobca popísaným konaním dopustil úmyselného porušenia povinnosti, keď z týchto uznesení výslovne vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené iba v prospech vlastníkov parciel č.

I. Kasačná sťažnosť žalovaného

15. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal napadnutý rozsudok kvôli nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správnym súdom zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym názorom správneho súdu a tvrdil, že vydal zákonné rozhodnutie, ktoré dostatočným spôsobom aj odôvodnil a taktiež zdôvodnil všetky kroky, ktoré ho viedli k potvrdeniu prvostupňového správneho rozhodnutia. Poukázal na to, že skutkový stav sporný nebol (a skutkový stav podľa neho nespochybnil ani správny súd), procesné právne predpisy porušené taktiež neboli a správna úvaha žalovaného bola dostatočným spôsobom rozvedená v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Sťažovateľ trval na svojej skutkovej a právnej argumentácii. 17. Sťažovateľ tvrdil, že povinnosťou správneho orgánu pre rozhodnutie o uznaní viny žalobcu ako obvineného bolo v konaní spoľahlivo zistiť, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, teda či obvinený úmyselne narušil občianske spolunažívanie schválnosťami. 18. Sťažovateľ v podstate opakoval argumentáciu zo svojho rozhodnutia, že žalobca svojím opakovaným konaním hrubým spôsobom „naschvál“ zasiahol do pokojného stavu života inej osoby, narušil tak zároveň občianske spolunažívanie, ako aj negatívne zasiahol do práv iného. Jeho konanie sťažovateľ charakterizoval ako zámernú a cielenú činnosť, ktorou zo zlomyseľnosti, pomsty alebo iných racionálne nevysvetliteľných príčin a pohnútok, vedomým konaním strpčoval a sťažoval život inému subjektu drobnými priekmi a prekážkami. Považoval pritom za zrejmé, že príčinou takéhoto konania žalobcu voči tretej osobe, pánovi P.. O. S., boli naštrbené rodinné vzťahy medzi žalobcom a pánom Z.. Q. H. (jeho bratom), t. j. takéto konanie voči tretej osobe možno chápať aj ako účelové, zámerné a ľahko čitateľné.

KN 509/1 umožnený nielen prechod, ale aj prejazd motorovými vozidlami cez parc. KN 509/4 a parc. 509/5“. Tiež poukazoval na nájomný vzťah medzi pánom Z.. Q. H. a pánom P.. O. S., ktorého predmetom bola stavba so súpisným č. XXXX, ktorá je postavená na parcele č. 509/ 3, pričom nájomný vzťah sa týka výlučného užívania kancelárskych priestorov nachádzajúcich sa v budove a užívania parkovacieho miesta na parcele č. 509/3. 20. Žalobca podľa sťažovateľa v čase skutku vedel, kto je P.. O. S., teda že ide o osobu, ktorá má určitý právny vzťah k pozemku - parcele č. 509/3 a k stavbe na nej stojacej, vedel, že na uvedenom pozemku sú vytvorené parkovacie miesta, vedel o povinnosti strpenia a zdržania sa zásahov do realizácie vecného bremena nielen prechodom, ale aj prejazdom, a aj napriek všetkým týmto skutočnostiam zasiahol do pokojného stavu, normálneho užívania nehnuteľnosti pánom P.. O. S.. 21.

menovanými. 22. Podľa názoru sťažovateľa žalobca ako obvinený sa skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, dopustil, čím naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, t.j. svojím úmyselným konaním narušil občianske spolunažívanie schválnosťami.

Podľa sťažovateľa je zrejmé, že ak tieto nehnuteľnosti boli prenajaté na užívanie tretej osobe (P.. O. S.), a ich súčasťou sú aj parkovacie miesta, potom je logické, že nájomca by mal mať možnosť dostať sa do predmetu nájmu nielen peši, ale aj motorovým vozidlom. Konanie žalobcu bolo v tejto veci účelové, z dôvodu jeho animozít s bratom (súčasne prenajímateľom nehnuteľností). Vedomé konanie žalobcu, ktorým sťažil užívanie prenajatých nehnuteľností tretej osobe, len aby sa mstil bratovi, podľa sťažovateľa nemôže požívať právnu ochranu.

26. Podľa sťažovateľa správny súd bol oprávnený posudzovať správne uváženie, hodnotiaci proces, nie však samotný výsledok správnej úvahy. Sťažovateľ tvrdil, že pri aplikácii správnej úvahy nedošlo k vybočeniu z medzí a hľadísk ustanovených zákonom o priestupkoch v spojení s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

je podľa sťažovateľa podstatnou náležitosťou výroku rozhodnutia preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. 28. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa ku kasačnej sťažnosti.

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas, je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozsudok vyhlásil bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk.

31. Kasačný súd súhlasí so sťažovateľom, že správny súd výslovne nespochybnil zistený skutkový stav, hoci žalobca tak opakovane činil. 32. V tej časti kasačnej sťažnosti, kde sťažovateľ uvádza, že je logické, že aj nájomca by mal mať možnosť dostať sa do predmetu nájmu nielen peši, ale aj motorovým vozidlom, kasačný súd uznáva, že spravidla býva v občianskoprávnych vzťahoch právo oprávneného z vecného bremena chápané tak, že výkon tohto práva je možné zmluvne prenechať inej osobe napríklad aj nájomnou zmluvou. Kasačný súd je preto zdržanlivejší, a bez ďalšieho si neosvojuje právny názor správneho súdu, že žalobca (iba) realizoval svoje vlastnícke právo a práve to by malo byť dôvodom, že sa nemohol vlastne dopustiť žiadnej protiprávnosti. Zároveň však kasačný súd poznamenáva, že otázka, či bol pán S. oprávnený vykonávať na základe nájmu aj práva zodpovedajúce vecnému bremenu (sporné právo na prejazd), bola v okolnostiach veci aj pre správny súd otázkou predbežnou, a jej definitívne riešenie patrí, v prípade sporu, civilným súdom.

34. Kasačný súd na okraj poznamenáva, že na účely posudzovania subjektívnej stránky, teda úmyslu narušiť občianske spolunažívanie u žalobcu, je možné považovať výklad správneho súdu do istej miery za udržateľný, hoci toto právne posúdenie nemá vplyv na skutočnú existenciu hmotnoprávnych občianskoprávnych vzťahov, ktorých rozsah prislúcha posúdiť záväzne až civilnému súdu. V prípadoch sporov o existenciu práva alebo povinnosti nemožno neprihliadať podľa okolností veci, pri priestupku spočívajúcom v úmyselnom konaní (s osobitnou pohnútkou), aj na prípadnú existenciu odôvodneného vnútorného presvedčenia konajúcej osoby, v tomto prípade o neexistencii povinnosti strpieť prejazd treťou osobou. V obdobných situáciách musí správny orgán v tomto smere svoje rozhodnutie dostatočne odôvodniť.

36. Aj z judikatúry kasačného súdu, konkrétne z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/12/2019 z 30.09.2021, publikovaného pod č. 12/2022 ZNSS, vyplýva, že „schválnosťou treba rozumieť konanie narušujúce hrubým spôsobom pokojné a riadne spolunažívanie, pričom hrubosť takéhoto konania môže spočívať napríklad vo verbálnej agresii, fyzickej agresii nedosahujúcej intenzitu ani drobného ublíženia na zdraví či v spôsobení iného dostatočne závažného následku. Iba hrubé konanie (hrubé správanie) je priestupkovo postihnuteľné. V čom je konkrétne správanie správaním hrubým, a teda schválnosťou, musí konajúci orgán verejnej správy vyhodnotiť a následne zdôvodniť, a to pokiaľ ide o povahu, intenzitu a následok takéhoto správania. Akékoľvek konanie majúce znaky schválnosti („naprieku“) [v bežnom jazyku] automaticky nie je možné považovať za priestupkovo postihnuteľné konanie. Hrubým správaním a teda aj schválnosťou sa rozumie také správanie, ktoré prekračuje rámec iným spôsobom nevhodného správania.“ Tiež v tomto

Napokon nie je zrozumiteľné ani, to ako dospel žalovaný k záveru, že žalobca zasiahol do pokojného stavu a normálneho užívania nehnuteľnosti pánom S., keď z popisu skutku nevyplýva, že by mu žalobca skutočne zabránil v prejazde. 38. Ďalej, hoci sťažovateľ bráni svoju pozíciu orgánu, ktorému patrí rozhodovať o priestupkoch „vo veci samej“, a poukazuje na zachovanie medze správnej úvahy, kasačný súd mu musí pripomenúť, že v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má obvinený z priestupku právo na to, aby vo veci jeho trestného obvinenia rozhodol nezávislý a nestranný súd. V podmienkach Slovenskej republiky vo veciach správneho trestania potom rozhoduje podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku práve správny súd, z právomoci ktorého pri prieskume rozhodnutia správneho orgánu o priestupku nie je v takomto type správneho súdneho konania vylúčené posudzovanie naplnenia znakov skutkovej podstaty priestupku. Napokon, súdna kontrola právneho posúdenia veci správnym orgánom je jedným zo základných pilierov správneho súdnictva, ktorého hlavnou úlohou je poskytovať ochranu

39. Nedôvodná je tiež námietka o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu neuvedenia ustanovenia, na základe ktorého správny súd rozhodol, vo výroku rozsudku. Správny súdny poriadok, na rozdiel od predchádzajúceho Občianskeho súdneho poriadku už takúto náležitosť zrušujúceho rozsudku neustanovuje. Kasačný súd však predsa odkazuje sťažovateľa na bod 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde je toto ustanovenie uvedené.

41. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP, a v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania.

V Bratislave dňa 27. júla 2023