2Svk/12/2023

1. Žalobca podal žiadosť žalovanému o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií v účinnom znení (ďalej len „zákon o slobode informácií“) nasledovného znenia: žiadam zaslať kópie písomností (žalobu a návrh), na základe ktorých bola zapísaná informatívna poznámka: návrh na začatie súdneho konania na určenie vlastníckeho práva č. 20C/128/2014 OS Košice II na parc. registra E č. XXXX - D. XXXX/XX - v.z.XXXX/XXXX na liste vlastníctva XXXXX. Žalovaný v postavení povinnej osoby rozhodnutím č. spisu OU- KE-KO-2018/ 036246-Kol z 8. augusta 2018 žiadosti nevyhovel. Uviedol, že žalobca žiadal o poskytnutie informácie z katastra nehnuteľností, ktorá je poskytovaná podľa katastrálneho zákona v účinnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) a spoplatňovaná podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v účinnom znení (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“). Takáto právna úprava je osobitnou vo vzťahu k právnej úprave poskytovania informácií podľa zákona o slobode informácií. Preto nie je možné požadované informácie podľa tohto zákona sprístupniť. 2. Voči rozhodnutiu žalovaného sa žalobca odvolal. Žalovaný v postavení odvolacieho orgánu sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím. Rozhodnutím sp. zn.: OU-KE-OOP5-2018/ 038918/MAD zo 6. septembra 2018 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie zamietol.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 7S/133/2018 z 19. februára 2020 podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zrušil obe rozhodnutia žalovaného z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zároveň vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný sa v odôvodnení svojich rozhodnutí zaoberal neposkytnutím jedného z požadovaných dokumentov. Súčasťou zbierky listín je jeden z týchto dokumentov, druhý dokument je súčasťou administratívneho spisu. Pretože žalovaný neuviedol skutočnosti, na základe ktorých posúdil neposkytnutie druhého dokumentu, považoval obe rozhodnutia za nepreskúmateľné.

6. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na správny súd. V žalobe namietal porušenie viacerých ustanovení. Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 7. Správny súd rozsudkom č. k. 7S/209/2020-34 z 9. novembra 2022 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. V odôvodnení sa stotožnil so závermi uvedenými v rozhodnutí žalovaného. Skonštatoval, že žalovaný sa vysporiadal s pôvodným rozsudkom správneho súdu. Uviedol, že nie je možné sprístupniť informácie podľa zákona o slobode informácií, pokiaľ osobitná úprava, v tomto prípade katastrálny zákon, so sprístupnením informácií počíta a presne vymedzuje podmienky, za ktorých je povinná osoba oprávnená požadované informácie sprístupniť. Navyše, podľa § 68 ods. 3 katastrálneho zákona žalobca nespadá do okruhu osôb, ktorým by bol žalovaný oprávnený poskytnúť listiny zo zbierky listín. Správny súd sa tiež vysporiadaval s tým, či žalovaný mal právomoc rozhodovať o odvolaní. Správny súd skonštatoval, že žalovaný takúto právomoc mal, pretože v zmysle § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií má pri preskúmavaní rozhodnutia povinnej osoby, ktoré vydal iný odbor žalovaného, postavenie nadriadeného orgánu. 8. Správny súd vydal 13. februára 2023 dopĺňací rozsudok č. k. 7S/209/2020-47. Týmto rozsudkom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

V. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

14. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 15. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Žalobca v kasačnej sťažnosti poukázal na svoj predchádzajúci rozsudok sp. zn. 5Sžik/ 3/2020 zo 16. decembra 2021. V tomto rozsudku posudzoval kasačný súd vec tých istých účastníkov konania, na základe kasačnej sťažnosti žalobcu. Posudzované kasačné body boli identické s tými, ktoré žalobca uplatnil v kasačnej sťažnosti aj v tomto konaní. Kasačný súd tak v tomto odôvodnení vychádza zo záverov predchádzajúceho rozsudku.

15. Kasačný súd . . . v súvislosti s možnosťou uplatňovania práva na prístup k informáciám podľa viacerých právnych úprav poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn: 3Sžo/106/2015 z 27. apríla 2016, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí slovenských súdov 4/2017 pod č. 26, kde Najvyšší súd uviedol, že špecifický režim nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy podľa správneho poriadku nemožno automaticky spájať s nemožnosťou sprístupnenia informácií z katastrálnych spisov podľa zákona o slobode informácií.

. . 17. Treba zdôrazniť, že najširší a najvšeobecnejší spôsob prístupu informáciám umožňuje zákon o slobode informácií, čo vyplýva zo zakotvenia práva na sprístupnenie informácie pre každého (§ 3 ods. 1 tohto zákona), bez ohľadu na preukazovanie právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 3 tohto zákona), dokonca ak to neznemožňuje sprístupnenie informácie, aj bez uvedenia všetkých zákonom stanovených náležitostí, vrátane identity žiadateľa (§ 14 ods. 3 tohto zákona), a bezplatne (§ 21 ods. 1 tohto zákona).

19. V takýchto prípadoch je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že sa jedná o návrhové konania, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postup podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou.

. . 22. Kasačný súd len dodáva, že ani skutočnosť, že právna úprava poskytovania informácií podľa katastrálneho zákona spojená s poplatkovou povinnosťou v zmysle zákona o správnych poplatkoch nemôže byť automaticky dôvodom na odmietnutie žiadosti podľa zákona o slobode informácií. Ako už kasačný súd uviedol, je vecou žiadateľa, aký režim prístupu k informáciám si zvolí a aké podmienky v danom režime bude musieť splniť, a zároveň, nesie aj zodpovednosť za ich splnenie. 23.

Poznámka pod čiarou odkazuje na osobitné zákony . . . 24. Obmedzenie sprístupnenia informácie v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o slobode informácií má slúžiť na zamedzenie nadmernej administratívnej záťaži povinnej osoby a umožňuje jej odmietnuť sprístupnenie informácií zverejňovaných touto povinnou osobou podľa osobitného zákona. Postihuje odlišné situácie ako § 7 zákona o slobode informácií, ktorý predpokladá informovanie o zverejnení informácií a dáva žiadateľovi možnosť trvať na sprístupnení informácií. Zákon o slobode informácií teda podľa § 7 umožňuje sprístupnenie informácií - zverejňovaných povinnou osobou podľa § 5 a 6 zákona o slobode informácií a iných informácií, ktoré už zverejnila povinná osoba dobrovoľne a na druhej strane podľa tohto ustanovenia zavádza obmedzenie práva na informácie, ak už boli (a naďalej sú) zverejnené povinnou osobou podľa osobitného zákona. Ide napríklad o informácie zverejňované pravidelne Štatistickým úradom Slovenskej republiky alebo Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky. Ostatné informácie zo sféry dispozície týchto inštitúcií (napr. ktoré nie sú pravidelne

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám - Komentár, Wolters Kluwer 2015, s. 235). 25. K výkladu ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií zaujal stanovisko aj Najvyšší súd SR v už uvádzanom rozsudku č. k.: 3Sžo/106/2015 z 27. apríla 2016, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí slovenských súdov 4/ 2017 pod č. 26, cit: „Súd prvého stupňa správne uviedol, že všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov správnych orgánov podľa § 23 správneho poriadku nebráni sprístupňovaniu informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení zákona o slobode informácií a nemožno ich považovať na účely § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií za formu zverejňovania informácií na základe osobitného zákona, ktoré by odôvodňovalo principiálne obmedzenie slobodného prístupu k informáciám.

O takýto prípad však nejde, ak sa informácia zverejňuje žiadateľovi o sprístupnenie informácie za splnenia podmienky, že patrí do kategórie oprávnených osôb v zmysle katastrálneho zákona, ktorými sú vlastník, správca majetku štátu, správca majetku vyššieho územného celku, správca majetku obce, nájomca alebo iný oprávnený z práv k cudzím veciam (záložný veriteľ, oprávnený z vecného bremena, oprávnený z predkupného práva).

26. Kasačný súd na základe uvedeného uzatvára, že pokiaľ chcela povinná osoba toto ustanovenie zákona o slobode informácií použiť, bolo jej povinnosťou jednoznačne uviesť, že ide o zverejňované informácie a konkretizovať, podľa akého zákona, kde, ako a prípadne v akom čase ich zverejňuje .

18. K argumentácii správneho súdu a žalovaného rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sži/1/ 2010 z 15. marca 2011, kasačný súd uvádza, že závery tohto rozsudku nepotvrdzujú správnosť právneho posúdenia v rozsudku správneho súdu a rozhodnutiach žalovaného.

19. So zreteľom na uvedené je zrejmé, že správny súd spolu so žalovaným v časti posudzovania sprístupňovania informácií podľa zákona o slobode informácií nesprávne právne posúdili vec. Správny súd sa zároveň odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného

20. Pri posúdení kasačného bodu, podľa ktorého žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní nemal postavenie nadriadeného orgánu, kasačný súd odkazuje na nasledovné závery ním vydaného rozsudku sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo 16. decembra 2021:

Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona okresný úrad je miestny orgán štátnej správy. Okresný úrad teda je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Všeobecne je odvolacie konanie je v správnom konaní (vrátane konania podľa zákona o slobode informácií) koncipované ako dvojinštančné, čo má zabezpečiť nestrannosť a objektivitu pri preskúmavaní rozhodnutia. Zásada dvojinštančnosti však neznamená, že v odvolacom konaní bude vždy rozhodovať nadriadený orgán po vertikálnej línii - niektoré osobitné zákony prelomili všeobecnú zásadu vertikálnej dvojinštančnosti a opravné prostriedky sú prerokúvané v horizontálnej dvojinštančnosti. Ani v prípade ústredného orgánu štátnej správy nedochádza k predloženiu opravného prostriedku odvolaciemu orgánu, keďže aj druhostupňové konanie prebieha na tom

Kto je nadriadeným v konkrétnom prípade, treba skúmať v kontexte právnej úpravy regulujúcej postavenie a činnosť konkrétnej povinnej osoby. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o organizácii miestnej štátnej správy stanovuje, že okresný úrad v sídle kraja vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Uvedené ustanovenie treba vykladať tak, že: - v prvom stupni sú oprávnené v zásade konať všetky okresné úrady a druhostupňovým orgánom bude okresný úrad, ktorý sídli v kraji, a to odbor opravných prostriedkov.

- ak zákon zveruje prvostupňové rozhodovanie vo veci výlučne okresným úradom v sídle kraja (napríklad živnostenskú kontrolu a rozhodovanie vo veci správnych deliktov), je druhostupňovým orgánom ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti spadá daná oblasť štátnej správy. Okresný úrad v sídle kraja, odbor opravných prostriedkov bude odvolacím orgánom len, ak by tak ustanovil osobitný zákon (Potásch P., Hašanová J., Vallová J., Milučký J., Medžová D.: Správny poriadok. Komentár. C.H_Beck, 2019). V posudzovanom prípade osobitný zákon nezveruje rozhodovanie o poskytovaní informácií výlučne do rúk okresných úradov v sídle kraja. Použije sa preto § 4 ods. 2 písm. b) zákona o organizácii miestnej štátnej správy text pred bodkočiarkou.

21. Je teda zrejmé, že žalovaný v prvom stupni konal ako povinná osoba v postavení okresného úradu a v druhom stupni mal postavenie okresného úradu v sídle kraja. Tak ako bolo uvedené, v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o organizácii miestnej štátnej správy má žalovaný postavenie aj nadriadeného orgánu, pretože je aj okresným úradom v sídle kraja. Kasačný bod, v ktorom žalobca namieta, že žalovaný nebol oprávnený rozhodnúť o odvolaní, je teda nedôvodný.

46. SSP . . . obsahuje osobitnú právnu úpravu v § 137 ods. 4: „Vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.“

Potreba priameho informovania na žiadosť účastníka konania sa nedá vyvodiť ani z princípov SSP (§ 5). 23. Zo súdneho spisu vyplýva, že oznam o verejnom vyhlásení rozsudku správneho súdu bol vyvesený 31. októbra 2022 a rozsudok bol verejne vyhlásený 9. novembra 2022.

24. Rozsiahla judikatúra, ktorú žalobca pri tomto kasačnom bode citoval, sa nevzťahuje na konania podľa SSP. Žalobca poukázal na rozhodnutia vydané podľa Občianskeho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) a Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Právna úprava uvedená v Občianskom súdnom poriadku už nie je účinná. V Civilnom sporovom poriadku je vyhlasovanie rozsudkov upravené v § 219 ods. 3. Podľa tohto ustanovenia súd strane oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami, ak o to požiada. Takúto úpravu však § 137 ods. 4 SSP neobsahuje. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle uložiť súdom povinnosť oznamovať na základe žiadostí termín verejného vyhlásenia rozsudku v konaniach podľa SSP, zvolil by obdobnú formuláciu, ako je to v § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

V Bratislave dňa 21. februára 2025