2Svk/13/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobkyne (v kasačnom konaní sťažovateľka): D. G., narodená XX.X.XXXX, bytom R. X, XXX XX R., právne zastúpenej: Advokátska kancelária LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, Zvolen, IČO: 36861723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Nitra, a 2/ N. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom Q. R. XXXX/XX, XXX XX U. Q., právne zastúpenej: Advokátska kancelária BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36833533, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPo 38/2016-33/Br, OU-NR-OOP5-2019/001537-33, UP 70/2015 (k V 5546/2015) z 31. júla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 26S/64/2019 z 15. júla 2021, ECLI:SK:KSNR:2021:4019200532.4, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

2. Rozhodnutím č. UPo 38/2016-33/Br, OU-NR-OOP5-2019/001537-33, UP 70/2015 (k V 5546/2015) z 31.07.2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľky, pričom sa stotožnil s právnym posúdením

Podľa ustanovenia § 31 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) bol povinný až do rozhodnutia o návrhu na vklad prihliadať na skutkové a právne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom nie je významné, či tieto nastali až po uzavretí zmluvy, resp. až po začatí vkladového konania.

pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy a v čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii jej predmetu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rovnako poukázal na skutočnosť, že v prípade zákonného predkupného práva nemožno aplikovať ustanovenie § 603 Občianskeho zákonníka, pretože postup, resp. právny úkon obchádzajúci oprávneného (štát) zo zákonného predkupného práva odporuje obsahu a účelu zákona (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.) a je rozporný s verejným záujmom na rýchlom a hospodárnom vysporiadaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka vládou osvedčená významná investícia.

II. Konanie pred správnym súdom

4. Sťažovateľka v podanej správnej žalobe prezentovala nesúhlas s tvrdeniami žalovaného poukazujúc na neexistenciu predkupného práva k dotknutým nehnuteľnostiam v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Postup v intenciách naznačených žalovaným by podľa sťažovateľky znamenal porušenie obligačno-právnych vzťahov medzi predávajúcim a kupujúcim, keď predávajúci, hoci viazaný prejavom vôle a zmluvou, by nehnuteľnosť v priebehu vkladového konania ponúkol tretej osobe.

5. Krajský súd správnu žalobu zamietol, poukazujúc podľa § 140 SSP na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/12/2020 z 20.05.2021 o veci totožných účastníkov, ako aj totožného predmetu konania. V tomto správny súd v prvom rade podotkol, že jeho úlohou bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného ako rozhodnutia vydaného v konaní o proteste prokurátora. Vyslovil, že konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje o tom, či rozhodnutím bol alebo nebol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, na čo následne nadviazal konštatovaním, že v onom súdnom konaní nie je už zo samotnej povahy veci možné preskúmavať rozhodnutie pôvodné, proti ktorému protest prokurátora smeroval.

vyplývala. Zdôraznil, že existencia predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. nie je samoúčelná a orgán verejnej správy pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemôže na uvedené právo neprihliadať, resp. sa správať tak, že toto neexistuje, pokiaľ nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. Účelom ustanovení dotknutého zákona je, okrem iného, upraviť zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a k tomuto zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru správneho súdu prispieť i existencia predkupného práva štátu, ktoré vzniká na základe zákona dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii a zapisuje sa do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje napr. od predkupného práva spoluvlastníkov, a jeho trvanie je obmedzené zákonom. Už len skutočnosť, že trvanie tohto predkupného práva je ohraničené zákonom stanovenou lehotou, je podľa názoru súdu dôvodom na to, aby sa správny orgán jeho existenciou zaoberal (skúmal napr. trvanie tohto práva) a posudzoval ju ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by

7. Krajský súd v tejto súvislosti zároveň upriamil pozornosť na jednotnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa problematiky predkupného práva štátu (napr. sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. mája 2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. júla 2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 zo dňa 24. októbra 2018, sp. zn. 2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. decembra 2018, sp. zn. 8Sžrk/8/2018 zo dňa 12. decembra 2018), ktorá predchádzala vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zmienené rozsudky vychádzali z rozsudku vydaného v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. mája 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva, že „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/

A/ 8. Sťažovateľka podala proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvodila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Navrhla v zmysle § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok zmeniť tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Má za to, že z neho zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo krajský súd aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a prečo konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu vykladal práve týmto spôsobom. Taktiež neuviedol, aký je obsah predkupného práva, a aké sú prípadné následky spojené s jeho porušením. Zo strany krajského súdu nedošlo k subsumovaniu skutkového stavu pod relevantné právne normy, keď okrem zákona č. 175/1999 Z. z. nevenoval pozornosť žiadnym hmotnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na posudzovanú vec, a teda zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzoval výlučne cez procesno-právne predpisy, - nestotožňuje sa ani so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenými v obdobných právnych veciach (sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. mája 2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. júla 2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 zo dňa 24. októbra 2018, sp. zn. 2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. decembra 2018 a sp. zn. 8Sžrk/8/2018 zo dňa 12. decembra 2018), podľa ktorých je na predkupné právo nutné prihliadať ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie

prihliadať. Krajský súd navyše k pojmu „skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“ neposkytol výklad, ktorý by dal jasný právny záver ohľadom obsahu (vecného) predkupného práva štátu, jeho prípadného vplyvu na platnosť zmluvy, resp. či vôbec pripadá do úvahy na predkupné právo prihliadať ako na skutočnosť majúcu vplyv na povolenie vkladu, - ďalej namieta, že posudzovanie dôvodnosti protestu prokurátora sa nemôže zakladať iba na posúdení formálneho procesu, ale predovšetkým tých skutočností, či bol protest podaný v súlade nielen s procesným, ale i hmotným právom, a teda, či bol protest zákonný a malo mu byť vyhovené.

rozhodovania o návrhu na vklad. Protest prokurátora je preto v časti, kde vyslovil opak, a teda, že orgán verejnej správy bol povinný skúmať, či došlo k uplatneniu predkupného práva, zjavne nedôvodný, - za nesprávne označuje aj závery krajského súdu o následkoch spojených s predkupným právom štátu. Krajský súd mal za to, že riešenie tejto otázky je v predmetnom konaní predčasné, na čo však sťažovateľka poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v obdobných veciach (sp. zn. 10Sžrk/7/2018 zo dňa 21. novembra 2018 a sp. zn. 10Sžrk/17/2018 zo dňa 30. apríla 2019), ktoré sa zmienenou otázkou zaoberali. Sťažovateľka má naopak za to, že vyriešenie otázky predkupného práva je pre správny súd tou základnou otázkou, ktorú má v prejednávanom prípade riešiť. Navyše, aj keby došlo k porušeniu predkupného práva, toto nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, ani nespôsobuje dodatočnú nemožnosť plnenia, z čoho vyplýva záver, že v posudzovanom prípade nemal orgán verejnej správy prihliadať na predkupné právo vo vzťahu k § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

vec. Má za to, že nesúhlas sťažovateľky s odôvodnením napadnutého rozsudku nemožno subsumovať pod nesprávny procesný postup podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Ku kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP uvádza, že za ustálený možno považovať právny názor, že v odvolaní proti rozhodnutiu o proteste prokurátora nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v rozsahu, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. Podotýka, že Krajský súd v Nitre v mnohých porovnateľných konaniach dospel zhodne k záveru, že uvedené protesty prokurátorov Okresnej prokuratúry Nitra boli podané dôvodne a správny súd nevzhliadol nijaký dôvod, pre ktorý by im nemalo byť vyhovené. Má za to, že sťažovateľka sa nedôvodne a právne irelevantne domáha odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu v porovnateľných veciach. Ohľadom petitu sťažovateľky zdôrazňuje, že sťažovateľkou navrhované zrušenie oboch rozhodnutí by bolo nevykonateľné z dôvodu, že nemožno vykonať spätný zápis vlastníckeho práva vzhľadom na následné právne zmeny.

IV. Právne závery kasačného súdu

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky primárne v medziach kasačnej sťažnosti ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

15. Kasačný súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden z dôvodov prezentovaných sťažovateľkou za dôvodný, v dôsledku čoho by mal pristúpiť k zrušeniu kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku. Odôvodnenie krajského súdu poskytuje vyčerpávajúce závery, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem a odkazom na jednotnú a ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, ktoré vytvárajú právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

absencii právnych úvah, prečo krajský súd aplikoval citované zákonné ustanovenia a prečo ich vykladal tam uvedeným spôsobom. Konkretizovala, že najmä neuviedol, aký je obsah predkupného práva a aké sú jeho prípadné následky. S týmito závermi žalobkyne sa však kasačný súd nestotožňuje a má naopak za to, že krajský súd rozsudok náležite odôvodnil, a to s ohľadom na povahu preskúmavaného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie vydané v konaní o

súdu. 40. Ku povahe inštitútu protestu prokurátora sa pritom konštantne stavia aj súdna prax vyjadrená napríklad v rozsudkoch citovaných tak krajským súdom v napadnutom rozsudku, no paradoxne zmienených aj samotnou žalobkyňou v podanej kasačnej sťažnosti (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. mája 2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. júla 2018 a ďalšie), pričom argumenty, že sa s takými rozhodnutiami nestotožňuje z dôvodu ich arbitrárnosti, sú bezpredmetné. Súladný výklad sledujúci nastolenú prax podal aj krajský súd v bode 37 napadnutého rozsudku.

Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom, keď podanie protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to ani vtedy, ak naň dal podnet.

Odvolanie sa pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie konanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. Tým je vymedzená úloha správneho súdu v preskúmavacom konaní, v rámci ktorého nie je oprávnený riešiť otázku zákonnosti rozhodnutia napadnutého protestom prokurátora z hľadiska jeho obsahu.

Keďže predmetom odvolania je rozhodnutie o proteste prokurátora, v odvolaní nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa teda pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie konanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote, a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona.

44. Kľúčovým dôvodom, pre ktorý prvostupňový orgán verejnej správy pristúpil k zrušeniu svojho skoršieho rozhodnutia, a ktorý mu bol rovnako vyčítaný zo strany prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra v podanom proteste prokurátora, bolo, napriek jeho vedomosti, nerešpektovanie existencie uznesenia č. 401 zo dňa 08. júla 2015, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“, čím podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. vzniklo na Pozemok zo zákona predkupné právo štátu, na ktoré mal podľa § 31 od. 1 Katastrálneho zákona prihliadať.

Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). 46. Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami.

47. Okresný úrad posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 48. Žalobkyňa vyčítala krajskému súdu, že nesprávne posúdil dôležité skutočnosti vo vzťahu k ich časovej súvislosti, keď uzavretie Kúpnej zmluvy predchádzalo zápisu predkupného práva

plnenia. Nastolenú otázku pritom vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 18. mája 2018, sp. zn. 6Sžrk/3/2018, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018 pod č. 54/2018, ktorý musí byť žalobkyni známy z dôvodu, že naň opakovane poukazoval krajský súd, ako aj žalovaný spolu s prokurátorom krajskej prokuratúry.

49. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že dôvody uvádzané v proteste prokurátora v tomto prípade nevybočujú z rámca zákona, a preto nepochybil žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy, ak mali za to, že protest prokurátora bol dôvodný a v dôsledku toho mu vyhoveli. 50. Ďalšie námietky žalobkyne smerujúce voči pôvodnému rozhodnutiu vo veci vkladového konania (aj keď sa žalobkyňa domnieva, že sú kľúčové aj v prejednávanej veci) nie je správny súd oprávnený riešiť, a to z dôvodu možného prejudikovania právneho posúdenia, ktoré však prináleží len orgánu verejnej správy, prípadne následne príslušnému správnemu súdu konajúcemu už o novom rozhodnutí. Ak by aj správny súd pristúpil k posudzovaniu námietok viažucich sa na pôvodné rozhodnutie v záujme čo najkomplexnejšieho odôvodnenia svojich právnych záverov (ako aj z dôvodu, že na ich relevancii opakovane trvá samotná žalobkyňa) k námietkam môže podať výklad iba rámcovo. Nič to však nemení na záveroch, že pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia vydaného v konaní o proteste prokurátora je riešenie

51. Vo svetle prezentovaných záverov sa vyriešenie nastolenej otázky následkov predkupného práva štátu javí už len ako hypotetické a nespôsobilé zvrátiť prijaté závery. Žalobkyňa však zavádza vo svojich tvrdeniach, keď na jednej strane vyčíta orgánom verejnej správy ako aj krajskému súdu absenciu posúdenia následkov predkupného práva a vzápätí s odkazom na rozsudok vydaný v inom konaní (aj keď v obdobnej veci) si otvára dvere na kritiku nesprávnych záverov (vyslovených v inom konaní) o absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy alebo dodatočnej nemožnosti plnenia. Argumentácia žalobkyne poukazujúca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sp. zn. 10Sžrk/7/2018 zo dňa 21. novembra 2018, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal aj otázkou následkov predkupného práva štá,tu, je s ohľadom na prezentované skutočnosti irelevantná. Posúdenie tejto otázky totiž netvorilo kľúčovú líniu odôvodnenia rozsudku a najvyšší súd sa k nej vyjadril iba okrajovo. Navyše, absenciu posúdenia následkov predkupného práva krajskému súdu v nijakom smere

52. Záverom kasačný súd dodáva, že vo svetle prezentovaných skutočností a s dôrazom na to, že sa nejedná o prvé rozhodnutie v obdobnej veci, pričom žalobkyni je dobre známa konštantná rozhodovacia prax, či už krajských súdov, tak aj súdu kasačného (nevynímajúc zmienené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/2019-12 zo dňa 16. januára 2019, v ktorom žalobkyňu zastupoval totožný právny zástupca ako v prejednávanej veci) ohľadom výkladu a posúdenia predkupného práva štátu v súvislosti s § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, sú jej nosné argumenty navodzujúce dojem arbitrárnosti rozsudku krajského súdu nanajvýš prekvapivé. Iba z dôvodu, že sa jej úvahy o správnosti postupu a zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy nezhodujú s právnym názorom vysloveným krajským súdom neznamená, že by bolo pre údajné špecifické skutkové okolnosti (ktoré sa však vyskytovali aj v žalobkyňou namietaných obdobných konaniach a správne súdy ich opakovane označili za irelevantné) potrebné pristúpiť k prehodnoteniu týchto záverov, prípadne k odklonu

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

17. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti a citované odôvodnenie rozsudku vo veci sp. zn. 6Svk/15/2021 z 28.02.2023 kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že sťažovateľke nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu jej neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane kasačného zo zákona nevyplýva. Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023