2Svk/14/2022

1. Návrhom z 8. júla 2019 sa žalobca domáhal zrušenia zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré bolo zapísané formou záznamu Z 1181/95, č. 54/95 v prospech p. I. Q., na základe jej žiadosti z 13. marca 1995 a prehlásenia - dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo 17. júla 1989 (ďalej len „dohoda o vyporiadaní BSM“). Platnosť dohody o vyporiadaní BSM bola verifikovaná rozsudkom Okresného súdu sp. zn. 12C/25/95 z 18. júla 1995 (ďalej len „rozsudok OS“), potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 17Co/400/95 zo 7. novembra 1995 (ďalej len „rozsudok KS“). Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo 16. júna 2016 prevedené na p. C. Q. darovacou zmluvou. 2. Okresný úrad Galanta (ďalej len „prvostupňový orgán“) posúdil návrh žalobcu ako návrh na vykonanie opravy v katastrálnom operáte v zmysle § 59 a nasl. Katastrálneho zákona v účinnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) a keďže nevzhliadol v katastrálnom operáte nijaké chyby, ktoré by bolo možné opraviť v rámci predmetného konania, návrh zamietol rozhodnutím č. XI 25/2019 z 11. septembra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Všetky zmeny vykonané na dotknutom liste vlastníctva boli podľa prvostupňového orgánu vykonané v súlade s verejnými listinami a v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona účinného ku dňu vykonania zmien. 3. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný vydal rozhodnutie č. OU-TT- OOP5-2019/038599 Xo 15/2019 z 27. decembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. S odôvodnením prvostupňového rozhodnutia sa v plnom rozsahu stotožnil a doplnil, že aplikácia inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte je prípustná len do doby, kým na sporný zápis, ktorý by mal byť opravou dotknutý, nenadväzuje ďalšia zmena vlastníckeho práva. Ak boli sporné údaje katastra zmenené alebo potvrdené ďalšou listinou, nemá správny orgán kompetenciu konštitutívnym spôsobom zasahovať do právneho postavenia nadobúdateľa a meniť právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku tohto ďalšieho právneho úkonu. 4. V prejednávanom prípade navrhovateľ žiadal výmaz údajov, v zmysle ktorých bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti p. I. Q. a zápisu pôvodných údajov, avšak v čase, keď výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bol už p. C. Q.. Túto skutočnosť vyhodnotil žalovaný ako kľúčovú pre nemožnosť aplikácie ustanovenia § 59 katastrálneho zákona.

5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, nakoľko rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, nezákonné, diskriminačné, vychádzajúce z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa žalobcu bol nimi porušený Občiansky zákonník, katastrálny zákon, zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a správny poriadok. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. 6. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 14S/18/2020 zo 4. októbra 2021 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) rozhodol tak, že žalobu v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. S námietkami žalobcu sa vysporiadal nasledovne. Tvrdenie, že zápis zmeny vlastníctva nehnuteľnosti bol vykonaný na základe nespôsobilej listiny na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, vyhodnotil správny súd ako nesprávne. Poukázal pritom najmä na

rozsudok

OS a rozsudok KS, v zmysle ktorých je dohoda o vyporiadaní BSM platná, nakoľko aj pri absencii niektorých identifikačných údajov nehnuteľnosti, bolo zrejmé, aká nehnuteľnosť je predmetom vyporiadania. Po predložení predmetnej dohody bol preto katastrálny odbor povinný zapísať zmenu v osobe vlastníka nehnuteľnosti. 7. Opravu chyby v katastrálnom operáte možno vykonať jedine z dôvodu chýb vzniknutých vlastnou činnosťou katastrálneho úradu alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu (§ 59 ods. 1 katastrálneho zákona). Žiadna z uvedených chýb zistená nebola a prvostupňový orgán preto nemohol pristúpiť k oprave chyby v katastrálnom operáte. Prvostupňový orgán podľa správneho súdu správne vyhodnotil, že v zmysle § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona neexistuje ani chybný údaj katastra uvedený v § 7, ktorý je v rozpore s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra a ktorý by bol prvostupňový orgán povinný opraviť v súlade s § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona. Listina, na základe ktorej bol vykonaný zápis je súladná s údajmi zapísanými v katastrálnom operáte a jej platnosť bola verifikovaná rozsudkami OS a KS. 8. Správny súd poukázal tiež na skutočnosť, že výsledkom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte nemôže byť vznik, zmena alebo zánik vlastníckeho práva alebo iného vecného práva konkrétneho subjektu, keďže o uvedených otázkach môže rozhodovať výlučne súd. Keby prvostupňový orgán vykonal opravu v zmysle návrhu žalobcu, došlo by k zmene vo vlastníctve v predmetnej nehnuteľnosti.

9. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Bez uvedenia konkrétneho ustanovenia žalobca tiež namietal porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu z dôvodu absencie odôvodnenia podstatnej žalobnej námietky. 10. Žalobcovo právo na spravodlivý proces mal správny súd porušiť tým, že sa nevysporiadal so žalobcovou námietkou súvisiacou s ustanoveniami zákonov č. 266/1992 Zb. a č. 265/ 1992 Zb. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že prvostupňový orgán pochybil, keď posudzoval spôsobilosť dohody o vyporiadaní BSM z pohľadu jej platnosti či neplatnosti poukazujúc pri tom na rozsudky OS a KS. Podľa žalobcu mal predmetné prehlásenie posudzovať s poukazom na ustanovenia zákona č. 266/1992 Zb. respektíve zák. č. 265/1992 Zb.

13. Keby správny súd aplikoval vyššie uvedené ustanovenia, musel byť podľa žalobcu dospieť k záveru o nespôsobilosti listiny na vykonanie záznamu, teda k záveru o nezákonnosti záznamu samotného a potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného. Keďže správny súd

15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním z 2. februára 2022 tak, že s právnym posúdením rozsudku správneho súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že správny súd nepreskúmaval (a ani nemal preskúmavať) platnosť dohody o vyporiadaní BSM a jej spôsobilosť pre vykonanie záznamu, keďže správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného.

Uvedené ustanovenie obmedzuje prvostupňový orgán vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte, keďže medzi záznamom a návrhom žalobcu došlo k zmene v osobe vlastníka predmetnej nehnuteľnosti z ďalšej účastníčky konania na ďalšieho účastníka konania. Aj z uvedeného dôvodu prvostupňový orgán nemohol vyhovieť žalobcovmu návrhu na vykonanie opravy.

Absencia ostatných identifikačných údajov nehnuteľností, ak nedošlo k jej zámene, nespôsobuje nezákonnosť urobeného záznamu, pretože aj prípadným doplnením údajov o nehnuteľnosti, by bol výsledok záznamového konania rovnaký. Ani sám žalobca netvrdil, že by došlo k záznamu týkajúceho sa inej nehnuteľnosti. Keďže záznam bol vykonaný k správnej nehnuteľnosti, nebola preukázaná existencia chyby v katastrálnom operáte, ktorú by bolo možné opraviť v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Kasačnú sťažnosť navrhol žalovaný zamietnuť ako nedôvodnú.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

20. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol zaplatený.

23. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je nepochybne súčasťou žalobcovho práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca má právo na to, aby súd v odôvodnení rozsudku argumentoval presvedčivo, racionálne, aby odôvodnenie obsahovalo dostatok dôvodov, bolo zrozumiteľné a zodpovedalo základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania (viď. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 114/08 z 12. júna 2008). Žalobca má tiež právo na to, aby odôvodnenie rozsudku reagovalo na jeho zásadné a právne relevantné výhrady voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Právu na riadne odôvodnenie rozsudku vo vyššie uvedených intenciách však koreluje taktiež povinnosť žalobcu v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP, uviesť v správnej žalobe: dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné.

. . nešlo o predloženie vkladu schopných listín a navyše išlo o listiny nespôsobilé na zápis vlastníckeho práva tak, ako je to uvedené v tejto časti A.“. Žalobca nespôsobilosť dohody o vyporiadaní BSM v správnej žalobe opakovane namieta v súvislosti s vyporiadaním BSM ako takým, keď tvrdí, že prvostupňový orgán „neposúdil, či boli alebo neboli splnené podmienky vzájomnej dohody .

25. Z uvedených citácií a ani z obsahu správnej žaloby nevyplýva, že by žalobca namietal, že dohoda bola nespôsobilou listinou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dôvodu rozporu s ustanoveniami zákonov č. 266/1992 Zb. a č. 265/1992 Zb.

. . samotná citácia týchto ustanovení nezakladá dôvod na preskúmanie rozhodnutia s prihliadnutím na tieto ustanovenia, keďže správny súd nezistil konkrétne námietky, ktoré boli vo vzťahu k týmto ustanoveniam namietané. S uvedeným posúdením sa kasačný súd stotožňuje v plnom rozsahu.

Druhá kasačná námietka obsahovo úzko súvisí s otázkou spôsobilosti dohody o vyporiadaní BSM na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobca nesúhlasí s právnym posúdením správneho súdu, že zápis bol vykonaný na základe spôsobilej listiny pre zápis, keďže predmetná listina nespĺňa zákonné požiadavky ustanovení § 17 ods. 2, § 19 ods. 1 písm. a) a § 20 písm. b) zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností a ustanovení § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k

Pre opravu chyby v katastrálnom operáte je totiž nutné, aby údaje, ktoré sa navrhujú opraviť boli chybné a zároveň, aby táto chybnosť vznikla činnosťou okresného úradu, katastrálneho odboru alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu (§ 59 ods. 1 katastrálneho zákona).

30. Správny súd uviedol, že údaje zapísané v katastrálnom operáte sú v súlade s údajmi obsiahnutými v dohode o vyporiadaní BSM, nepredstavujú teda údaje chybné v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 a ods. 2 katastrálneho zákona, a preto nebolo možné vykonať opravu na základe žalobcovho návrhu (viď. najmä body 35 a 36 odôvodnenia rozsudku správneho súdu). Právne posúdenie správneho súdu je aj vzhľadom na vyššie uvedené podmienky vykonania opravy v katastrálnom operáte správne.

Aj s uvedeným právnym posúdením sa kasačný súd stotožňuje, pričom zobral do úvahy najmä nasledujúce rozhodnutia: · Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžo/74/2015 z 30. novembra 2016 Opravu chýb v katastrálnom operáte podľa vyššie zmieneného ustanovenia (§ 59 katastrálneho zákona) možno vykonať za predpokladu, že sa jedná o vec nespornú, t. j. dotknutými stranami nespochybňovanú a pokiaľ nie je dotknutá novou nadväznou do katastra už zapísanou zmenou. Nesporový charakter je jednou zo základných čŕt konania o oprave chyby.

apríla 2022 V citovanom rozsudku sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s názorom správnych orgánov, že inštitútom opravy chyby v operáte podľa príslušných ustanovení katastrálneho zákona nie je možné meniť právny stav k nehnuteľnostiam tak, že sa tým vstupuje do súkromno-právnej sféry, resp. do vecných práv fyzických a právnických osôb.

32. Na záver dáva kasačný súd do pozornosti ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, ktoré sa s účinnosťou od 1. októbra 2018 do právneho poriadku Slovenskej republiky dostalo novelou katastrálneho zákona, vykonanou zákonom č. 212/2018 Z. z. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona okresný úrad opraví údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva.

In: FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ, Róbert. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 831-832, marg. č. 54.). Jednou z takýchto podmienok je to, že od vykonania záznamu nedošlo k zmene vlastníckeho práva. Od zápisu vlastníckeho práva pani Oľgy Hercegovej však došlo k zmene, keď v roku 2016 nehnuteľnosť nadobudol do výlučného vlastníctva p. Roman Herceg. 34.

35. Právne posúdenie správneho súdu, že neboli v katastrálnom operáte zistené chyby vzniknuté činnosťou prvostupňového orgánu, že konanie o oprave chyby je výlučne nesporové a že jeho výsledkom nemôže byť zásah do vlastníckeho alebo iného vecného práva, je správne. Kasačný súd preto nevzhliadol dôvodnosť ani kasačnej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

37. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Bratislave. 38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané (§ 168 druhá veta SSP). Kasačný súd nepriznal trovy konania ani ďalším účastníkom, nakoľko im nebola v kasačnom konaní uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s ktorou by im trovy konania vznikli. 39. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024