2Svk/15/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): EUNICA MEDIA, s. r. o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou AŠTARY, s. r. o., so sídlom: Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53588452, proti žalovanému: Mesto Považská Bystrica, so sídlom Centrum 2/3, 017 01 Považská Bystrica, za účasti ďalšej účastníčky konania: U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX J. L., v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo Odd.SP/382/2019/64856 zo dňa 29. októbra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/7/2020-115 zo dňa 20. júla 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

4. Žalobca v zákonnej lehote brojil proti opatreniu na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 5. Správny súd po preskúmaní žalobných bodov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju rozsudkom č. k. 11S/7/2020-115 z 20. júla 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) najmä z nasledovných dôvodov: - žalovaný postupoval v súlade s právnou úpravou odstraňovania reklamných stavieb, keď žalobcovi poskytol dostatočný priestor na preukázanie právneho titulu k predmetnému pozemku, na ktorom bola reklamná stavba umiestnená. Žalobca bol oboznámený s podstatným obsahom ohlásenia ďalšej účastníčky konania, ako aj s náčrtom reklamnej stavby, pričom aj napriek uvedenej skutočnosti ostal nečinný, - nedoručenie samotného ohlásenia nemožno považovať za dôvod na zrušenie napadnutého súhlasu žalovaného, - námietka ohľadne nedostatočne identifikovanej reklamnej stavby neobstojí, pretože opatrenie obsahuje vymedzenie reklamnej stavby v rozsahu typu, veľkosti, polohy a jej označenia obchodným menom žalobcu; zároveň ako jediná reklamná stavba, nachádza sa na pozemku ďalšej účastníčky konania, - určenie podmienok odstránenia reklamnej stavby nebolo potrebné, pretože sporná reklamná stavba je jednoduchou stavebnou konštrukciou, ktorá nie je napojená na inžinierske siete a nachádza sa na pozemku ďalšej účastníčky konania, ktorý priamo susedí s cestnou komunikáciou, preto neexistuje žiaden rozumný predpoklad, na základe ktorého by prišlo k ohrozeniu alebo porušeniu vlastníckeho práva tretej osoby, - v prejednávanej veci nebola sporná skutočnosť, že žalobca realizoval predmetnú reklamnú stavbu bez platného stavebného povolenia a oprávnenia vlastníka uvedeného pozemku; za nesporné považoval krajský súd aj skutočnosť, že žalobca mal možnosť vyjadriť svoje stanoviská, avšak v dôsledku zanedbania vlastnej procesnej diligencie v konaní nevzniesol žiadne pripomienky alebo námietky. Právna úprava odstraňovania reklamných stavieb bola prijatá za účelom zjednodušenia procesu, s cieľom efektívne vysporiadať protiprávne stavby na cudzích pozemkoch, - domnelé právo dobrej viery vlastníka stavby nemohlo byť porušené, keďže žalobca reklamnú stavbu realizoval v rozpore s právnymi predpismi.

6. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Rozsah kasačnej sťažnosti žalobca prioritne zameral voči právnemu posúdeniu správneho súdu týkajúci sa vecnej stránky prejednávanej veci, teda podmienok vydania súhlasu na odstránenie reklamnej stavby.

V tomto ohľade poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/20/2017 z 22. novembra 2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/122/2018 z 30. októbra 2019. 8.

Vzhľadom na predostreté skutočnosti sťažovateľ akcentoval prioritnú požiadavku na umožnenie sa oboznámiť s kompletnými podkladmi pre vydanie súhlasu na odstránenie stavby a to predovšetkým v prípade, ak ohlásenie odstránenia reklamnej stavby predstavuje „jednoinštančné“ konanie bez možnosti práva na opravný prostriedok. Sťažovateľ v tomto smere predostrel aj úvahu, že konštrukcia ustanovenia § 88 ods. 7 stavebného zákona priorizuje vlastníka pozemku pred vlastníkom stavby vo vzťahu ku kolízii vlastníckych práv.

Sťažovateľ v tejto súvislosti skonštatoval, že mu súhlas s odstránením reklamnej stavby nebol doručený so žiadnou prílohou, z ktorej by špecifikácia reklamnej stavby mohla vyplývať. 11. Ostatnou kasačnou námietkou sťažovateľ brojil proti záveru správneho súdu týkajúceho sa určenia podmienok odstránenia reklamnej stavby, ktorý považoval za neakceptovateľný. Podľa názoru sťažovateľa skutočnosť, že ide o stavebno-technicky jednoduchú reklamnú stavbu nepredstavuje dôvod pre neurčenie žiadnych podmienok pre odstránenie reklamnej stavby. V tomto smere sťažovateľ zastával názor, že z hľadiska ochrany vlastníka reklamnej stavby nemôže byť zbavený svojho vlastníctva iba na základe voľnej úvahy ohlasovateľa svojpomocne a svojvoľne, majúc za následok faktické vyvlastnenie bez náhrady.

14. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke dostatočného označenia reklamnej stavby žalovaný uviedol, že sťažovateľ nechce akceptovať rozdiel medzi opatrením a rozhodnutím, na ktorého formu a obsah kladie právna úprava vyššie kvalitatívne nároky.

16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila aj ďalšia účastníčka konania, ktorá sa v písomnom podaní v podstate stotožnila s procesným postupom žalovaného.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2. Podľa § 88 ods. 6 stavebného zákona, na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje. Podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona, povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby. Podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona, vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.

odôvodnenia rozsudku), tak ako sťažovateľ naznačoval v rámci predmetného sťažnostného bodu, a to najmä s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/ 122/2018 z 30. októbra 2019. V kontexte primeranej aplikácie zásady správneho konania však prijal záver, že vzhľadom na obsah jednotlivých výziev na preukázanie oprávnenia k pozemku, považoval postup žalovaného za súladný s uvedenou zásadou, keď vyzval žalovaného na preukázanie právneho vzťahu k pozemku, na ktorom bola uskutočnená reklamná stavba a následne aj opätovnou výzvou reagoval na odpoveď sťažovateľa.

Na opakovanú výzvu však sťažovateľ vôbec nereagoval. 25. Kasačný súd v tomto smere uvádza, že predmetná zásada, sa nevzťahuje len na postup správnych orgánov voči účastníkom konania, ale súčinnosť musia správnym orgánom poskytovať aj účastníci konania (akou je napríklad povinnosť predložiť požadované dôkazy), a to najmä z hľadiska riadneho priebehu správneho konania. Z predmetných skutočností je preto podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že žalovaný pred vydaním preskúmavaného opatrenia postupoval primerane v súlade so zásadami správneho poriadku, keď sťažovateľovi vytvoril dostatočný priestor na to, aby objasnil právny vzťah, ktorý by ho oprávňoval na uskutočnenie spornej reklamnej stavby vo vzťahu k pozemku ďalšej účastníčky konania.

Z obsahu oboch výziev žalovaného adresovaných sťažovateľovi totiž jednoznačne vyplýva, že boli realizované na základe ohlásenia vlastníčky pozemku (ďalšej účastníčky konania), ktorá uviedla, že predmetná reklamná stavba bola postavená na jej pozemku parc. č. C-KN XXXX/X bez jej súhlasu.

28. Zmyslom uvedenej zásady správneho poriadku nie je povinnosť správneho orgánu doručiť účastníkovi konania každé podanie tvoriace administratívny spis. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby účastník konania bol oboznámený so stavom a predmetom prejednávanej veci a mal v každom štádiu konania príležitosť svoje práva účinne obhajovať. V tomto smere kasačný súd akcentuje, že postup žalovaného koreluje s vyššie načrtnutou úvahou, keď ako už bolo konštatované, sťažovateľovi bol oznámený dôvod aj príčina začatia konania o vydanie súhlasu s odstránením reklamnej stavby a bol mu vytvorený dostatočný priestor na uplatnenie svojho práva, ktorý však zjavne nevyužil. Kasačný súd dodáva, že reakcia sťažovateľa na výzvu žalovaného ani nenasvedčuje skutočnosti, že by nevedel, čo je podstatou administratívneho konania, a na základe akej skutočnosti bolo konanie iniciované.

30. V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľ síce tvrdí, že vymedzenie reklamnej stavby žalovaným je nedostatočné a neumožňujúce jej konkretizáciu a individualizáciu, avšak neuvádza, v čom vidí nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu týkajúcej sa identifikácie reklamnej stavby. Kasačný súd v tomto kontexte poukazuje na to, že pre úspešné uplatnenie kasačnej námietky nesprávneho právneho posúdenia bol sťažovateľ povinný uviesť aj konkrétnu argumentáciu, pre ktorú považuje právny názor správneho súdu v uvedenom smere za nesprávny (§ 440 ods. 2 SSP). V súvislosti s identifikáciou reklamnej stavby správny súd podľa mienky kasačného súdu správne argumentoval, že jej vymedzenie považuje za dostatočné aj vzhľadom na skutočnosť, že na pozemku ďalšej účastníčky konania sa žiadna iná reklamná stavba nenachádza. Keďže sťažovateľ voči prijatému záveru správneho súdu nebrojil a obmedzil sa v podstate len na opakovanie nesúhlasu s identifikáciou reklamnej stavby zo strany žalovaného, kasačný súd v tejto súvislosti len odkazuje na predmetnú argumentáciu správneho súdu, ktorú považuje za dostatočnú a adekvátnu.

32. Je možné stotožniť sa so sťažovateľom v tom, že ak správny súd sťažovateľovi vytýkal, že s argumentáciou prišiel až vo vyjadrení k žalobe, túto skutočnosť možno vnímať ako prejav formalizmu (najmä s súvislosti s prvotnou námietkou o nemožnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia), avšak kasačný súd považoval za podstatné, že správny súd, pred konštatovaním o neprihliadaní na uvedenú námietku, sťažovateľovi vecne vysvetlil dôvod, pre ktorý námietku ohľadne fotodokumentácie považoval za nedôvodnú.

34. Kasačný súd sa v prvom rade stotožňuje s názorom sťažovateľa, že vydaniu súhlasu na odstraňovanie reklamnej stavby predchádza zhodnotenie konkrétnych okolností stavebným úradom, a to v súvislosti s určením podmienok, za ktorých je možné reklamnú stavbu odstrániť. Tak ako Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval v predmetnom rozhodnutí, pre určenie podmienok na odstránenie reklamnej stavby je potrebné skúmať konkrétne potreby účastníkov konania, týkajúce sa napríklad vstupu na pozemok, ale aj oprávnené záujmy vlastníka pozemku, vlastníka reklamnej stavby, či vlastníkov susedných pozemkov, ktorých práv sa odstraňovanie reklamnej stavby môže dotýkať. 35. Ústavný súd Slovenskej republiky uvedené závery konštatoval najmä v súvislosti s odstraňovaním reklamných stavieb prostredníctvom tretích subjektov, akými sú záujmové združenia vlastníkov reklamných stavieb, ktoré majú taktiež aktívnu vecnú legitimáciu na ohlásenie odstránenia reklamnej stavby. V takejto konštelácii je preto príslušný stavebný úrad nútený určovať podmienky, za ktorých je možné reklamnú stavbu odstrániť, a to najmä za účelom ochrany práv vlastníka stavby alebo pozemku, na ktorom je reklamná stavba

Kasačný súd zhodne s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky má za to, že podmienky odstránenia stavby musia reflektovať na práva a oprávnené záujmy subjektov účastných na odstraňovaní stavby. 37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval kasačný súd aj túto námietku za nedôvodnú. Tak ako načrtol vyššie, skutočnosť, že v konaní o vydanie súhlasu (§ 88 stavebného zákona) je potrebné určovať podmienky na odstránenie reklamnej stavby neznamená, že určenie podmienok musí tvoriť obligatórnu súčasť každého vydaného súhlasu s odstránením stavby, ale bude závisieť od konkrétnych skutkových okolností jednotlivých prejednávaných prípadov.

39. Ani sťažovateľ ako vlastník odstraňovanej reklamnej stavby v priebehu administratívneho konania neponúkol žiadnu alternatívu odstránenia nezákonne umiestnenej reklamnej stavby z pozemku ďalšej účastníčky napríklad tým, že by sám zabezpečil jej odstránenie.

41. Berúc do úvahy priebeh administratívneho konania sa preto kasačný súd nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že v konaní nebolo prihliadnuté na jeho subjektívne práva. Totiž, aj napriek skutočnosti, že žalovaný sťažovateľovi vytvoril dostatočný priestor na aktívnu participáciu pri ochrane svojho vlastníctva, s predmetnou argumentáciou prišiel až v rámci žalobných bodov pred správnym súdom. Pokiaľ teda sťažovateľ tvrdí, že nie je možné, aby odstránenie reklamnej stavby bolo len na vôli a rozhodnutí ďalšej účastníčky konania, kasačný súd je toho názoru, že tento výsledok zavinil sťažovateľ vlastnou nečinnosťou v priebehu konania o vydanie súhlasu s odstránením reklamnej stavby.

43. Kasačný súd sa z uvedených dôvodov stotožnil s názorom správneho súdu, že z dôvodu procesnej nečinnosti v rámci administratívneho konania sťažovateľ už nemôže byť s predmetnou námietkou úspešný v konaní pred správnym súdom.