2Svk/15/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:4016200752.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 26S/20/2016
- IČS
- 4016200752
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobkyne (v kasačnom konaní sťažovateľka): X. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX B., právne zastúpenej: Advokátska kancelária LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, Zvolen, IČO: 36861723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Nitra, a 2/ T. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, Z. - L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Ok 1/2016-3/To, OU-NR-OOP5-2016/027034-3/To, k: UP 64/2015-25 z 9. júna 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 26S/20/2016 z 15. júla 2021, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. UP 64/2015-25 zo dňa 6.5.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. UP 64/2015, ktoré bolo uskutočnené katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra a ukončené rozhodnutím pod č. UP 64/2015-8 zo dňa 05.11.2015 o vyhovení protestu prokurátora (ďalej len „rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora“) a zrušení rozhodnutia Okresného úradu, katastrálneho odboru č. V 5935/2015 zo dňa 14.8.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2015 uzavretej medzi účastníkom konania v 2. rade ako predávajúcim a sťažovateľkou ako kupujúcou k nehnuteľnostiam v katastrálnom území L. Z. (ďalej len „rozhodnutie o povolení vkladu“). 2. Rozhodnutím č. Ok 1/2016-3/To, OU-NR-OOP5-2016/027034-3/To, k: UP 64/2015-25 zo dňa 9.6.2016 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľky, pričom sa stotožnil so všetkými skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového orgánu. Formuloval záver, že prvostupňové rozhodnutie je zákonné, a to dôvodiac nesplnením podmienok na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“). Hoci sťažovateľka v odvolaní poukázala na existenciu dôvodov obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) Správneho poriadku (prítomnosť nových skutočností či dôkazov a nesprávny postup správneho orgánu bez možnosti nápravy v odvolacom konaní), na účely ich preukázania uviedla výlučne skutočnosti týkajúce sa nenaplnenia podmienok fikcie doručenia uplatnenej vo vzťahu k doručeniu rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora v konaní, ktorého obnovu požaduje. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora bolo sťažovateľke riadne doručené v zmysle v tom čase platného znenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku dňa 16.11.2015, a to fikciou doručenia (prvý pokus o doručenie zásielky bol dňa vykonaný 10.11.2015, druhý pokus o doručenie spolu s uložením zásielky na pošte 11.11.2015, nevyzdvihnutie zásielky do troch dní od uloženia - deň 16.11.2015), aj keď účastníčka konania fyzicky prevzala rozhodnutie dňa 25.11.2015. Lehotu na podanie odvolania voči rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora preukázateľne zmeškala. Zároveň v súvislosti s hmotnoprávnym posúdením dôvodov na obnovu konania žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o povolení vkladu bolo na základe protestu prokurátora zrušené dôvodne, nakoľko nebolo zohľadnené predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi sťažovateľkou a účastníkom konania v 2. rade.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podala sťažovateľka v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhla jeho zrušenie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenie prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
4. Sťažovateľka v podanej správnej žalobe prezentovala nestotožnenie sa s tvrdeniami žalovaného ohľadne uplatnenia fikcie doručenia, a to tak v súvislosti s aplikovaním fikcie doručenia, ktorá nenastala, ako aj konštatovaním, že nie sú dané podmienky pre povolenie obnovy konania. Mala za to, že za žiadnych okolností nie je možné sa pri využití fikcie doručenia, ktorej účinky majú nezvratné dopady na práva a právom chránené záujmy osôb, stotožniť iba skonštatovaním, že zásielka bola dvakrát doručovaná, a pritom nemať žiadnym spôsobom osvedčené, či pri prvom márnom pokuse boli splnené zákonné podmienky pre následný pokus doručenia, prípadne či vôbec boli vykonané oba obligatórne pokusy o doručenie. V nadväznosti na uvedené prvostupňový orgán tým, že aplikoval fikciu doručenia bez toho, aby preskúmal, či si poštový podnik splnil všetky povinnosti upovedomenia, resp. či boli splnené náležitosti vyplývajúce z § 24 ods. 2 Správneho poriadku ohľadne doručovania rozhodnutia prvostupňového orgánu, sťažovateľke odňal svojim nesprávnym postupom právo konať ako účastník správneho konania, čo malo podstatný vplyv na rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľky. 5. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že jediným dôvodom na obnovu konania bolo tvrdenie sťažovateľky, že nemohlo dôjsť k fikcii doručenia, nakoľko neboli splnené podmienky na jej uplatnenie. Podotkol, že v podanom aj doplnenom návrhu na povolenie obnovy konania túto argumentáciu podrobne rozviedla a dodal, že v rámci podanej správnej žaloby sťažovateľka formulovala aj námietky týkajúce sa veci samej (porušenia predkupného práva, neplatnosť kúpnej zmluvy a pod.), čo však s prejednávanou vecou priamo nesúvisí a podľa správneho súdu uvedené ani nemožno klasifikovať ako nové skutočnosti alebo dôkazy, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku.
Upozornil na skutočnosť, že žalobou prezentovaná právna otázka bola tamojším súdom, ale aj Najvyšším súdom SR opakovane právoplatne riešená (viď. Zbierka stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 54/2018). 6. Krajský súd správnu žalobu zamietol. Skonštatoval, že dôvody pre obnovu konania vymedzené sťažovateľkou naplnené neboli. Táto v podanej žalobe, ako ani v návrhu na povolenie obnovy konania neprezentovala žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy tak, ako to predpokladá ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, a preto tento dôvod na povolenie obnovy konania naplnený nebol. Sťažovateľkou tvrdené pochybenie správneho orgánu a hlavne žalovaného, ktoré malo spočívať v tom, že odmietli meritórne prejednať jej odvolanie ako oneskorene podané, čím malo dôjsť k odňatiu možnosti zúčastniť sa na konaní, preukázané taktiež nebolo. Nadväzujúc na uvedené krajský súd pripomenul, že táto právna otázka bola riešená v samostatnom súdnom konaní, najprv pod sp. zn. 11S/87/2016 a následne v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/155/2019, ktorému predchádzalo kasačné konanie
pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk 13/2018. V uvedených konaniach bola právoplatne vyriešená otázka fikcie doručenia v neprospech sťažovateľky, čím bolo konštatované, že zo strany žalovaného pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania nedošlo k žiadnemu pochybeniu.
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská
A/ 7. Sťažovateľka podala proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvodila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Navrhla v zmysle § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok zmeniť tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie.
8. V sťažnostných bodoch namietala, že: - kasačný súd v pôvodnom súdnom konaní sp. zn. 11S/155/2019 (ktorého predmetom bolo preskúmanie oznámenia žalovaného o oneskorene podanom odvolaní) pri posudzovaní naplnenia podmienok fikcie doručenia dospel k rozdielnemu záveru, ako bol vyslovený vo veciach totožných účastníkov o zhodných právnych otázkach, pričom v týchto rozhodnutiach sa priklonil k riešeniu nastolených otázok v tom smere, že k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, ak nedošlo k reálnemu doručeniu, a to najmä s ohľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010. Kasačný súd v tomto prípade za účelom odôvodnenia svojho rozhodnutia zdôraznil, že z tohto nálezu nevyplýva záver, že len ak nedošlo k reálnemu doručeniu písomnosti, je možné aplikovať ustanovenia upravujúce náhradné doručenie. Správny súd sa s týmito závermi v celom rozsahu stotožnil, avšak opomenul aplikovať najnovšiu judikatúru k fikcii doručenia,
čím vec nesprávne právne posúdil, - Najvyšší súd SR pri rozhodovaní o kasačnej sťažnosti voči rozsudku správneho súdu sp. zn. 11S/155/2019 postupoval v rozpore so svojou doterajšou judikatúrou i ohľadne ďalšej právnej otázky - ak dospel k odlišnému právnemu názoru, mal povinnosť vec postúpiť Veľkému
senátu. V prípade posúdenia právnej otázky uprednostnenia reálneho doručenia pred fikciou doručenia existujú nie dva, ale viaceré protichodné závery. Len v obdobných veciach bolo pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v tejto veci sp. zn. 6Sžrk/13/2018 vydaných viac ako 15
rozhodnutí. Uvedené svedčí o tzv. účelovom výklade Najvyššieho a následne i správneho súdu, - pokiaľ ide o nepovolenie obnovy konania, z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že nemal žiadnym spôsobom osvedčené, či pri prvom márnom pokuse o doručenie boli splnené zákonné podmienky pre následný pokus doručenia, prípadne či vôbec boli splnené oba obligatórne pokusy o doručenie v súlade so zákonom. Sťažovateľka zdôrazňuje, že v judikatúre Najvyššieho súdu SR došlo k odklonu od dovtedajšej judikatúry riešiacej fikciu doručenia, následkom čoho bola zmena právnej úpravy v podobe novelizácie ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku a to tak, že nová právna úprava zohľadňuje skutočný deň prevzatia písomnosti na pošte počas úložnej lehoty, nakoľko predchádzajúca právna úprava bola voči občanom nespravodlivá, - v dôsledku uvedených skutočností sťažovateľka pokladá právne posúdenie správneho súdu za nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko sa tento nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami (najnovšou judikatúrou existujúcou v čase uplatnenia fikcie doručenia, ktorá
viedla k zmene právnej úpravy, ako aj zmenou právnej úpravy), - Najvyšší súd SR sa v odôvodnení rozsudku vydaného v onom kasačnom konaní zameral na Nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 65/2010-49, avšak vôbec nezobral do úvahy, že správny súd v zrušenom rozhodnutí sp. zn. 11S/87/2016 (bod 29.) poukazoval aj na najnovšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR. Poukázal v tejto súvislosti len na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/134/2008, v ktorom sa zaoberal otázkou právnej fikcie a vyslovil, že v prípade náhradného doručovania je ustanovením § 24 Správneho poriadku konštruovaná právna fikcia, že účinky dourčenia písomností nastanú ex lege po uplynutí ustanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal, - nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, čo malo podstatný vplyv na rozhodnutie a táto náprava sa nemohla urobiť v odvolacom konaní (podané odvolanie bolo vyhodnotené ako oneskorene podané z dôvodu nesprávne uplatnenej fikcie doručenia). Z tohto dôvodu došlo k naplneniu dôvodov pre obnovu
konania a správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol. B/ 9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uvádza, že vymedzenie dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP je nepreukázané a neaplikovateľné na súdenú
vec. Má za to, že nesúhlas sťažovateľky s odôvodnením napadnutého rozsudku nemožno subsumovať pod nesprávny procesný postup podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Rovnako dodáva, že nesúhlas, resp. odlišný právny názor sťažovateľky týkajúci sa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžrk/13/2018 nie je právne relevantným dôvodom kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu. Žalovaný sa stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Nitre uvedeným v napadnutom rozsudku, ktorý výslovne uviedol, že otázka fikcie doručenia už bola vyriešená v samostatnom súdnom konaní v neprospech sťažovateľky, čím bolo potvrdené, že zo strany žalovaného pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Vzhľadom na uvedené považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a navrhuje túto zamietnuť.
C/
10. Účastník konania v 1. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti k namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku uvádza, že tento je jasný, určitý a zrozumiteľný a riadne odôvodnený. K namietanému nesprávnemu právnemu názoru zdôrazňuje, že dôvody udávané sťažovateľkou na obnovu konania o proteste prokurátora splnené neboli, a správny súd preto nemal dôvod žalobe vyhovieť. V nadväznosti na uvedené upozornil na skutočnosť, že predmetom správneho súdneho konania nebola fikcia doručenia, ktorej nesprávnym právnym posúdením sťažovateľka argumentuje, ale splnenie podmienok na obnovu konania o proteste prokurátora. Protest prokurátora bol v danom prípade podaný zákonne, nakoľko správny orgán bol v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam povinný zohľadniť existujúce zákonné predkupné právo štátu. Kasačnú sťažnosť navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú. D/ 11. Účastník konania v 2. rade vo svojom stanovisku vyjadril nesúhlas s obsahom podanej kasačnej sťažnosti. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Nitre v danej veci.
IV. Citácie dotknutých právnych predpisov
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku (v znení účinnom do 1.7.2017) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a § 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
V. Právne závery kasačného súdu
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods.1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 22. augusta 2023.
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky primárne v medziach kasačnej sťažnosti ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
14. Z obsahu podanej kasačnej sťažnosti vyplýva, že námietky v nej obsiahnuté smerujú najmä voči odôvodneniu rozsudku kasačného súdu (v tom čase Najvyššieho súdu SR) sp. zn. 6Sžrk/13/2018, vydaného v rámci súdneho konania vo veci preskúmavania oznámenia žalovaného o oneskorene podanom odvolaní sťažovateľky voči rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora. Pokiaľ ide o námietky voči napadnutému rozsudku, ktorým bola zamietnutá správna žaloba proti rozhodnutiu žalovaného o nepovolení obnovy konania o onom proteste prokurátora, tieto sú formulované len ako výhrady spočívajúce v nepreskúmaní splnenia podmienok fikcie doručenia a v nereflektovaní najnovšej judikatúry existujúcej v čase uplatnenia fikcie doručenia (uvedomujúc si pritom viazanosť krajského súdu právnym názorom vysloveným kasačným súdom).
15. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci nepovolenia obnovy pôvodného konania o proteste prokurátora voči rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva z dôvodov podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) Správneho poriadku, poukazuje kasačný súd na?doterajšiu judikatúru k ustanoveniam Správneho poriadku o obnove konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo/29/2014 zo dňa 29.04.2015), podľa ktorej je obnova konania inštitútom slúžiacim predovšetkým na odstraňovanie skutkových omylov a?nedostatkov v skutkovom stave.
V konaní o povolenie obnovy sa nepreskúmava zákonnosť právoplatného rozhodnutia z pohľadu aplikácie a výkladu hmotnoprávnych ustanovení. Preto?kasačný súd konštatuje, že právne bezvýznamnými sú námietky uvedené v kasačnej sťažnosti, že žalovaný nemal žiadnym spôsobom osvedčené, či pri prvom márnom pokuse o doručenie boli splnené zákonné podmienky pre následný pokus doručenia, prípadne či vôbec boli splnené oba obligatórne pokusy o doručenie v súlade so zákonom a že krajský súd (ani predtým kasačný súd) sa pri rozhodovaní vo veci nevysporiadali s najnovšou judikatúrou existujúcou v čase uplatnenia fikcie doručenia, ktorá viedla k zmene právnej úpravy.
16. Kasačný súd zhodne s krajským súdom konštatuje, že otázka naplnenia podmienok fikcie doručenia v danom prípade už bola právoplatne posúdená a vyhodnotená v neprospech sťažovateľky, čím bolo potvrdené, že zo strany žalovaného pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Uvedené skutočnosti preto ani nemohli byť predmetom opätovného posudzovania v rámci konania o návrhu na obnovu konania. Skutočnosť, že z dôvodu oneskorene podaného odvolania sťažovateľky v dôsledku uplatnenej fikcie doručenia nebolo rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora preskúmané odvolacím orgánom, automaticky neznamená, že sa vytvára sťažovateľke priestor na umelé vykonštruovanie dôvodov na aplikáciu iných právnych inštitútov, podľa sťažovateľky potenciálne spôsobilých zvrátiť rozhodnutie o povolení protestu prokurátora.
17. Ako už bolo spomenuté vyššie, ťažisko argumentácie sťažovateľky v podanom návrhu na obnovu konania pritom tvorilo objasňovanie výkladu ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku o fikcii doručenia, ktoré už bolo predmetom samostatného súdneho konania. Nesúhlas sťažovateľky so závermi kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 6Sžrk/13/2018 nie je právne relevantným dôvodom kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu vo veci nepovolenia obnovy konania. Kasačný súd súčasne poznamenáva, že námietky sťažovateľky voči onomu rozsudku kasačného súdu poukazujúce na odklon od najnovšej judikatúry v otázke fikcie doručenia a jeho povinnosť postúpiť vec na rozhodnutie Veľkému senátu v prípade zaujatia odlišného právneho názoru, skutkovo ani?právne nesúvisia s rozhodovaním správnych orgánov a následne krajského súdu vo veci sťažovateľkinho návrhu na povolenie obnovy konania, a preto na ne nebolo možné prihliadnuť.
18. Kasačný súd týmto vecne nadväzuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 1Sžd/22/2013, zo dňa 12.08.2014), ktorá potvrdzuje, že v konaní o povolení obnovy konania nesie dôkazné bremeno vždy navrhovateľ a to jednak pokiaľ ide o dôvody povolenia obnovy a jednak aj v súvislosti s?preukázaním včasnosti podania návrhu. Nie je povinnosťou správneho orgánu vlastnou?iniciatívou zisťovať dôvody pre povolenie obnovy konania - tie má tvrdiť, doložiť a?preukázať správnemu orgánu účastník konania. Správny orgán po podaní návrhu má len?posudzovaciu povinnosť, teda preskúmava a hodnotí, či dôvody uvádzané navrhovateľom sú dôvodmi aprobovanými zákonom (Správnym poriadkom) a zároveň, či bol návrh podaný?včas.
Inštitút obnovy správneho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom pre účely, ak nové skutočnosti a dôkazy privodia (môžu privodiť) skutkovú zmenu v konaní. Ak došlo k zmene právneho posúdenia veci, táto skutočnosť nie je dôvod na zmenu správneho rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž 1/01 z 1. júla 2001).
19. Kasačný súd sa stotožňuje so závermi krajského súdu (body 28 až 31 napadnutého rozsudku), že nedošlo k naplneniu dôvodov na povolenie obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) a c) Správneho poriadku. Pre nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 62 ods. 2 písm. a) Správneho poriadku sa obnoví konanie za predpokladu, že vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia a že o nich účastník konania v pôvodnom konaní vôbec nevedel, alebo ich bez svojej viny nemohol uplatniť (napr. listina alebo iná vec potrebná na vykonanie dôkazu bola nedostupná, dôležitý svedok bol nedosažiteľný alebo dodatočne vypovedal o dôležitých skutočnostiach, hoci v pôvodnom konaní odoprel výpoveď, a pod.).
Pri uplatnení dôvodu obnovy konania podľa § 62 ods. 2 písm. c) Správneho poriadku musí dôjsť k pochybeniu správneho orgánu, resp. k nesprávnemu postupu správneho orgánu. Nesprávnym postupom správneho orgánu je postup v rozpore s právnymi normami, ktorým sa odňala možnosť účastníkovi konania uplatňovať si v konaní všetky svoje práva.
Zároveň predmetné mohlo mať vplyv na výsledné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nebolo možné napadnúť opravným prostriedkom v odvolacom konaní. 20. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka v podanej žalobe, ale ani v návrhu na povolenie obnovy konania neprezentovala žiadne tvrdenia, ktoré by bolo možné klasifikovať ako nové (v konaní neznáme) skutočnosti alebo dôkazy tak, ako to predpokladá ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, a preto tento dôvod na povolenie obnovy konania naplnený
nebol. Rovnako tak sa stotožňuje s krajským súdom, pokiaľ ide o konštatovanie nenaplnenia dôvodu obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku. Sťažovateľkou tvrdené pochybenie žalovaného spočívajúce v odmietnutí meritórneho prejednania jej odvolania ako oneskorene podaného, čím malo dôjsť k odňatiu možnosti zúčastniť sa na konaní, preukázané rovnako nebolo. Predmetná otázka bola riešená v samostatnom súdnom konaní, najprv pod sp. zn. 11S/87/2016 a následne v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/ 155/2019, ktorému predchádzalo už rozoberané kasačné konanie pred NS SR sp. zn. 6Sžrk/ 13/2018.
V uvedených konaniach bola právoplatne posúdená otázka fikcie doručenia v neprospech sťažovateľky, čím bolo uzavreté, že zo strany žalovaného pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Kasačný súd v danej súvislosti objasňuje, že v rámci tohto dôvodu obnovy konania nemožno poukazovať na nesprávnosť procesného postupu správneho orgánu, ktorý už bol predmetom preskúmania zo strany správnych súdov a jeho nezákonnosť nebola konštatovaná.
VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
21. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 22. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že sťažovateľke nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu jej neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane kasačného zo zákona nevyplýva. Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. augusta 2023