2Svk/15/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ I.. D. J., narodený XX.XX.XXXX., bytom XXX XX G. XXX, 2/ W.. D. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 3/ I. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XX, 4/ C. C., narodená XX.XX.XXXX., bytom XXX XX G. XX, 5/ I.. C. J., bytom XXX XX G. XXX, právne zastúpených: JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom Podbiel č. 177, IČO: 36135101, proti žalovanému: Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor, za účasti: 1/ W.. S. C., narodený XX.XX.XXXX., bytom XXX XX G. XXX, 2/ C. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 3/ I. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. 327, 4/ Poľovnícka spoločnosť Kráľová Podbiel, so sídlom 027 42 Podbiel 320, IČO: 52192555, právne zastúpených: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50626329, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NO- PLO-2019/012562 zo dňa 03.09.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 31S/89/2019 z 31. októbra 2022, ECLI:SK:KSZA:2022:5019200718.1, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. K prílohám žiadosti bolo po jej podaní dňa 15.08.2019 ďalším účastníkom konania v 4. rade okresnému úradu doručené podanie, v ktorom tento uviedol, že omylom predložil k zmluve o užívaní zoznam vlastníkov poľovných pozemkov, ktorý obsahoval aj zoznam vlastníkov pozemkov v k.ú. J. avk.ú. B., ktoré boli toho času, resp. sú nepoľovnou plochou. V prílohe tohto podania predložil zoznam vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Podbiel s uvedením výmery poľovných pozemkov spolu s podielmi na spoločnej nehnuteľnosti vyjadrenými v m2. 3. Žalovaný uviedol, že preskúmal obsahové náležitosti žiadosti spolu s prílohami, ako aj podané námietky za účelom zistenia splnenia podmienok pre zaevidovanie zmluvy.

nepoľovnú plochu pozemky v k. ú. B. avk. ú. J. o celkovej výmere 719.229 m2 na žiadosť vlastníkov týchto pozemkov z dôvodu, že tieto boli začlenené do dvoch poľovných revírov, a to do poľovného revíru Babín a do poľovného revíru Podbiel. 4. Žalovaný posúdil ako správny postup, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dotknutého poľovného revíru, konaného dňa 04.06.2019 podľa obsahu notárskej zápisnice neboli tieto pozemky započítané do celkovej výmery poľovných pozemkov uvedenej v rozhodnutí číslo 88/1995-26-HI zo dňa 14.06.1995, ktorým bol uznaný PR Podbiel, nakoľko tieto pozemky boli v roku 2015 vyhlásené za nepoľovné pozemky, na ktorých nie je možné vykonávať právo poľovníctva.

5. Z obsahu preskúmavaného opatrenia vyplýva, že žalovaný následne vykonal zisťovanie skutkového stavu veci o tom, či boli splnené podmienky uvedené v § 5 zákona o poľovníctve pri zvolávaní zhromaždenia, rozhodovaní zhromaždenia, zapisovania sa do listiny prítomných, osvedčenia priebehu zhromaždenia do notárskej zápisnice a voľby splnomocnencov a či sú splnené podmienky evidencie zmluvy uvedené v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, pričom tieto mal po podrobnej analýze a úvahe vychádzajúcej z obsahu k žiadosti priložených

II. Konanie pred správnym súdom

Hattalova 341, 029 01 Námestovo, IČO 30216613, - údajov o vlastníctve poľovných pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti a údajov o osobách oprávnených konať za pozemkové spoločenstvá uvedených v registri pozemkových spoločenstiev, ktoré vedie okresný úrad, - údajov katastrálneho portálu a údajov vedených v Lesníckom geografickom informačnom

Uvedenému súčasne svedčia predložené splnomocnenia pre jednotlivých zástupcov založené vo viacerých zväzkoch, z ktorých plynie aj vlastnícke právo k jednotlivým parcelám. Správny súd mal za to, že žalovaný preverením údajov z plných mocí, vlastníctva, hlasovacích práv podľa predložených plných mocí spolu so softwarovým produktom od spoločnosti ELPoz, ako z dokumentov od subjektu Margita Farská - GEODET (pri súčasnom porovnaní uvedených údajov s údajmi z katastra nehnuteľností) postupoval správne, pričom správnosť jeho záverov nebola v konaní spochybnená žalobcami takým spôsobom, aby bolo možné prijať záver o nezákonnosti opatrenia žalovaného.

Zistený rozdiel (0,83) v % podiele výmery poľovných pozemkov oproti údajom uvedeným v notárskej zápisnici bol spôsobený tým, že žalovaný pri skúmaní predložených splnomocnení a podkladov k vlastníctve poľovných pozemkov zistil určité odlišnosti pri uvádzaní výmer poľovných pozemkov, identifikačných údajov na splnomocneniach, ako aj drobné matematické chyby pri spočítavaní výmer poľovných pozemkov. Tieto drobné nezrovnalosti zistené v procese evidencie však podľa správneho súdu nijakým spôsobom nespochybnili skutočnosť, že zhromaždenie bolo zvolané zástupcami minimálne jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do PR Podbiel, resp. že zhromaždenie nemalo dostatočný počet hlasov

12. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že prípadné žalovaným vykonané korekcie počtu hlasov nebránia zaevidovaniu zmluvy, ale sú práve prejavom riadneho, vecného zaoberania sa predloženými dokladmi, ktoré majú viesť k zaevidovaniu zmluvy. Správny súd podotkol, že je potrebné brať na zreteľ aj rozdrobené vlastníctvo pôdy v podmienkach SR, v dôsledku ktorého je pri zabezpečení priebehu zhromaždenia prakticky nemožné zabezpečiť 100% reálny stav vlastníkov, pričom je možné, že niektorí z vlastníkov aj krátko pred zhromaždením zomrie, prípadne niektoré údaje sú uvedené chybne.

13. Námietkam žalobcov, že PR Podbiel neexistuje pre nesplnenie zákonnej podmienky výmery revíru (v zmysle súčasného znenia ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. je minimálna výmera poľovného revíru 2000 hektárov), rovnako nebolo možné priznať relevanciu. Žalovaný v napadnutom opatrení správne uzavrel, že PR Podbiel vznikol na základe rozhodnutia z roku 1995, pričom do súčasnosti nedošlo k zrušeniu onoho rozhodnutia ani zániku poľovného revíru. Správny súd objasnil, že podľa pôvodne platného ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. mohli vzniknúť revíre s minimálnou rozlohou 500 hektárov, pričom podľa § 80 ods. 5 zákona č.274/2009 Z.z. poľovné revíry uznané do 31. augusta 2009 sa považujú za poľovné revíry uznané podľa tohto zákona, čo znamená, že revír vzniknutý podľa pôvodného zákona je revírom aj v súlade so súčasne platným zákonom o poľovníctve. Správny súd upozornil na skutočnosť, že zmenšenie výmery poľovného revíru nie je spojené so zákonným dôsledkom zániku takéhoto revíru, aj keď pôvodný zákon o poľovníctve mal vo svojom ustanovení čl. 2 ods. 3 podmienku o nemožnosti poklesu výmery v určitých prípadoch, avšak nesporným je, že pre prípad poklesu nestanovoval sankciu v podobe zániku revíru. Správny súd ďalej podotkol, že rovnako tak ani súčasný zákon o poľovníctve nespája s poklesom výmery poľovného revíru sankciu v podobe zániku revíru. Preto námietky žalobcov smerujúce k neexistencii revíru vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko tento preukázateľne existuje. 14. Nedôvodnou bola aj námietka žalobcov o nesplnení podmienky podpisu zmluvy vlastníkmi spoločného revíru vlastniacimi viac ako polovičnú výmeru poľovných pozemkov. Správny súd konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu (predložených plnomocenstiev k zhromaždeniu vlastníkov) plynie jednoznačný záver, že zmluvu o užívaní podpísali vlastníci prostredníctvom splnomocnencov, v súlade s podmienkou „nadpolovičnej väčšiny“. 15. Krajský súd rovnako neprisvedčil námietke žalobcov, že žalovaný porušil práva vlastníkov poľovných pozemkov tým, že nevyhodnotil ako nezákonný postup to, že na strane splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov a skrutátorov zodpovedných za sčítanie hlasov pri hlasovaní o uzneseniach vystupujú tie isté osoby, ktoré sú súčasne aj členmi „zvolenej poľovnej spoločnosti majúcej záujem o užívanie poľovného revíru“, nemajú relevanciu, keďže z obsahu administratívneho spisu ani napadnutého rozhodnutia neplynie žiadne zvýhodnenie zástupcov vlastníkov. Správny súd konštatoval, že z obsahu notárskej zápisnice je zrejmé, že pri konkurencii splnomocnení od vlastníkov poľovných pozemkov boli priznané hlasovacie práva žalobcom. Skutočnosť, že zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov boli skrutátormi, nie je sama o sebe dôvodom na nezaevidovanie zmluvy, alebo na zrušenie napadnutého opatrenia, nakoľko zákon takúto situáciu nevylučuje. Takým by podľa správneho súdu bolo až konanie, ktoré by zrejme vybočovalo z rámca dobrých mravov, čo však v konaní preukázané nebolo. Mal za to, že subjektívne presvedčenie žalobcov nemôže byť dôvodom na zrušenie opatrenia, resp. prijatie záverov o nezákonnej činnosti zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov.

17. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body, ktoré v značnej miere kopírujú žalobné námietky: - výklad správneho súdu vo vzťahu k zachovaniu 5-dňovej lehoty na zvolanie zhromaždenia nerešpektuje princíp počítania lehôt. Napriek tomu, že z predložených potvrdení obcí Babín a Dlhá nad Oravou bolo zrejmé, že dátum zvesenia verejnej vyhlášky bol upravený z dátumu 03.06.2019 na 04.06.2019 (pozn. kasačného súdu: dátum vyvesenia bol 27.05.2019), mal správny súd za to, že žalobcovia neboli dotknutí na svojich právach, nakoľko hlasovali na zhromaždení, resp. podali námietky, ktoré žalovaný vecne vyhodnotil.

osobitnú úpravu výmery revírov platnú pre jelenie oblasti výmera poľovných revírov, v ktorých je podľa týchto predpisov jelenia zver hlavným druhom zveri, nesmie poklesnúť pod 2000 ha, v ostatných poľovných revíroch nesmie spravidla poklesnúť pod 1000 ha, - zapísanie PR Podbiel dvom poľovníckym spoločnostiam napriek tomu, že to zákon vylučuje, bolo zrejmým pochybením správneho orgánu, ktorý podľa sťažovateľov nesprávnym rozhodnutím o vyhlásení nepoľovnej plochy obišiel zákon, ktorý pri zmene hranice revíru vyžaduje postup podľa § 9 zákona o poľovníctve (určuje podmienky zmien hranice poľovného revíru, ktorého užívanie je postúpené zmluvou), - hranice revíru sa preukázateľne zmenili, avšak napadnuté opatrenie je v tejto časti nepreskúmateľné, nakoľko zmena hraníc a aj výmera revíru nebola pripustená, hoci žalovaný mal o tom z podkladov a upozornení dostatočnú vedomosť, - rozpory v evidencii poľovných revírov boli žalovanému známe od počiatku konania.

K.. Túto skutočnosť správny súd pri rozhodovaní nezohľadnil. Žalovaný zároveň nesprávnym postupom vylúčil časť pozemkov v k.ú. K., ktoré boli pôvodne zahrnuté v PR Podbiel, - z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný ustálil uznášaniaschopnosť zhromaždenia, pretože už v danom čase časť vlastníkov udelila splnomocnenia na výkon svojich práv nielen jednej osobe, a podstatná časť vlastníkov pozemkov bola zastúpená na základe plnomocenstiev viacerými zástupcami, ktorí navyše nekonali v zhode. V takejto situácii by sa malo aplikovať ustanovenie § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda splnomocnenci majú konať spoločne. Správny súd sa nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľov, že v takomto prípade sú úkony splnomocnencov neplatné, nakoľko nekonajú v zhode, a teda ich úkony sú neurčité v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, - správny súd nevytkol žalovanému, že neuviedol, na základe akého zákonného ustanovenia posúdil duplicitné plnomocenstvá, ani neobjasnil, z akej právnej konštrukcie vyvodil svoj záver, že „korekcia počtu hlasov, ktorá bola žalovaným zistená, nebránila zaevidovaniu

B/ 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom a vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia v kasačnej sťažnosti opakovane poukazujú na skutočnosti, s ktorými sa okresný úrad už dostatočne zaoberal v procese evidencie zmluvy, nepovažuje za potrebné sa k týmto opätovne vyjadrovať.

zákonom. Podotýkajú, že verejná vyhláška bola vyvesená do dobu min. 5 pracovných dní v zmysle zákona o poľovníctve, a to na obecných úradoch Podbiel, Nižná, Babín, Lokca a Dlhá nad Oravou, teda vo všetkých obciach, kde sa PR Podbiel nachádza. Ak vyhláška v obciach Babín a Dlhá nad Oravou visela od 27.05.2019, ako tvrdia sťažovatelia, tak bola vyvesená na úradnej tabuli po dobu 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

20. V súvislosti s námietkami neexistencie PR Podbiel a existencie inej zmluvy na identický revír sa stotožňujú s jej vyhodnotením správnym súdom a majú za to, že zmena výmery poľovných pozemkov od vydania rozhodnutia nezakladá dôvod na jeho zrušenie, resp. jeho

Na základe uvedeného bola podľa ďalších účastníkov konania v konaní pred správnym súdom dostatočne preukázaná skutočnosť, že na týchto pozemkoch nie je možné vykonávať právo poľovníctva a preto sa na ne nevzťahuje žiadna zmluva o užívaní poľovného revíru.

neuznali. Až po odstránení týchto rozporov mohla byť vyhotovená listina prítomných (tak ako je v mennom zozname súčasťou notárskej zápisnice), a teda mohla byť ustálená aj percentuálna účasť vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení. Podotýkajú, že účastník konania v 4. rade (žiadateľ o evidenciu zmluvy) nepredkladal žalovanému duplicitné plné moci, a preto tento ani nemal dôvod skúmať, či sa na zhromaždení postupovalo v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

súdu. 24. Kasačný súd v prvom rade v rámci teoretických východísk právneho posúdenia veci uvádza, že rozhodovanie vlastníkov o užívaní poľovného revíru má svoj súkromnoprávny, ako aj verejnoprávny prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie zhromaždenia vlastníkov, v?rámci ktorého dochádza k?rozhodnutiu o?postúpení užívania (§ 5 a § 13 zákona o?poľovníctve) a?verejnoprávny prvok predstavuje evidencia zmluvy o?užívaní poľovného revíru (§ 16 zákona o poľovníctve). Tieto prvky sa však vzájomne prelínajú a?nemožno ich v?dôsledku právnej úpravy oddeliť. Zaevidovanie zmluvy o?užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o?poľovníctve pritom predstavuje individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, ktorý je na účely súdneho prieskumu potrebné považovať za?opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP.

podmienkou vyjadrenou v § 16 ods. 1 zákona o?poľovníctve je požiadavka, aby zmluvu o?užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 a?nasl. zákona o?poľovníctve podpísal subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o?poľovníctve na jednej strane a?na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z?výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon, musí teda spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o?poľovníctve, a?súčasne absenciu skutočností podľa § 16 ods. 2 zákona o?poľovníctve.

„26. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a?povinností v?súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a?spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o?poľovníctve, v?nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.

V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za?konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods.?1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o?poľovníctve.

27. Rovnaké právne závery možno vyabstrahovať aj z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Svk/21/2022 zo dňa 26. ?septembra 2023, sp.zn. 1 Sžk 15/ 2020 zo dňa 14. septembra 2022, sp.?zn.?7?Svk?6/2021 zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. 6 Sžk 34/2020 zo dňa 30. marca 2022, sp. zn. 2 Sžk 21/2019 zo dňa 29. septembra 2021 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 1/2018 zo dňa 28. marca 2019, sp. zn. 2 Sžk 12/2019 zo dňa 30. ?júna 2021 a?iné.

29. Správny súd preto musí v rámci súdneho prieskumu overiť, vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaného, či žalovaný ohľadom sporných okolností náležite zistil skutkový stav, pokiaľ sa so sťažovateľmi pomenovanými prekážkami zaevidovania zmluvy

Z priložených potvrdení obcí, v katastrálnom území ktorých sa dotknutý poľovný revír nachádza, jednoznačne vyplýva, že pozvánka na zhromaždenie bola formou verejnej vyhlášky vyvesená vo všetkých dotknutých obciach už dňa 27.05.2019 (pondelok) a zvesená nie skôr ako 4.6.2019 (utorok), a teda zákonná lehota piatich pracovných dní na zvolanie zhromaždenia vlastníkov v zmysle § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve bola

Naopak, kasačný súd mal v zhode s krajským súdom podmienku zachovania lehoty na zvolanie zhromaždenia za preukázateľne naplnenú, a preto námietku sťažovateľov v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú. 31. K námietke existencie inej zmluvy na rovnaký poľovný revír kasačný súd stotožňujúc sa s jej vyhodnotením správnym súdom dodáva, že ak aj existovalo medziobdobie (roky 1995-2015), kedy v dôsledku pochybenia okresného úradu boli poľovné pozemky vo výmere 71 ha v k.ú. J. a B. zaradené súčasne v dvoch poľovných revíroch (Podbiel a Babín) s výkonom práva poľovníctva pre dve poľovnícke združenia zároveň, vyhlásením týchto pozemkov za nepoľovnú plochu rozhodnutím z roku 2015 bol uvedený protiprávny stav odstránený v tom zmysle, že na nich už viac žiadna osoba nemôže vykonávať právo poľovníctva, a preto na ne platne ani nemôže byť evidovaná žiadna zmluva o užívaní. Skutočnosť, že korekcia dlhodobo pretrvávajúceho stavu sa následne neodrazila vo v tom čase (rok 2015) uzatvorených zmluvách o nájme PR Podbiel a Babín regulujúcich súkromnoprávny vzťah medzi užívateľom revíru

Ak žalovaný napadnutým opatrením zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Podbiel, učinil tak výlučne vo vzťahu k poľovným pozemkom v tomto sa nachádzajúcim, nie aj k spornej nepoľovnej ploche. 32. Sťažovateľom namietaná skutočnosť, že po vyhlásení časti plochy revíru za nepoľovnú nedošlo rozhodnutím k zmene hraníc revíru, je daná špecifickou úpravou možnosti okresného úradu takúto zmenu „ex offo“ vykonať (§ 9 zákona o poľovníctve).

33. K námietke neexistencie PR Podbiel pre nesplnenie zákonnej výmery revíru kasačný súd uvádza, že rozhodnutie z roku 1995 o uznaní dotknutého poľovného revíru nebolo medzičasom zrušené ani doplnené iným rozhodnutím, a ani rozhodnutie z roku 2015 nemá vplyv na existenciu revíru ako takého (len na zmenu jeho výmery). Avšak minimálna výmera 2000 ha, na ktorú poukazujú sťažovatelia, sa týka uznávania nových poľovných revírov podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona o poľovníctve. Aj keď pôvodný zákon o poľovníctve obsahoval v ustanovení čl. II. ods. 3 podmienku o nemožnosti poklesu výmery v určitých prípadoch (pod 2000 ha, ak ide o výskyt prevažne jelenej zveri v revíri), nesporným je, že pre prípad poklesu nestanovoval sankciu v podobe zániku revíru. Rovnako tak ani súčasný zákon o poľovníctve nespája s poklesom výmery poľovného revíru dôsledok v podobe zániku revíru.

Z tejto vyplýva, že pri prezentácii bolo zistené, že I.. C. J. (žalobca v 5. rade) predložil 14 plných mocí od totožných splnomocniteľov, akými disponovali aj zvolávatelia, pričom zvolávatelia (vzhľadom na skorší dátum podpisu) uznali všetkých 14 plných mocí I.. C. J. do percenta hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých zastupuje, a zvolávateľom ich plné moci neuznali. Ďalej bolo zistené, že D. Q. (žalobca v 2. rade) predložil 33 plných mocí od totožných osôb ako

Kasačný súd podotýka, že táto námietka by mohla hypoteticky vykazovať relevanciu za opačnej situácie, teda ak by boli hlasovacie práva dotknutých 47-ich vlastníkov priznané na zhromaždení zvolávateľom presadzujúcim záujmy „víťaznej“ poľovníckej spoločnosti.

36. Má však každopádne za to, že na konkurenciu plnomocenstiev (vo väzbe na zákonnosť napadnutého opatrenia) je potrebné nahliadať v tom smere, či by prípadný opačný postoj iných splnomocnencov totožných vlastníkov mohol byť spôsobilý ovplyvniť celkový výsledok

37. V tejto súvislosti je zároveň potrebné podotknúť, že žalovaný nebol v pozícii toho, kto vyhodnocoval duplicitu plnomocenstiev, nakoľko naplnenie zákonných podmienok na evidenciu zmluvy posudzoval a overoval zohľadňujúc skutočnosť, že sporné plné moci boli počas prezencie uznané žalobcom v 2. a 5. rade, ktorí za dotknutých vlastníkov aj hlasovali. Preto podľa kasačného súdu nie je na mieste námietka sťažovateľov, že správny súd nevytkol žalovanému, že neuviedol, na základe akého zákonného ustanovenia posúdil duplicitné plnomocenstvá, keďže on sám tieto nevyhodnocoval. Rovnako tak nemožno prisvedčiť

38. Z administratívneho spisu zároveň podľa kasačného súdu nevyplýva, že by niektorý z dotknutých 47-ich vlastníkov poľovných pozemkov spochybňoval svoj podpis na plnomocenstve, alebo?vôľu hlasovať na zhromaždení v zastúpení práve žalobcami v 2. a 5.

Z odpisu notárskej zápisnice teda žalovaný mal preukázané, že bola zisťovaná prítomnosť osôb na zhromaždení a z obsahu listiny prítomných bolo zrejmé, ktoré osoby (prostredníctvom splnomocnených osôb) sa na nej zúčastnili. Ako správne podotkol

Hoci pri tom dospel k matematickej odchýlke 0,83 %, kasačný súd stotožňujúc sa so správnym súdom uvádza, že zistená výpočtová nezrovnalosť nijakým spôsobom nespochybnila skutočnosť, že zhromaždenie bolo zvolané zástupcami viac ako jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do PR Podbiel, resp. že toto malo dostatočný počet hlasov pre hlasovanie.

41. V tejto súvislosti a s poukazom na znenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve kasačný súd považuje postup žalovaného za súladný s dotknutými ustanoveniami, keď žalovaný skúmal predloženú zmluvu aj prostredníctvom preverenia reálnej výmery poľovných pozemkov. Uvedené je totiž nevyhnutným pre dosiahnutie účelu týchto ustanovení spočívajúcom v?overení dodržania zákonných podmienok evidencie zmluvy (por. rozsudok Najvyššieho správneho súdu?SR zo dňa 1. júla 2022, sp. zn. 5Svk/19/2021).

43. Zákon o poľovníctve v § 16 ods. 1 ustanovuje, že evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný?úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa?§?13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej?nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.

45. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal so?všetkými pre vec zásadnými námietkami a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.