2Svk/18/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: SYNERGAS, s.r.o., so sídlom Ďatelinova 10, 821 01 Bratislava, IČO: 46691537, právne zastúpený: JUDr. Karol Spišák, advokát, so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, zapísaný v SAK pod reg. č. 3873, proti žalovanému: Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, za účasti: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, 821 04 Bratislava, IČO: 31321828, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/76/2020-76 v znení opravného uznesenia sp. zn. 2S/76/2020-113, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta . II. Kasačná sťažnosť sa zamieta . III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva úplná náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania. IV. Ďalšiemu účastníkovi konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca všeobecnú správnu žalobu, nakoľko mal za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca tiež namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)). Rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím navrhol zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/76/2020-76 z 20. januára 2022 v znení opravného uznesenia sp. zn. 2S/76/2020-113 zo 16. júna 2022 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“), zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd dôvodil, že rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. 5. Podľa správneho súdu nie je z rozhodnutí zrejmé, prečo navrhovaná stavba čerpacej stanice nie je v súlade s územným plánom a tento záver nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu. Správny súd v bode 36 rozsudku poukázal na to, že záväzná časť platného územného plánu, vyhlásená všeobecne záväzným nariadením mesta Humenné č. 128/1996 (ďalej len „záväzná časť“), upravuje v bode 1 bod A výnimky z využitia funkčných plôch. Jednou z výnimiek je postavenie čerpacích staníc pohonných hmôt pri supermarketoch. Pokiaľ teda správne orgány argumentujú tým, že podľa 2. kapitoly písm. C) záväznej časti funkčné územie špecifickej občianskej vybavenosti nepripúšťa umiestnenie objektu čerpacej stanice na tejto ploche, je potrebné, aby daný záver bol v rozhodnutiach správnych orgánov dostatočne a správne špecifikovaný. 6. Správny súd poukázal tiež na rozpor rozhodnutia prvostupňového orgánu a rozhodnutia žalovaného s vyjadrením mesta Humenné ako dotknutého orgánu, ktorý vyjadril súhlas s umiestnením stavby.

8. Žalovaný podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). 9. Žalovaný namietal, že tak prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného obsahujú dostatočné odôvodnenie a vysvetlenie toho, prečo bolo nutné návrh zamietnuť a prečo prvostupňový orgán ako aj žalovaný vzhliadli nesúlad návrhu s územným plánom (§ 37 ods. 2 stavebného zákona). Argumentoval, že podľa platného územného plánu a jeho záväznej časti sa pozemok, na ktorom má byť umiestnená čerpacia stanica pohonných hmôt, nachádza vo funkčnom území špecifickej občianskej vybavenosti - UŠO. Zároveň, že záväzná časť územného plánu mesta Humenné v kapitole 2 písm. C) nepripúšťa na ploche funkčného územia špecifickej občianskej vybavenosti umiestniť objekt čerpacej stanice pohonných hmôt.

10. Správny súd sa podľa žalovaného dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj aplikovaním 2. kapitoly písm. A) záväznej časti, nakoľko žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z 2. kapitoly písm. C) a nie písm. A) záväznej časti, pretože výnimky v písm. A) nie sú na daný prípad aplikovateľné. 11. Žalovaný má za to, že správny súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že rozhodnutia sú rozporné s vyjadrením dotknutého orgánu - mesta Humenné, ktoré v konaní vyjadrilo súhlas s umiestnením stavby. Podľa žalovaného mestá a obce nemajú v konaniach podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu (§ 140a ods. 1 stavebného zákona), a

Rozsudok

správneho súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 13. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo 4. apríla 2022 vyjadril žalobca tak, že sa stotožňuje s rozsudkom správneho súdu a že z územného plánu nevyplýva nemožnosť umiestnenia stavby na predmetnom pozemku. Poukázal na porušenie § 3 ods. 5 správneho poriadku, keď prvostupňový orgán povolil na vedľajšom pozemku stavbu hypermarketu ale zamietol návrh na umiestnenie stavby - čerpacej stanice. Žalobca na záver uviedol, že ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie v účinnom znení ustanovuje právomoci žalobcu v procese územného plánovania a nie v územnom rozhodovaní (konaní). Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 15. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 16. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Od platenia súdneho poplatku je žalovaný oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 18. Námietka žalovaného, že správny súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), keď konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) je nedôvodná. V bode 38 rozsudku správny súd uviedol: ... došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré nie je preskúmateľné, pretože neobsahuje dôvody, ktoré by boli zrozumiteľné aj laickej verejnosti, nielen správnemu orgánu, ktorý predmetné rozhodnutie vydal. V rozhodnutiach správnych orgánov podľa správneho súdu absentuje logický dôvod záveru, prečo navrhovaná stavba čerpacej stanice nie je v súlade s ÚP mesta Humenné. Tento záver nevyplýva ani z administratívneho spisu. 19. Po preštudovaní rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného ako aj administratívneho spisu sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil s vyššie citovaným názorom správneho súdu. Z rozhodnutí je síce zrejmé, že návrh bol zamietnutý z dôvodu nesúladu s územným plánom, avšak prvostupňový orgán ani žalovaný dostatočne nevysvetlili, v čom takýto nesúlad spočíva. Žalovaný argumentuje, že čerpaciu stanicu možno umiestniť len na pozemku vyznačenom značkou „PH“ a že na pozemku, kde navrhol umiestnenie čerpacej stanice žalobca, je možné umiestniť len komerčnú vybavenosť. Prvostupňový orgán ani žalovaný však neuvádzajú, z čoho konkrétne takéto závery vyplývajú. Žalovaný ani nevysvetľuje, prečo z vyššie uvedených záverov vyplýva nemožnosť umiestnenia čerpacej stanice na predmetnom pozemku, neposkytuje odpoveď na otázku, prečo nemôže byť čerpacia stanica považovaná za komerčnú vybavenosť. 20. Žalovaný svoje závery síce opiera o odkazy na dokumenty, z ktorých majú tieto skutočnosti vyplývať, ale po väčšine odkazuje na dokumenty ako celok (napr. na územný plán mesta Humenné; záväznú časť územného plánu; zmeny a doplnky č. 10 územného plánu sídelného útvaru Humenné a pod.). Pokiaľ je podľa prvostupňového orgánu a žalovaného návrh umiestnenia stavby v rozpore s územným plánom a jeho záväznou časťou, je nutné špecifikovať, s ktorými jeho ustanoveniami / článkami / časťami konkrétne je nesúladný.

Dôvod nesúladu návrhu a územného plánu nie je zrejmý ani z administratívneho spisu. Nenachádzajú sa v ňom ani tie časti územného plánu, s ktorými by mal byť návrh v rozpore. Zrozumiteľnosti rozhodnutia nepridáva ani odkaz na zápisnicu z ústneho pojednávania z 19. februára 2020, z ktorej taktiež len vo všeobecnosti vyplýva, že: stavba nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Humenné. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že takéto odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného neposkytuje dostatočné vysvetlenie dôvodov zamietnutia návrhu a nie je preto zrozumiteľné pre žalobcu ako adresáta predmetných rozhodnutí.

23. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia považuje aj odborná literatúra za jednu z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. (BARICOVÁ, Jana. § 191 [Zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia]. In:

24. Kasačný súd sa s ohľadom na uvedené vyššie stotožnil s právnym posúdením správneho súdu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj žalovaného sú nepreskúmateľné. Námietku nesprávneho právneho posúdenia preto vyhodnotil ako nedôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

26. Argumentácia maximálnym zaťažením správnych orgánov v prípade konania v súlade s rozsudkom správneho súdu nie je odôvodnením hrozby závažnej ujmy, najmä keď ide o povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie, ktorou boli správne orgány zaťažené už pri vydaní prvostupňového rozhodnutia aj rozhodnutia žalovaného. Žalovanému nemožno dať za pravdu ani v tom, že v prípade nepriznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti dôjde k rozporu správneho konania so znením stavebného zákona. Práve naopak, riadne odôvodnenie je náležitosťou rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktorý sa vzťahuje aj na konania podľa stavebného zákona (§ 140 stavebného zákona). Kasačný súd preto návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nevyhovel.