2Svk/18/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpený Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenská lekárska komora, so sídlom Račianska 42/A, 831 02 Bratislava, IČO: 17313317, právne zastúpený Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47238232, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.: 30S/58/2020-171, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

3. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), f), g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca tiež namietal, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 4. Správnu žalobu zamietol Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) ako nedôvodnú rozsudkom č. k.: 30S/58/2020-171 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“), a to najmä z nasledujúcich dôvodov: i) námietku, že prvostupňový orgán nezohľadnil žalobcove pripomienky vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že pripomienky boli riadne vyhodnotené a tie, ktoré boli posúdené ako dôvodné, boli zapracované do výroku prvostupňového rozhodnutia; ii) námietku, že žalobcovi neboli poskytnuté doklady, ktoré žiadal, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že takýto postup z administratívneho spisu nevyplýva a investičný zámer bol riadne zverejnený na webovej stránke prvostupňového orgánu, ktorý pred vydaním rozhodnutia všetkým účastníkov konania listom z 26. júla 2019 oznámil, že sa môžu oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie, k týmto podkladom sa vyjadriť alebo navrhnúť ich doplnenie; iii) námietku nezaslania dokladov zo spisu žalobcovi vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že zákon nestanovuje správnemu orgánu povinnosť zasielať na požiadanie doklady zo spisu účastníkom konania. Žalobca mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu a pritom dostať kópie spisov, ktorú nevyužil. Súčasne správny súd uzavrel, že neposkytnutie spisového materiálu žalobcovi elektronicky nie je v rozpore ani s Aarhuským dohovorom, ktorý zabezpečuje účastníkom konania právo na informácie, ale nie povinnosť správnych orgánov na požiadanie zasielať spisové materiály. Postup správneho orgánu preto správny súd vyhodnotil ako súladný so zákonom; iv) námietku nedostatočného odôvodnenia prvostupňového orgánu v nadväznosti na nevyhodnotenie stanovísk podľa § 23 ods. 4 zákona o EIA vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že žalobcove pripomienky vyhodnotené boli. Rovnako boli vyhodnotené aj návrhy na prijatie opatrení a to, že pripomienkam žalobcu nevyhovel a že návrhy opatrení boli vyhodnotené ako nedôvodné, nie sú dôvody na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov. Prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného podľa správneho súdu obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom osobitne upozornil na v rozhodnutí stanovenú povinnosť - rešpektovať žalobcovo právo určovať podmienky, ktoré bude navrhovateľ povinný akceptovať pri získavaní ďalších povolení podľa osobitných predpisov;

5. Rozsudok správneho súdu napadol žalobca kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Z jeho všeobecných a nekonkrétnych vyjadrení obsiahnutých v kasačnej sťažnosti, často rozsiahlo vysvetľujúcich všeobecne známe skutočnosti, akými sú napríklad aktívna vecná legitimácia zainteresovanej verejnosti podľa SSP, pravidlá interpretácie právnych noriem, funkcie odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne z iných vyjadrení s politickým podtónom a netýkajúcich sa veci samej, kasačný súd vyabstrahoval nasledovné kasačné námietky: 6.

Absencia odôvodnenia, prečo jednotlivé požiadavky predložené v konaní neboli akceptované a prečo žalobcove námietky sú neopodstatnené. Všeobecnosť správnej žaloby podľa žalobcu pramení zo všeobecnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, preto mu nemôže byť kladená na ťarchu tak, ako to urobil správny súd.

článkoch. V tejto súvislosti žalobca napríklad tvrdil, že prvostupňový orgán podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA nezverejnil aj stanoviská dotknutých orgánov a stanoviská verejnosti. Bez zverejnenia týchto dokumentov došlo k zmareniu možnosti efektívne podať voči prvostupňovému rozhodnutiu opravný prostriedok.

Opačným právnym záverom sa správny súd dopustil porušenia povinnosti eurokonformného výkladu. 10. Žalobca na záver navrhol zrušiť rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhol kasačnému súdu, aby sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami, ktorými mal kasačný súd napríklad zistiť, či podobnosť podaní žalobcu predstavuje zneužitie práva, či výklad práva aplikovaný správnymi orgánmi je v súlade so smernicou o EIA, či nedostatočný eurokonformný výklad je v súlade s právom Európskej únie a pod. 11.

Správne orgány sa nemohli dopustiť ani porušenia žalobcovho práva na informácie vyplývajúceho mu z Aarhuského dohovoru, nakoľko doklady boli riadne zverejnené na úradnej tabuli ako aj na webovom sídle prvostupňového orgánu. Prisvedčiť podľa ďalšieho účastníka konania nemožno ani námietke o nevykonaní konzultácií, nakoľko ich nariadenie nie je zákonnou povinnosťou prvostupňového orgánu. 12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

15. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Žalobca je od súdneho poplatku oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

Kasačný súd, rovnako ako správny súd, považuje prvostupňové rozhodnutie za riadne odôvodnené a preskúmateľné. Tvrdenie žalobcu, že „právny záver, že zámer nespôsobuje významné vplyvy na životné prostredie nie je podložený“ sa ukázalo ako nedôvodné.

19. Odôvodnenosť vyššie uvedeného právneho záveru prvostupňového orgánu potvrdzuje aj skutočnosť, že pripomienky žalobcu a Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Tatranského národného parku boli riadne zhodnotené a potreba pokračovať v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie z nich nevzišla. Nie je pravdou, čo tvrdí žalobca, že prvostupňový orgán nevysvetlil, z akého dôvodu boli jeho požiadavky vyhodnotené ako nedôvodné a prečo neboli zapracované do výroku rozhodnutia. Naopak, prvostupňový orgán sa na stranách 13 až 29 jednotlivo vyjadruje ku všetkým žalobcovým pripomienkam, aj k tým, ktorým nevyhovel.

21. Námietku nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že prvostupňový orgán nezohľadnil náležitosti výroku rozhodnutia s ohľadom na § 29 ods. 13 zákona o EIA aj § 17 zákona o životnom prostredí, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.

jeho pripomienok vo výroku rozhodnutia má byť riadne odôvodnené, nakoľko všetky jeho pripomienky smerujú k ochrane životného prostredia a na strane druhej, v prípade, keď správny orgán určí vo výrokovej časti rozhodnutia požiadavky (vyplývajúce aj zo žalobcových pripomienok), tieto sú pre žalobcu zrazu nedostatočné.

25. Kasačná námietka porušenia žalobcovho práva na informácie o životnom prostredí je nedôvodná. Pokiaľ žalobca namietal porušenie tohto práva v nadväznosti na nezverejnenie stanovísk dotknutých orgánov a verejnosti, kasačný súd dáva do pozornosti, že túto námietku už niekoľkokrát vyhodnotil ako nedôvodnú vo svojich skorších rozsudkoch. Kasačný súd preto podľa § 464 ods. 1 SSP len cituje odôvodnenie jedného z nich: Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Svk/12/2024 z 23. októbra 2024:

„36. Ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že v zisťovacom konaní neboli zverejnené stanoviská dotknutých orgánov či verejnosti, aj túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V zmysle príslušných ustanovení § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán má povinnosť zverejniť informácie o navrhovanej činnosť alebo jej zmene (napr. kde možno získať informácie o zmene navrhovanej činnosti, o prístupe verejnosti) a podľa § 29 zákona EIA zverejňuje napr. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, kde možno do zámeru nahliadnuť či kedy k nemu možno zasielať pripomienky. Žiadne ustanovenie zákona EIA nestanovuje povinnosť príslušného orgánu zverejňovať stanoviská dotknutých orgánov, z toho dôvodu kasačný súd vyhodnotil postup príslušného orgánu za zákonný. Ak sťažovateľ odkazuje na ustanovenie § 24 ods. 1 písm. i/ zákona EIA, podľa ktorého príslušné správne orgány zverejňujú aj iné informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia, toto ustanovenie je podľa kasačného súdu potrebné vykladať tak, že neupravuje povinnosť

26. V nadväznosti na neposkytnutie kópií podkladov pre rozhodnutie v elektronickej forme, v čom kasačný súd taktiež nevzhliadol dôvod na zrušenie rozsudku správneho súdu a rozhodnutí správnych orgánov, kasačný súd podľa § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok sp. zn. 2Svk/5/ 2022 z 22. augusta 2023, ktorý predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov:

podľa ktorej: Poskytnutie podkladov v elektronickej/digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp. jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe.

In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.) 59. Vzhľadom na uvedené vyššie a keďže žalobca nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, ale emailom len požiadal o zaslanie podkladov pre rozhodnutie v elektronickej podobe, nie je možné konštatovať porušenie žalobcovho práva. .

sú až inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, že príslušný orgán tieto v zisťovacom konaní nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup. Konzultácie v zmysle § 63 zákona EIA sú v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe správneho uváženia zváži vhodnosť ich vykonania.

29. Poukazujúc aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Consorzio Italian Management, Catania Multiservizi SpA zo 6. októbra 2021, C-561/19, v zmysle ktorého: článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť súdnym prostriedkom nápravy podľa vnútroštátneho práva, je povinný predložiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorá bola pred ním nastolená, pokiaľ nekonštatuje, že táto otázka nie je relevantná alebo že predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny výklad práva Únie je taký jasný, že nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti, kasačný súd v prejednávanom prípade nepredložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku a uvedené neposúdil ani ako návrh na prerušenie konania. Preto o ňom nerozhodol samostatným výrokom.

IV. I Záverečné zhodnotenie

31. Podľa § 461 SSP: Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd keďže nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodol podľa citovaného ustanovenia. 32. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 33. Podľa § 169 SSP: Ďalší účastník ... pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Napriek skutočnosti, že ďalší účastník konania podal vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti, kasačný súd mu nepriznal náhradu trov, nakoľko ďalšiemu účastníkovu nebola správnym súdom uložená povinnosť vyjadriť sa ku kasačnej sťažnosti. Správny súd vyzval ďalšieho účastníka, ktorý bol zastúpený advokátom, aby sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril, avšak s dovetkom, že inak sa bude konať bez jeho vyjadrenia. 34. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude aj tento

rozsudok

doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici. 35. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.