2Svk/19/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. H. XX, D., právne zastúpený advokátom JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom so sídlom Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému (sťažovateľ 1/): Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava), za účasti ďalšieho účastníka konania (sťažovateľ 2/): Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48302392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 21560/2018/SV/57317 zo dňa 07.08.2018, v konaní o kasačných sťažnostiach sťažovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/227/2018-152 zo dňa 13.10.2021 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh ďalšieho účastníka konania na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/227/2018-152 zo dňa 13.10.2021 a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

1. Okresnému úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa) bol dňa 01.06.2018 doručený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „Automotive Nitra Project“, v tam uvedených stavebných objektov SO 746 Areálové rozvody VN 22kV - 2. časť kolaudácie a SO 748 NN rozvody - 3. časť kolaudácie v k. ú. W. a U. stavebníka Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o.

konaní. Upriamiac pozornosť na § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 140 a 140c ods. 8 stavebného zákona správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že správny poriadok síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, no odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Žalobca nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je stavba umiestnená, a nie je ani vlastníkom stavby. Zároveň mu postavenie

4. Ministerstvo sa stotožnilo s právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca nemôže byť účastníkom predmetného kolaudačného konania, nakoľko nespĺňa podmienky stanovené ustanovením § 78 ods. 1 stavebného zákona. Ani ustanovenie § 140c ods. 8 stavebného zákona nezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného predpisu, priznáva však právo podať odvolanie aj osobám, ktoré neboli účastníkmi kolaudačného konania, ak tomuto konaniu predchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“ alebo „zákon o posudzovaní vplyvov“ alebo „zákon o EIA“), ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

Toto právo účastníka konania však žalobcovi môže vyplývať v kolaudačnom konaní len po splnení podmienok podľa § 78 stavebného zákona. 6. Ministerstvo doplnilo, že kolaudovaná stavba sa nenachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Ani účastníctvo žalobcu vo viacerých vyvlastňovacích konaniach týkajúcich sa pozemkov, ktoré sú súčasťou územia strategického parku vymedzeného osvedčením a v rámci ktorého sa realizovala aj predmetná stavba, tiež neoprávňuje žalobcu k priznaniu postavenia účastníka konania v predmetnom kolaudačnom konaní.

7. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca všeobecnú správnu žalobu, domáhajúc sa jeho zrušenia ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia. 8. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/227/2018-152 zo dňa 13.10.2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie

10. Podľa správneho súdu sa stavebný úrad napriek podaniu žalobcu zo dňa 10.11.2017 jeho účastníctvom v kolaudačnom konaní z titulu účastníctva v zisťovacích konaniach vôbec nezaoberal. Rovnako ministerstvu správny súd vytkol, že z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcovi neprináleží účastníctvo v kolaudačnom konaní podľa zákona o EIA.

prvého stupňa vydal kolaudačné rozhodnutie, ktoré doručoval i žalobcovi a bolo mu doručené dňa 14.08.2018. Žalobca podal proti obidvom rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa, t. j. proti procesnému rozhodnutiu o jeho vylúčení z kolaudačného konania ako i proti kolaudačnému rozhodnutiu odvolanie. O odvolaní žalobcu zo dňa 10.07.2018 proti rozhodnutiu zo dňa 04.06.2018 o jeho vylúčení z kolaudačného konania rozhodoval žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 07.08.2018, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 31.08.2018, pričom týmto dňom bol žalobca právoplatne vylúčený z kolaudačného konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca podal proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 23.07.2018 odvolanie zo dňa 09.08.2018 (teda v čase, keď ešte nebol právoplatne vylúčený z kolaudačného konania, do ktorého sa prihlásil podaním zo dňa 10.11.2017), o ktorom príslušný odvolací správny orgán rozhodol rozhodnutím zo dňa 10.09.2018 tak, že konanie o odvolaní žalobcu zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku a toto rozhodnutie

Na podklade uvedeného následne správny súd skonštatoval, že bolo povinnosťou žalovaného rozhodnúť o žalobcovom odvolaní v zmysle ustanovení § 59 ods. 2, ods. 3 správneho poriadku.

12. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podalo ministerstvo (ďalej aj ako „sťažovateľ 1/“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

Z obsahu záverečného stanoviska a rozhodnutia ministra životného prostredia vyplýva, že sa navrhovaná činnosť - vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra, ktorej súčasťou sú aj súvisiace súčasti externej infraštruktúry - bude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

záujmov. 14. S účinnosťou od 1. januára 2023 sa, podľa § 34a v spojení s § 40al ods. 1, 2 a 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov nástupcom Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako ústredného orgánu štátnej správy pre územné plánovanie okrem ekologických aspektov, výstavbu a vyvlastnenie, stal Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V súlade s § 180 ods. 1 a 3 v spojení s § 452 ods. 1 SSP preto od 1. januára 2023 nahradil Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky v postavení žalovaného / sťažovateľa 1/ v tomto kasačnom konaní Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a s týmto právnym nástupcom ako sťažovateľom 1/ aj kasačný súd ďalej konal.

16. Proti napadnutému rozsudku podal kasačnú sťažnosť aj ďalší účastník konania (ďalej aj ako „sťažovateľ 2/“). Rozhodnutia správnych orgánov o tom, že žalobca nie je účastníkom kolaudačného konania, považuje za správne a stotožňuje sa s nimi. Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Prezentoval názor, že ak žalobca nie je účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 stavebného zákona, mohol podať správnu žalobu iba ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP. Žalobca však v správnej žalobe neuviedol žiadnu námietku týkajúcu sa porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, pričom uvádza len námietky týkajúce sa porušenia jeho subjektívnych práv. Preto mal správny súd žalobu ako nedôvodnú

18. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2/ sa vyjadril sťažovateľ 1/, ktorý sa s jej argumentáciou ako aj sťažnostným návrhom stotožnil.

2023. Kasačný súd upriamuje v tejto súvislosti pozornosť na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022, v ktorom sa Najvyšší správny súd k uvedenej právnej otázke vyjadroval z časového hľadiska prvý raz a tiež z dôvodu, že uvedený rozsudok bol pod č. 71/2023 ZNSS následne publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľov 1/ a 2/ poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022, s ktorým sa plne stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza: „30.

31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom „zainteresovaná verejnosť“)

33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo

34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za „povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného zákona.

36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem „projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod 24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo

38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či

dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s § 78 ods. 2 stavebného zákona).

Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.

Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“

V. Záver

24. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Bratislave, a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť účastníctvo žalobcu v kolaudačnom konaní v zmysle záverov vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Právnym názorom vysloveným kasačným súdom je správny súd viazaný (§ 469 SSP). 25. Návrh sťažovateľa 2/ na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd zamietol v zmysle § 447 ods. 2 SSP druhej vety v spojení s § 188 SSP. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu dospel k záveru, že cieľ sledovaný vydaním rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vo svojich následkoch týkajúcich sa „zmrazenia“ právnych účinkov napadnutého rozsudku správneho súdu už dosiahnutý samotným meritórnym rozhodnutím kasačného súdu o kasačných sťažnostiach. 26. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 27. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. septembra 2024