2Svk/19/2023

1. Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj ako „žalovaný“, „správny orgán“ alebo „okresný úrad“), ako príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva podľa § 71 ods. 2 písm. c) a v zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), na základe predloženej žiadosti ďalšieho účastníka konania zaevidoval podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu o užívaní poľovného revíru Stará hora, Horné Otrokovce (ďalej aj ako „zmluva o užívaní“), podpísanú medzi užívateľom poľovného revíru Poľovným združením Hubert Hlohovec, so sídlom Kukučínova 27/A a vlastníkmi poľovného revíru zastúpenými T.. P. Y. ako splnomocnencom zvoleným na zhromaždení vlastníkov poľovných revírov podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve (ďalej aj ako „preskúmavané opatrenie“). 2. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluva o užívaní poľovného revíru Stará hora, Horné Otrokovce (ďalej aj ako „dotknutý poľovný revír“) bola okresnému úradu predložená v troch vyhotoveniach, pričom tento preskúmal predloženú zmluvu a zistil, že spĺňa všetky náležitosti zakotvené v § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. Konštatoval zároveň, že zmluva je účinná dňom registrácie a jej súčasťou je odpis zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri Stará hora, ktorý doslovne súhlasí s prvopisom uloženým na notárskom úrade v zbierke Notárskych zápisníc pod číslom NZ 6028/2020. 3. O priebehu skúmania predloženej žiadosti a vykonanom dokazovaní, ako aj o tom, že zmluvu podpísali vlastníci poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíri vlastniaci nadpolovičnú väčšinu, žalovaný spísal záznam do spisu datovaný k 27.5.2020.

4. Proti preskúmavanému opatreniu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol jeho zrušenie. V správnej žalobe vytýkal žalovanému predovšetkým to, že nezistil okruh vlastníkov poľovných revírov, ktorí poverili T.. P. Y. ako zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov. Mal za to, že z notárskej zápisnice ani z listiny prítomných nie je zrejmé, či zhromaždenie vlastníkov bolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, a teda či T.. P. Y. ku dňu zvolania zhromaždenia vlastníkov bol oprávnený zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov v rámci poľovného revíru o výmere presahujúcej 1/3 celkovej jeho aktuálnej výmery. Žalovaný zároveň neskúmal, či vo vzťahu ku každému z jednotlivých vlastníkov pozemkov nekonajúcich osobne bolo udelené splnomocnenie už v čase pred zasadnutím zhromaždenia. Ďalšie žalobné námietky smerovali k spochybneniu zákonnosti zvolania a priebehu zhromaždenia, ako aj naplnenia podmienok zaevidovania zmluvy o užívaní revíru v zmysle § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. 5.

6. K námietke žalobcu, že zvolávateľ nebol schopný preukázať účastníkom zhromaždenia žiadnymi listinnými dôkazmi, resp. plnomocenstvami, od ktorých vlastníkov poľovných revírov má takéto oprávnenie, a navyše v niektorých obciach, v ktorých sa títo vlastníci nachádzali, nebola pozvánka na zhromaždenie vlastníkov ani zverejnená ako verejná vyhláška na tabuli obecného úradu, správny súd uviedol, že z bodu 1 spísanej notárskej zápisnice vyplýva, že poverený zástupca zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov B.. G. I. skonštatoval, že jednotliví účastníci zhromaždenia vlastníkov predložili za účelom vydokladovania svojho vlastníckeho vzťahu zhromaždeniu vlastníkov listiny (pozvánky na zhromaždenie vlastníkov) vymenované v závere notárskej zápisnice. Ďalej bolo z listiny prítomných vlastnoručne podpísanej účastníkmi zhromaždenia, resp. ich splnomocnenými zástupcami zistené, že tohto zhromaždenia sa zúčastňuje 77,35 % vlastníkov výmery poľovného revíru Stará hora Horné Otrokovce, teda viac ako nadpolovičná väčšina poľovných pozemkov patriacich do dotknutého poľovného revíru.

8. K námietke žalobcu, že žalovaný nezistil okruh vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí mali poveriť T.. P. Y. na ich zastupovanie, správny súd uviedol, že žalobca toto tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, keďže z obsahu notárskej zápisnice, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadateľ o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru predložil žalovanému všetky splnomocnenia, nájomné zmluvy, ktorých obsahom sú splnomocnenia na zastupovanie vlastníkov poľovných revírov, pričom z dátumov ich udelení je nesporné, že T.. P. Y. bol ku dňu zvolania valného zhromaždenia riadne oprávnený zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov v rámci poľovného revíru o výmere presahujúcej 1/3 celkovej jeho aktuálnej výmery. Pokiaľ žalobca túto skutočnosť namieta, ide podľa súdu iba o tvrdenie nepodložené žiadnymi relevantnými dôkazmi preukazujúcimi, že T.. P. Y. takéto splnomocnenie nemal, resp. že nezastupoval potrebný počet vlastníkov poľovných revírov.

V tejto súvislosti krajský súd podotkol, že je síce pravdou, že notár pri spisovaní notárskej zápisnice o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov len osvedčoval skutočnosti, ktoré boli predložené účastníkmi, avšak pokiaľ niekto z účastníkov tohto zhromaždenia tvrdí, že nedošlo k jeho zvolaniu v súlade so zákonom, tak musí toto tvrdenie preukázať relevantným spôsobom.

Jediné, čo možno podľa krajského súdu správnemu orgánu vytknúť v súvislosti so zaevidovaním zmluvy bola tá skutočnosť, že aj napriek vedomosti o podanej žalobe žalobcu o určenie neplatnosti dotknutej zmluvy, nevyčkal žalovaný na rozhodnutie súdu v súvislosti s určením neplatnosti, resp. s ponechaním platnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.

12. V súvislosti s námietkou žalobcu, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, krajský súd poznamenal, že pri jeho preskúmaní nezistil skutočnosti, ktoré by túto námietku potvrdzovali, keďže z obsahu napadnutého opatrenia je jednoznačne vymedzený dôvod, pre ktorý došlo k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru zo

13. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správny orgán nevykonal riadne administratívne konanie, a teda neprizval samotného žalobcu, ako aj ďalších vlastníkov poľovných revírov na prejednanie veci, krajský súd uviedol, že toto konanie nevyžaduje osobnú prítomnosť vlastníkov, keďže správny orgán mal dostatok podkladov na to, aby preskúmal splnenie podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovných revírov a pokiaľ niektorý z účastníkov daného konania namieta, že nebol k tomuto prizvaný, tak práve civilné konanie, v ktorom žalobca namietal nesprávnosť postupu pri evidencii danej zmluvy o užívaní poľovných revírov, slúžilo na to, aby svoje tvrdenia jednoznačným spôsobom preukázal.

15. Krajský súd odkázal v odôvodnení napadnutého rozsudku i na stanovisko Generálnej prokuratúry SR č. IV/3Gd103/16/10004 zo dňa 31.5.2016, z ktorého vyplýva, že správny orgán v rámci evidencie zmluvy nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené zákonom o poľovníctve. Správny orgán preto preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok ustanovených v

17. Krajský súd v ďalšom texte odôvodnenia (usmerňujúc žalobcu) objasnil, že neúspešný žiadateľ o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ako aj vlastníci poľovných pozemkov majú v prípade, ak okresný úrad nezaeviduje ich zmluvu, resp. ak ju zaeviduje v rozpore s ich záujmami, dve základné procesné možnosti ochrany - podanie správnej žaloby, v rámci ktorej sa budú domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti opatreniu orgánu verejnej správy alebo iniciovanie civilnej žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, resp. neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V rámci prvej alternatívy je pritom potrebné, aby osoba, ktorá podala takúto správnu žalobu, osvedčila tú skutočnosť, že zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru došlo k porušeniu jej subjektívnych práv v rámci prijatého opatrenia orgánu verejnej správy.

Z tohto dôvodu dospel k záveru, že práve v konaní pred civilným súdom mohol žalobca osvedčiť svoj právny záujem na tom, že v súvislosti so zaevidovaním dotknutej zmluvy došlo k porušeniu jeho práv, a teda preukázať aktívnu legitimáciu na vyslovení skutočnosti, že zhromaždenie vlastníkov poľovných revírov bolo zvolané v rozpore so zákonom.

Pokiaľ notár v rámci notárskej zápisnice osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov tak, že toto bolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve na základe prehlásenia zvolávateľa zhromaždenia, tak táto skutočnosť je podľa názoru krajského súdu relevantná pre posúdenie zákonnosti postupu pri zvolávaní zhromaždenia, pokiaľ žalobca nepreukáže opak. Skutočnosť, že správny orgán nie je povinný preskúmavať skutočnosti, ktoré sú osvedčené v notárskej zápisnici, a teda vykonať dokazovanie v rámci správneho konania, je podľa názoru krajského súdu daná aj tým, že zákon o poľovníctve vylučuje aplikáciu Správneho poriadku na proces evidenciu zmlúv o užívaní poľovného revíru.

A) 20. Žalobca (sťažovateľ 1/) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Navrhuje, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší napadnuté opatrenie.

. . . orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Bez takéhoto skúmania ju nie je oprávnený zaregistrovať, keďže nemá preukázanú ani túto základnú podmienku, - ďalej poukazujúc na bod 23 Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 721/2016 zo dňa 08.03.2017 upriamuje pozornosť kasačného súdu na záver ÚS SR, že orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie, - správny súd in concreto nesprávne aplikoval ustanovenia § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve v rozpore s názorom kasačného súdu (sp.zn. 3Sžk/15/2017) z dôvodu, že: - zmluvu o užívaní nepodpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, keďže subjekt

Vzhľadom na to, že subjekt, s ktorým mala byť zmluva o užívaní uzatvorená, v splnomocnení od konkrétneho vlastníka nebol uvedený, a nebol takto uvedený v potrebnej väčšine splnomocnení, nie je zmluva o užívaní platná pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Správny súd však na túto neplatnosť ex offo neprihliadol (odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27.07.2009 týkajúci sa výkladu ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), - žalovaný mal skúmať platnosť splnomocnení subjektu na strane vlastníkov poľovných pozemkov ku dňu uzatvorenia zmluvy (t. j. ku dňu 28.02.2020), a nie ku dňu vydania napadnutého opatrenia, - žalovaný konal o zaevidovaní zmluvy o užívaní na základe žiadosti subjektu, ktorý nebol oprávnený podať žiadosť na jej zaevidovanie. - zhromaždenie vlastníkov bolo zvolané verejnou vyhláškou v rozpore so zákonom o poľovníctve, keďže táto vyhláška nebola riadne zverejnená vo všetkých dotknutých obciach v

oprávnený hlasovať. Doklad o tom nie je zrejmý ani z tzv. listiny prítomných, ktorá je súčasťou predloženej notárskej zápisnice, a nie je ani súčasťou administratívneho spisu, akceptácia čoho je zo strany žalovaného, ale aj správneho súdu, nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. - SPF uprednostnil súkromný záujem poľovníckeho združenia práve pred záujmom subjektov, ktoré má ex lege uprednostňovať, keď okrem iného sám navrhol podstatne nižšie nájomné (1,50 €/ha), než bolo navrhnuté iným účastníkom zhromaždenia (50,- €/ ha), - prezencia (a teda splnomocnenie samotného zvolávateľa) prebiehala v inom čase, ako bol čas určený vo verejnej vyhláške, keďže všetci účastníci, mimo zvolávateľa, boli do listiny prítomných dopisovaní ručne, bez iných identifikačných údajov a v niektorých prípadoch aj nečitateľne, a teda táto prezencia sa pre potreby zhromaždenia vlastníkov stala nepreskúmateľnou, - nie je zrejmé, ktoré konkrétne plnomocenstvá a iné podklady v administratívnom spise žalovaného mali byť podkladom pre záver správneho orgánu o tom, že zvolávateľ bol „riadne

Toto konštatovanie správneho súdu nie je zákonné, pretože presúva dôkazné bremeno o negatívnej skutočnosti („nemal splnomocnenie“) na žalobcu, hoci povinnosť zisťovať reálny stav (či mal potrebnú úroveň splnomocnenia) má podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu žalovaný, - nadväzujúc na citovanie záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Sžk/1/2018 z 28.03.2019 sumarizuje a zdôrazňuje, že opakovane namietal početné porušenia ustanovenia § 5 zákona o poľovníctve, vrátane absencie oprávnenia zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, nedostatky verejného vyvesenia pozvánky na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, vady obsahu listiny prítomných (prezentácie vlastníkov poľovných pozemkov), nepredloženie ani jedného splnomocnenia a ani jednej zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj nedostatky v jednotlivých splnomocneniach pre zvolávateľa zhromaždenia spôsobujúce vadu nedostatku kvóra pre zvolanie zhromaždenia a pre hlasovanie na ňom a pod. Správny súd bol povinný podrobiť revízii úvahu žalovaného o tom, či bolo správne zvolané zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, čo však neučinil,

správneho orgánu. Sťažovateľ 1/ z obsahu napadnutého opatrenia (ktoré mu nebolo ani doručované, hoci zasahuje do jeho vlastníckeho práva, keďže tretiemu subjektu umožňuje užívanie aj jeho pozemku na konkrétny účel) nemôže identifikovať, ako žalovaný posúdil splnenie podmienok uzatvorenia napadnutej zmluvy o užívaní, - citujúc relevantnú judikatúru Ústavného súdu SR (II. ÚS 13/01, III. ÚS 153/07, II.ÚS 22/02, ÚS 721/2016) konštatuje, že v prípade žalobcu ako vlastníka pozemku v dotknutom poľovnom revíri je nemysliteľné, aby bol v porovnaní so žiadateľom, ktorý žiada o užívanie poľovného revíru, procesne znevýhodnený, bez reálnej možnosti uplatniť svoj vplyv na konanie. Žalovaný nemohol rozhodnúť len „od stola“, ale musel umožniť žalobcovi a iným dotknutým vlastníkom poľovných pozemkov uplatniť svoje procesné práva, ako garanciu toho, že ich vlastnícke právo nebude obmedzované bez toho, aby mali dostatočnú možnosť ovplyvniť postup vzniku tohto obmedzenia,

Túto skutočnosť právny zástupca štatutárneho orgánu ďalšieho účastníka konania na zhromaždení akceptoval, a potom v konaní pred správnym súdom účelovo napádal, čo je v rozpore so zásadou nemo turpitudinem suam allegans auditur, a teda jasným aktom šikany žalobcu zo strany vedľajšieho účastníka, ktorý mal správny súd podľa § 5 ods. 12 SSP odmietnuť a nie na ňom postaviť odôvodnenie rozsudku (spornosť vlastníctva poľovného pozemku žalobcom naznačená

B/ 22. Ďalší účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v prvom rade uviedol, že táto obsahuje argumentáciu, ktorá v správnej žalobe uplatnená nebola a zároveň z hľadiska svojho obsahu je spôsobilou byť skôr vyjadrením v civilnom sporovom konaní, a nie v konaní o všeobecnej správnej žalobe. Poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že dôkazné bremeno je na sťažovateľovi 1/, tento žiadnym spôsobom nepreukázal svoju žalobnú legitimáciu podľa ustanovenia § 178 ods. 1 SSP. Žalobca síce k správnej žalobe pripojil list vlastníctva pre k.ú. I. U., no pokiaľ ide o v ňom uvedené pozemky, v jednom prípade ide o zastavanú plochu a nádvorie a v druhom prípade o záhradu (t.z. nepoľovné pozemky).

výmery. 24. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke, že žalovaný o vykonaní dokazovania vôbec neoboznamoval vlastníkov poľovných pozemkov, odkazuje na ustanovenie § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve, podľa ktorého všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

Zdôrazňuje, že ustanovenie § 13 zákona o poľovníctve nezakotvuje exkluzívne oprávnenie na podanie tejto žiadosti žiadnemu subjektu, resp. nezakazuje podanie žiadosti cestou budúceho užívateľa poľovného revíru. Podotkol, že ani splnomocnenec zvolený na relevantnom zhromaždení vlastníkov (ani nik z vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do dotknutého poľovného revíru) nenamietal voči podaniu žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru cestou ďalšieho účastníka. V nadväznosti na ďalší obsah sťažnostných bodov poznamenal, že ak by žalovaný nevykonal dokazovanie v súlade so zásadou materiálnej pravdy, nebol by schopný vyprodukovať odôvodnenie napadnutého opatrenia obsiahnuté v Zázname do spisu zo dňa 27.05.2020 tvoriace súčasť administratívneho spisu. 26. Ďalší účastník má za to, že žalovaný ani správny súd nie je oprávnený suplovať úlohu civilného súdu, ako sa to pokúša dosiahnuť sťažovateľ 1/, namiesto toho, aby podal na civilný súd takú civilnú žalobu, ktorá bude mať „šancu na úspech“.

28. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť opatrenia pre nedostatok dôvodov, vychádzajúc z jeho obsahu a rozsahu v spojení so Záznamom žalovaného (nie je dôvod ich posudzovať oddelene, nakoľko by to bolo prísne formalistické a rozporné so zmyslom a účelom zákona), je podľa názoru ďalšieho účastníka nesporné, že odôvodnenie je dostatočne presvedčivé, a napadnuté opatrenie tým pádom preskúmateľné.

30. Má za to, že ak by aj listina prítomných z relevantného zhromaždenia vlastníkov nebola z hľadiska svojho obsahu plne v súlade s nárokmi kladenými naň ustanovením § 5 ods. 5 veta prvá zákona o poľovníctve, nemá to vplyv na nezákonnosť napadnutého opatrenia a žalovaný nebol oprávnený prípadný nedostatok listiny prítomných sankcionovať nezaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru.

ú. I. U., ako aj titulom dedenia majetkovú podstatu LV č. XXX v k. ú. I. U., takže nemožno mať pochybnosti o jeho aktívnej legitimácii na podanie správnej žaloby. Oplotenie sa netýka pozemku, ktorý ďalší účastník spochybňuje ako poľovný pozemok. To, že okrem sťažovateľa 1/ nikto ďalší nepodal správnu žalobu, je skôr výsledkom praktiky vytesňovania menšinových spoluvlastníkov, ktorá demotivovala ostatných postupovať samostatne. Sťažovateľ 1/ však istým spôsobom reprezentuje aj ďalších vlastníkov poľovných pozemkov, keďže je predsedom poľovníckeho združenia Poľovnícke združenie „Kameň Horné Otrokovce“, ktoré poľovný revír Stará Hora užívalo na základe predtým zaevidovanej zmluvy.

D/ 34. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ nevyjadril.

A/ 35. Ďalší účastník konania (sťažovateľ 2/) podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť proti výroku rozsudku správneho súdu v časti III. (ďalej aj ako „dotknutý výrok“) vo veci nepriznania nároku na náhradu trov konania tomuto účastníkovi, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a porušenia práva na spravodlivý súdny proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Navrhuje, aby kasačný súd dotknutý výrok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Opakovane sa vyjadril k písomným podaniam žalobcu, nakoľko bol k tomuto zo strany správneho súdu vyzývaný. Pokiaľ ide o účasť na verejnom vyhlásení rozhodnutia dňa 16.01.2023, ďalšiemu účastníkovi bol jeho termín oznámený zo strany správneho súdu cestou jeho právneho zástupcu do elektronickej schránky,

Dôvodom podaných vyjadrení je okrem úspešnej snahy hájiť svoje práva a právom chránené záujmy aj skutočnosť, že ku každému z nich bol vyzvaný zo strany správneho súdu. V rámci konania si plnil všetky svoje povinnosti tak, ako mu boli správnym súdom uložené a nevykonal žiaden úkon, ktorý by nebol účelným a nevyhnutným v rámci tohto konania, - správny súd rozhodol takým spôsobom, že ďalšiemu účastníkovi napriek jeho úspechu v konaní rovnajúcemu sa neúspechu žalobcov odmietol priznať nárok na náhradu trov konania voči ďalšiemu účastníkovi. Dotknutý výrok odôvodnil mimoriadne stroho, resp. ho neodôvodnil vôbec, keď v rámci bodu 105. odôvodnenia len odkázal na ustanovenie § 169 SSP, čo zakladá sťažnostný dôvod aj podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP (v kontexte práva na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia). Správny súd v danom bode nesprávne (v rozpore so svojimi výzvami zo dňa 23.02.2022, resp. 10.05.2022) uvádza, že ďalšiemu účastníkovi neuložil žiadnu povinnosť a teda mu nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov

- v prípade, ak by sa mal stotožniť s výkladom správneho súdu, vznikol by mimoriadne nebezpečný precedens, ktorý súdom umožní trestať ďalších účastníkov napriek tomu, že dosiahli v konaní úspech. Stotožnením sa s právnym názorom správneho súdu dôjde k úplnej deformácii systému náhrad trov konania a spôsobí tak právne neistý stav, že ďalší účastníci konania budú musieť byť neprimerane opatrní a zvažovať právne kroky v konaní, nakoľko napriek ich účelnosti a tomu, že sú vykonané v zmysle výzvy súdu v snahe hájiť svoje práva a právom chránené záujmy ich následne môže správny súd vyhodnotiť ako svojvoľné a neúčelné.

. .aby ste sa v lehote 20 dní od doručenia výzvy vyjadrili k vyjadreniu žalovaného (čl. 99 a nasl.), ak to považujete za potrebné. . .“. Nakoľko správny súd účastníkovi konania žiadnu povinnosť neuložil, právo na náhradu trov konania mu nevzniklo, a teda jeho podanie bolo dobrovoľné. Krajský súd pritom správne vychádzal z dikcie ustanovenia § 169 SSP, v zmysle ktorého ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

C/ 38. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2/ nevyjadril.

39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačné sťažnosti boli podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods.1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľa 1/ a sťažovateľa 2/ nie sú dôvodné, a preto ich podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 30. októbra 2024.

41. Kasačný súd v prvom rade v rámci teoretických východísk právneho posúdenia veci uvádza, že rozhodovanie vlastníkov o užívaní poľovného revíru má svoj súkromnoprávny, ako aj verejnoprávny prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie zhromaždenia vlastníkov, v?rámci ktorého dochádza k?rozhodnutiu o?postúpení užívania (§ 5 a § 13 zákona o?poľovníctve) a?verejnoprávny prvok predstavuje evidencia zmluvy o?užívaní poľovného revíru (§ 16 zákona o poľovníctve). Tieto prvky sa však vzájomne prelínajú a?nemožno ich v?dôsledku právnej úpravy oddeliť. Zaevidovanie zmluvy o?užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o?poľovníctve pritom predstavuje individuálny správny akt s?konštitutívnymi účinkami, ktorý je na účely súdneho prieskumu potrebné považovať za?opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP.

podmienkou vyjadrenou v § 16 ods. 1 zákona o?poľovníctve je požiadavka, aby zmluvu o?užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 a?nasl. zákona o?poľovníctve podpísal subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o?poľovníctve na jednej strane a?na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z?výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon, musí teda spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o?poľovníctve, a?súčasne absenciu skutočností podľa § 16 ods. 2 zákona o?poľovníctve.

Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a?povinností v?súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a?spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, nie je iba automatická, majúca formálno technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o?poľovníctve, v?nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.

kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods.?1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o?poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z?ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/ 2014 zo 06.10.2015, sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z?25.04.2018).“

45. K?námietke nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia, ktorú správny súd dôvodne vyhodnotil ako neopodstatnenú, kasačný súd poukazuje na svoj skorší rozsudok vo veci sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19.12.2022, kde deklaroval, že „v zmysle § 79 ods. 2 písm.?c/ zákona o?poľovníctve sa na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 13 tohto zákona Správny poriadok nevzťahuje.

opatrenia. V?tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžk/12/ 2019 z 30.6.2021, podľa ktorého: „Žiadny právny predpis neupravuje povinnosť žalovaného pri vykonávaní úkonu evidencie zmluvy podľa § 16 zákona o poľovníctve vydať rozhodnutie obsahujúce konkrétne náležitosti, ako napríklad číslo evidencie.“ Ak teda žalovaný vydal napadnuté opatrenie s?takým odôvodnením, aké obsahuje, neporušil tým žiadnu právnu normu a takéto opatrenie nie je možné „sankcionovať“ jeho zrušením z?dôvodu nepreskúmateľnosti.

47. Správny súd preto v rámci súdneho prieskumu, vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaného, musí overiť, či žalovaný ohľadom sporných okolností náležite zistil skutkový stav, pokiaľ sa so sťažovateľom pomenovanými prekážkami zaevidovania zmluvy nestotožnil.

Ako správne podotkol krajský súd, pokiaľ notár v rámci notárskej zápisnice osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov tak, že toto bolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve na základe prehlásenia zvolávateľa zhromaždenia, táto skutočnosť je aj podľa názoru kasačného súdu relevantná pre posúdenie zákonnosti postupu pri zvolávaní zhromaždenia, pokiaľ žalobca (v tomto prípade sťažovateľ 1/) nepreukáže opak, k čomu v uvedenom prípade nedošlo. Je zároveň potrebné brať na zreteľ, že žalovaný v pozícii orgánu evidujúceho zmluvu o užívaní revíru nie je oprávnený spochybňovať údaje uvedené vo verejnej listine - notárskej zápisnici na základe nepodložených tvrdení sťažovateľa 1/.

presahujúcej 1/3 celkovej jeho aktuálnej výmery, ani také číselné (výpočtové) nezrovnalosti, ktoré by indikovali nenaplnenie podmienky podpisu vlastníkmi „nadpolovičnej väčšiny“. 50. V tejto súvislosti a s poukazom na znenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve kasačný súd považuje postup žalovaného za súladný s dotknutými ustanoveniami, keď žalovaný skúmal predloženú zmluvu aj prostredníctvom preverenia reálnej výmery poľovných pozemkov. Uvedené je totiž nevyhnutným pre dosiahnutie účelu týchto ustanovení spočívajúcom v?overení dodržania zákonných podmienok evidencie zmluvy (por. rozsudok Najvyššieho správneho súdu?SR zo dňa 1. júla 2022, sp. zn. 5Svk/19/2021).

52. Ak sťažovateľ 1/ namieta, že v prezenčnej listine boli uvedené aj osoby, ktoré v čase konania zhromaždenia vlastníkov už nežili, treba si uvedomiť, že v podmienkach Slovenskej republiky je rozdrobené vlastníctvo pôdy, v dôsledku ktorého je pri zabezpečení priebehu zhromaždenia (v tomto prípade išlo o 1700 vlastníkov) prakticky nemožné zabezpečiť 100%- ne reálny stav vlastníkov. To však samo osebe neznamená, že zhromaždenie vlastníkov nemôže

Samotná skutočnosť absencie nájomných zmlúv v administratívnom spise preto bez ďalšieho nemôže spochybniť zákonnosť rozsudku správneho súdu. 54. K námietke sťažovateľa 1/, že v niektorých obciach nebola pozvánka na zhromaždenie vlastníkov ani zverejnená ako verejná vyhláška na tabuli obecného úradu, je potrebné poukázať na to, že obsahom administratívneho spisu sú pozvánky opatrené potvrdením všetkých dotknutých obcí o čase ich vyvesenia a zvesenia, vrátane obcí Horné Trhovište a Tekoľdany. Kasačný súd konštatuje, že z týchto vyplýva zachovanie 5-dňovej lehoty na zvolanie

56. V prípade námietky, že žalovaný mal umožniť sťažovateľovi 1/ a iným dotknutým vlastníkom poľovných pozemkov uplatniť svoje procesné práva ako garanciu toho, že ich vlastnícke právo nebude obmedzované bez toho, aby mali dostatočnú možnosť ovplyvniť postup vzniku tohto obmedzenia, kasačný súd uvádza, že konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté opatrenie, má evidenčný charakter. Skúma sa v ňom naplnenie zákonných podmienok evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, a jeho účelom nie je posudzovanie proporcionality zásahu do vlastníckeho práva „nespokojných“ vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri v dôsledku podpisu takejto zmluvy. Navyše, ako správne podotkol správny

57. K námietkam týkajúcim sa vyhodnotenia jednotlivých skutočností žalovaným kasačný?súd uvádza, že správny súd sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nad rámec uvedeného dodáva, že z kasačnej sťažnosti nevyplýva, v?čom konkrétne mal okresný úrad pochybiť, keďže preukázateľne vyhodnocoval splnenie podmienok pre?evidenciu zmluvy.

Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 59. V konaní nebolo sporné, že zmluvu uzatvorila osoba uvedená v § 13 ods. 1 zákona o?poľovníctve a zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by zmluvu o užívaní poľovného?revíru podpísali osoby, ktoré vlastnia menej ako 50 % pozemkov poľovného revíru. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil kasačný súd aj zvyšné námietky ako nedôvodné. Správny súd rozhodol na základe správneho právneho posúdenia a?neodklonil?sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Posúdenie kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2/

61. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v?súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

k replike žalobcu bola formulovaná nasledovne, cit. „V právnej veci žalobcu:. . ., Vás Krajský súd v Trnave vyzýva, aby ste sa v lehote 20 dní od doručenia výzvy vyjadrili k vyjadreniu žalobcu (replika) z č.l. 140, ak to považujete za potrebné a zároveň Vás poučujeme, že na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať (§ 106 ods. 2 SSP).“

Inými slovami v prípade, že by sa ďalší účastník nevyjadril, tak by takáto skutočnosť zrejme nemala vplyv na konanie a rozhodovanie správneho súdu. Tento záver vyplýva už zo spôsobu, akým zákonodarca koncipoval ustanovenie § 105 ods. 2 písm. a) SSP. V zmysle tohto totiž správny súd síce vyzve žalovaného, ako aj ďalších účastníkov konania na vyjadrenie k správnej žalobe (príp. k inej písomnosti podanej v konaní), avšak v prípade, že vyjadrenie nepodajú, správny súd bude jednoducho pokračovať v konaní. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o povinnosť podstatnú pre konanie ukladanú účastníkom, keďže zákonodarca ani nestanovil žiadnu sankciu pre prípad nereagovania na výzvu súdu.

. . . . ak to považujete za potrebné.“ Bolo preto výlučne na sťažovateľovi 2/, aby sám vyhodnotil, či sa k písomnostiam vyjadrí. 66. Kasačný súd podotýka, že v tomto ohľade nie je zo strany sťažovateľa 2/ na mieste bez ďalšieho argumentovať výlučne pravidlom úspechu v konaní. Zákon totiž predpokladá, že popri samotnom úspechu v konaní musí byť úkon ďalšieho účastníka konania (spojený so vznikom trov) následkom povinnosti uloženej súdom.

Vztiahnuc uvedené na prejednávanú vec kasačný súd uvádza, že aj keď slovo „vyzýva“ môže samo osebe implicitne evokovať povinnosť pre toho, komu je „výzva“ adresovaná, z obsahu dotknutých písomností je zrejmé, že správny súd dal sťažovateľovi možnosť poskytnúť vyjadrenie, ak on sám usúdi, že tak chce učiniť. Vychádzajúc z formulácie sporných výziev tak podľa kasačného súdu k uloženiu povinnosti sťažovateľovi 2/ nedošlo, a preto nemožno prisvedčiť námietke nesprávneho právneho posúdenia jeho nároku na náhradu trov konania správnym súdom, keď mu tento nepriznal.

69. Aplikujúc uvedené na posudzovanú vec kasačný súd podotýka, že sťažovateľ 2/ ani v konaní pred správnym súdom, ani v kasačnej sťažnosti nevymedzil žiaden dôvod osobitného zreteľa, ktorý by objektívne zakladal právo na náhradu vzniknutých trov v konaní.

K sťažnostnej námietke nedostatočného odôvodnenia nepriznania náhrady trov konania sťažovateľovi 2/ kasačný súd uvádza, že z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, z akého ustanovenia SSP správny súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal.

71. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že?nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky oboch sťažovateľov za nedôvodné, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení.

74. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej a pomerom hlasov 2 : 1 vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

V Bratislave dňa 30. októbra 2024