2Svk/19/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: H. L., trvale bytom R. XX, XXX XX R. J., nar. XX. X. XXXX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. 3S/19/2023-29, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, nakoľko rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca tiež namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, ako aj to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 4. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k.: 3S/19/2023-29 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. 5. Správny súd v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že pre nenaplnenie požiadavky podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola taká jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. S právnym posúdením žalovaného sa inak stotožnil. 6. Poukázal na to, že z § 55 Exekučného poriadku v účinnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyplýva, že právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, si tretia osoba voči oprávnenému na súde môže uplatniť návrhom na vylúčenie veci z exekúcie. Takýmto právom na vec je aj vlastnícke a spoluvlastnícke právo, alebo predkupné právo, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uzavrel, že z predložených dokladov nevyplýva skutočnosť, že žalobca má predkupné právo alebo je vlastníkom či spoluvlastníkom veci, ktorú navrhuje vylúčiť z exekúcie a táto podstatná skutočnosť nevyplýva ani zo žiadneho iného dokladu, ktorý žalobca predložil. 7. Z uvedených dôvodov sa správny súd stotožnil so žalovaným, že žalobca nepreukázal splnenie jednej zo základných podmienok pre úspešné uplatnenie si nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Už z bežného, jednoduchého posúdenia veci je podľa správneho súdu zrejmé, že právna vec, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, je z dôvodov opísaných v 4. bode odôvodnenia tohto rozsudku zrejme bezúspešná. Námietku nesprávneho právneho posúdenia preto vyhodnotil ako nedôvodnú. 8. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil správny súd taktiež ako nedôvodnú. Skutkový stav považoval za zistený dostačujúco na riadne posúdenie veci a tvrdenia o lžiach, polopravdách a šikanovaní žalobcu zo strany žalovaného vyhodnotil ako nepreukázané a zo spisu nevyplývajúce. Z vyššie opísaných dôvodov zamietol správnu žalobu.

9. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej v zmysle § 440 ods. 1 písm. e), f), g) a h) SSP namietal, že správny súd bol nesprávne obsadený, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

lož. A.. J. L. nie je povinným na platenie daní uvedených vo výkaze daňových nedoplatkov. Žalovaný od samotného počiatku nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci a argumentuje hodnotou sporu, čo je v rozpore s rozhodnutiami veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“). Kasačný súd už opakovane judikoval, že požiadavka obligatórneho právneho zastúpenia v konaniach pred správnym súdom nie je samoúčelná, pre žalovaného to však asi neplatí. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu signalizuje, že správny súd koná v zhode so žalovaným, ktorého vedúci má manuál neposkytovania právnej pomoci. Žalovaný predvádza trápne spravodajské hry pre právnu pomoc, do rozhodnutí píše príbeh o „Ezopovej bájke“ a vystupuje ako „korupčné lepidlo“ zosnovanej organizovanej zločineckej skupiny, ktorej údajných členov žalobca vymenúva v ďalšej časti kasačnej sťažnosti. 11. Žalobca pokračuje, že A.. J. L. nie je dlžník, nie je povinný, preto má správny súd nesprávne zistený skutkový stav. V zmysle viacerých judikátov kasačného súdu sú všetky

posúdenia, či v právnej veci o vylúčenie veci z exekúcie a zapretie výšky pohľadávky vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4C/64/2016, v ktorej žalobca vystupuje v procesnom postavení žalobcu v 2. rade. Bezúspešnosť je preto podľa žalobcu vylúčená a žalobca splnil zákonné požiadavky na poskytnutie právnej pomoci.

Rozsudok

správneho súdu preto navrhol zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti na ďalšie konanie. 14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný tak, že s rozsudkom správneho súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje. Argumenty uvedené v kasačnej sťažnosti sú nedôvodné, zdajú sa byť náhodne generované, bez argumentačnej opory v jej obsahu. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

17. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

správneho súdu. 19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 20. Kasačný súd na úvod poukazuje na ustanovenie § 440 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého: Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Citované ustanovenie kladie požiadavky a definuje štandardy vymedzenia kasačných dôvodov žalobcom.

22. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na svoju skoršiu rozhodovaciu prax, a to na rozsudok sp. zn. 2Sfk/116/2022 z 29. februára 2024, v ktorom uviedol: vysvetlením toho, v čom konkrétne a prečo vzhliada nesprávnosť právneho posúdenia (§ 440 ods. 2 SSP), sťažovateľ v skutočnosti definuje pomyselné hranice prieskumu predmetného dôvodu kasačnej sťažnosti. Na všeobecné tvrdenia potom nemožno očakávať konkrétne odpovede.

právnej pomoci za splnené. Žalovaný tak dospel k správnemu právnemu záveru. 25. Zo súdneho spisu má kasačný súd za preukázané a stotožňuje sa s posúdením správneho súdu, že z predložených dokladov (kúpna zmluva, evidencia vozidla) nevyplýva skutočnosť, že žalobca má predkupné právo alebo je vlastníkom či spoluvlastníkom motorového vozidla, ktoré navrhuje vylúčiť z exekúcie a táto podstatná skutočnosť nevyplýva ani zo žiadneho iného dokladu, ktorý žalobca predložil. Žalobca tak neoznačil dôkazy preukazujúce, že konanie vo veci vylúčenia veci z exekúcie nie je zrejmé bezúspešné a kasačný súd v súlade so správnym súdom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a vecne správne.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

27. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Košiciach. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Košiciach. 28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1: správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech a § 168 SSP: žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 29. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.