2Svk/20/2021

1. Žalobca sa správnou žalobou domáhal vyslovenia nesúladu ustanovení § 4 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 3 písm. b) a § 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 173 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Košice (ďalej aj len „všeobecne záväzné nariadenie“ alebo „VZN“) s ustanoveniami § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a/ bod 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o obecnom zriadení“). 2. Predmetom právnej úpravy obsiahnutej vo všeobecne záväznom nariadení bola úprava osobitnej prevádzkovej doby, odchýlnej od všeobecnej prevádzkovej doby (od 6.00 hod. do 22.00 hod.) určenej ustanovením § 3 VZN, a to pre prevádzky nachádzajúce sa v centre mesta. Žalobca poukazuje na to, že v zmysle ustanovení § 4 ods. 2 VZN ide o štyri kategórie prevádzok, u ktorých je táto osobitná prevádzková doba vzhľadom na osobitné postavenie a celomestský význam daného územia určená odlišne. Osobitné postavenie prevádzok vyplývalo z definičného kritéria, ktorým mal byť rozsah poskytovania pohostinských služieb. Žalobca prezentoval názor, že zavedenie takéhoto rozlišovania nemá oporu v žiadnom právnom predpise a nie je vymedzené konkrétnymi kritériami ani v samotnom napadnutom všeobecne záväznom nariadení, neurčitosť a nezrozumiteľnosť, čo spôsobuje podľa žalobcu právnu neistotu adresátov. 3. Krajský súd v Košiciach nezistil dôvodnosť žaloby a preto ju uznesením č. k. 8S/19/2020 - 70 zamietol podľa § 366 SSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je možné zhrnúť do nasledujúcich bodov:

II. Konanie na kasačnom súde

4. Žalobca (sťažovateľ) podal proti uzneseniu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 5. V kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením, ktoré predostrel správny súd vo vzťahu súladu § 4 ods. 3 písm. b) a § 5 ods. 1, 2 a 3 predmetného VZN s ustanoveniami § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. 6. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že nesúhlasí s právnym posúdením správneho súdu týkajúcim sa namietaného nesúladu § 4 ods. 2 písm. c) VZN s vymedzenými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení. Správny súd nesprávne vyhodnotil jednoznačnosť a zrozumiteľnosť obsahu predmetného ustanovenia VZN, keďže toto neustanovuje kritériá, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne identifikovať skupinu prevádzok definovanú ako „predajňa, ktorá nie je primárne zameraná na prevádzkovanie pohostinskej činnosti“ a následne ju aj odlíšiť od ostatných prevádzok vykonávajúcich pohostinskú činnosť. Terminologická a pojmová nedostatočnosť vytvára aj konkrétnymi kritériami neobmedzenú voľnosť úvahy kontrolných orgánov vo vzťahu k posúdeniu porušenia VZN a následnému sankcionovaniu za jeho nedodržania tým aj znižuje predvídateľnosť konania kontrolných orgánov. Vzhľadom na to sťažovateľ považoval dotknuté ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) VZN za nesúladné s § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení. 7. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol zmeniť napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach podľa § 462 ods. 2 SSP tak, že vysloví nesúlad dotknutého ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) VZN s ustanoveniami § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení. 8. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením krajského súdu a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. K obsahu kasačnej sťažnosti zopakoval svoju argumentáciu vyplývajúcu z jeho vyjadrenia k správnej žalobe.

Podľa § 357 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach. a)územnej samosprávy so zákonom alebo b)plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 357 ods. 2 SSP nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 173 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Košice, v centre mesta sa vzhľadom na osobitné postavenie a celomestský význam daného územia určuje v konkrétnych typoch prevádzok odlišne od ods. 1 a ods. 3 prevádzková doba nasledovne: c) predajne, ktorých sortiment zahŕňa alkoholické nápoje alebo predajne, v ktorých okrem toho že ich sortiment zahŕňa alkoholické nápoje sa súčasne vykonáva pohostinská činnosť, pričom tieto predajne nie sú primárne zamerané na prevádzkovanie pohostinskej činnosti (vrátane diskontov): od 6.00 hod. až do 21.00 hod.. Podľa § 4 ods. 5 písm. a) bod 5 zákona o obecnom zriadení obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb [odsek 3 písm. i)]. Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

10. Sťažovateľ obmedzil predmet konania pred kasačným súdom len na otázku právneho posúdenia nejednoznačnosti a nezrozumiteľnosti ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) VZN, dôsledkom ktorého má byť nesúlad s ustanoveniami § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení. 11. Ako už aj správny súd v napadnutom rozsudku dôvodil a sťažovateľ navyše ani nerozporoval, žalovaný v rámci realizácie jemu zverenej kompetencie zákonodarcom dotknutým ustanovením VZN reguloval pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb, pričom podmienku normatívnosti tejto úpravy, teda aby stanovené pravidlá nesmerovali voči konkrétnym adresátom, ale voči neurčitému počtu subjektov rovnakého druhu splnil. Z uvedeného vyplýva, že dotknuté ustanovenie VZN je v súlade s ustanovením § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení. 12. Sťažovateľ sa pri namietaní rozporu dotknutého ustanovenia VZN, ktorý mal spočívať v jeho nedostatočnej určitosti obmedzil len na tvrdenie, že je v rozpore s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ktorý je všeobecnou klauzulou a ustanovuje, že všeobecne záväzné nariadenia nesmú byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. V argumentácii sťažovateľa však chýba uvedenie podstatnej skutočnosti a to, s ktorým konkrétnym ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu je namietaná neurčitosť ustanovenia VZN v rozpore, respektíve z čoho vyplývajúca právna norma poskytuje kritériá pre posúdenie určitosti a jednoznačnosti znenia dotknutého ustanovenia VZN. Bez takejto konkretizácie totiž nie je možné usudzovať, či je predmetné VZN, resp. jeho ustanovenie, súladné so všeobecne záväzným právnym predpisom - § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Zjednodušene povedané sa zo strany sťažovateľa jedná o nedokončený argument, ktorý bez spomenutého konkrétneho označenia ustanovenia zákona nedáva zmysel, pretože sťažovateľ neobjasnil, ktorému všeobecne záväznému právnemu predpisu ustanovenie VZN odporuje a teda nie je zrejmé, prečo nie je v súlade so všeobecnou klauzulou ustanovenou v § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Zo sťažovateľom uvedených všeobecných tvrdení o dôležitosti jednoznačného a zrozumiteľného formovania právnych noriem tieto informácie nie je možné vyabstrahovať a preto jeho námietky nie je možné považovať za dôvodné. 13. Kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti, keďže sťažovateľ nepredložil také argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť súlad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) VZN s vymedzenými ustanoveniami § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení.