2Svk/20/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200096.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8S/19/2020
- IČS
- 7020200096
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Krajská prokuratúra Košice, so sídlom: Mojmírova č. 5, 041 47 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom: Trieda SNP č. 48/A, 040 01 Košice, v konaní o žalobe o súlade všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 173 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Košice v časti § 4 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 3 písm. b) a § 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 so zákonom, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/19/2020 - 70 zo dňa 30. septembra 2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalobca sa správnou žalobou domáhal vyslovenia nesúladu ustanovení § 4 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 3 písm. b) a § 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 173 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Košice (ďalej aj len „všeobecne záväzné nariadenie“ alebo „VZN“) s ustanoveniami § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a/ bod 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o obecnom zriadení“). 2. Predmetom právnej úpravy obsiahnutej vo všeobecne záväznom nariadení bola úprava osobitnej prevádzkovej doby, odchýlnej od všeobecnej prevádzkovej doby (od 6.00 hod. do 22.00 hod.) určenej ustanovením § 3 VZN, a to pre prevádzky nachádzajúce sa v centre mesta. Žalobca poukazuje na to, že v zmysle ustanovení § 4 ods. 2 VZN ide o štyri kategórie prevádzok, u ktorých je táto osobitná prevádzková doba vzhľadom na osobitné postavenie a celomestský význam daného územia určená odlišne. Osobitné postavenie prevádzok vyplývalo z definičného kritéria, ktorým mal byť rozsah poskytovania pohostinských služieb. Žalobca prezentoval názor, že zavedenie takéhoto rozlišovania nemá oporu v žiadnom právnom predpise a nie je vymedzené konkrétnymi kritériami ani v samotnom napadnutom všeobecne záväznom nariadení, neurčitosť a nezrozumiteľnosť, čo spôsobuje podľa žalobcu právnu neistotu adresátov. 3. Krajský súd v Košiciach nezistil dôvodnosť žaloby a preto ju uznesením č. k. 8S/19/2020 - 70 zamietol podľa § 366 SSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je možné zhrnúť do nasledujúcich bodov:
- obec je k regulácii prevádzkového času pre predajne a prevádzky služieb nachádzajúce sa v jej územnom obvode formou všeobecne záväzného nariadenia oprávnená, pričom podmienkou je normatívnosť tejto úpravy, teda aby stanovené pravidlá nesmerovali voči konkrétnym adresátom, ale voči neurčitému počtu subjektov rovnakého druhu, - v prípade namietaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ napadnutého všeobecne záväzného nariadenia bola podľa názoru správneho súdu podmienka normatívnosti splnená, pravidlá, resp. určený prevádzkový čas sa netýka konkrétnych prevádzok, ale ide o skupinu neurčitého počtu subjektov, pre ktorú platia v ustanovení vymedzené definičné znaky, - pokiaľ išlo o požiadavku zrozumiteľnosti obsahu dotknutého ustanovenia napadnutého všeobecne záväzného nariadenia, správny súd sa s tvrdením žalobcu, že ide o definíciu nejasnú a nezrozumiteľnú, nestotožnil. Z obsahu textu dotknutého ustanovenia bolo pre správny súd celkom jasné, že má toto ustanovenie v inkriminovanej časti na mysli prevádzky, ktoré nie sú ani reštauráciami a ani barmi, ale sú predajňou tovaru, ktorý zahŕňa aj alkoholické nápoje, kde primárnym zameraním prevádzky je predaj tovaru a pohostinská činnosť je vykonávaná okrajovo. Jednoznačne na základe jednoduchého logického výkladu z obsahu uvedeného textu dotknutej právnej normy vyplýva, že kritériom pre identifikáciu prevádzky, ktorá patrí do tejto kategórie je objem poskytovania pohostinskej činnosti, kde výrazne prevažuje predaj tovaru vrátane alkoholu nad poskytovaním vlastnej pohostinskej činnosti, - žalovaný vydaním dotknutého ustanovenia napadnutého všeobecne záväzného nariadenia, ktorým stanovil špecifickú prevádzkovú dobu pre definovanú skupinu prevádzok, reguloval právne vzťahy, ktoré spadajú do kategórie vecí územnej samosprávy v zmysle čl. 68 Ústavy a v zmysle ustanovení § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, pričom sa úprava v ňom zakotvená vzťahuje na neurčitý počet subjektov rovnakého druhu, nie je teda zameraná voči konkrétnym adresátom, kde definičné vymedzenie dotknutých subjektov je dostatočne určité a zrozumiteľné, - vo vzťahu k namietanému nesúladu ustanovení § 4 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 3 písm. b) a § 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 dotknutého VZN správny súd konštatoval súlad označených ustanovení predmetného všeobecne záväzného nariadenia s v žalobe vymedzenými ustanoveniami § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.
II. Konanie na kasačnom súde
4. Žalobca (sťažovateľ) podal proti uzneseniu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 5. V kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením, ktoré predostrel správny súd vo vzťahu súladu § 4 ods. 3 písm. b) a § 5 ods. 1, 2 a 3 predmetného VZN s ustanoveniami § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. 6. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že nesúhlasí s právnym posúdením správneho súdu týkajúcim sa namietaného nesúladu § 4 ods. 2 písm. c) VZN s vymedzenými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení. Správny súd nesprávne vyhodnotil jednoznačnosť a zrozumiteľnosť obsahu predmetného ustanovenia VZN, keďže toto neustanovuje kritériá, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne identifikovať skupinu prevádzok definovanú ako „predajňa, ktorá nie je primárne zameraná na prevádzkovanie pohostinskej činnosti“ a následne ju aj odlíšiť od ostatných prevádzok vykonávajúcich pohostinskú činnosť. Terminologická a pojmová nedostatočnosť vytvára aj konkrétnymi kritériami neobmedzenú voľnosť úvahy kontrolných orgánov vo vzťahu k posúdeniu porušenia VZN a následnému sankcionovaniu za jeho nedodržania tým aj znižuje predvídateľnosť konania kontrolných orgánov. Vzhľadom na to sťažovateľ považoval dotknuté ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) VZN za nesúladné s § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení. 7. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol zmeniť napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach podľa § 462 ods. 2 SSP tak, že vysloví nesúlad dotknutého ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) VZN s ustanoveniami § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení. 8. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením krajského súdu a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. K obsahu kasačnej sťažnosti zopakoval svoju argumentáciu vyplývajúcu z jeho vyjadrenia k správnej žalobe.
III. Konanie pred kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal vyššie napadnuté uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti a dospel jednomyseľne k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcov je potrebné zamietnuť. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“).
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 357 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach. a)územnej samosprávy so zákonom alebo b)plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 357 ods. 2 SSP nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 173 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Košice, v centre mesta sa vzhľadom na osobitné postavenie a celomestský význam daného územia určuje v konkrétnych typoch prevádzok odlišne od ods. 1 a ods. 3 prevádzková doba nasledovne: c) predajne, ktorých sortiment zahŕňa alkoholické nápoje alebo predajne, v ktorých okrem toho že ich sortiment zahŕňa alkoholické nápoje sa súčasne vykonáva pohostinská činnosť, pričom tieto predajne nie sú primárne zamerané na prevádzkovanie pohostinskej činnosti (vrátane diskontov): od 6.00 hod. až do 21.00 hod.. Podľa § 4 ods. 5 písm. a) bod 5 zákona o obecnom zriadení obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb [odsek 3 písm. i)]. Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
V. Právne posúdenie veci kasačným súdom
10. Sťažovateľ obmedzil predmet konania pred kasačným súdom len na otázku právneho posúdenia nejednoznačnosti a nezrozumiteľnosti ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) VZN, dôsledkom ktorého má byť nesúlad s ustanoveniami § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení. 11. Ako už aj správny súd v napadnutom rozsudku dôvodil a sťažovateľ navyše ani nerozporoval, žalovaný v rámci realizácie jemu zverenej kompetencie zákonodarcom dotknutým ustanovením VZN reguloval pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb, pričom podmienku normatívnosti tejto úpravy, teda aby stanovené pravidlá nesmerovali voči konkrétnym adresátom, ale voči neurčitému počtu subjektov rovnakého druhu splnil. Z uvedeného vyplýva, že dotknuté ustanovenie VZN je v súlade s ustanovením § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení. 12. Sťažovateľ sa pri namietaní rozporu dotknutého ustanovenia VZN, ktorý mal spočívať v jeho nedostatočnej určitosti obmedzil len na tvrdenie, že je v rozpore s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ktorý je všeobecnou klauzulou a ustanovuje, že všeobecne záväzné nariadenia nesmú byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. V argumentácii sťažovateľa však chýba uvedenie podstatnej skutočnosti a to, s ktorým konkrétnym ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu je namietaná neurčitosť ustanovenia VZN v rozpore, respektíve z čoho vyplývajúca právna norma poskytuje kritériá pre posúdenie určitosti a jednoznačnosti znenia dotknutého ustanovenia VZN. Bez takejto konkretizácie totiž nie je možné usudzovať, či je predmetné VZN, resp. jeho ustanovenie, súladné so všeobecne záväzným právnym predpisom - § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Zjednodušene povedané sa zo strany sťažovateľa jedná o nedokončený argument, ktorý bez spomenutého konkrétneho označenia ustanovenia zákona nedáva zmysel, pretože sťažovateľ neobjasnil, ktorému všeobecne záväznému právnemu predpisu ustanovenie VZN odporuje a teda nie je zrejmé, prečo nie je v súlade so všeobecnou klauzulou ustanovenou v § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Zo sťažovateľom uvedených všeobecných tvrdení o dôležitosti jednoznačného a zrozumiteľného formovania právnych noriem tieto informácie nie je možné vyabstrahovať a preto jeho námietky nie je možné považovať za dôvodné. 13. Kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti, keďže sťažovateľ nepredložil také argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť súlad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) VZN s vymedzenými ustanoveniami § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení.
VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov
14. Správny súd postupoval procesne správne a vec správne právne posúdil, keď správnu žalobu zamietol. Preto kasačný súd považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, v dôsledku čoho ju v zmysle § 461 SSP zamietol. 15. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Podľa § 170 SSP Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe. 16. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu, že konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 170 písm. c) SSP). 17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. septembra 2022