2Svk/20/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1017201738.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6Sa/85/2017
- IČS
- 1017201738
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): O. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. XX, N., právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Petrasova Legal, s.r.o. so sídlom Kmeťovo námestie 2796/4, Bratislava, IČO: 47257245, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, so sídlom Námestie sv. Františka 8, Bratislava, IČO: 00603520, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6Sa/85/ 2017-159 zo dňa 21. júna 2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201738.4, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom a postup žalovaného v danej veci
1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) dňa 12.10.2017 sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil zákaz žalovanému umiestňovať na parcelách č. XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, okres: Bratislava IV, obec:
Bratislava - mestská časť Karlova Ves (ďalej aj ako „dotknuté parcely“ alebo „dotknuté pozemky“), katastrálne územie: G. S., akékoľvek predmety alebo zariadenia brániace prejazdu motorovými vozidlami. Dotknuté parcely sa nachádzajú v tzv. vnútrobloku obytných domov, ku ktorým mal v onom čase žalobca zabezpečený prístup motorovým vozidlom na základe osadenej dopravnej značky „BI Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľkou E 12 s textom „Okrem držiteľov povolenia MÚ MČ KV“.
2. Podaniu správnej žaloby podľa žalobcu predchádzalo zistenie, že na parcele v žalobcovom vlastníctve, ktorej časť predstavuje účelovú komunikáciu 3. a 4. triedy v správe žalovaného, sa nachádza okrasný betónový kvetináč osadený Mestskou časťou Karlova Ves brániaci prejazdu motorovými vozidlami a prístupu k dotknutým nehnuteľnostiam. Žalobca považoval osadenie kvetináča za zásah do svojich práv a oprávnených záujmov, pričom dôvodil tým, že má znemožnený prístup k svojim parcelám, nemôže na svojom pozemku hospodáriť a vykonávať činnosti spojené s udržiavaním jeho nehnuteľnosti, ani parkovať vozidlá, ku ktorým má pridelené osobitné povolenie. K identifikácii pôvodcu zásahu poukázal na súvisiace ustanovenia zákona o cestnej premávke a cestného zákona, z ktorých má vyplývať, že miestnu štátnu správu vo veciach miestnych a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy a žalovaný je zároveň aj špeciálnym stavebným úradom pre tento druh cestných komunikácií pri prenesenom výkone štátnej správy.
V doplnení repliky priložil ako dôkaz fotodokumentáciu vyobrazujúcu betónové kvetináče označené tabuľkou so znakom žalovaného, ako aj informáciu z webovej stránky žalovaného o dostupných kvetináčoch s výzvou na ich umiestnenie. 3. Žalovaný v konaní pred správnym súdom uviedol, že Mestská časť Bratislava - Karlova Ves nie je vlastníkom uvedených betónových kvetináčov a ani nevydala súhlas na ich umiestnenie, a preto nedisponuje pasívnou legitimáciou v predmetnej veci. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že pasívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalovanému subjektu právo, ktoré je predmetom konania a ktoré je spochybnené žalobcom.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého sporového súdneho konania. 4. V reakcii na žalobcom predložené fotografie žalovaný dodal, že akcia mestskej časti s názvom „Adoptuj si kvetináč“ (prvýkrát realizovaná v roku 2017) bola zameraná prednostne na výsadbu kvetináčov, ktoré sa už nachádzali na verejne dostupných priestranstvách v Karlovej Vsi a neboli majetkom žalovaného. Žalovaný zabezpečoval pre obyvateľov sadenice kvetov, nie kvetináče, pričom pri rozdávaní sadeníc mestská časť neskúmala vlastnícke vzťahy obyvateľov mestskej časti ku konkrétnym kvetináčom. 5. Žalovaný vo vyjadrení z roku 2022 poukázal na skutočnosť, že žalobca od roku 2020 už nedisponuje povolením na vjazd do vnútrobloku Púpavova, a preto má za to, že odpadol dôvod
konania. Zohľadňujúc túto skutočnosť namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. 6. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) žalobu uznesením sp. zn. BA-6Sa/ 85/2017-159 zo dňa 21. júna 2024, ECLI: SK:SpSBA:2024:1017201738.4 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“), ako nedôvodnú zamietol.
7. V úvode právneho posúdenia načrtol teoretického východiská posudzovania iného zásahu orgánu verejnej správy. K vymedzeniu žalovaného subjektu pri posudzovaní žaloby tohto druhu poukázal na znenie § 255 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je vo všeobecnosti žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu zásah vykonal. Žalovaný nie je určený priamo zákonom, ale je závislý od žalobného tvrdenia, a preto pasívna žalobná legitimácia v prípade podľa § 255 ods. 1 SSP (čiže aj v konkrétnej právnej veci) potom už nie je chápaná ako procesná podmienka konania v zmysle § 97 SSP a zistenie skutočnosti, že žalovaný nevykonal iný zásah, má za následok zamietnutie žaloby v zmysle § 261 SSP a nie zastavenie konania podľa § 99 písm. b/ SSP.
8. V tejto súvislosti objasnil, že na rozdiel od väčšiny iných konaní podľa SSP, kde žalovaný orgán verejnej správy priamo vyplýva z predmetu konania, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je žalobca zaťažený povinnosťou tvrdiť a aj preukázať, že žalovaný orgán verejnej správy, ktorý označil v žalobe, je pôvodcom namietaného iného nezákonného zásahu. Súd nemá povinnosť namiesto žalobcu zisťovať, ktorý orgán verejnej správy v skutočnosti iný zásah vykonal.
9. Správny súd v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia pristúpil k samotnému vyhodnoteniu existencie pasívnej žalobnej legitimácie u označeného orgánu. Uviedol, že žalobca v konaní odvodzuje postavenie žalovaného (Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves)
ako pôvodcu zásahu (aj) od toho, že na parcele, na ktorej sa okrasný betónový kvetináč nachádza, je účelová komunikácia 3. a 4. triedy v správe žalovaného. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatoval, že postavenie žalovaného ako správcu dotknutej pozemnej komunikácie, na ktorej sú umiestnené kvetináče, sama o sebe nepreukazuje to, že by žalovaný namietaný zásah aj vykonal. Takýto zásah správny súd nevyvodil ani z fotografií priložených žalobcom v podaní zo dňa 25.09.2018. V tejto súvislosti poukázal na relevantné časové súvislosti veci, a to že žalobca podal žalobu na krajský súd dňa 12.10.2017, pričom v tomto čase (teda viac ako rok predtým) sa na predmetných kvetináčoch nenachádzali žiadne označenia spájajúce ich so žalovaným. 10. Správny súd zároveň uzavrel, že vykonanie iného zásahu žalovaným nevyplýva ani zo žalobcom namietanej akcie žalovaného z roku 2018 s názvom „Adoptuj si svoj kvetináč“, a to najmä z dôvodu, že žalobca namietal osadenie kvetináčov v októbri roku 2017, avšak označená akcia, ako aj článok uverejnený na webovej stránke žalovaného s výzvou na adopciu 30 kvetináčov sú z roku 2018, čím nie je daná spojitosť žalovaného s osadením kvetináčov na pozemku žalobcu v roku 2017. 11. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný bol vlastníkom kvetináčov, resp. že by rozhodol o ich umiestnení alebo povolil ich umiestnenie. Konštatoval, že zodpovednosť žalovaného nevyplýva ani z obsahu žaloby ani z priložených dôkazov. Na doplnenie uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného ani v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. 4C/7/2020 o náhradu škody, kde tohto žaloval z titulu, že je vlastníkom kvetináčov a tieto na dotknuté pozemky aj umiestnil.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
A/ 12. Žalobca zastúpený advokátom podal proti uzneseniu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h), j) SSP. Navrhuje, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
13. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body: - žalovaný vykonaným zásahom diskriminoval sťažovateľa, keď znemožnil prístup k jeho nehnuteľnosti uprednostnením vlastníkov hnuteľných vecí napriek tomu, že tieto narúšajú plynulosť cestnej premávky a zjazdnosť komunikácie; - napadnuté uznesenie považuje za arbitrárne a zmätočné, pretože odkazuje na súkromnoprávny spor (domáhanie sa náhrady škody žalobcom voči žalovanému z titulu premiestnenia veľkorozmerných predmetov) a nereflektuje na informácie zverejnené na vlastnej úradnej internetovej stránke žalovaného. Zároveň koriguje záver správneho súdu v tom smere, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV sťažovateľ nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, nie pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného (ako to uviedol správny súd); - správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď tu prejednávanú vec porovnal s konaním vedeným tamojším súdom pod. sp. zn. 7Sa/53/2018-47, v ktorom sa sťažovateľ domáha nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, avšak z iného titulu a k inému
skutkovému stavu; - žalovaný nerozhodol na základe a so súhlasom krajského dopravného inšpektorátu a konal v rozpore s rozhodnutím o určení použitia dopravných značiek a dopravných zariadení Hlavného mesta SR z 27.5.2011; - namieta, že prístup k jeho nehnuteľnosti je znemožnený a dopadá aj na ostatných obyvateľov bytového domu, ktorí majú zriadený prístup do vnútrobloku na nevyhnutné účely (najmä na účel ochrany majetku a zdravia); - poukazuje na skutočnosť, že SSP rozlišuje medzi trvajúcim a už skončeným iným zásahom orgánu verejnej správy a dodáva, že ak by sa mal predmet konania vykladať rovnakým spôsobom, ako to urobil správny súd, nebolo by možné sa žiadnym spôsobom domáhať ochrany proti trvajúcemu inému zásahu; - žiada, aby správny súd rozhodol o zákaze umiestňovanie prekážok konštitutívne a priamym príkazom podľa 3 ods. 2 cestného zákona, v zmysle ktorého miestnu štátnu správu vo veciach miestnych a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
B/ 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uvádza, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a náležite odôvodnené. Má za to, že kasačná sťažnosť je len rozšírením predošlých vyjadrení sťažovateľa. Z hľadiska uplatnených sťažnostných bodov poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ bližšie nešpecifikoval, v čom mal spočívať nesprávny procesný postup správneho súdu, neoznačil rozhodnutia kasačného súdu, od ktorých sa mal správny súd odkloniť a neuviedol, v čom vidí nezákonnosť odmietnutia jeho podania.
Ak sťažovateľ namieta arbitrárnosť napadnutého uznesenia pre poukaz správneho súdu na súkromnoprávny spor, žalovaný má za to, že toto nie je na mieste, keďže správny súd v bodoch 30., 33., 34. odôvodnenia poukazuje na informácie zverejnené na stránke žalovaného a vyvracia ich spojitosť s osadením kvetináčov na pozemku sťažovateľa. V súlade s názorom správneho súdu podotýka, že sťažovateľ v konaní nepreukázal, že žalovaný umiestnil na dotknutých parcelách akékoľvek predmety alebo zariadenia brániace prejazdu motorovými vozidlami. Kasačnú sťažnosť preto navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto rozhodol spôsobom podľa § 461 SSP. 16. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že text kasačnej sťažnosti vykazuje znaky zmätočnosti, keď sťažovateľ vznesené námietky nijakým spôsobom neprepojil a nedal do súvislosti so závermi prijatými správnym súdom, a to najmä (kľúčovým) záverom o nepreukázaní pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného v tomto konaní. Tieto sú v značnej miere len zreprodukovanou argumentáciou z konania pred správnym súdom, prípadne ak aj reagujú na čiastkové závery v odôvodnení napadnutého uznesenia, tak len strohým opisom iných (v tejto súvislosti) vedených, príp. už skončených súdnych konaní alebo odkazom na ustanovenia cestného zákona, ktoré podľa sťažovateľa dávajú jednoznačnú odpoveď na otázku identifikácie pôvodcu namietaného zásahu. Zároveň sťažovateľ bližšie nešpecifikoval, v čom mal spočívať nesprávny procesný postup správneho súdu, neoznačil rozhodnutia kasačného súdu, od ktorých sa mal správny súd odkloniť a aplikoval sťažnostný dôvod nezákonného odmietnutia jeho podania napriek tomu, že v jeho veci správny súd týmto spôsobom nerozhodol.
17. V rámci teoretických východísk posudzovanej veci kasačný súd uvádza, že z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP vyplýva, že účelom konania o ochrane pred?nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo?právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím alebo?opatrením či nečinnosťou, a tento trvá alebo opakovane hrozí (prípadne jeho následky). Ak bol namietaný zásah už ukončený, môže sa žalobca domáhať určenia jeho nezákonnosti za podmienok stanovených
zákonom. Súdne konanie o ochrane pred?nezákonným zásahom orgánu verejnej správy má byť zárukou, že súd rozhodnutím vo veci vytvorí reálny predpoklad na?eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním správneho orgánu na ujmu práv a chránených záujmov žalobcu.
18. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má teda iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebieha pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom (por. rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp. zn. 19SVs/1/2022 z 29.03.2023, bod 23). Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením, a aby sa dôsledne alebo spoľahlivo odlíšil procesný postup a jeho výsledok. V neposlednom rade zákon vyžaduje, aby sa tvrdený iný zásah navonok prejavil priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétnej osoby.
19. V prejednávanej veci vníma sťažovateľ ako faktický zásah do svojich práv podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP postup, ktorým mal žalovaný umiestniť na parcele v jeho vlastníctve okrasné betónové kvetináče, ktoré bránia prejazdu motorových vozidiel a prístupu k ďalším parcelám vo vlastníctve žalobcu.
20. Po preskúmaní veci kasačný súd konštatuje, že závery prijaté správnym súdom v prejednávanej veci sú správne a logicky udržateľné. Zdôrazňuje pritom, že v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy správny súd vždy skúma, či sa žalobca skutočne prostredníctvom žaloby domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označený orgán verejnej správy skutočne túto aktivitu vykonal (formálna stránka verejnej správy). Ako správne podotkol správny súd, žalobca je zaťažený povinnosťou tvrdiť a aj preukázať, že žalovaný orgán verejnej správy, ktorý označil v žalobe, je pôvodcom namietaného iného nezákonného zásahu, a teda disponuje pasívnou vecnou legitimáciou. Ak toto bremeno neunesie, následkom je zamietnutie žaloby, pričom súd nemá povinnosť namiesto žalobcu zisťovať, ktorý orgán verejnej správy v skutočnosti iný zásah vykonal.
21. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že sťažovateľ (žalobca) v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že betónové kvetináče na dotknuté parcely umiestnil práve označený žalovaný, a tým sa stal pôvodcom namietaného konania.
Skutočnosť, že kvetináče sa nachádzali na parcele, ktorá je účelovou komunikáciou v správe žalovaného, automaticky nezakladá prezumpciu ich umiestnenia práve žalovaným. Rovnako tak z časových súvislostí akcie „Adoptuj si svoj kvetináč“ ani sťažovateľom predloženej fotodokumentácie nevyplýva presvedčivý záver o tom, že vlastníkom týchto prekážok je žalovaný, prípadne že tento povolil alebo sprostredkoval ich umiestnenie.
22. Správny súd dôsledne vyhodnotil všetky žalobné námietky a tvrdenia sťažovateľa v tejto súvislosti, ktoré sa v podstatnom rozsahu prelínajú aj s obsahom kasačnej sťažnosti, a preto kasačný súd na závery správneho súdu formulované v tejto súvislosti (body 30-34 napadnutého uznesenia) priliehavo odkazuje, aby nadbytočne neopakoval už povedané.
23. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne interpretoval výsledok konania pred Okresným súdom Bratislava IV o náhradu škody (v súvislosti s odstránením kvetináčov) tematizovaný v bode 35 napadnutého uznesenia. Kasačný súd pripomína, že závery prijaté rozsudkom v tomto konaní nie sú v priamej súvzťažnosti s rozhodnutím správneho súdu o zamietnutí zásahovej žaloby sťažovateľa. Poukaz na ne mal len doplnkový, resp. podporný charakter vo vzťahu k už predtým v uznesení jednoznačne formulovaným záverom.
Kasačný súd podotýka, že nech bol výsledok civilného súdneho konania akýkoľvek, smerodajným je skutočnosť, že sťažovateľ v tu prejednávanej veci nepreukázal pasívnu žalobnú legitimáciu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves.
24. Nakoľko nebol v konaní sťažovateľom preukázaný orgán verejnej správy, ktorý zásah vykonal, kasačný súd ani nepristupoval k vyhodnoteniu sťažnostných námietok týkajúcich sa samotného dotyku na subjektívnych právach sťažovateľa v dôsledku ním tvrdeného zásahu.
25. S poukazom na už uvedené a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol. 26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 27.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. apríla 2025