2Svk/21/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): T. E., narodený X. P. XXXX, bytom M. C. XX, N., právne zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51721554, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, za účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, právne zastúpeného: Allan Böhm, advokát advokátskej kancelárie Böhm & Partners, so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 2/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31820174, 3/ IP Nitra, s. r. o., Šulekova 2, 811 06 Bratislava, IČO: 46474412, 4/ Mesto Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2018/033384 zo dňa 3. septembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/243/2018-218 z 12. októbra 2021, ECLI:SK:KSNR:2021:4018200773.4, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom kasačného konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

II. Konanie pred správnym súdom

5. Sťažovateľa správny súd považoval za aktívne legitimovaného na podanie správnej žaloby ako reprezentanta zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, keďže žiadny iný dôvod svojej účasti v zisťovacom konaní nepreukázal.

Dodal, že podstatou Aarhuského dohovoru nie je očakávanie, že správny orgán vyhovie všetkým námietkam zainteresovanej verejnosti, ale skutočnosť, aby táto mala možnosť zúčastniť sa procesu zisťovania a dopadu investičných zámerov na životné prostredie.

Preto nebolo a ani nie je objektívne možné, aby správny súd v tejto veci preskúmaval zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom zisťovacom konaní (pozn. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“). Pre konanie v tu posudzovanej veci bola podľa správneho súdu podstatná skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08.10.2015 vydané v zisťovacom konaní a potvrdené odvolacím orgánom. Toto riešilo otázku posudzovania „vybudovania strategického parku“. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný z onoho právoplatného rozhodnutia vychádzali a bolo pre ne záväzné, a to s poukazom na ustanovenie § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správneho poriadku).

8. Správny súd zároveň dodal, že zákon o EIA nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Uvedený právny predpis upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, avšak nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca však v žalobe celkom nesprávne poukazoval na ustanovenie § 18 ods. 2 písm. b/ zákona o EIA, pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie. 9.

V listinných dôkazoch predložených na pojednávaní pred správnym súdom išlo o obdobie január 2020 a jún 2021, kedy podľa žalobcu mali nastať skutočnosti nasvedčujúce zaujatosti bývalého prednostu žalovaného. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 03.09.2018 a je podpísané J.. W. B., vedúcim odboru, teda ani jednu z námietok žalobcu týkajúcu sa zaujatosti bývalého prednostu žalovaného nebolo možné vyhodnotiť ako svedčiacu tomu, že ako žalovaný rozhodoval nepríslušný orgán.

Naviac, zo žiadneho listinného ako ani iného dôkazu nebolo podľa krajského súdu možné zistiť zaangažovanosť bývalého prednostu okresného úradu na rozhodovacej činnosti žalovaného, prípadne získanie benefitov tak, ako to naznačil žalobca. Opačným prípadom vyvolávajúcim pochybnosti o nezaujatosti, či už v pozitívnom, resp. negatívnom zmysle by bol podľa správneho súdu stav, ak by sa prokurista navrhovateľa stal vedúcim odboru okresného úradu, ktorý má priamy dosah na rozhodovaciu činnosť žalovaného. Takýto stav podľa správneho súdu nenastal, preto námietky žalobcu vyhodnotil v tomto ohľade ako nedôvodné.

A/ 10. Sťažovateľ zastúpený advokátom podal proti napadnutému rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu, resp. alternatívne aby zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Z uvedeného je zrejmá pochybnosť o nepredpojatosti správneho orgánu, čo znamená, že vo veci rozhodoval orgán vylúčený, resp. neoprávnený na vydanie rozhodnutia. Na túto skutočnosť mal správny súd reflektovať aj nad rámec žalobných dôvodov, - nemôže obstáť koncentračná zásada, na ktorú sa pri nevzatí na zreteľ tejto sťažovateľovej námietky odvoláva správny súd, nakoľko sa uvedené prieči elementárnej logike. Skutočnosti, o ktoré sa namietané vylúčenie z dôvodu zaujatosti opiera, sa finálne objektivizovali až v roku 2021, kedy sa vtedajší prednosta Okresného úradu v Nitre stal prokuristom MH Invest, s.r.o., a teda sťažovateľ uvedené ani nemal možnosť namietať v rámci lehoty na podanie správnej žaloby, - ak strategický park nebol posudzovaný v zmysle zákona o EIA, tak sa nemožno stotožniť so záverom, že tento bol predmetom procesu EIA v rámci posudzovania zámeru „Automotive Nitra Project“. V danom prípade ide síce o automobilový závod Jaguar Land Rover, ktorý sa umiestňuje v Strategickom parku Nitra, v tomto sa však majú nachádzať aj iné investície.

B/ 12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že postup krajského súdu bol pri vydaní napadnutého rozhodnutia zákonný a vecne správny. V súvislosti s novými skutočnosťami, že J.. K. A., ktorý bol prednostom Okresného úradu Nitra v rokoch 2016-2020 a ako štatutár riadil úrad, teda aj jednotlivé odbory a v súčasnosti zastáva funkciu prokuristu v spoločnosti MH Invest, s.r.o., poukázal na zákon č. 180/2013 Z. z. a?smernicu Ministerstva vnútra SR č. 14/2018 zo dňa 22. januára 2018. V zmysle týchto prednosta síce riadi okresný úrad a zastupuje ho navonok, ale nevykonáva štátnu správu. Tú realizujú jednotlivé odbory podľa vecnej príslušnosti, za ktoré koná vedúci odboru prípadne ním poverený zamestnanec. K súčasnému pôsobeniu bývalého prednostu ako prokuristu v?spoločnosti MH Invest, s.r.o. sa žalovaný nevyjadril, nakoľko to podľa neho nič nemení na skutočnosti, že za rozhodnutie v celom rozsahu zodpovedá vedúci odboru opravných prostriedkov. Navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

Pokiaľ sťažovateľ namietal, že proces vydávania osvedčenia o významnej investícii bol nezákonný, ide o? irelevantnú námietku vo vzťahu k právnemu posúdeniu predmetnej veci. Nestotožňuje sa ani s námietkou sťažovateľa, že predmetnému zisťovaciemu konaniu nepredchádzalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie týkajúce sa strategického parku, keď poukázal na stanovisko Ministerstva ŽP SR zo dňa 19. júna 2017. S?poukazom na uvedené navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol z dôvodu nesplnenia podstatných obsahových náležitostí (§ 459 SSP), alternatívne túto zamietol podľa § 461 SSP.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil 29. februára 2024.

Okrem zrekapitulovania skôr vznesených námietok obsiahol v kasačnej sťažnosti aj nové námietky, ktoré neboli uplatnené v správnej žalobe, ako aj nové skutočnosti, ktoré kasačný súd posúdil ako tzv. novoty v kasačnom konaní a ktoré zásadne podľa § 441 SSP nie sú prípustné, pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy ich uplatňovanie. Všetky skutočnosti a dôkazy tieto skutočnosti preukazujúce preto musí sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred krajským súdom. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je stabilizovať skutkový stav veci a zamedziť tomu, aby kasačný súd rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať krajský súd.

18. Pokiaľ sťažovateľ odvodzuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia od skutočnosti, že vo vzťahu k „Strategickému parku Nitra“ neprebehol proces EIA, kasačný súd sa stotožňuje s konštatovaním správneho súdu, že zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o EIA, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov. Z povahy veci preto ani nie je možné viesť zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, týkajúce sa výlučne strategického parku.

V rozhodnutí skonštatoval, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa ustanovenia § 29 zákona o EIA (pozn. navrhovaná činnosť spočívala vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne).

20. Kasačný súd zároveň nad rámec uvedeného podotýka, že v danej veci bola medzičasom rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/15/2022 zo dňa 31.05.2023 zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu smerujúca voči rozsudku správneho súdu, ktorý žalobu vo veci preskúmavania rozhodnutia EIA vo vzťahu k navrhovanej činnosti Automotive Nitra Project zamietol. V procese súdneho prieskumu tak napokon ani nedošlo k zrušeniu dotknutého rozhodnutia EIA, naopak, toto bolo potvrdené ako zákonné a vecne

žalobe. Posudzovať dôvodnosť uvedenej námietky by pritom bolo možné len vo väzbe na jej vyhodnotenie správnym súdom. Prijatie opačného výkladu by znamenalo, že kasačný súd by neprípustne rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať správny súd.

Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov Strategického parku Nitra na životné prostredie. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré vykazujú skutkovú súvislosť s rozhodnutím vydaným v tomto zisťovacom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom samostatne. Uvedenému zodpovedá i poučenie o?opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a o ich preskúmateľnosti správnym súdom v závere písomného vyhotovenia každého rozhodnutia. Krajský súd preto nemal v tomto konaní právomoc zaoberať sa?prieskumom rozhodnutia vo vzťahu k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ v spojení s napadnutým rozhodnutím v zmysle § 27 ods.?1 SSP.

Z tohto dôvodu (stotožňujúc sa s vyhodnotením námietky ako nedôvodnej) poukazuje na bod 41 rozsudku sp. zn. 5Svk/25/2022 z 27. apríla 2023 (pozn. v tomto prípade išlo o konanie o povolení vodnej stavby), cit.: „V tejto spojitosti kasačný súd poukazuje na to, že otázkou, či vo veci (z hľadiska určenia vecnej príslušnosti) rozhodol orgán na to oprávnený sa správny súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal, keď opierajúc sa o príslušnú právnu úpravu (§ 5 správneho poriadku, § 61 vodného zákona, § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. a § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z.) zrozumiteľne zdôvodnil, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol ako príslušný správny orgán prvého

kraja J.. K. A., ktorý sa mal následne stať prokuristom v spoločnosti MH Invest, s.r.o. . Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že uvedenou námietkou by sa bolo možné vecne zaoberať len v prípade jej podania v lehote na podanie správnej žaloby.

Napriek tomu však krajský súd aj s poukazom na § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. správne vyhodnotil, že na vydaní rozhodnutia prednosta okresného úradu neparticipoval, keďže rozhodovacia činnosť je zákonom zverená príslušnému odboru okresného úradu, ktorého vedúci administratívne rozhodnutie aj podpísal. Argumentácia sťažovateľa o zaangažovanosti prednostu okresného úradu na rozhodovacom procese aj s ohľadom na to, že ním uvádzané skutočnosti mali nastať až po vydaní administratívneho rozhodnutia preto nemohla obstáť.“

25. Kasačný súd zároveň dodáva, že sa nestotožnil s námietkou účastníka konania v 1. rade v jeho vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, že kasačná sťažnosť je neprípustná pre nesplnenie zákonných náležitostí. Z obsahu kasačnej sťažnosti (porovnaj § 55 ods. 3 SSP) je zrejmé, aké právne posúdenie rozsudku správneho súdu žalobca touto kasačnou sťažnosťou napadá. Kasačný súd tak túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Neodmietol preto kasačnú sťažnosť podľa § 459 SSP, ale vecne ju prejednal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.