2Svk/21/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa 1/) : CIBE invest, s.r.o., so sídlom L. Novomeského č. 26, 902 01 Pezinok IČO: 44320272, zastúpeného: A.K.F. Legal, s.r.o., AK so sídlom Čulenova 5, 811 09 Bratislava IČO: 47236400, proti žalovanému: Mesto Pezinok, stavebný úrad, so sídlom Radničné námestie č. 7, 902 14 Pezinok, za účasti: Bilčík spol. s.r.o., (sťažovateľa 2/) so sídlom Šenkvická cesta 12/C, 902 01 Pezinok IČO: 35962321, zastúpeného: Podhorský & Partners, s.r.o., AK so sídlom Ventúrska č. 1, 811 01 Bratislava IČO: 46962000, v konaní o uloženie povinnosti doručiť rozhodnutie o umiestnení stavby „Čerpacia stanica pohonných hmôt, Šenkvická cesta, Pezinok" č. 5/76-UR/982-31109/2018-19 zo dňa 14.02.2019, v konaní o kasačných sťažnostiach proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/29/2022-73 zo dňa 18.05.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/ 29/2022-73 zo dňa 18.05.2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. II. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

18.05.2022 žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) ako žalobu podanú neoprávnenou osobou. 4. Správny súd dôvodil, že z administratívneho spisu zistil, že „Čerpacia stanica pohonných hmôt, Šenkvická cesta, Pezinok“ mala byť v zmysle návrhu a rozhodnutia stavebného úradu umiestnená na pozemkoch registra CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/X, XXXX/X, k. ú. P., ako aj na pozemkoch registra E KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X k. ú. P. s tým, že vlastníci všetkých označených pozemkov boli účastníkmi administratívneho konania. Zároveň účastníkmi administratívneho konania boli aj vlastníci susedných pozemkov a stavieb, ktorí by mohli byť rozhodnutím priamo dotknutí. V predmetnom administratívnom konaní okrem známych vlastníkov dotknutých a susediacich pozemkov existovali aj vlastníci neznámi, ktorých pobyt stavebnému úradu nebol známy. Uvedené odôvodňovalo postup stavebného úradu v zmysle § 42 ods. 2 Stavebného zákona, kedy sa verejnou vyhláškou oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. 5. Podľa správneho súdu inštitútom žaloby opomenutého účastníka sa nemajú odstraňovať formálne vady doručovania. Postavenie opomenutého účastníka nepatrí osobe, s ktorou síce orgán verejnej správy nekonal ako s účastníkom administratívneho konania, hoci by jej aj také postavenie patrilo, no vo veci vydané meritórne rozhodnutie, resp. opatrenie nebolo v zmysle osobitnej úpravy doručované do vlastných rúk, ale bolo oznamované verejnou vyhláškou (napr.

uznesenie

NS SR spis. zn. 2Sžp/19/2011 zo dňa 30.03.2012, III. ÚS 351/2016-49 zo dňa 13.09.2016, Komentár Správny súdny poriadok C. H. BECK 2018 Baricová a kol. ISBN: 978-80-7400-678-4 str. 885). Žalobca mal totiž k dispozícii všeobecnú správnu žalobu, resp. mohol namietať porušenie procesných práv v rámci administratívneho inštančného postupu. Predmetom prieskumu v rámci procesného inštitútu opomenutého účastníka nemá byť posudzovanie, či orgán verejnej správy mal, resp. nemal doručovať rozhodnutie prostredníctvom verejnej vyhlášky.

8. Žalobca navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok z dôvodu, že navrhovateľ medzitým požiadal o vydanie stavebného povolenia k vybraným stavebným objektom, konkrétne SO 09 Rozšírenie cesty/502 a napriek námietkam žalobcu konajúci stavebný úrad pokračuje v tomto konaní, pričom vydaním stavebného povolenia bude odrezaná jediná priama prístupová cesta žalobcu na cestu II. triedy II/502. V dôsledku právnych následkov napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 9. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ stotožnil s uznesením správneho súdu. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. 10. Uznesenie správneho súdu v časti trovách konania napadol kasačnou sťažnosťou ďalší účastník (sťažovateľ 2/) a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu v časti výroku o náhrade trov konania a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v predmetnom konaní bola ďalšiemu účastníkovi zo strany súdu doručená výzva na vyjadrenie sa, využil svoje právo a prostredníctvom právneho zástupcu sa k predmetnému konaniu vyjadril. V prípade nepodania tejto žaloby by trovy konania nevznikli ani žalovanému ani ďalšiemu účastníkovi. Takýmto spôsobom žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby. 11. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2/ uviedol, že sa s tvrdeniami a argumentáciou sťažovateľa 2/ nestotožňuje. Žalobca síce nepovažuje napadnuté uznesenie za zákonné a vecne správne, preto ho sám napadol kasačnou sťažnosťou, avšak v otázke nepriznania nároku na náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi správny súd nepochybil. Podľa žalobcu ani ďalší účastník netvrdí, že išlo o plnenie povinnosti, ale že využil svoje právo. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením sťažovateľa 2/, že žalobca zavinil vznik trov konania na strane ďalšieho účastníka. Odmieta tiež argumentáciu, že nemá postavenie opomenutého účastníka. Navrhol preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa 2/ zamietnuť.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

14. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho uznesenia. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. K nezákonnému odmietnutiu žaloby 15. Kasačný súd uvádza, že opodstatnenosť sťažovateľom namietaného dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP nezistil, pretože napadnutým uznesením správneho súdu došlo k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP a nie k odmietnutiu podania podľa § 59 ods. 3 SSP, na ktoré sa vzťahuje uvedený kasačný dôvod. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci

17. Z normatívnej právnej úpravy správnej žaloby opomenutého účastníka danej § 179 SSP vyplýva, že správny súd pri nej (vo vzťahu ku rozhodnutiu) skúma kumulatívne naplnenie štyroch podmienok a to, či: ? žalobcovi patrilo postavenie účastníka administratívneho konania,

V danom prípade bolo jednoznačne preukázané splnenie troch podmienok. Nesporné bolo to, že: ? sťažovateľovi patrilo ako vlastníkovi parcely č. XXXX/XX k. ú. P., na ktorej bola umiestnená stavba postavenie účastníka územného konania v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),

20. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/5/2020 zo 14.4.2022) ako i odbornej spisby (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 885 s.) vyplýva záver, že postavenie opomenutého účastníka si nemožno uplatňovať v tom prípade, ak orgán verejnej správy oznamoval dotknuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou. Pri oznamovaní verejnou vyhláškou sa má totiž za to, že došlo k doručeniu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy všetkým účastníkom konania. Z uvedeného pravidla je však nutné s ohľadom na hrozbu odňatia práva na prístup k súdu (denegatio iustitiae), resp. porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie pripustiť výnimku v prípade, ak žalobca relevantne spochybní zákonnosť oznámenia rozhodnutia alebo opatrenia verejnou vyhláškou. Len také zverejnenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy verejnou vyhláškou, ktoré bolo vykonané zákonným spôsobom, nesie totiž so

22. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že verejnou vyhláškou sa doručuje územné rozhodnutie v odôvodnených prípadoch aj pri stavbe s veľkým počtom účastníkov konania. V danom prípade nie je zrejmé, či žalovaný vôbec identifikoval a ak identifikoval aký počet účastníkov územného konania, či už z titulu vlastníkov pozemkov cez ktoré prechádza navrhovaná stavba, resp. vlastníkov susedných pozemkov a stavieb dotknutých navrhovanou stavbou, a preto nebolo možné ani overiť, či bola jeho správna úvaha o naplnení podmienky pre oznamovanie písomností vrátane územného rozhodnutia verejnou vyhláškou náležitá a zákonná. 23.

V tomto kontexte možno konštatovať, že oznámenie územného rozhodnutia verejnou vyhláškou bolo vykonané tak, že materiálne znemožnilo účastníkom konania sa riadne oboznámiť s územným rozhodnutím. 24. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na dva komplementárne previazané právne momenty na ktoré upriamil pozornosť v obdobnej veci už Najvyšší správny súd SR v uznesení sp. zn. 1Svk/48/2022 zo dňa 27. augusta 2024. Prvým je normatívne ustanovená povinnosť orgánu verejnej správy uviesť v územnom rozhodnutí účastníka, resp. účastníkov konania vyplývajúca ako lex specialis zo znenia § 4 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vykonávacia vyhláška“) a lex generalis z § 47 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Účastníci konania sa pritom majú pri fyzických osobách označiť menom, priezviskom a adresou a pri právnických osobách názvom a sídlom. Porušenie tejto formálnej povinnosti síce nemá za následok automaticky nezákonnosť územného rozhodnutia, ak toto vymedzuje aspoň

druhému právnemu momentu, ktorým je oznamovanie územného rozhodnutia verejnou vyhláškou. Vo všeobecnosti by totiž malo platiť, že ak sa rozhodnutie orgánu verejnej správy oznamuje verejnou vyhláškou, potom z obsahu rozhodnutia zverejneného týmto spôsobom musí byť zistiteľné, akej veci a ktorých osôb sa dané rozhodnutie týka a to bez toho, aby prípadní účastníci konania boli nútení na tento účel vykonávať také ďalšie šetrenie, ktoré nemožno od nich spravodlivo požadovať. Aj keď uvedené vzhľadom na skutkovú a právnu variabilitu možných situácií bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu, možno skonštatovať, že označenie účastníkov konania v rozdeľovníku v bode 3. Vlastníci pozemkov cez ktoré prechádza navrhovaná stavba, a v bode 4. Vlastníci susedných pozemkov a stavieb dotknutí navrhovanou stavbou, tak, ako to urobil žalovaný v územnom rozhodnutí bolo jednoznačne nedostatočné. 26.

ďalšieho zrejmé, kto je účastníkom konania, kto je vlastníkom pozemkov, cez ktoré prechádza navrhovaná stavba a kto je vlastníkom susedných pozemkov a stavieb dotknutých navrhovanou stavbou. 27. Samotná skutočnosť, že žalovanému bol okruh účastníkov územného konania známy zo zaobstaraných listov vlastníctva, nemala žiaden dopad na to, že vymedzenie účastníkov konania v územnom rozhodnutí bolo tak nedostatočné a zavádzajúce, že bez ďalšieho pri oznamovaní verejnou vyhláškou nemohlo viesť u sťažovateľa k zisteniu, či je alebo lebo nie je účastníkom územného konania, v ktorom bolo oznamované územné rozhodnutie vydané.

29. Keďže vymedzenie účastníkov konania v územnom rozhodnutí bez ďalšieho vyššie uvedenú možnosť ochrany práv sťažovateľa nezabezpečilo, dospel kasačný súd k záveru, že v dôsledku toho nedošlo vo vzťahu k žalobcovi k riadnemu doručeniu územného rozhodnutia verejnou vyhláškou.

V Bratislave dňa 26. novembra 2024