2Svk/2/2021

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca 8. septembra 2017 doručil Okresnému úradu Galanta, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) žiadosť o určenie, že Odstavné rameno Dolnostredské v k. ú. F. B., je vodným

J.. Q. P., F.., podľa ktorého Odstavné rameno Dolnostredské je ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku Váh, a preto sa v zmysle § 43 ods. 1 vodného zákona považuje za vodný tok. 2. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica, predložil do konania vyjadrenie z 12. októbra 2017, v ktorom sa nestotožnil s vyššie zmieneným znaleckým posudkom predloženým žalobcom a sám uviedol, že vodný režim v Odstavnom ramene Dolnostredskom nie je ovplyvňovaný režimom vodného toku Váh, ale režimom útvaru podzemných vôd v príbrežnej zóne Váhu. Obec Dolná Streda sa taktiež s uvedeným posudkom nestotožnila a 9. januára 2018 predložila do konania znalecký posudok č. 2/2017 vypracovaný

3. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností sa prvostupňový správny orgán stotožnil so stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Banská Štiavnica a znaleckým posudkom vypracovaným J.. B. Q.. Rozhodnutím č. OU-GA-OSZP-2018/000741/OV/SV, OU- GA-OSZP-2017/011797/OV/SV z 28. februára 2018 tak konanie podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zastavil, pretože v predmetnej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-00P3-2018/ 016987 zo 7. júna 2018 toto odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 28. februára 2018 potvrdil. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca nemá v konaní o pochybnostiach, či Odstavné rameno Dolnostredské je vodným tokom, postavenie účastníka konania, pretože v uvedenom konaní sa nerozhoduje o rybárskom práve postupom podľa § 4 ods. 8 zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve.

Prokurátorka krajskej prokuratúry podala 17. augusta 2018 proti rozhodnutiu žalovaného zo 7. júna 2018 protest, ktorým navrhla uvedené rozhodnutie zrušiť, pretože žalovaný v ňom nesprávne právne posúdil otázku účastníctva žalobcu. Mala za to, že hoci správne orgány nepovažovali žalobcu za účastníka konania, ako s účastníkom s ním pri rozhodovaní o odvolaní konali. Účastník správneho konania má však právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť dôkazy. Toto právo bolo však nezákonným postupom správnych orgánov porušené. 5. Žalovaný 3. decembra 2018 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 28. februára 2018 a vec mu vrátil s tým, že v novom konaní bude potrebné, aby sa vysporiadal s otázkou účastníctva žalobcu. Prvostupňový správny orgán nariadil na 21. mája 2019 ústne pojednávanie, na ktorom pozvaní účastníci mohli nahliadnuť do spisovej dokumentácie, ako podkladu k vydaniu rozhodnutia a vyjadriť sa k nej, prípadne navrhnúť jej doplnenie.

2005 nezmenil. Navyše do odôvodnenia dodal, že vychádzal okrem iného aj z nových dôkazov, a to znaleckého posudku F.. J.. W. S., E.., podľa ktorého Odstavné rameno Dolnostredské nie je vodným tokom a odborného stanoviska F..

potvrdil.

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, v ktorej do značnej miery zopakoval svoje predchádzajúce argumenty z administratívneho konania. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 20 S 206/2019-114 z 27. januára 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zameral na procesnú námietku žalobcu, že rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva z 20. apríla 2005, je zmätočné a nulitné najmä z dôvodu, že parcelné čísla v ňom uvádzané, na ktorých by sa malo Odstavné rameno Dolnostredské nachádzať, sú nesprávne a toto odstavné rameno sa na nich nenachádza, ani nenachádzalo. Správny súd mal za to, že námietka žalobcu už vo vzťahu k prvej podmienke zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, t. j. k podmienke existencie skoršieho právoplatného rozhodnutia v tej istej veci, nie je zjavne irelevantná, pretože parcelné čísla sú súčasťou identifikácie úradom posudzovanej vodnej plochy vo výroku rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva z 20. apríla 2005. Správny súd ďalej poukázal na to, že žalobca túto námietku vzniesol už počas prvostupňového správneho konania, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, čo žalovaný napokon konštatoval i v obsahu preskúmavaného rozhodnutia, avšak nijako sa s touto námietkou nevysporiadal a neprihliadal na ňu, a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, ktorého danosť by prípadne mohla byť súdom preskúmaná. 8. Ďalej správny súd pokračoval, že odhliadnuc od skutočnosti, že v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku úlohou odvolacieho správneho orgánu je preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (teda odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní), primárnou povinnosťou odvolacieho orgánu je vysporiadať sa s odvolacími námietkami účastníka konania, jasne a zrozumiteľne vysvetliť prečo, na základe akých skutočností tú ktorú námietku považoval za dôvodnú alebo naopak za nedôvodnú. Požiadavky § 47 ods. 3 správneho poriadku na odôvodnenie rozhodnutia sa podľa § 60a správneho poriadku primerane vzťahujú aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý v tomto prípade svoju povinnosť uviesť, ako sa vysporiadal s námietkou účastníka majúcou z hľadiska naplnenia podmienok pre zastavenie konania popri iných námietkach zásadný význam, zjavne porušil, čím súčasne porušil jedno zo základných práv účastníka konania - právo na

odôvodnenie

rozhodnutia zodpovedajúce požiadavkám zákona a svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 9. Správny súd uzavrel, že žalovaný v ďalšom konaní dôsledne preskúma naplnenie oboch zákonných podmienok pre zastavenie konania, t. j. ako existenciu skoršieho právoplatného rozhodnutia netrpiaceho takými zásadnými nedostatkami, ktoré by mohli spochybňovať jeho záväznosť alebo skutočnosť, že ide o rozhodnutie v totožnej veci, tak aj skutočnosť, či v období od rozhodnutia došlo alebo nedošlo k podstatným zmenám skutkového stavu.

(i) Kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka v 1. rade a vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti 10. Ďalší účastník v 1. rade podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Primárne namietal, že tvrdenia žalobcu ohľadne nesprávne označených parciel sú zavádzajúce, pretože sa jedná o nesprávne číslo len jednej parcely XXX/X, správne označenie malo byť XXX/X a zvyšné dve parcely sú označené

Uvedenú nesprávnosť si žiaľ Obvodný úrad v Galante nevšimol a túto chybu prevzal do svojho rozhodnutia, avšak na základe nej nemožno hovoriť o nulitnom charaktere dotknutého rozhodnutia. Ďalší účastník v 1. rade zdôraznil, že ide o chybu, ktorú bolo možné odstrániť jednoduchou opravou a takáto vada zásadne nemení charakter rozhodnutia tak, že by došlo k zmene právnej situácie založenej predmetným rozhodnutím, pretože spor nespočíval v tom, na ktorých parcelách sa vodný tok nachádza, čiže otázka parciel sporná nebola.

nespĺňa. Pokiaľ kasačnú sťažnosť podáva ako účastník konania, vôbec v nej neozrejmuje, z akého dôvodu by mal byť napadnutý rozsudok správneho súdu v jeho neprospech. Pritom by malo byť aj v jeho záujme, aby sa riadnym zákonným spôsobom posúdilo, či Odstavné rameno Dolnostredské je vodným tokom alebo iba ostatnou vodnou plochou.

Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva z 20. apríla 2005, na podklade ktorého správny orgán prvého stupňa zastavil konanie. Ani pokus ďalšieho účastníka v 1. rade zhojiť takéto nedostatky argumentáciou v kasačnej sťažnosti nemôže uvedené vady napraviť. Žalobca naďalej trvá na tom, že výrok je neurčitý, pretože parcelné čísla uvedené vo výroku rozhodnutia z 20. apríla 2015 sú uvedené nesprávne a nejde len o chybu v písaní ako uvádza ďalší účastník v 1. rade.

nevyjadrili. (ii) Kasačná sťažnosť žalovaného 14. Žalovaný podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojej kasačnej sťažnosti v podstate zopakoval skutkový stav a argumentáciu z napadnutého rozhodnutia z 13. novembra 2019 a k námietke nesprávneho označenia parciel doplnil, že išlo len o chybu v písaní pri parcele č. XXX/X a geometrický plán č. 4-9/2005 z 19. septembra 2005 uvádza už parcelné číslo správne.

15. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 30. augusta 2021. Vec bola náhodným spôsobom pridelená druhému senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudcovi

16. Najvyšší správny súd najskôr skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vecné prejednanie kasačnej sťažnosti, teda či bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP).

18. Najvyšší správny súd tak po zistení, že vzhľadom na nájomný vzťah ďalšieho účastníka v 1. rade bolo napadnutým rozhodnutím rozhodnuté aj v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP), ustálil, že v prejednávanej veci sú splnené všetky procesné podmienky prípustnosti kasačnej sťažnosti bližšie špecifikované v bode 16. tohto rozsudku, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka v 1. rade nie je dôvodná.

20. V prejednávanej veci prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 13. augusta 2019 zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku a odkázal na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV z 20. apríla 2005, v zmysle ktorého vodná plocha na parcelách č. XXX/X, XXX a XXXX/Xvk. ú. F. B., nachádzajúca sa pod rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č. 2-1550-1-1“, nie je vodným tokom podľa § 43 ods. 1 vodného zákona. Žalobca však už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že parcely, ktoré správny orgán označil ako vodnú plochu Odstavného ramena Dolnostredského, sa nikdy pod týmto ramenom nenachádzali ani nenachádzajú. Ďalší účastník v 1. rade k tejto námietke uviedol, že nesprávne označená je len jedna parcela s číslom XXX/X, ktorej správne označenie malo byť XXX/X a zvyšné dve parcely sú označené správne, pričom odkázal na geometrický plán č. 4-9/2005 z 19. septembra 2005, v ktorom je označenie parcely správne.

Už ku dňu vyhotovenia geometrického plánu, t. j. k 19. septembru 2005, mali všetky tri dotknuté parcely reg. "Z.", na liste vlastníctva č. XXXX, v k. ú. F. B. iné parcelné čísla so zmenenou výmerou parciel, než aké uviedol Obvodný úrad životného prostredia Galanta vo svojom rozhodnutí z 20. apríla 2005. Z obsahu geometrického plánu je viac než zrejmé, že parcela č. XXX/X s výmerou 14836 m2 zanikla a časť jej výmery 5613 m2 vytvorilo novú parcelu s č. XXXX/X a časť výmery 9223 m2 sa začlenilo pod taktiež novovytvorenú parcelu s č. XXXX/X. Rovnako tak zanikla aj parcela č. XXXX/X s výmerou 7913 m2, ktorá sa s celou svojou výmerou začlenila pod novovytvorenú parcelu s č. XXXX/X.. Posledná parcela s č. XXX s výmerou 314114 m2 síce celá nezanikla, ale jej časť s výmerou 77215 m2 sa začlenila pod novovytvorenú parcelu č. XXXX/X . a zvyšné odtrhnuté časti s výmerou 9157 m2 a 8525 m2 vytvorili dve nové parcely s č. XXXX/X a XXXX/X.. Parcela č. XXX tak mala k novému právnemu stavu k 19. septembru 2005 už len 219217 m2. Kasačný súd

F. B., na ktorých by sa Odstavné rameno Dolnostredské malo nachádzať. 22. Na uvedené zmeny a nový stav však správny orgán prvého stupňa nijako nereflektoval, hoci žalobca už v samotnom návrhu z 8. septembra 2017, ktorým sa začalo správne konanie, uvádzal, že z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Galanta z 20. apríla 2005 nie je zrejmé, akej vodnej plochy sa týka, vzhľadom na nesprávnosť uvedených parciel.

Podľa odbornej literatúry ide o situáciu, ak vo veci, ktorá sa vyznačuje zhodnosťou účastníkov konania a totožnosťou predmetu konania, sa už právoplatne rozhodlo a vyvolanie ďalšieho správneho konania by viedlo k jeho následnému zastaveniu. Správny orgán však nemôže správne konanie zastaviť bez ďalšieho zisťovania len preto, že z podania zistil, že účastníci konania i predmet konania sú totožné, ako boli vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Správny orgán je tak povinný preskúmať, či nové podanie vo veci neobsahuje nové skutkové okolnosti a až vtedy, ak zistí, že podanie neuvádza žiadnu novú relevantnú skutkovú okolnosť, správne konanie zastaví (pozri v tomto smere Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie.

23. Rovnako tak sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu v odvolaní o nesprávnosti určenia parciel. Správny súd v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že primárnou povinnosťou odvolacieho orgánu je vysporiadať sa s odvolacími námietkami účastníka konania, jasne a zrozumiteľne vysvetliť, prečo a na základe akých skutočností, tú ktorú námietku považoval za dôvodnú alebo nedôvodnú. Kasačný súd tiež súhlasí s bodom 25. napadnutého rozsudku, v ktorom správny súd konštatoval, že žalovaný tým, že sa nevysporiadal s námietkou účastníka konania majúcou z hľadiska naplnenia podmienok zastavenia konania popri iných námietkach zásadný význam, porušil žalobcove právo na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 v spojení s § 60a správneho poriadku. V zmysle vyššie uvedeného tak kasačný súd nemohol prisvedčiť argumentácii ďalšieho účastníka v 1. rade v ním podanej kasačnej sťažnosti týkajúcej sa len nesprávneho označenia parcely v rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia Galanta z 20. apríla 2005 a prisvedčil tak záverom správneho súdu uvedeným v napadnutom rozsudku.

25. Podľa § 449 ods. 1 SSP musí byť sťažovateľ (ten, kto podáva kasačnú sťažnosť, porov. § 442 ods. 1 SSP) v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a zároveň kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 449 ods. 2 SSP táto povinnosť okrem iného neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm. a)].

27. Správny súd 24. júna 2021 vyzval žalovaného (doručenka č. l. 174), aby mu v lehote 15 dní predložil poverenie a kópiu vysokoškolského diplomu zamestnanca, ktorý spísal kasačnú sťažnosť, aby sa preukázalo splnenie podmienky v zmysle § 449 ods. 2 písm. a) SSP.

V. Záver

V Bratislave dňa 27. júna 2024