2Svk/2/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:2019200210.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 47Sa/13/2019
- IČS
- 2019200210
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ D. E., 2/ L. E., Z. Q. T. S. X, XXX XX Q., právne zastúpených JUDr. Soňou Markovičovou Kissovou, advokátkou, so sídlom Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Mesto Trnava, odbor stavebného a životného prostredia, Hlavná 1, 917 71 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka konania: O.. E.. O. S., T. U. T. XX, XXX XX Q., právne zastúpeného: JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 47Sa/13/2019-117 zo dňa 27. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhali, aby správny súd uznesením žalovanému uložil povinnosť konať vo veci výzvy na vykonanie rozhodnutia zo dňa 13. novembra 2017 a v priestupkovom konaní, ktoré bolo začaté dňa 23. februára 2018 a v predmetných veciach rozhodol do tridsiatich dní od právoplatnosti uznesenia súdu. Zároveň navrhli, aby im správny súd priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobcovia dôvodili nečinnosťou žalovaného pri zabezpečení výkonu rozhodnutia vo veci odstránenia predmetných častí stavby, pričom dali do pozornosti, že časti stavieb mali byť odstránené do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, vlastník stavby bol zároveň povinný sedem dní pred začatím odstránenia častí stavieb oznámiť na stavebný úrad zahájenie prác a v rovnakej lehote, t. j. vopred sedem dní, bol povinný začatie týchto prác oznámiť aj vlastníkovi nehnuteľnosti na parc. č. 155.
2. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívnych spisov žalovaného správneho orgánu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) namietaný postup žalovaného, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti
žaloby. 3. Predmetom súdneho prieskumu bolo preveriť žalobcami v 1/ a 2/ rade namietanú nečinnosť žalovaného správneho orgánu v zmysle žalobného petitu, ktorým žalobcovia navrhovali uloženie povinnosti žalovanému, aby do tridsiatich dní od právoplatnosti uznesenia súdu konal vo veci výzvy žalovaného zo dňa 13. novembra 2017 a vo veci priestupkového konania, ktoré bolo začaté dňa 23. februára 2018.
4. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím Mesta Trnava č. OSaŽP/34144-64272/2011/UI zo dňa 21. decembra 2011, ako príslušného stavebného úradu, tento nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 2 stavebného zákona stavebníkovi O..
E.. O. S. odstránenie časti stavby: okenného otvoru rozmerov 2,40 x 2,20m v miestnosti č. 208 v podkroví - objektu súp. č. 5197 na parc. č. 159/1 a 160/2 v kat. úz. Q. ako aj žb. podesty hr. 0,16 m, rozmerov 2,40 x 0,80 m v úrovni stropnej konštrukcie 1. NP objektu súp. č. 5197, zasahujúcej do pozemku parc. č. 155 v kat. území Q., pričom pre odstránenie boli určené
nasledovné podmienky: a. Časti stavieb budú odstránené do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom vlastník stavby je povinný 7 dní pred začatím odstránenia časti stavieb oznámiť na stavebný úrad zahájenie prác. b. vlastníci susednej nehnuteľnosti /žalobcovia/ parc. č. 155 sú povinní do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odstrániť vyskladanú nepreviazanú tehlovú stenu zo železobetónovej podesty v celom rozsahu, ďalej umožnia stavebníkom, vrátane dodávateľskej spoločnosti (resp. vypomáhajúcim osobám) v nevyhnutne potrebnej dobe prístup na svoj pozemok parc. č. 155 pre vykonanie odstránenia časti stavieb a s tým súvisiacich prác, pričom stavebník oznámi začatie týchto prác najmenej 7 dní vopred vlastníkom nehnuteľnosti na parc.
č. 155. 5. Uvedené rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 13. marca 2017 v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/105/2017 zo dňa 25. januára 2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/35/2012 zo dňa 24. apríla 2014, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcov o preskúmanie uvedeného rozhodnutia. 6. Žalobcovia zaslali stavebnému úradu výzvu zo dňa 15. augusta 2017 na vykonanie dohľadu pri realizácii právoplatného rozhodnutia (č. OSaŽP/34144-64272/2011/UI zo dňa 21. decembra 2011), ktorou žiadali, aby štátny stavebný dozor vykonal preverenie na predmetnej parcele č. 159/1 a 160/2 a v rámci svojich zákonných kompetencií napomohol k urýchlenej realizácii právoplatného rozhodnutia zo strany stavebníka. Zaslanie tejto výzvy žalobcovia dôvodili kompetenciou stavebného úradu tento dohľad vykonať s poukazom na § 99 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon), ako aj účelom inštitútu štátneho stavebného dohľadu, ktorý má zabezpečovať ochranu verejných záujmov,
interpretovaných prostredníctvom dotknutých orgánov a reflektovaných v ich záväzných stanoviskách, ktoré tieto orgány vydávajú. Zároveň v predmetnej výzve žalobcovia namietali, že nečinnosťou stavebného úradu boli porušené ich základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu. Preto žalobcovia stavebný úrad vyzvali, aby bezodkladne vykonal všetky zákonné opatrenia, ktoré napomôžu urýchlene docieliť realizáciu právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
stavebníkom. 7. Uvedený štátny stavebný dohľad bol realizovaný dňa 12. septembra 2017 a jeho výsledkom bola výzva žalovaného na vykonanie rozhodnutia zo dňa 13. novembra 2017. Z dôvodu nesplnenia výzvy žalovaného na vykonanie rozhodnutia, ako aj z dôvodu dobrovoľného nevykonania rozhodnutia stavebného úradu č. OSaŽP/34144-64272/2011/UI zo dňa 20. decembra 2011 o odstránení časti stavby, stavebný úrad oznámením č. OSaŽP/3743-9245/ 2018/Zs zo dňa 23. februára 2018 oznámil stavebníkovi začatie konania vo veci priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. e) stavebného zákona.
Po vykonanom dokazovaní a prejednaní priestupku Mesto Trnava vydalo rozhodnutie č. OSaŽP/3743-94057/2018/Zs zo dňa 14. novembra 2018, ktorým uznalo obvineného stavebníka O.. E.. O. S.Ž_ vinným zo spáchania
priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. e) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že nevykonal rozhodnutie príslušného stavebného úradu č. OSaŽP/34144-64272/2011/ UI zo dňa 20. decembra 2011 o odstránení časti stavby a uložilo mu pokutu vo výške 200,- Eur a povinnosť nahradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Na odvolanie stavebníka Okresný úrad Trnava, ako odvolací správny orgán rozhodnutím OU- TT-OVBP2-2019/003817/Gi zo dňa 14. januára 2019 rozhodnutie Mesta Trnava č. OSaŽP/ 3743-94057/2018/Zs zo dňa 14. novembra 2018 o uložení pokuty a trov konania stavebníkovi
O.. E.. O. S. v plnom rozsahu zrušil z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, a to uplynutím dvojročnej prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku, keďže uvedený priestupok bolo možné prejednať v období od 26.7.2012 do
26.07.2014. 8. Pokiaľ ide o návrh žalobcov o odstránenie nečinnosti žalovaného v konaní o priestupku, začatom na základe oznámenia správneho orgánu prvého stupňa dňa 23. februára 2018, správny súd vzhliadol nedostatok žalobnej legitimácie na strane žalobcov v 1/ a 2/ rade, pretože v zmysle ustanovenia § 72 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch neboli účastníkmi v predmetnom priestupkovom konaní, ktoré sa viedlo s ďalším účastníkom konania O..
E.. O. S., ako obvineným na základe podozrenia zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. e) stavebného zákona. 9. Ohľadom predmetu súdneho prieskumu vo veci výzvy žalovaného zo dňa 13. novembra 2017 na vykonanie rozhodnutia správny súd konštatoval, že žalobcovia splnili podmienky žalobnej legitimácie podľa § 244 ods. 1 SSP, pretože preukázali, že pred podaním predmetnej správnej žaloby neúspešne vyčerpali možnosť podať podnet na príslušnej prokuratúre, čím bola zásada subsidiarity tohto súdneho prieskumu tvrdenej nečinnosti orgánu verejnej správy
dodržaná. 10. Vo vzťahu k samotnej výzve žalovaného (v danom prípade v postavení správneho orgánu vykonávajúceho štátny stavebný dohľad) na vykonanie rozhodnutia zo dňa 13. novembra 2017, správny súd uviedol, že táto bola čiastkovým úkonom orgánu štátneho stavebného dohľadu, ktorý mal svojím určením prispieť k zmierlivému spôsobu dobrovoľného plnenia povinností uložených stranám výrokom rozhodnutia Mesta Trnava č. OSaŽP/34144-64272/ 2011/Ul zo dňa 20.decembra 2011 o odstránení časti stavby.
Orgán štátneho stavebného dohľadu zaslal výzvu zo dňa 13. novembra 2017 obom zainteresovaným stranám na vykonanie rozhodnutia a po zistení, že ani jedna zo strán nesplnila na výzvu rozhodnutím uložené povinnosti, postúpil vec príslušnému odboru stavebného úradu na výkon rozhodnutia prvého stupňa a zároveň na začatie konania o priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. e) stavebného zákona voči všetkým povinným účastníkom v zmysle výroku rozhodnutia o odstránení časti stavby. Žalovaný orgán štátneho stavebného dohľadu vyčerpal zákonné možnosti výkonu štátneho dohľadu v predmetnej veci a účel tohto inštitútu bol naplnený tým, že zistenia vyplývajúce z vykonaného štátneho stavebného dohľadu boli postúpené príslušným správnym orgánom na ďalšie konanie vo veci prípadného núteného výkonu rozhodnutia prvého stupňa a vo veci priestupkového konania.
11. Správny súd uviedol, že pokiaľ ide o uloženie povinnosti stavebníkovi odstrániť časť predmetnej stavby, táto už mu bola uložená právoplatným rozhodnutím Mesta Trnava č. OSaŽP/34144-64272/2011/Ul zo dňa 20. decembra 2011 o odstránení časti stavby a opätovne v tejto veci nie je možné konať a rozhodnúť z dôvodu neodstrániteľnej procesnej prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Zákon už ďalšie povinnosti orgánu štátneho stavebného dohľadu v súvislosti so zabezpečovaním dobrovoľného alebo núteného výkonu rozhodnutia stavebného úradu v rámci výkonu jeho kompetencií neukladá, rovnako tak nestanovuje povinnosť vydať v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu rozhodnutie.
12. Poukázal na to, že v rámci súdneho prieskumu napadnutého administratívneho konania sa nečinnosť žalovaného orgánu verejnej správy vo veci výzvy na vykonanie rozhodnutia zo 13. novembra 2017 nepreukázala, pričom ani sami žalobcovia v rámci skutkovej a právnej argumentácie žaloby neuviedli, aké rozhodnutie, resp. podľa ktorého zákonného ustanovenia bol žalovaný v rámci predmetného štátneho stavebného dohľadu povinný vydať. Žalobcovia teda nepreukázali, že nimi tvrdená nečinnosť žalovaného je protizákonná.
V tomto ohľade pre účely uvedenia skutkových a právnych dôvodov (žalobné body; § 246 ods. 1 písm. d/ SSP) opodstatnenosti využitia súdnej ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy nepostačuje len tvrdenie o porušení práva žalobcov vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie a na spravodlivé konanie pred iným orgánom verejnej správy, pretože tvrdená povinnosť orgánu verejnej správy konať určitým spôsobom musí vyplývať priamo zo zákona, avšak v danom prípade argumentačné bremeno čo do právnych dôvodov a dôkazné bremeno v tvrdení o povinnosti žalovaného konať v rámci predmetného štátneho stavebného dohľadu žalobcovia neuniesli.
13. Správny súd konštatoval, že žalobcovia si sami zvolili na ochranu svojich záujmov inštitút štátneho stavebného dohľadu, ktorý sám osebe na realizáciu núteného výkonu rozhodnutia nie je určený. Vo vzťahu k prvému výroku právoplatného rozhodnutia Mesta Trnava č. OSaŽP/ 34144-64272/2011/UI zo dňa 20. decembra 2011 o odstránení časti stavby žalobcovia boli v podstate oprávnenými účastníkmi konania, keďže okenný otvor sa mal odstrániť v ich záujme. Preto po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti, kedy stavebník ako povinná osoba v zmysle výroku predmetného rozhodnutia dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z rozhodnutia o odstránení časti stavby, boli žalobcovia oprávnení podať návrh na začatie konania vo veci núteného výkonu právoplatného rozhodnutia prvého stupňa, ktorého vykonateľnosť nebola odložená, a tak sa vo vykonávacom, resp. exekučnom konaní začatom podľa § 72 ods. 1 alebo ods. 2 správneho poriadku, resp. podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, mohli domáhať svojich oprávnených záujmov.
14. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body a petit správnej žaloby, po vykonaní súdneho prieskumu postupu žalovaného vo veci výzvy na vykonanie rozhodnutia zo dňa 13. novembra 2017, nezistil nečinnosť žalovaného, a preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol (§ 249 SSP). V časti žalobného petitu na odstránenie nečinnosti žalovaného vo veci priestupkového konania začatého dňa 23. februára 2018 (vedeného proti ďalšiemu účastníkovi) správny súd z dôvodu nedostatku žalobnej legitimácie žalobcov správnu žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.
II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
15. Žalobcovia (v kasačnom konaní ďalej „sťažovatelia“) podali proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietali, že správny súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočnenie im patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávnemu právnemu posúdeniu správneho súdu, ako aj k tomu, že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP). Domáhali sa zrušenia napadnutého uznesenia a žiadali vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Zároveň žiadali priznanie náhrady trov konania a trov kasačného konania.
16. Namietali, že správny súd sa nevysporiadal s ich námietkami ohľadom skutočnosti, že rozhodnutie stavebného úradu, ktorým bola uložená povinnosť odstrániť časti stavby je nerealizovateľné vzhľadom na odporujúce si ustanovenia. Zastávajú názor, že postup žalovaného nie je správny a v súlade so zákonom, lebo správny orgán je oprávnený určiť stavebníkovi konkrétny spôsob vykonania nápravy, avšak ten musí byť formulovaný tak, aby bol realizovateľný s ohľadom na všetky opravné prostriedky, ktoré je možné vo veci použiť.
17. Sťažovatelia nežiadajú opätovne nariadiť odstránenie stavby tak, ako to načrtol správny súd, ale dožadujú sa realizovania odstránenia časti stavby stavebníkom tak, ako mu to bolo uložené rozhodnutím, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 13. marca 2017.
Rozhodnutie podľa ich názoru obsahovalo presný opis ako má stavebník postupovať pri odstraňovaní časti stavby tak, aby bola čo najefektívnejšie dosiahnutá náprava vytýkaného stavu. Dotknutý stavebník však nemal od začiatku záujem na odstránení časti stavby. Sťažovatelia trvajú na tom, že z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, aké kroky mali nastať, aby bolo možné pristúpiť k riadnej realizácii povinností vyplývajúcich z rozhodnutia.
18. V kasačnej sťažnosti ďalej uviedli, že odôvodnenie uznesenia a právne posúdenie námietok správnym súdom v časti námietok sťažovateľov v celom rozsahu absentuje. Na dodržanie povinností vyplývajúcich pre stavebníka mal dozrieť žalovaný v rámci štátneho stavebného dohľadu z vlastnej iniciatívy a mal si odsledovať realizovanie svojho vlastného rozhodnutia v záujme potreby dodržiavania zákonov a realizovania stavieb v súlade s platnými stavebnými povoleniami a celkovou projektovou dokumentáciou.
19. Nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu a porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadli sťažovatelia v tom, že správny súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil, neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, neuviedol, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a neuviedol, aké stanovisko zaujal k námietkam žalobcov, ich vyjadreniam a podkladom.
20. Sťažovatelia v závere kasačnej sťažnosti poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo/155/2014, podľa ktorých odklon od ustálenej judikatúry musí súd dôkladne odôvodniť aj podľa § 139 ods. 3 SSP. Vydané uznesenie správneho súdu podľa nich porušuje ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantované základné princípy (zásady) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. 21. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Posúdenie kasačného súdu
22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453
SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju zamietol (§ 461 SSP). 23. Kasačný súd na úvod uvádza, že sťažovatelia ako dôvod kasačnej sťažnosti uviedli aj odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP. Za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu možno považovať právne názory, ktoré sú kasačným súdom opakovane potvrdzované (vyjadrené vo viacerých rozhodnutiach kasačného súdu alebo aj v jednotlivom rozhodnutí, ak neboli spochybnené alebo bolo na nich nadviazané) alebo ich ustálenosť je iným spôsobom kasačným súdom komunikovaná (napr. publikáciou v oficiálnej zbierke kasačného súdu či inštitucionalizovaným procesom prostredníctvom rozhodovania veľkého senátu).
24. V súlade s princípom kompetenčnej kontinuity je za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu potrebné považovať aj právne názory obsiahnuté v rozhodnutiach a stanoviskách správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spred 1. augusta 2021, či už opakovane prezentované v jeho rozhodnutiach, v rozhodnutiach veľkého senátu alebo vydané v zbierke stanovísk a rozhodnutí, ako aj rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
25. V zmysle § 440 ods. 2 SSP je sťažovateľ povinný vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. h) SSP, a to tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva tvrdená nesprávnosť. Z takto koncipovaného sťažnostného dôvodu je zrejmé, že je na samotnom sťažovateľovi, aby v prvom rade uviedol konkrétny právny názor, ktorý možno považovať za ustálenú rozhodovaciu činnosť, a s ktorým má názor správneho súdu v prejednávanej veci kolidovať a v druhom rade uviedol také argumenty, ktoré poukazujú na to, že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Žiadne konkrétne rozhodnutie v obdobnej veci, prípadne súvisiace s prejednávanou vecou však sťažovatelia neuviedli. Odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo/155/2014 bez ďalšieho ozrejmenia, v čom odlišne riešia tieto rozhodnutia právnu otázku podstatnú pre vyriešenie prejednávanej veci, nie je dostačujúce.
Keďže sťažovatelia nevymedzili kasačnému súdu dôvod kasačnej sťažnosti tak, ako to vyplýva zo SSP, ďalej sa týmto sťažnostným bodom nezaoberal. 26. Ani sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, keď podľa názoru sťažovateľov mal správny súd nesprávne právne posúdiť vec, nepovažuje kasačný súd za dôvodný.
27. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
28. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 30. Podľa § 244 ods. 1 (žalobná legitimácia) SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
31. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 32. Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
33. Podľa § 98 ods. 2 stavebného zákona orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či a) sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, b) sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44, c) sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný
denník, d) sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky, e) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, f) sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave, g) sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác, h) sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia, i) sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich.
34. Podľa § 101 stavebného zákona, ak je odôvodnená obava z ohrozenia verejných záujmov, je orgán štátneho stavebného dohľadu oprávnený nariadiť na náklad stavebníka alebo vlastníka stavby odobratie a preskúšanie vzoriek, skúšky stavby a prizvať znalcov na posúdenie technicky náročných alebo neobvyklých stavieb.
35. Podľa § 102 ods. 1 stavebného zákona, ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu, vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia. 36.
K pojmu nečinnosť orgánu verejnej správy kasačný súd v prvom rade poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť k danej problematike „Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna; je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise.
Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 225/08, III. ÚS 282/08, III. ÚS 70/02)“ (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžnč/3/2011, 2Sžnz/4/2015).
37. Vychádzajúc z horeuvedenej právnej kategorizácie možných foriem nečinnosti orgánu verejnej správy kasačný súd zhŕňa, že predpokladom nečinnosti je vždy jej protiprávnosť znamenajúca, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou správneho orgánu vo veci konať. Takáto povinnosť musí vyplývať z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme. 38. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa môže žalobca domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní (§ 242 ods. 1 SSP). Žalobným návrhom sa pritom nemožno domáhať konkrétneho spôsobu rozhodnutia v administratívnom konaní, ale žalobca - fyzická osoba sa má domáhať, aby žalovaný orgán verejnej správy v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon (§ 250 ods. 1 SSP).
39. Predpokladom úspešnosti žaloby fyzickej osoby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je teda preukázanie toho, že: - žaloba sa týka začatého administratívneho konania (§ 242 ods. 1 SSP), - žalobca je účastníkom daného administratívneho konania (§ 244 ods. 1 SSP), - žalobca neúspešne vyčerpal sťažnosť alebo podnet na prokuratúru (§ 244 ods. 1 SSP), - žalovaný je nečinný, t.j. protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní [§ 3 ods. 1 písm. d/ SSP].
40. Z obsahu žaloby vyplýva, že prvé tri uvádzané predpoklady boli v prejednávanej veci naplnené. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania zostalo, či žalovaný vykazuje nečinnosť, ak po právoplatnom skončení administratívneho konania vydaním rozhodnutia vo veci samej, naďalej nepodnikal kroky k realizovaniu rozhodnutia ohľadom odstránenia časti stavby.
41. Kasačný súd má za to, že správny súd v napadnutom uznesení vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedal všetky sťažovateľmi nastolené otázky, prečo nemohol návrhu vyhovieť a považuje ich za vecne a právne správne. Preto je potrebné prisvedčiť správnosti rozhodnutia správneho súdu, ktorý žalobu ako nedôvodnú podľa § 249 SSP zamietol.
42. Ako vyplýva z obsahu súdneho, ako aj administratívneho spisu v posudzovanej veci, sťažovatelia sa „Výzvou na vykonanie štátneho stavebného dohľadu“ domáhali preveriť realizáciu výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Mesta Trnava č. OSaŽP/ 34144-64272/2011/UI zo dňa 20. decembra 2011 o odstránení časti stavby ďalším účastníkom konania - stavebníkom. Výzvou č. OSaŽP/34332-77418/2017/Zs zo dňa 02. októbra 2017 vydanou podľa § 102 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad (v postavení orgánu štátneho stavebného dohľadu) vyzval stavebníka na odstránenie časti stavby v zmysle predmetného rozhodnutia stavebného úradu o odstránení časti stavby zo dňa 21. decembra 2011, ako aj sťažovateľov na poskytnutie potrebnej súčinnosti pri sprístupnení svojho pozemku na vykonanie potrebných prác.
43. Vychádzajúc z obsahu podanej kasačnej sťažnosti a argumentácie kasačného súdu je potrebné uzavrieť, že za stavu, že žalovaný nekoná podľa predstáv sťažovateľov, táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že žalovaný je v konaní nečinný, resp. sa dopúšťa nezákonného konania. V konaní žalovaného nemožno nájsť podľa názoru kasačného súdu prvky protiprávnosti. Rovnako ako konštatoval správny súd, aj kasačný súd je toho názoru, že žalovaný ako orgán štátneho stavebného dohľadu vyčerpal svoje zákonné možnosti a účel tohto inštitútu bol naplnený tým, že zistenia vyplývajúce z vykonania dohľadu boli postúpené príslušným správnym orgánom na ďalšie konanie vo veci prípadného núteného výkonu rozhodnutia a vo veci priestupkového konania.
44. Do právomoci orgánu štátneho stavebného dohľadu nepatrí realizácia núteného výkonu rozhodnutia stavebného úradu. Možno uzavrieť, že zákon už ďalšie povinnosti orgánu štátneho stavebného dohľadu v súvislosti so zabezpečovaním výkonu rozhodnutia, či už dobrovoľného alebo núteného, v rámci výkonu jeho kompetencií neukladá.
45. Vo veci Výzvy na vykonanie rozhodnutia zo dňa 13. novembra 2017 sa nečinnosť žalovaného orgánu verejnej správy nepreukázala, preto je možné prisvedčiť správnemu súdu s konštatovaním, že sťažovatelia svoje argumentačné bremeno neuniesli.
46. Kasačný súd na záver považuje za potrebné reagovať na námietku sťažovateľov v kasačnej sťažnosti ohľadom nemožnosti realizácie rozhodnutia č. OSaŽP/34144-64272/2011/ UI zo dňa 20. decembra 2011 z dôvodu jeho zmätočnosti, ba až odporovateľnosti jeho jednotlivých ustanovení, súvisiacich s povinnosťami v ňom uloženými. Sťažovatelia boli týmto rozhodnutím v postavení oprávnených, ale zároveň aj povinných. Z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva povinnosť sťažovateľov, ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti parc. č. 155, do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odstrániť vyskladanú nepreviazanú tehlovú stenu zo železobetónovej podesty v celom rozsahu, zároveň umožniť stavebníkom vrátane dodávateľskej spoločnosti (resp. vypomáhajúcim osobám) v nevyhnutne potrebnej dobe prístup na svoj pozemok parc. č. 155 pre vykonanie odstránenia časti stavieb. Stavebníkovi následne z uvedeného rozhodnutia vyplývala povinnosť oznámiť začatie týchto prác najmenej 7 dní vopred vlastníkom nehnuteľnosti na parc. č. 155 /sťažovateľom/.
Z uvedeného je zrejmé, že sťažovatelia boli zaviazaní na odstránenie vytvorenej zábrany ako „prví“ a až následne mal stavebník povinnosť odstrániť časť stavby v zmysle predmetného rozhodnutia. Uvedené potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/35/2012 zo dňa 24. apríla 2014, podľa ktorého „odstránenie železobetónovej podesty a okenného otvoru nie je možné vykonať z pozemkov parc. čísla 159/1 a 160/2 v kat. území Q., ktoré sú vo vlastníctve stavebníka, ale na odstránenie časti stavieb a s tým súvisiacich prác je nevyhnutný prístup z pozemku parc. č. 155, ktorý je vo vlastníctve odvolateľov - žalobcov“.
IV. Záver
47. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľov. Uznesenie správneho súdu považuje za odôvodnené, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci a nezistil porušenie práva na spravodlivý proces a ani odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 48. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol tak, že tento žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovatelia nemali úspech v kasačnom konaní, zároveň nezistil dôvody, pre ktoré by mohol žalovaný požadovať náhradu trov konania a rovnako nezistil dôvody pre priznanie trov ďalšiemu účastníkovi (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168, § 169). 49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. októbra 2023