2Svk/2/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK Východné Karpaty, občianske združenie, so sídlom kpt. Nálepku 102, 069 01 Snina, IČO: 37783530, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, reg. v Slovenskej advokátskej komore pod č. 4148, proti žalovanému: Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.: 2S/27/2021-69, takto:

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Prešove č. k.: 2S/27/2021-69 z 8. septembra 2022 sa ruší a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

II. Konanie pred správnym súdom

Naopak, uvedenej požiadavke by zodpovedalo, keby zainteresovaná verejnosť mohla podať proti prvostupňovému rozhodnutiu v konaní vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy odvolanie. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného navrhol zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

5. Správny súd poukázal na skutočnosť, že procesné postavenie žalobcu má byť posudzované nielen podľa Správneho poriadku a hmotnoprávneho predpisu (zákon o lesoch), ale aj podľa jednotlivých článkov Aarhuského dohovoru a smernice o biotopoch.

Vzhľadom na tieto závery je celkom logické konštatovanie, že Slovenská republika okrem iného prevzala na seba medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam a pokiaľ zákonná alebo výkonná moc nevykoná príslušné normotvorné, resp. záväzné kroky k vytvoreniu vhodných podmienok k implementácii tohto subjektívneho práva jednotlivca v slovenskom Správnom poriadku, potom súdna moc na základe ústavného kritéria prednosti komunitárneho práva s poukazom na článok 7 ods. 2 Ústavy SR a zásady lojálnej spolupráce článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a rešpektovania princípu právneho štátu uvedeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR musí v prípade jednotlivca dovolávajúceho v konkrétnej prejednávanej veci na právo prístupu verejnosti k správnym a súdnym konaniam, toto právo mu v individuálnej veci priznať. 7. Ďalej správny súd uviedol: .

životného prostredia, akou nepochybne žalobca je, mohla v súdnom prieskume napadnúť rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s komunitárnym právom v oblasti životného prostredia. Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen zo záverov rozsudku ESD C-243/2015, ale aj s judikatúry NS SR (rozsudok 5Sžp/41/2009).

8. Žalovaný podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaný namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Žalovaný zotrváva na svojom právnom závere vyjadrenom v rozhodnutiach, že žalobca nie je účastníkom konania, nakoľko nespĺňa podmienky účastníctva podľa § 41 ods. 18 zákona o lesoch, keďže nemá priamy hmotnoprávny vzťah k predmetu rozhodovania, v konaní sa nerozhoduje o jeho priamych právach a povinnostiach, ani mu zo schváleného PSL nevyplývajú žiadne práva či povinnosti. Povinnosť priznať žalobcovi postavenie účastníka konania nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, ani zo Správneho poriadku, zákona o lesoch, Aarhuského dohovoru, smernice o biotopoch či iných medzinárodných dohovorov. Žalovaný poukázal na to, že schvaľovanie návrhu PSL nie je uvedené v prílohe I. Aarhuského dohovoru a v súlade s jeho čl. 6 bodom 1 písm. b) boli vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky vytvorené podmienky pre účasť zástupcov

11. Rozsudky, na ktoré odkázal správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný považuje za neaplikovateľné na prejednávaný prípad z dôvodu, že sa týkajú právnej úpravy platnej a účinnej v čase pred nadobudnutím účinnosti SSP, prostredníctvom ktorého bola do vnútroštátneho právneho poriadku transponovaná požiadavka na zabezpečenie prístupu verejnosti k súdnemu konaniu vo veciach životného prostredia. Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava SSP zohľadnila požiadavky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru, správnym súdom citovaná judikatúra je irelevantná. Žalovaný zopakoval, že ustanoveniami § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch, § 15a Správneho poriadku a § 42 SSP je dostatočne zabezpečená účasť žalobcu v konaní v zmysle čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru. 12. Žalovaný v nadväznosti na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zdôraznil najmä jeho časť: „každá strana zabezpečí .

14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca tak, že nesúhlasí s posúdením žalovaného, v zmysle ktorého nie je proces schválenia PSL subsumovateľný pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru. Naopak, konanie o schválenie PSL je nepochybne konaním spadajúcim pod čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch a teda aj uvedeného článku Aarhuského dohovoru.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 16. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 17. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Od súdneho poplatku bol žalovaný v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení oslobodený. 18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 19. Kasačný súd v prejednávanom prípade identifikoval ako najvýznamnejšiu právnu otázku, či žalobcovi malo byť prvostupňovým orgánom priznané postavenie účastníka konania. Vzhľadom na skutočnosť, že vnútroštátne predpisy žalobcovi takéto postavenie nepriznávajú, čo nebolo medzi účastníkmi konania ani sporné, relevantnú právnu otázku musel kasačný súd, reflektujúc čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava SR“), posúdiť s ohľadom na jednotlivé články Aarhuského dohovoru.

20. Správny súd dospel k záveru, že Slovenská republika na seba prevzala medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam a pokiaľ zákonná alebo výkonná moc nevykoná príslušné kroky k vytvoreniu vhodných podmienok k implementácii tohto subjektívneho práva jednotlivca vo vnútroštátnom právnom poriadku, potom toto právo musí priznať súdna moc. S uvedeným záverom správneho súdu sa nemožno stotožniť, a to hneď z viacerých dôvodov. 21. Prvým dôvodom je jazykový výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý neustanovuje povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu konaniu, ako tvrdí správny súd, ale normuje: Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 3 zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, ale ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. 22. Rovnakú textáciu Aarhuského dohovoru nachádzame aj v iných jazykových verziách, príkladmo v anglickom jazyku a „alebo“ namiesto „a“ používa taktiež francúzska jazyková verzia. Z jazykového znenia článku 9 ods. 3 Aahurského dohovoru je teda zrejmé, že správny súd pristúpil k jeho extenzívnemu a nesprávnemu výkladu, keď mal za to, že uvedeným článkom je Slovenská republika zaviazaná vytvoriť podmienky pre prístup verejnosti tak do administratívnych ako aj súdnych konaní týkajúcich sa životného prostredia. Na uvedené nesprávne právne posúdenie naopak celkom správne poukázal v kasačnej sťažnosti žalovaný a kasačný súd sa s ním stotožňuje. 23. Okrem doslovného znenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorým správny súd odôvodnil svoj právny záver, že žalobcovi malo byť priznané účastníctvo v prvostupňovom konaní, potvrdzuje nesprávnosť tohto právneho posúdenia taktiež Príručka implementácie Aarhuského dohovoru (ďalej len „príručka“) vytvorená Európskou hospodárskou komisiou OSN (dostupná na: https://unece.org/environment-policy/publications/aarhus-convention- implementation-guide-second-edition), ktorá na svojich stranách 197 - 198 opakovane zdôrazňuje, že zmluvná strana si splní svoj záväzok vyplývajúci z predmetného článku Aarhuského dohovoru tým, že zabezpečí verejnosti prístup k spravodlivosti prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že príručka nie je dostupná v slovenskom jazyku, kasačný súd cituje relevantné pasáže preložené z anglického jazyka: · Odsek 3 (článok 9) predpokladá, že verejnosť môže presadzovať a domáhať práv týkajúcich sa životného prostredia buď priamo, t. j. podaním žaloby na súd (namiesto náhrady osobnej ujmy), alebo nepriamo, a to iniciovaním a účasťou na administratívnych konaniach za účelom zabezpečenia vymáhania práva. · Článok 9, odsek 3, poskytuje verejnosti prístup k administratívnym alebo súdnym konaniam.

24. Z vyššie uvedených citácií je zrejmé, že ani príručka, ktorá má zmluvným stranám napomáhať pri implementácii záväzkov vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru v plnej miere, nevyžaduje od zmluvných strán zabezpečenie prístupu verejnosti do konaní pred správnymi

Z citovanej vety jednoznačne vyplýva, že zmluvná strana zabezpečujúca prístup verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom priznania aktívnej vecnej legitimácie v súdnych konaniach, týkajúcich sa životného prostredia, si dostatočne splnila záväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.

dohovorom. Konkrétne kasačný súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia uverejnené v zbierke rozhodnutí výboru (dostupná na: https://unece.org/fileadmin/DAM/env/pp/ compliance/CC_Publication/ACCC_Case_Law_3rd_edition_eng.pdf ), ktorá rovnako ako príručka nie je prístupná v slovenskom jazyku, preto kasačný súd cituje jej vybrané právne vety preložené do slovenského jazyka:

Add.1, 10. máj 2006, bod 38; Dánsko ACCC/C/2006/18; ECE/MP.PP/2008/5/Add.4, 29. apríl 2008, bod 28. 26. Aj v nadväznosti na vyššie citovanú rozhodovaciu činnosť správny súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď tvrdil, že súdna moc musí priznať ochranu žalobcovi tým, že mu prizná postavenie účastníka konania v konaní pred prvostupňovým orgánom, pretože tým plní záväzok vyplývajúci Slovenskej republike z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.

28. Dôvodová správa k SSP k § 42 taktiež uvádza: Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že sa jedná o veci životného prostredia podľa osobitného predpisu. Týmto ustanovením sa zohľadňuje znenie čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru ohľadom prístupu k spravodlivosti. Kasačný súd sa preto stotožnil so žalovaným, ktorý poukazoval na to, že prijatím SSP bolo znenie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zohľadnené vo vnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky.

30. SSP však, ako je uvedené vyššie, reflektoval na záväzky Slovenskej republiky ako zmluvnej strany Aarhuského dohovoru a konkrétne záväzok vyplývajúci z jeho čl. 9 ods. 3: aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia, zabezpečila prijatím § 42 SSP, vďaka ktorému majú členovia verejnosti prístup k súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

O skutkovo odlišný prípad ide tiež v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie C-243/15 z 8. novembra 2016 a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 8. marca 2011 potvrdzuje záver poskytnutý kasačným súdom, keď favorizuje taký výklad procesného práva: týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK, napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia.

32. Pre jednoznačné rozhodnutie kasačného súdu je však nevyhnutné vysporiadať sa aj s tvrdením žalobcu, že na účastníctvo v konaní má právo nie len v nadväznosti na čl. 9 ods. 3 ale aj s ohľadom na čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, nakoľko schvaľovanie PSL je činnosťou subsumovateľnou pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru.

34. Zákon o lesoch výslovne uvádza, že PSL je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, pričom trvalo udržateľným hospodárením v lesoch je hospodárenie takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa pri zohľadnení existujúcich prírodných rizík zachovala alebo zlepšovala ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť plniť funkcie lesov (§ 40ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i)).

samotného znenia čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý zabezpečuje možnosť: napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. . . . 36. Uvedený záver podporuje aj tá skutočnosť, že rozdiel medzi čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru tkvie aj v subjekte, ktorému jednotlivé odseky priznávajú práva.

proces. 37. Vzhľadom na skutočnosť, že schvaľovanie PSL je subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru a že čl. 9 ods. 2 priznáva práva a zaväzuje zmluvnú stranu zabezpečiť prístup k spravodlivosti práve „zainteresovanej verejnosti“, kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru má byť aplikovaný.

39. Rovnako ako pri čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je nutné sa zaoberať doslovným znením čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru ktorý znie: Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti .

Aby nedošlo k chybe vo výklade v dôsledku textácie slovenskej verzie Aarhuského dohovoru, kasačný súd dodáva, že rovnako formulujú predmetný článok anglická aj francúzska verzia dohovoru. 40. Doslovné znenie článku 9 ods. 2, kde Aarhuský dohovor taktiež nepoužíva spojku „a“ ale ustanovuje „a / alebo“, z čoho opäť možno vyvodiť, že zabezpečenie prístupu k súdnemu konaniu prostredníctvom § 42 SSP je dostatočné. Okrem uvedeného je nutné si všimnúť, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Z uvedeného vyplýva, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru nezaväzuje stranu zabezpečiť účastníctvo žalobcu v správnom konaní, tak ako tvrdí žalobca.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva (§ 56 ods. 1 zákona o lesoch: ministerstvo / okresný úrad v sídle kraja / okresný úrad / Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia), ktorým bol v prejednávanom prípade Okresný úrad Prešov, nie je „iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona“, nakoľko je súčasťou výkonnej moci štátu.

42. Z rozhodovacej činnosti výboru možno uviesť napríklad rozhodnutie Nemecko ACCC/C/ 2008/31; ECE/MP.PP/C.1/2014/8, 4. jún 2014, bod 83, v zmysle ktorého: · Článok 9, odsek 2, v spojení s článkom 9, odsek 4, dohovoru vyžaduje, aby zmluvné strany zabezpečili dotknutým členom verejnosti prístup k účinnej súdnej ochrane v prípade, že dôjde k porušeniu ich procesných práv podľa článku 6.

44. Aj z uvedeného opäť vyplýva, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru primárne stanovuje povinnosť zmluvným stranám zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k súdu, pričom tento je možné dokonca obmedziť požiadavkami skoršieho prieskumu v správnom konaní, či vyčerpaním všetkých dostupných prostriedkov nápravy. Nijako však nie je možné dospieť k výkladu, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru upravuje povinnosť zmluvnej strany priznať zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka správneho konania tak, ako to tvrdí žalobca.

· Zatiaľ čo pre prvé dve z troch vyššie uvedených kategórií musia zmluvné strany zabezpečiť preskúmavacie konanie pred súdom alebo orgánom podobným súdu zriadeným zákonom, pre tretiu kategóriu môžu zmluvné strany zabezpečiť prístup k spravodlivosti buď prostredníctvom administratívnych, alebo súdnych postupov. Pojem „súdne postupy“ možno chápať ako iný spôsob označenia súdov a orgánov podobných súdu. · Uvedený výklad je potvrdený rozhodovacou činnosťou výboru, konkrétne v rozhodnutí: Belgicko ACCC/2005/11; ECE/MP.PP/C.1/2006/4/Add.2, 28. júl 2006, bod 26.

zainteresovanej verejnosti priznáva aktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia. Aj v nadväznosti na uvedené vyššie kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalovaného ako dôvodnú.

47. V nadväznosti na čl. 6 Aarhuského dohovoru, z ktorého sa žalobca taktiež pokúšal vyvodiť svoje právo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom za účelom podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o schválení PSL, kasačný súd uvádza, že uvedený článok predstavuje takzvaný druhý pilier Aarhuského dohovoru, ktorého úlohou je zabezpečiť účasť verejnosti (aj zainteresovanej verejnosti) na rozhodovacích procesoch, nie právo iniciovať prieskum rozhodnutí (inak povedané právo na prístup k spravodlivosti upravené tretím pilierom Aarhuského dohovoru). Podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru má mať žalobca zabezpečenú účasť na rozhodovacom procese, nie zabezpečenú takú účasť na rozhodovacom procese, ktorá ho oprávni na podanie opravného prostriedku, tak ako to žalobca vykladá.

49. Poukazujúc tiež na príručku, ktorá podporuje vyššie uvedený výklad, keď na strane 124 uvádza požiadavky vyplývajúce zmluvnej strane dohovoru z čl. 6: · Zapojiť verejnosť do rozhodovania o činnostiach s možným významným vplyvom na životné prostredie v počiatočných fázach; Oznámiť to dotknutej verejnosti; Stanoviť primerané časové rámce pre jednotlivé fázy účasti verejnosti; Poskytnúť dotknutej verejnosti všetky relevantné informácie; Umožniť verejnosti vyjadriť pripomienky; Náležite zohľadniť výsledok verejného zapojenia, Informovať verejnosť o konečnom rozhodnutí spolu s jeho odôvodnením. 50. Účasť zainteresovanej verejnosti pod ktorou sa rozumejú vyššie uvedené čiastkové záväzky zmluvnej strany a pod ktorú nespadá právo podávať opravné prostriedky, pretože to je subsumovateľné pod tretí pilier Aarhuského dohovoru - prístup k spravodlivosti, garantovaný článkom 9, má byť súčasne umožnená včas tak, aby bola efektívna (čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru).

51. Ešte pred samotným konaním o schválení PSL, ktorého sa žalobca môže zúčastniť ako zúčastnená osoba, však žalobca môže nahliadnuť do správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na jeho vyhotovenie, môže k správe predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSL. Uvedené vyplýva z § 41 ods. 1 zákona o lesoch a deje sa tak na základe bezodkladného oznámenia, ktoré je spolu s výzvou na predloženie pripomienok a požiadaviek orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný bezodkladne oznámiť: právnickej osobe podľa § 38 ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti

Zainteresovaná verejnosť tak môže nahliadnuť, vzniesť pripomienky k správe o hospodárení, ktoré sú následne prerokované (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), a ktorých prerokovanie je zachytené v protokole (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), ktorý je záväzným podkladom pre vyhotovenie a následné schválenie návrhu PSL (§ 41 ods. 9 zákona o lesoch). 52. Žalobca tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia môže v zmysle vyššie uvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu PSL a následne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch. Požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s dôrazom na včasnosť účasti žalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru považuje kasačný súd vyššie uvedeným za naplnené.

53. Kasačný súd vzhľadom na dôvody prezentované v odôvodnení tohto rozsudku, dospel k právnemu záveru, že kasačná námietka žalovaného, v zmysle ktorej správny súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobcovi malo byť priznané postavenie účastníka konania na základe aplikácie ustanovení Aarhuského dohovoru, je dôvodná. 54. Zhrňujúc uvedené vyššie možno konštatovať, že postup správneho orgánu, ktorý ekologickej organizácii nepriznal postavenie účastníka konania (§ 41 ods. 18 zákona o lesoch v účinnom znení), ale zúčastnenej osoby (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch v účinnom znení) v konaní o schválenie Programu starostlivosti o lesy, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky aj Aarhuským dohovorom. Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru síce zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, avšak ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. Podobne, článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru umožňuje zmluvným stranám voľbu, či umožnia prístup k prieskumu pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Slovenská republika splnila svoje záväzky vyplývajúce z čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru prijatím § 42 Správneho súdneho poriadku, ktorý ekologickým organizáciám okrem iného umožňuje podať všeobecnú správnu žalobu vo veci schválenia Programu starostlivosti o lesy, aj v prípade, že mali v správnom konaní postavenie zúčastnenej osoby. 55. Žalobcovi je jednotlivými ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku zabezpečená možnosť včasnej účasti na rozhodovacom procese (§ 41 ods. 8, § 67 ods. 4 až ods. 6 zákona o lesoch) podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru, ako aj prístup k spravodlivosti (§ 42 SSP) podľa čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského dohovoru. Pokiaľ ekologická organizácia má v procese schvaľovania Programu starostlivosti o lesy postavenie zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru, pretože táto organizácia má právo súdneho prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 SSP. Vzhľadom na dôvody vymedzené vyššie kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 56. Správny súd v ďalšom konaní opätovne posúdi postavenie žalobcu ako účastníka konania, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).