2Svk/2/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľ): Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, 040 01 Košice, zastúpená AK Sýkorová - advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice, za AK konajúca: Mgr. JUDr. Mária Sýkorová, PhD., advokátka, konateľka, za účasti: 1/ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, 2/ H. E. O., N. XX, X., J., v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - diplomu o špecializácii zo dňa 22. júna 2017 č. 006/A011/2017-KE, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/145/2020-130 z 30. marca 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/145/2020-130 zo dňa 30. marca 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

4. Žalobca všeobecnou správnou žalobou podanou podľa § 45 ods. 1, § 178 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a § 24 ods. 14 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) požiadal o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej - univerzita - Diplomu o špecializácii zo dňa 22. júna 2017 č. 006/A011/2017-KE, ktorý žalovaný vydal H. E. O. v špecializačnom odbore Anestéziológia a intenzívna medicína. Žalobca žiadal zrušiť žalobou napadnuté opatrenie žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zák. č. 162/2015 Z. z. (Správneho súdneho poriadku). 5. Žalobca v dôvodoch správnej žaloby uviedol, že má za to, že žalovaná vydala H. O. Diplom o špecializácii napriek tomu, že nesplnil podmienku odbornej spôsobilosti (§ 33 až § 35 zákona č. 578/2004 Z. z.) a podmienku registrácie podľa § 62 až § 64 zákona č. 578/2004 Z. z. 6. Žalobca odkázal na vyjadrenia Slovenskej lekárskej komory, ktorá registráciu vykonáva, a ktorá uviedla, že H. O. je registrovaný v Slovenskej lekárskej komore až od 29. marca 2019. H. E. O. podľa žalobcu nesplnil zákonnú podmienku na vydanie diplomu o špecializácii, v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z., byť registrovaný v Slovenskej lekárskej komore, diplom o špecializácii bol vydaný už 22. júna 2017, registrovaný v Slovenskej lekárskej komore bol až od 29.3.2019. Podľa žalobcu tak absentovala jedna zo základných podmienok vyžadovaných zákonom č. 578/2004 Z. z. 7. Podľa žalobcu ďalšou nesplnenou podmienkou na vydanie diplomu bola podmienka odbornej spôsobilosti. Táto skutočnosť vyplýva z administratívneho spisu, z ktorého bolo zistené, že H. O. nevykonával na území SR do získania diplomu povolanie lekára. Rozhodnutím žalovanej z 10.9.2012 bol H. O. zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína na základe žiadosti Nemocnice Strakonice, a.s. zo dňa 14.8.2012. Dňom zaradenia do špecializačného štúdia žalovaná lekárovi podľa § 71 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z. z. započítala odbornú zdravotnícku prax - anestéziologickú prax v dĺžke 24 mesiacov ako odbornú prax získanú v cudzine (v Českej republike). Žalobca uviedol, že súčasťou spisového materiálu nebol doklad Ministerstva zdravotníctva Českej republiky, preukazujúci uznanie odbornej spôsobilosti k výkonu zdravotníckeho povolania lekára. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že zákonné podmienky na započítanie odbornej praxe získanej v cudzine na účely špecializačného štúdia v príslušnom zhora označenom špecializačnom odbore v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1, ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z. z. neboli splnené a diplom nemal byť vydaný.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) o žalobe žalobcu rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 8S/145/2020-130 dňa 30.3.2023 tak, že opatrenie žalovaného - Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, č. 006/A011/2017-KE zo dňa 22. júna 2017 - Diplom o špecializácii ktorý bol vydaný P.. H. E. O., v špecializačnom odbore Anestéziológia a intenzívna medicína zrušil. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Osobe zúčastnenej v konaní priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

12. Správny súd uviedol, že Diplom o špecializácii možno vydať zdravotníckemu pracovníkovi (fyzickej osobe vykonávajúcej zdravotnícke povolanie lekár) po absolvovaní akreditovaného špecializačného študijného programu a úspešnom absolvovaní špecializačnej skúšky, ktorý spĺňa podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, ktoré sú upravené v § 31 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide konkrétne o preukázanie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti podľa § 33 až § 35 tohto zákona, bezúhonnosti a registrácie podľa § 62 a § 64 tohto zákona.

14. Zo spisu univerzity podľa správneho súdu vyplýva, že na území Českej republiky mal H. O. povolenie na výkon zdravotníckeho povolania lekár pod odborným dohľadom lekára so špecializovanou spôsobilosťou od 15. júna 2010 do 30. júna 2017 v zdravotníckom zariadení „Nemocnice Strakonice a.s.“ v Strakoniciach na oddelení anestéziológie a resuscitácie. Súčasťou spisového materiálu však nebol doklad Ministerstva zdravotníctva Českej republiky preukazujúci uznanie odbornej spôsobilosti k výkonu zdravotníckeho povolania lekára.

15. H. O., ktorému univerzita vydala Diplom o špecializácii nesplnil v tomto ohľade nielen podmienku odbornej spôsobilosti, ale ani podmienku registrácie podľa § 62 až § 64 zákona č. 578/2004 Z. z. Podľa vyjadrenia Slovenskej lekárskej komory, t. j. orgánu, ktorý registráciu vykonáva, bolo zistené, že H. O. je registrovaný v Slovenskej lekárskej komore až od 29. marca

16. Správny súd dospel k záveru, že v konaní žalovaná vydala napadnuté opatrenie ako orgán verejnej správy na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil napadnuté opatrenie žalovanej.

17. Proti rozsudku správneho súdu podala žalovaná (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní o správnej žalobe porušil zákon, a to tým, že: · na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve (§ 440 ods. 1 písm. a/ SSP), · nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), · rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), · odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). K námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti Diplomu o špecializácii v súdnom konaní žalovaná bližšie uviedla, že: · Diplom o špecializácii nemožno subsumovať pod tzv. opatrenia orgánu verejnej správy. Diplomom o špecializácii sa osvedčujú skutočnosti, ktoré sú jeho obsahom a nejedná sa o opatrenie orgánu verejnej správy podľa SSP, ktoré by bolo možné takýmto spôsobom bez

Nie je zrejmé akou úvahou konajúci súd dospel k záveru, že Diplom o špecializácii je predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní a je daná právomoc správneho súdu. Správny súd len formálne konštatuje naplnenie právomoci správneho súdu bez riadneho odôvodnenia. K splneniu podmienok pre vydanie Diplomu o špecializácii žalovaná bližšie uviedla, že: · správny súd nesprávne stotožňuje pojem odborná spôsobilosť s odbornou praxou počas špecializačného štúdia v špecializačnom odbore, · H. O. preukázal získanie odbornej spôsobilosti na výkon odborných pracovných činností dokladom o uznaní dokladu o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore v príslušnom zdravotníckom povolaní, · H. O. mal odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností - na výkon regulovaného povolania lekár v Slovenskej republike a u žalovanej získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializovanom odbore Anestéziológia a

anestéziológie a resuscitácie a vykonával odbornú prax. K registrácii podľa zákona č. 578/2004 Z. z. žalovaná uviedla, že: · žiadny právny predpis neustanovuje žalovanej v prípade zaradenia na špecializačné štúdium a vydania Diplomu o špecializácii preskúmať splnenie podmienky registrácie pre výkon zdravotníckeho povolania, · H. O. bol registrovaný v lekárskej komore v Českej republike, kde vykonával zdravotnícke

19. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti Ministerstvo zdravotníctva SR uviedlo, že má za to, že H. O. v čase špecializačného štúdia nebol na území Slovenskej republiky zdravotníckym pracovníkom (nespĺňal podmienky na výkon zdravotníckeho povolania), z toho dôvodu nemohol realizovať praktickú časť špecializačného štúdia na území Slovenskej republiky. Ministerstvo zdravotníctva SR navrhlo, aby kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť

V. Posúdenie kasačného súdu

21. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

23. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že sťažnostné námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia sú dôvodné.

25. Kasačný súd sa nestotožňuje s námietkou žalovanej, že vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve (§ 440 ods. 1 písm. a/ SSP) a že Diplom o špecializácii v súdnom konaní nie je preskúmateľný súdom na základe žaloby prokurátora.

Podľa § 41 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z. z. doklady uvedené v odseku 1 písm. a) a b) a odseku 2 sú verejné listiny. 27. Vo všeobecnosti je pri posudzovaní právnej povahy správneho aktu nutné mať okrem formálnej stránky takého aktu na zreteli jeho stránku materiálnu. Na posúdenie právnej povahy Diplomu o špecializácii, ktorý bol vydaný Romanovi Kozyrovi, preto treba v prvom rade zohľadniť účinky jeho vydania ako správneho aktu. Tie možno odvodiť z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 578/2004 Z. z. ako aj z Nariadenia vlády Slovenskej republiky z 9. júna 2010 č. 296/2010 Z. z.

29. Na stanovenie podmienok na získanie Diplomu a špecializácii, t. j. jeho priznania ako aktu vydania Diplomu o špecializácii je potrebné nazerať ako na súčasti špecializačného študijného programu, ktorá bola akreditáciou zverená do pôsobnosti univerzity.

30. Správny súd Diplom o špecializácii zrušil s tým, že sa otázkou jeho povahy zaoberal a dospel k záveru, že ide o opatrenie. 31. Hoci na vymedzenie obsahu pojmu „opatrenie“ neexistuje v judikatúre ani v právnej teórii jednoznačný názor, vymedzenie obsahu pojmu „opatrenie“ treba hľadať v súvislosti s konkrétnou právnou úpravou, ktorá umožňuje rozhodovať (vydávať právne akty, robiť procesné úkony) formou opatrení v rámci určitého právom ustanoveného konania. Právna úprava neoznačuje, ktoré právne akty sú opatreniami. Stanovuje však legálnu definíciu, na základe ktorej je treba pod predmetnú definíciu jednotlivé akty zaradiť.

33. V danom prípade síce nešlo o vydanie správneho aktu v štandardnom administratívnom konaní, avšak jeho vydaniu predchádzal proces, ktorý v sebe zahŕňa prvky administratívneho konania, najmä v tom, že po absolvovaní akreditovaného špecializačného študijného programu po úspešnom absolvovaní špecializačnej skúšky jeho absolventovi vzniká (verejné subjektívne) právo na vydanie Diplomu o špecializácii. Vydaním Diplomu o špecializácii ako jeho adresátovi vzniká oprávnenie vykonávať špecializovanú činnosť, bez vydania Diplomu o špecializácii by to bolo nemožné. Vyššie uvedené nasvedčuje tomu, že ide o opatrenie, ktoré je možné napadnúť protestom prokurátora v konaní podľa § 24 zákona o prokuratúre.

35. Za takejto situácie by bolo možné už vydaný Diplom o špecializácii zrušiť, avšak za predchádzajúceho individuálneho zváženia súladu takého postupu s imperatívom primeranosti a ochrany práv adresáta, ktorých bolo nadobudnuté v dobrej viere („Pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je potrebné, aby prokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo 440/2009 z 18.3.2010). 36.

37. Správnemu súdu možno vytknúť, že zrušenie Diplomu o špecializácii z hľadiska ochrany dobrej viery dotknutých osôb riadne neposúdil, hoci sťažovateľ namietal jeho nezrušiteľnosť aj s poukazom na ním nastolené otázky, ktoré sa nepriamo dobrej viery dotknutej osoby týkali.

Pre existenciu dobrej viery je podstatná najmä doba, ktorá uplynula od vydania preskúmavaného opatrenia - Diplomu o špecializácii, ale aj príčina, miera a povaha zistenej nezákonnosti. Aj v prípade záveru o nesplnení jednej z podmienok pre vydanie Diplomu o špecializácii mal správny súd vziať do úvahy, že od jeho vydania do dňa vydania napadnutého rozsudku uplynulo 6 rokov.

40. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že kľúčovým ustanovením, ktorým bola žalovaná pri vydávaní Diplomu o špecializácii viazaná bolo ustanovenie § 41 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z. Z predmetného ustanovenia účinného v čase rozhodovania žalovanej vyplýva, že vzdelávacia ustanovizeň vydáva diplomy o špecializácii absolventom akreditovaného špecializačného študijného programu po úspešnom absolvovaní špecializačnej

skúške. 42. Následne dňa 22.6.2017 žalovaná vydala H. E. O. Diplom o špecializácii v špecializačnom odbore Anestéziológia a intenzívna medicína (špecializácia je v súlade s čl. 25 smernice EP a Rady 2005/36ES o uznávaní odborných kvalifikácií a vydaný doklad je dokladom o vzdelaní uvedeným v prílohe V (5.1.2) a (5.1.3.) tejto smernice.

povolania. Zákon č. 578/2004 Z. z. v ust. § 31 podľa žalobcu deklaruje, ktoré sú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania v zmysle tohto ustanovenia. Ide konkrétne o preukázanie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti podľa § 33 až § 35 tohto zákona, bezúhonnosti a registrácie podľa § 62 a § 64 tohto zákona. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.“

45. V zmysle § 31 zákona č. 578/204 Z. z. je odborná spôsobilosť jednou z podmienok pre výkon zdravotníckeho povolania. V zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. odborná spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania podľa tohto zákona je odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností, odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností a odborná spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností. Odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností možno získať len v akreditovaných špecializačných študijných programoch. Odborná spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania sa preukazuje aj dokladom o uznaní dokladov.

Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stredisko uznávania dokladov o vzdelaní z 22.06.2012. Uvedeným rozhodnutím ministerstvo uznalo H. O. predložený doklad o vzdelaní s názvom „Diplom specialista (HP č. 36181382)“ vystavený na „Dnipropetrovska deržavna medyčna akademija“, Dnipropetrovsk (Ukrajina), dňa 24.06.2009 za rovnocenný diplomu získanému po absolvovaní doktorského študijného odboru všeobecné lekárstvo na vysokej škole v SR (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa), ktorý sa podľa prílohy č. 2 Nariadenia č. 296/2010 Z. z. a zákona č. 578/2004 Z. z. vyžaduje na výkon regulovaného povolania lekár v Slovenskej republike.

odbore. Rozhodnutím žalovanej zo dňa 10.9.2012 č. 140/2012-ŠO bol H. O. na území SR zaradený do špecializovaného štúdia v špecializovanom odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny. 49. V zmysle § 69 nariadenia č. 296/2010 Z. z. účinného do 14.10.2012 sa špecializačným štúdiom v akreditovanom špecializačnom študijnom programe rozširujú vedomosti a zručnosti získané štúdiom a odbornou praxou. Špecializačné štúdium pozostáva z praktickej časti a teoretickej časti, pričom prevažnú časť špecializačného štúdia tvorí praktická časť.

50. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že H. O. mal odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností - na výkon regulovaného povolania lekár v Slovenskej republike a u žalovanej získal aj odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializovanom odbore Anestéziológia a intenzívna medicína. 51. Žalovaná nepochybila, keď vydala H. O. Diplom o špecializácii, pretože na základe podkladov obsiahnutých v administratívnom spise nebolo možné iné posúdenie ako to, že menovaný splnil podmienky pre zaradenie uchádzača do špecializačného štúdia, úspešne absolvoval špecializačné štúdium a úspešne vykonal záverečnú špecializačnú skúšku.

Podľa § 71 ods. 1 a 2 Nariadenia č. 296/2010 Z. z. (v znení účinnom do 14.10.2012) vzdelávacia ustanovizeň započíta do odbornej praxe na účely špecializačného štúdia odbornú prax v dĺžke najviac dva roky, ak obsahom a rozsahom zodpovedá akreditovanému špecializačnému študijnému programu v príslušnom špecializačnom odbore.

praxe p. H. O. v rámci špecializačného štúdia došlo práve v rozsahu 24 mesiacov, t. j. 2 rokov. Z ustanovenia § 71 Nariadenia č. 296/2010 Z. z. v znení účinnom do 14.10.2012 nevyplýva požiadavka predkladať doklad Ministerstva zdravotníctva Českej republiky preukazujúci uznanie odbornej spôsobilosti k výkonu zdravotníckeho povolania lekára. Preto sa kasačný súd stotožňuje s námietkou žalovanej, že správny súd nedôvodne vyvodzuje povinnosť žalovanej, aby skúmala podmienky pre výkon povolania lekára v inom štáte pre potreby prijatia a absolvovania špecializačného štúdia t. j. pre potreby ďalšieho vzdelávania a nie výkonu zdravotníckeho povolania. Podstatou započítania praxe je overenie, či absolvované zdravotné výkony a odborná prax obsahom a rozsahom zodpovedajú akreditovanému špecializačnému študijnému programu v špecializačnom odbore. Nie je zrejmé z čoho správny súd vyvodzuje povinnosť žalovanej, aby skúmala podmienky pre výkon povolania lekára v inom štáte pre potreby prijatia a absolvovania špecializačného štúdia t. j. pre potreby ďalšieho vzdelávania a nie výkonu zdravotníckeho povolania.

V prípade, ak by prax prebiehala na území Slovenskej republiky, taktiež by prebiehala pod odborným dohľadom lekára so špecializovanou spôsobilosťou. 55. Námietka žalovanej, že žiadny právny predpis jej neustanovuje v prípade zaradenia na špecializačné štúdium a vydania diplomu o špecializácii preskúmať splnenie podmienky registrácie pre výkon zdravotníckeho povolania, bola dôvodná. 56. Žalovaná preskúmava splnenie podmienok pre zaradenie uchádzača do špecializačného štúdia, pre absolvovanie špecializačného štúdia a vykonanie záverečnej skúšky. H. O. bol registrovaný v lekárskej komore v Českej republike, kde vykonával zdravotnícke povolanie. Vzhľadom na to, že p. O. nevykonával činnosť lekára v Slovenskej republike, jeho registrácia nebola potrebná. 57.

58. S poukazom na právne posúdenie kasačného súdu správny súd porušil zákon tým, že vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho bol naplnený sťažnostný bod v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Preto bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP a vec vrátiť na ďalšie konanie. Správnemu súdu v Košiciach bola

59. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd v ďalšom konaní podľa § 467 ods. 3 SSP. 60. Tento rozsudok prijal senát kasačného súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.