2Svk/2/2025

1. Správny súd v Košiciach uznesením č. k. 2S/39/2023-68 zo dňa 12.06.2024 odmietol žalobu žalobcu, ktoru sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-023/ 014154-030 zo dňa 16.06.2023 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-KS-OSZP-2022/012795-049 zo dňa 25.11.2022 podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene. 2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že jednou z procesných podmienok konania je podanie správnej žaloby v zákonom stanovenej lehote, t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 181 ods. 1 SSP). Z obsahu spisu, podanej žaloby a jej príloh, ako aj z doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 07.07.2023 (začiatok plynutia lehoty) a tak lehota na podanie žaloby skončila uplynutím dňa 07.09.2023 (štvrtok), teda dňa ktorý číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

Žalobca však svoju žalobu doručil súdu až dňa 11.09.2023, t. j. po zákonom ustanovenej lehote, ktorej zmeškanie nie je možné v zmysle § 181 ods. 4 SSP odpustiť. Pri skúmaní, či v predmetnej veci boli splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, správny súd uviedol, že správna žaloba bola žalobcom podaná oneskorene, preto ju podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol. 3. Proti uvedenému uzneseniu podal kasačnú sťažnosť ďalší účastník 11/, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP a súčasne navrhol kasačnému súdu predloženie prejudiciálnych nasledujúcich otázok Súdnemu dvoru Európskej únie :

4. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vzniesol niekoľko námietok týkajúcich sa rozhodnutia správneho súdu. Tieto námietky sa týkajú najmä: A/ zmätočnosti rozhodnutia, B/ nesprávnej aplikácie právnych predpisov a absencie analýzy postavenia žalobcu a sťažovateľa v EIA konaní a C/nezákonnosti odmietnutia žaloby. A/ Zmätočnosť rozhodnutia (podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP) 5. Sťažovateľ namieta zmätočnosť napadnutého uznesenia, ktoré považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. K tomu vytýka správnemu súdu, že v odôvodnení uznesenia sa sústredil výlučne na § 181 ods. 1 SSP, pričom vôbec neanalyzoval § 181 ods. 3 SSP, ktorý upravuje osobitné podmienky pre podanie žaloby dotknutou verejnosťou. 6. Správnemu súdu vyčíta aj absenciu právnej analýzy postavenia žalobcu v konaní podľa EIA zákona. Sťažovateľ tvrdí, že mal byť uznaný za dotknutú verejnosť, a preto by správny súd musel uplatniť doktrínu legitímnych očakávaní a zákaz retroaktivity. Podľa sťažovateľa sa žalobca (a aj on) v dobrej viere spoliehal na to, že bol účastníkom EIA konania ako dotknutá verejnosť, a nemohol teda byť spätne považovaný za individuálneho účastníka podľa správneho poriadku. 7. Kritizuje formalistický a zužujúci výklad správneho súdu, ktorý podľa jeho názoru odobral žalobcovi i sťažovateľovi možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia. B/ Postavenie žalobcu a sťažovateľa v EIA konaní (podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP) 8. Sťažovateľ brojí proti implicitným záverom správneho súdu o postavení žalobcu a sťažovateľa v EIA konaní. Sťažovateľ navrhuje vlastný právny výklad, podľa ktorého žalobca i sťažovateľ ako členovia dotknutej verejnosti mali byť považovaní za účastníkov konania. Správny súd sa mal podrobnejšie zaoberať účelom odlišného určenia lehoty na podanie správnej žaloby dotknutou verejnosťou podľa § 181 ods. 3 SSP v porovnaní s individuálnym žalobcom podľa § 181 ods. 1 SSP. 9. Vyjadruje názor, že doručenie rozhodnutia do rúk žalobcu neznamená zánik jeho statusu dotknutej verejnosti. Táto zmena statusu nevyplýva z faktu, že žalobca bol priamo dotknutý rozhodnutím v oblasti životného prostredia. Sťažovateľ tvrdí, že motivácia dotknutej verejnosti na ochranu životného prostredia a verejných záujmov by nemala byť zamenená s ochranou individuálnych práv. Vyjadruje presvedčenie, že správny súd mal uznať postavenie žalobcu i sťažovateľa ako dotknutú verejnosť a správne zhodnotiť podmienky ich účastníctva v EIA konaní v súlade so znením § 42 ods. 1 SSP. 10. Poukazuje na to, že žalovaný v konaní o odvolaní nikdy nepochyboval o postavení žalobcu a sťažovateľa ako dotknutej verejnosti, a preto neexistuje dôvod, aby správny súd pristupoval k tejto otázke inak. C/ Nezákonnosť odmietnutia podania (podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP): 11. Sťažovateľ uvádza, že podanie bolo nezákonne odmietnuté, v rámci tejto námietky vyjadruje svoju opatrnosť. 12. Sťažovateľ navrhuje, aby kasačný súd posúdil všetky dôvody uvedené v jeho sťažnosti, vrátane týchto námietok týkajúcich sa nezákonnosti odmietnutia podania. 13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník 1/, ktorý navrhol, aby Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

17. Pri hodnotení prípustnosti kasačnej sťažnosti podanej ďalším účastníkom 11/ bolo potrebné posúdiť, či sú na jeho strane splnené podmienky subjektívnej prípustnosti kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať len ten účastník konania pred správnym súdom, v ktorého neprospech bolo správnym súdom rozhodnuté.

Predmetné ustanovenie upravuje subjekty, ktoré sú aktívne legitimované na podanie kasačnej sťažnosti. Mimoriadny charakter kasačnej sťažnosti sa prejavuje práve v tom, že prístup k nej bude mať len ten aktívne legitimovaný subjekt, v ktorého neprospech bolo správnym súdom rozhodnuté. Podmienkou podania kasačnej sťažnosti je skutočnosť, že sťažovateľ bol rozhodnutím správneho súdu ukrátený na svojich právach. Postavenie sťažovateľa má len ten, kto podal kasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť môže podať tak žalobca, žalovaný, ako aj ďalšie subjekty vymedzené v citovanom ustanovení. 19. Ustanovenie § 448 SSP vymedzuje okruh účastníkov konania o kasačnej sťažnosti (aktívna a pasívna legitimácia). Sú nimi všetci tí, ktorí boli účastníkmi konania pred správnym súdom o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Okruh účastníkov konania pred správnym súdom je vymedzený v ustanoveniach § 32 a nasl. SSP. 20.

21. Kasačný súd sa teda zaoberal otázkou, či ďalší účastník správneho konania (v tomto prípade sťažovateľ) môže byť dotknutý rozhodnutím správneho súdu, ktorý odmietol žalobu žalobcu pre neskoré podanie, aj keď sťažovateľ sám žalobu nepodal. Kasačný súd v tejto súvislosti dospel k nasledujúcim záverom:

Rovnako tak aj žalobca podal dňa 02. januára 2023 svoje vlastné odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. 25. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu i sťažovateľa rozhodnutím o odvolaní č. OU-KE- OOP3- 023/014154-030 zo dňa 16.06.2023 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“).

27. Podľa § 442 ods. 1 SSP môže podať kasačnú sťažnosť účastník konania alebo osoba zúčastnená na konaní, ak rozhodnutie správneho súdu bolo vydané v ich neprospech. V tomto prípade bola žaloba žalobcu odmietnutá z dôvodu jej neskorého podania, čo bránilo meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia správneho orgánu. Sťažovateľ sa tak nachádzal v situácii, kedy rozhodnutie správneho súdu malo negatívny dopad nielen na žalobcu, ale aj na neho ako účastníka konania. Týmto rozhodnutím bola totiž ohrozená aj jeho právna pozícia ako dotknutej verejnosti, ktorá mala záujem na meritórnom rozhodnutí správneho súdu.

29. Odmietnutie správnej žaloby žalobcu správnym súdom bez jej meritórneho preskúmania správnym súdom je tak rozhodnutím v nielen v neprospech žalobcu, ale aj v neprospech sťažovateľa ako účastníka správneho súdneho konania. 30. Napadnuté uznesenie je v neprospech žalobcu i sťažovateľa, pretože vo svojich právnych dôsledkoch odoberá postavenie (status) zainteresovanej (dotknutej) verejnosti nielen samotnému žalobcovi, ale aj sťažovateľovi. Je to pritom práve postavenie zainteresovanej (dotknutej) verejnosti, z ktorého vyplývajú aj pre žalobcu a aj pre sťažovateľa dôležité práva nielen podľa samotného SSP, ale aj podľa čl. 9 ods. 2 a ods. 3 v spojení s čl. 6 Aarhuského dohovoru a Smerníc EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré do slovenského právneho poriadku transponuje práve EIA zákon. Napadnuté uznesenie tak má svojimi právnymi účinkami negatívny vplyv aj na právne postavenie sťažovateľa a v tomto zmysle ho tak treba považovať za rozhodnutie vydané aj v neprospech sťažovateľa.

32. Právny dopad rozhodnutia: Odmietnutie žaloby žalobcu a nepreskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia malo vplyv na právne postavenie sťažovateľa, ktorý ako účastník konania mal právo na ochranu svojich práv v rámci správneho súdneho konania.

33. Sťažovateľ ako dotknutá verejnosť mal právo na účinnú ochranu svojich práv. Aarhuský dohovor a príslušné smernice EÚ umožňujú, aby dotknutá verejnosť mala prístup k súdnym konaniam v otázkach životného prostredia. Odmietnutie žaloby žalobcu bez meritórneho posúdenia tak negatívne ovplyvnilo aj sťažovateľa, keďže mu bolo odobrané právo na účinné právne prostriedky v tejto veci.

35. Kasačný súd teda dospel k záveru, že sťažovateľ, hoci nepodal žalobu, bol dotknutý rozhodnutím správneho súdu, ktorý odmietol žalobu žalobcu, a to v dôsledku svojho postavenia účastníka správneho konania ako zainteresovanej (dotknutej) verejnosti. Rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby je v neprospech sťažovateľa, pretože ovplyvnil jeho právne postavenie a možnosti ďalšieho právneho postupu v súlade s predpismi o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Na základe toho má sťažovateľ právo podať kasačnú sťažnosť.

37. Správny súd dospel k záveru, že žalobca svoju žalobu oneskorene, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 07.07.2023 (začiatok plynutia lehoty) a tak lehota na podanie žaloby skončila uplynutím dňa 07.09.2023 (štvrtok), teda dňa ktorý číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Žalobca však svoju žalobu doručil súdu až dňa 11.09.2023, t. j. po zákonom ustanovenej lehote, ktorej zmeškanie nie je možné v zmysle § 181 ods. 4 SSP odpustiť.

39. Z uznesenia Veľkého senátu sp. zn. 19SVs/7/2024 zo dňa 30. apríla 2025 vyplýva, že zainteresovaná (dotknutá) verejnosť, v postavení účastníka konania, je oprávnená podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Predmetom posudzovania bola otázka včasnosti podania správnej žaloby. Žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti, ktorá bola účastníkom administratívneho konania, podal správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti spochybneného rozhodnutia orgánu verejnej

41. Veľký senát konštatoval, že z príslušných zákonných ustanovení vyplýva všeobecná požiadavka formulovaná zákonodarcom tak, že zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to bez ohľadu na jej účasť v administratívnom konaní. Tento jazykový výklad je podporený aj systematickým výkladom procesných právnych predpisov a dôsledným prístupom zákonodarcu pri osobitnom vymedzovaní procesných podmienok prístupu k súdu zainteresovanej verejnosti bez ohľadu na jej účasť v administratívnom konaní, odbornou spisbou a neodporuje mu ani dôvodová správa. Rovnako sa takýto interpretačný prístup opiera aj o ústavný princíp právnej istoty a s ním spojenú požiadavku na predvídateľnosť práva a legitímne očakávania fyzických osôb a právnických osôb, že ak budú konať určitým - zákonom predpokladaným - spôsobom, bude to viesť k následkom, ktoré platné právo s takýmto konaním spája (v súdenej veci: včasnosť podania správnej žaloby, ak je táto podaná v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu).

konania. Ale ani argumentácia vhodnosťou zachovania rovnakého času na prípravu a podanie žaloby, plynúceho od doručenia rozhodnutia pre všetkých účastníkov konania, však nemôže sama osebe predstavovať rozhodujúci dôvod pre taký výklad jazykovo jasne vyjadreného pravidla ustanoveného v § 181 ods. 3 SSP, ktorý by viedol k porušeniu iných ústavných princípov a mohol by byť pre príslušníkov zainteresovanej verejnosti prekvapivý - vrátane následku zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby.

Predmetný rozdiel je pritom vo viacerých aspektoch materiálny a prejavuje sa aj v tom, že dôsledné terminologické rozlišovanie medzi žalobcom ako fyzickou alebo právnickou osobou a žalobcom ako zainteresovanou verejnosťou, a to v ustanoveniach § 61 SSP, § 178, či 181 ods. 1 a 3 SSP, premieta SSP aj do teleologického nastavenia podmienok prístupu jednotlivých typov žalobcov k správnemu súdu.

45. Ak teda § 181 ods. 3 SSP ustanovuje osobitné pravidlo pre počítanie lehoty na správnu žalobu podávanú zainteresovanou verejnosťou, vzhľadom na systematiku zákona a dôsledné rozlišovanie zainteresovanej verejnosti ako osobitného žalobcu a iných typov žalobcov, neobstojí záver, príp. predpoklad, že by zainteresovaná verejnosť mala byť - čo i len implicitne - podmnožinou pojmu „fyzická a právnická“ osoba uvedeného v § 181 ods. 1 SSP.

S týmito žalobcami Správny súdny poriadok jednak spája ich aktívnu žalobnú legitimáciu a následne s nimi v rovnakej systematike spája aj lehotu na podanie správnej žaloby. 46. Výklad, v zmysle ktorého je lehota zainteresovanej verejnosti (bez ohľadu na jej faktickú účasť v správnom súdnom konaní) na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 3 SSP viazaná vždy na právoplatnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo moment vydania opatrenia orgánu verejnej správy, v plnom rozsahu korešponduje aj s interpretačnou zásadou terminologickej jednotnosti právneho predpisu (pozri aj legislatívne vymedzenie v § 9 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - nie je teda prípustné vykladať slovné spojenie zainteresovaná verejnosť v § 178 ods. 3 a v § 181 ods. 3 SSP odlišne).

Tak žalobca ako aj sťažovateľ vystupovali po celú dobu ako členovia zainteresovanej (dotknutej verejnosti) a z administratívneho spisu nevyplýva, že by sa do EIA konania prihlasovali ako fyzické osoby, ktoré tvrdia, že ich práva môžu byť záverečným stanoviskom priamo dotknuté, resp. ako fyzické osoby, chrániace svoje subjektívne práva. Žalovaný v konaní o odvolaní status žalobcu i sťažovateľa ako zainteresovanej (dotknutej) verejnosti akceptoval a nespochybnil.

49. Pokiaľ teda správny súd posudzoval včasnosť žaloby žalobcu podľa § 181 ods. 1 SSP a ako oneskorene podanú ju odmietol, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd preto uznesenie správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzený v § 440 ods. 1 písm. j/ SSP dopadá na prípady, keď sťažovateľ nesúhlasí s procesným rozhodnutím správneho súdu, ktorý odmietol jeho podanie, ktoré sťažovateľ ako podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote neopravil ani nedoplnil a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať. O takýto prípad však v danej veci nešlo, a preto kasačná námietka o nezákonnom odmietnutí žaloby podľa § 440 ods. 1 písm. j/ SSP nebola dôvodná.

52. Kasačný súd posúdil otázky sťažovateľa ako výlučne týkajúce sa výkladu vnútroštátneho práva a nie právnej normy EÚ. Dôvodom je skutočnosť, že otázky formulované sťažovateľom sa týkajú primárne výkladu aplikácie právnych predpisov Slovenskej republiky, konkrétne ustanovení SSP a zákona EIA. Veľký senát najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 19Svs/ 7/2024 už poskytol výklad, ktorý vychádza zo slovenských právnych predpisov, čím podľa kasačného súdu bola daná otázka v rámci vnútroštátneho práva dostatočne vyriešená. 53. Kasačný súd sa tiež domnieva, že predloženie prejudiciálnych otázok nie je potrebné, pretože aplikácia právnych noriem týkajúcich sa procesných lehôt v súlade s národným právnym poriadkom nevytvára právny problém, ktorý by vyžadoval výklad na úrovni EÚ. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že otázky týkajúce sa procesných lehoty, podmienok účasti v konaní a postavenia dotknutej verejnosti v správnom konaní sú súčasťou národnej právnej úpravy, pričom za výklad predpisov v rámci Slovenskej republiky sú zodpovedné súdy Slovenskej republiky . 54. Kasačný súd uzatvára, že predloženie prejudiciálnych otázok by neovplyvnilo rozhodovanie vo veci samej, pretože ide o výlučne vnútroštátnu otázku, ktorá už bola posúdená Veľkým senátom a jeho právny názor bol premietnutý do tohto zrušujúceho uznesenia. 55. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. augusta 2025