← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 4. 2024

2Svk/22/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:3019200545.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
11S/221/2019
IČS
3019200545
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: T.. T. T., adresa trvalého pobytu: P. XX, XXX XX L., dátum narodenia: XX. C. XXXX, zastúpený: MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom: Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52418, 219, proti žalovanej: primátorka mesta Púchov, sídlo mestského úradu: Štefánikova 21, 020 01 Púchov, zastúpená: JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Treskoňova 1, 014 01 Bytča, IČO: 47253223, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/221/2019-73, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žalobca podal žiadosť o sprístupnenie informácií, ktorou sa dožadoval nasledovných informácií: · Ktorým orgánom a na základe akého rozhodnutia bola schválená stavba chránička pre optický kábel v katastrálnom území L.? (uveďte názov orgánu, typ rozhodnutia, jeho spisovú značku a dátum vydania). Fotokópiu rozhodnutia žiadam priložiť. · Koľko rokov je plánovaných na realizáciu stavby chránička pre optický kábel v katastrálnom území L., na základe akého odborného projektu alebo iného projektu či rozhodnutia bola určená doba realizácie? (uveďte označenie projektu alebo rozhodnutia, jeho autora, resp. orgán vydavší rozhodnutie, jeho spisovú značku a dátum). Fotokópiu projektu alebo rozhodnutia určujúceho lehotu realizácie žiadam priložiť. · Koľko finančných prostriedkov je plánovaných na realizáciu celého projektu chránička pre optický kábel v katastrálnom území L. a koľko ich bolo ku dňu sprístupnenia informácie vyčerpaných? (uveďte čiastky a dátumy čerpania) · Ktorý vedúci funkcionár mesta Púchov je za výkon stavby zodpovedný? (uveďte meno, priezvisko a funkciu v rámci organizačnej štruktúry mestského úradu Púchov) 2. Mestský úrad Púchov (ďalej len „povinná osoba“) rozhodnutím č. 8207/2019 z 27. júna 2019 (ďalej len „rozhodnutie povinnej osoby“) podanej žiadosti nevyhovel a požadované informácie nesprístupnil. V rozhodnutí uviedol, že žalobca v priebehu šestnástich pracovných dní podal celkom desať žiadostí o poskytnutie informácie a následne podal ďalšie dve žiadosti o poskytnutie informácie. Nepopiera podstatu žalobcovho práva na informácie, avšak vzhľadom na množstvo a charakter žiadaných informácií obsiahnutých v žiadostiach, nie je jeho povinnosťou vyhovieť takejto žiadosti. 3. Žalobca podal voči rozhodnutiu povinnej osoby odvolanie. Žalovaná rozhodnutím č. 11357/2019 z 24. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“) podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v účinnom znení toto odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie povinnej osoby.

II. Konanie pred správnym súdom

4. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovanej všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“). Navrhol v nej, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, jej rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. 5. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/221/2019-73 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) zrušil rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“), pretože podľa jeho názoru rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť i nedostatok dôvodov. Správny súd uviedol, že povinná osoba a ani žalovaná sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali obsahom žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, vrátane náročnosti jej vybavenia. Z predloženého spisu nevyplýva, že by cieľom žalobcu bolo ochromiť činnosť povinnej osoby. Tiež z neho nevyplýva, že by žalobca nemal reálny záujem na získanie požadovaných informácií. Žalobca požadoval jednoducho zistiteľné a formulované informácie, preto argument o neprimeranom zaťažení povinnej osoby správny súd vyhodnotil ako nedôvodný. Povinná osoba si predĺžila lehotou na vybavenie žiadosti, a teda mala dostatočný čas na sprístupnenie informácií.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

6. Žalovaná podala voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhla, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že žalobca podal v krátkom čase 13 žiadostí o sprístupnenie informácií s cieľom paralyzovať chod povinnej osoby. Z jeho strany ide o zjavné zneužitie práva, pričom v rámci argumentácie poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“). Podľa názoru žalovanej ide o typický príklad informačného filibusteringu. 7. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu. Navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 9. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 10. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalovaná je podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení od poplatku za podanie kasačnej sťažnosti oslobodená. 11. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 12. V úvode kasačný súd pripomína, že právo na informácie je základným ľudským právom garantovaným v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 13. Zákonná úprava nachádzajúca sa v zákone o slobode informácií v účinnom znení stanovuje v § 3 ods. 3, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Z tohto dôvodu pri preukazovaní zneužitia práva je potrebné, aby orgány verejnej správy bez skúmania skutočnosti uvedených v citovanom odseku takéto zneužitie preukázali. 14. Znaky na preukázanie zneužitia práva stanovil Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3Sži/4/ 2014 z 12. marca 2014, na ktorý poukázala i žalovaná. Najvyšší súd uviedol, že typickým znakom zneužitia práva na informácie je skutočnosť že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“, pričom žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom ... Ďalším typickým znakom je, že sú žiadané prevádzkové informácie organizácie, ktoré vyžadujú aktívnu činnosť organizácie pri ich vyhľadávaní a ktoré v zásade nemajú priamu súvislosť s vymedzeným úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba pôsobí (porovnaj tiež R 15/2022 ZNSS). 15. Z položených otázok žalobcom nevyplýva, že by žalobca žiadal informácie v neprimeranom rozsahu, prípadne informácie, ktoré nesúvisia s úsekom verejnej správy, ktorého sú žalobkyňa a povinná osoba súčasťou. Správny súd správne vyhodnotil, že žalobca požadoval jednoducho zistiteľné informácie v primeranom rozsahu. Všetky otázky sa týkali jednej stavby, pričom nevyžadovali dlhé a komplikované odpovede. Žalovaná tiež netvrdila, že by odpovede na tieto otázky nemala povinná osoba k dispozícii, prípadne by ich povinná osoba musela dlho a zložito vyhľadávať. 16. Pokiaľ žalovaná argumentuje veľkým množstvom poddaných žiadosti o poskytnutie informácie, je potrebné pre preukázanie zneužitia práva takéto zneužitie riadne odôvodniť.

Samotná skutočnosť, že žalobca v krátkom čase podal viacero žiadostí o slobodný prístup k informáciám nemôže bez ďalšieho viesť k záveru o zneužití práva. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu rovnako vyplýva že je potrebné skúmať aj ďalšie kritériá. 17. V súlade s už uvedeným je požadovať sprístupnenie informácií orgánov verejnej moci uplatňovaním základného práva. Pri realizácii tohto práva nie je možné vylúčiť, že žiadateľ bude v krátkom čase považovať za potrebné podať viaceré žiadosti. Pokiaľ orgány verejnej správy v takýchto žiadostiach vidia výlučne snahu o ich paralyzovanie s cieľom zneužiť základné právo, je potrebné riadne žiadosti z obsahového hľadiska v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotiť. To však povinná osoba a ani žalovaná neurobili. 18. Argumentácia žalovanej, že zneužitie práva možno konštatovať už na základe kritéria, ktorým je veľký počet poddaných žiadosti (návrhov), nemôže obstáť. V aplikačnej praxi by totiž viedla k viacerým absurditám. Zneužitie práva nemôže nastať výlučne len na základe toho, že niekto podá v krátkom čase napríklad veľa žalôb, viacero trestných oznámení, prípadne väčšie množstvo sťažností. 19. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti správny súd správne právne posúdil vec. Pokiaľ žalovaná tvrdí zneužitie práva v dôsledku podania väčšieho množstva žiadostí o sprístupnenie informácií, je potrebné aby ich všetky vzájomne vyhodnotila a následne preukázala na základe ich obsahu nekalý úmysel zo strany žalobcu.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

20. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. 21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanej, pretože žalobca bol v kasačnom konaní úspešný. 22. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude tento

rozsudok

doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici. 23. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Svk/22/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik