2Svk/22/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: JUDr. Juraj Rybár, správca, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 31819451, zastúpený: JUDr. Juraj Rybár, advokát, s. r. o., so sídlom: Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47252952, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: 74S/68/2022-75, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

II. Konanie pred správnym súdom

veci. Navrhol zrušenie prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného, alternatívne uloženie povinnosti sprístupniť žalobcovi požadované informácie. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k.: 74S/68/2022-75 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutiu žalovaného podľa správneho súdu nechýba uvedenie ani skutkových ani právnych dôvodov a na dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemala negatívny vplyv ani námietka žalobcu, že žalovaný v odôvodnení neuviedol číselné označenie súvisiaceho trestného konania, ktorým správne orgány dôvodili. Skutočnosť, že konanie nebolo konkretizované, podľa správneho súdu nič nemení ani na závažnosti dôvodu nesprístupnenia, pretože postačuje, že ide o súvisiace konanie, v ktorom sú skutky v štádiu preverovania.

Pokiaľ by žalovaný takéto informácie žalobcovi poskytol v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bol by jeho postup v rozpore so zákonom o slobode informácií a tiež § 6 Trestného poriadku v účinnom znení (ďalej len „Trestný poriadok“). Je preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, keď žalovaný v odôvodnení rozhodnutia bližšie údaje o preverovaných skutkoch, a teda konkrétne údaje preukazujúce, že ide o súvisiace trestné veci neuviedol, resp. uviedol v obmedzenom rozsahu.

31. decembra 2011. Predmetné ustanovenie bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zmenené zákonom č. 220/2011 Z. z. a bola prijatá nová úprava zverejňovania a sprístupňovania rozhodnutí v zákone o prokuratúre. Z uvedeného dôvodu správny súd nevyhovel ani námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a správnu žalobu zamietol.

14. Podľa žalobcu je totiž nutné rozlišovať medzi meritórnymi a nemeritórnymi rozhodnutiami prokurátora, pretože kým v prípade nemeritórnych rozhodnutí je potrebné preukázať osobitný záujem verejnosti na ich sprístupnení, v prípade meritórnych rozhodnutí je potrebné preukázať osobitný záujem na ich nezverejnení, resp. nesprístupnení. Žalobca žiadal o sprístupnenie právoplatných rozhodnutí o skončení veci v predprípravnom konaní, preto ich nesprístupnenie by malo byť skôr výnimočné a podložené závažnými dôvodmi. V rozhodnutí žalovaného však akékoľvek konkrétne a závažné dôvody chýbajú. Žalovaný tak nemal zákonný dôvod požadované rozhodnutia nesprístupniť a správny súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca kasačnému súdu navrhol, aby podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, alternatívne, aby podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný tak, že zotrval na svojom posúdení veci ako aj na dôvodoch, pre ktoré nie je možné vyhovieť žiadosti žalobcu. Zdôraznil, že predmetná trestná vec je v štádiu prípravného konania (predsúdne konanie), ktoré je zo svojej podstaty a najmä účelu neverejné. Trestný poriadok taxatívne vymedzuje subjekty, ktorým sa v tomto štádiu konania jednotlivé druhy rozhodnutí doručujú. Právo posúdiť a rozhodnúť, či môže dôjsť k sťaženiu alebo k zmareniu účelu trestného konania má podľa žalovaného prokurátor, ktorý vec pozná z výkonu svojej dozorovej činnosti, a teda nevyhovenie žiadosti o sprístupnenie informácie je v tomto prípade zákonné a legitímne a nepredstavuje negatívny zásah do práv žalobcu na informácie. Preverenie skutkov nie je ukončené a ich zverejnením, hoci aj anonymizovaným, by mohlo dôjsť k zmareniu alebo sťaženiu vyšetrovania a účelu trestného konania, ktorým je zistenie a usvedčenie páchateľa. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok bol zaplatený.

26. Právo na informácie garantované v čl. 26 Ústavy slovenskej republiky je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania, a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci. Tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej

27. Kasačný súd poukazuje na to, že cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a orgánov činných v trestnom konaní a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve resp. výkone činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Tým, že povinné osoby nesprístupňujú informácie o prebiehajúcich konaniach pred konečným rozhodnutím vo veci, je vylúčená verejná diskusia, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov alebo orgány činné v trestnom konaní pri ich rozhodovaní (ide napr. o informácie o postupe vyšetrovania, o úkonoch a rozhodnutiach v trestnom konaní). Táto výnimka zo sprístupňovania informácií má teda chrániť nezávislosť a nestrannosť dotknutých osôb. Naopak povinné osoby sprístupňujú informáciu o výsledku ich rozhodovacej činnosti, teda procesné alebo meritórne rozhodnutie, ktoré má za následok koniec konania, čím je zachovaná verejná kontrola (rozsudok kasačného súdu sp. zn. 4Sžik/3/2020, zo dňa 14. decembra 2021). 28.

prokuratúra zo závažných dôvodov odmietnuť, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. 30.

Tento prokurátor v stanovisku vysvetlil, že v súvisiacej trestnej veci sú v súčasnom štádiu vykonávané vyšetrovacie úkony a preverujú sa skutočnosti rozhodné pre zistenie trestnej zodpovednosti konkrétnych osôb. V uzneseniach, požadovaných žalobcom, sa podľa zistení žalovaného nachádzajú skutočnosti, ktoré podliehajú povinnosti mlčanlivosti. .

. . . 32. V súvislosti s námietkou absencie závažnosti dôvodov na odmietnutie sprístupnenia požadovaných informácií je potrebné poznamenať, že aj zverejnením procesných rozhodnutí podľa § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre možno zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Správny súd v bode 35 napadnutého rozsudku akceptoval ako dostatočný popis závažnosti dôvodov úvahy žalovaného v bodoch 52-55 rozhodnutia žalovaného (zhrnuté v bodoch 3 a 4 odôvodnenia tohto rozsudku). 33. Žalobca sám v kasačnej sťažnosti uvádza, že „sprístupnením nemeritórnych rozhodnutí vydaných v konaní, ktoré ešte nie je vedené proti konkrétnemu obvinenému, ale len „vo veci“ by sa tak páchateľ mohol dozvedieť, aké dôkazy proti nemu existujú a akým smerom sa trestné konanie vyvíja. Je potrebné v tomto smere prisvedčiť samotnej kasačnej argumentácii, v zmysle ktorej v prípade nemeritórnych rozhodnutí je namieste prioritne uprednostniť práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb. 34. Ďalej žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd neuviedol, či žalovaným

35. Kľúčovej námietke o nekonkrétnosti dôvodov nesprístupnenia požadovanej informácie kasačný súd nevyhovel s ohľadom na osobitosť predmetu konania. Kasačný súd poukazuje na to, že žalovaný vychádzal z vyjadrenia dozorového prokurátora, čo je dôkazný prostriedok, a z neho vyplynulo, že sprístupnením požadovaných dokumentov by došlo k ohrozeniu účelu trestného konania. Z povahy veci vyplýva, že uvádzanie skutkových podrobností zo súvisiacich trestných konaní by priamo mohlo ohroziť chránený verejný záujem na odhaľovaní trestnej činnosti. Hoci sa sťažovateľ domáhal toho, aby žalovaný uviedol aspoň to, či pri iných konaniach ide o súvislosť s objektívnou stránkou alebo subjektívnou stránkou trestného činu, resp. špecifikáciu, či ide o ochranu daňového, bankového alebo iného tajomstva, nie je zrejmé, ako by táto informácia uspokojila žalobcu, ktorý v podstate požaduje od žalovaného, aby v odôvodnení konkrétne uviedol, ako súvisia požadované uznesenia s inými trestnými vecami.

Pri konflikte žalobcovho práva na informácie a tohto verejného záujmu na odhaľovaní trestnej činnosti je podľa kasačného súdu v súlade so zákonom i ústavou, keď sa uprednostní verejný záujem. Navyše konkrétnosti z tzv. súvisiacich trestných vecí sú neverejné a utajené v zmysle § 6 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ak napĺňajú tam uvedené pojmové znaky.

36. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o povinnosti povinnej osoby sprístupniť požadované rozhodnutia, i keď nešlo o meritórne rozhodnutia, pretože išlo o rozhodnutia - uznesenia, ktorými prokurátor zamietol sťažnosť oznamovateľa (poškodeného) proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, teda ide o právoplatné rozhodnutia o skončení veci v predprípravnom konaní, kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že zákonná úprava prokuratúre v § 55m ods. 1 zákona o prokuratúre ukladá povinnosť zverejňovať v zákonnej lehote právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo konanie vedené proti určitej osobe. Požadované uznesenia však nepochybne nie sú uzneseniami, týkajúcimi sa vedenia trestného stíhania voči určitej osobe, ale išlo o tzv. uznesenia „vo veci“, teda bez obvinenia vo vzťahu k určitej osobe. Na tieto rozhodnutia sa nevzťahuje zákonná povinnosť zverejnenia po nadobudnutí právoplatnosti. 37. Kasačný súd teda sumarizuje, že v okolnostiach veci sa mu javí ako udržateľný záver správneho súdu o tom, že žalovaný ako povinná osoba dostatočne vysvetlil závažnosť dôvodov pre nesprístupnenie informácií, keď s poukazom na konkrétne vyjadrenie dozorového prokurátora uviedol, že ide o trestnú vec, súvisiacu s inými trestnými vecami, v ktorej sú vykonávané vyšetrovacie úkony a preverované skutočnosti rozhodné pre náležité zistenie prípadnej trestnej zodpovednosti konkrétnych osôb; zverejnením skutkov, aj anonymizovaných by mohlo dôjsť k zmareniu a sťaženiu vyšetrovania, a teda aj účelu trestného konania, ktorým je zistenie a usvedčenie páchateľa; v uzneseniach sa nachádzajú skutočnosti podliehajúce povinnosti mlčanlivosti; aj po anonymizácii by bolo možné ustáliť osoby, ktorých sa týka vyšetrovanie, čím by sa mohli porušiť ich práva a oprávnené záujmy. Zároveň kasačný súd nespochybňuje, že každú žiadosť o sprístupnenie informácie je potrebné posudzovať individuálne, s ohľadom na skutkové okolnosti. 38. Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov vo vzťahu k rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že námietky žalobcu neprivodili záver o nezákonnosti rozsudku správneho súdu, preto ich vyhodnotil ako nedôvodné, a jeho kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 22. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti ani v prejednávanej veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.