← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·29. 10. 2025

2Svk/22/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:0724101725.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
1S/134/2024
IČS
0724101725
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, v zastúpení Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: mestská časť Bratislavy - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.11.2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 1S/134/ 2024-42 zo dňa 25. marca 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/134/2024-42 z 25. marca 2025 vo výroku I/ zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vo výroku II/ konanie zastavil, vo výroku III/ priznal žalovanému náhradu trov konania. 2. V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobca sa 7.10.2024 obrátil na mestskú časť Bratislava - Ružinov so žiadosťou o informácie o životnom prostredí týkajúce sa výrubu troch stromov na parcele č. XXXXX/XX, k. ú. B.. Miestny úrad žiadosť rozhodnutím z 8.10.2024 odmietol. Žalobca sa 16.10.2024 odvolal (odvolanie doplnil 21.10.2024). Odvolanie bolo odvolaciemu orgánu - starostovi mestskej časti - predložené 29.10.2024, ktorý 4.11.2024 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu bol 12.12.2024 podaný protest prokurátora, ktorému bolo 13.1.2025 vyhovené - rozhodnutie bolo zrušené. 3. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že k fiktívnemu rozhodnutiu nedošlo, pretože odvolací orgán rozhodol v zákonnej 15-dňovej lehote podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Lehota začala plynúť dňom doručenia odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou (29.10.2024) a rozhodnutie bolo vydané 4.11.2024, teda včas. 4. Správny súd uviedol, že fiktívne rozhodnutie má význam len do momentu vydania skutočného rozhodnutia. Keďže v tejto veci bolo rozhodnutie vydané riadne, žaloba smerovala proti neexistujúcemu rozhodnutiu. Preto súd konanie zastavil podľa § 99 písm. b) SSP a zároveň zamietol návrh na priznanie odkladného účinku, keďže sa stal bezpredmetným. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP - žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II. Konanie pred kasačným súdom

6. Proti uzneseniu č. k. 1S/134/2024-42 zo dňa 25. marca 2025, podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia uznesenia správneho súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie. 7. Sťažovateľ založil kasačnú sťažnosť na dôvodoch podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP tvrdiac, že správny súd fiktívne rozhodnutie interpretoval svojvoľne v rozpore so znením, aj účelom zákona o slobode informácií. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne právne vyhodnotil fiktívne rozhodnutie, ktoré bolo predmetom žaloby, a preto sa reálne rozhodnutie malo vyhodnotiť ako právne nepôsobiace, pretože vo veci sa už prezumuje fiktívne rozhodnutie. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne aplikoval zásadu lex specialis derogat legi generali, nakoľko v prípade žalovaného, lehota neplynie od doručenia starostovi, ale od doručenia žalovanému, nakoľko oba subjekty, majú jedno miesto na doručovanie, a teda odvolanie bolo predložené aj odvolaciemu orgánu dňom doručenia do elektronickej schránky povinnej osoby. To podľa sťažovateľa znamená, že riadnym doručením odvolania žalovanému, bolo odvolanie doručené aj starostovi a správnym súdom došlo k nesprávnemu ustáleniu a právnemu posúdeniu aj dňa doručenia odvolania odvolaciemu orgánu. 8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol jej zamietnutie ako nedôvodnej. 9. Uviedol, že podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. sa v prípadoch, ktoré zákon osobitne neupravuje, subsidiárne použije Správny poriadok (§ 71/1967 Zb.). Odvolacie konanie je v zákone o slobode informácií upravené v § 19, ktorý osobitne stanovuje lehotu na rozhodnutie odvolacieho orgánu - 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou (§ 19 ods. 3). 10. Keďže zákon neupravuje lehotu medzi podaním odvolania a jeho predložením odvolaciemu orgánu, uplatní sa § 57 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého má prvostupňový orgán 30 dní na predloženie odvolania. Doručením odvolania povinnej osobe teda nezačína plynúť lehota pre odvolací orgán, ako tvrdí žalobca. 11. Miestny úrad Bratislava-Ružinov postupoval správne - odvolanie predložil starostovi 29.10.2024, od kedy začala plynúť 15-dňová lehota, a rozhodnutie bolo vydané 4.11.2024, teda včas. 12. Žalovaný sa odvolal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sži/19/2012), podľa ktorej lehota podľa § 19 ods. 3 začína až doručením odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou. 13. Z týchto dôvodov označil žalovaný námietky sťažovateľa o nesprávnej aplikácii zásady lex specialis derogat legi generali za nedôvodné a napadnuté uznesenie správneho súdu považuje za vecne správne a preskúmateľné, pričom žalobcovi bolo umožnené plne uplatniť jeho procesné práva.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 15. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti. 16. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. Právny rámec a posúdenie námietok

17. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) sa na konanie podľa tohto zákona subsidiárne použije zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). 18. Lehota na rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorá je v predmetnej právnej veci sporná, je upravená v § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií. Citované ustanovenie ju upravuje nasledovne: „Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.“ Ide o jednoznačné určenie lehoty, ktorá sa nezačína počítať od doručenia odvolania žalobcu odvolaciemu orgánu, ale až od doručenia odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou, v tomto prípade prvostupňovým správnym orgánom žalovanému. 19. Z uvedeného vyplýva, že zákon o slobode informácií obsahuje osobitnú úpravu len v časti lehoty na rozhodnutie odvolacieho orgánu, zatiaľ čo otázka predloženia odvolania je upravená všeobecným predpisom - Správnym poriadkom. Lehoty sa teda viažu na moment predloženia odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou, nie na jeho doručenie samotným žiadateľom. 20. V zmysle § 57 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo, ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia (ods. 1). Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania (ods. 2). 21. Až v tomto okamihu, po predložení veci odvolaciemu orgánu, začína odvolaciemu orgánu plynúť 15-dňová lehota na rozhodnutie o odvolaní zakotvená v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií , pretože až v tomto štádiu odvolacieho konania sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie). Inak povedané, odvolací správny orgán je povinný o odvolaní rozhodnúť v lehote 15 dní od jeho doručenia od prvostupňového správneho orgánu, ktorý už vykonal potrebné úkony v zmysle § 57 ods. 1 SP v spojení s § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií. 22. Z administratívneho spisu a obsahu konania je nesporné, že prvostupňový orgán (Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Ružinov) vydal rozhodnutie 08.10.2024, žalobca podal odvolanie 16.10.2024 (autorizované 21.10.2024), povinná osoba predložila odvolanie spolu so spisom 29.10.2024 starostovi ako odvolaciemu orgánu, odvolací orgán vydal rozhodnutie 04.11.2024, teda v lehote 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. 23. K otázke plynutia 15-dňovej lehoty podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií kasačný súd sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že lehota 15 dní na rozhodnutie odvolacieho orgánu začína plynúť až dňom doručenia odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou, nie dňom podania odvolania žiadateľom.

24. Uvedený právny názor je totožný aj s názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrený v jeho rozsudkoch sp. zn. 2Sž-o-KS/259/2004 z 28. septembra 2005, sp. zn. 2Sži/7/2011 z 21. marca 2012, či sp. zn. 3Sži/19/2012 zo 4. decembra 2012 a sp. zn. 2Sži/7/2012 z 27. marca 2013. 25. Z uvedenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že doručenie odvolania do elektronickej schránky povinnej osoby nie je totožné s doručením odvolaciemu orgánu. Predloženie odvolania povinnou osobou je samostatným procesným úkonom, ktorý determinuje začiatok plynutia 15-dňovej lehoty. K existencii fiktívneho rozhodnutia 26. Keďže odvolanie bolo odvolaciemu orgánu predložené 29.10.2024 a odvolací orgán rozhodol 04.11.2024, rozhodol v zákonnej lehote. Fiktívne rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám teda nevzniklo. Správny súd preto správne konštatoval, že žaloba smerovala proti neexistujúcemu aktu. Tento záver je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013, podľa ktorého: „Fiktívne rozhodnutie podľa zákona o slobode informácií má opodstatnenie len dovtedy, kým nedôjde k faktickému rozhodnutiu vo veci. Ak bolo vydané reálne rozhodnutie, považuje sa fiktívne rozhodnutie za právne nevzniknuté. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií) je potreba poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií. Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby. S prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie.“ 27. Vzhľadom na neexistenciu rozhodnutia, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, správny súd správne aplikoval § 99 písm. b) SSP a konanie zastavil pre chýbajúci predmet konania. 28. K námietke nesprávnej aplikácie zásady lex specialis derogat legi generali kasačný súd zdôrazňuje, že zásada lex specialis bola správnym súdom použitá presne v rozsahu, v akom zákon o slobode informácií upravuje odvolacie konanie. Námietky sťažovateľa o nesprávnej aplikácii zásady lex specialis derogat legi generali vyhodnotil kasačný súd za nedôvodné a napadnuté uznesenie správneho súdu považuje za vecne správne.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

29. Námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 SSP ako nedôvodnú. 30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, pretože síce bol v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 31. Toto uznesenie prijal senát kasačného súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. októbra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 2Svk/22/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik