2Svk/25/2022

1. Mesto Banská Bystrica, ako vecne a miestne príslušný špeciálny stavebný úrad (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal stavebníkovi MIJAS INVEST, s.r.o. stavebné povolenie č. OVZ-DS-28482/7552/2020 - Bai z 19. marca 2020, ktorým povolil stavbu „Hromadná garáž - Podlavice Banská Bystrica“ stavebného objektu „SO 05 Príjazdové komunikácie“ umiestneného na pozemku par. č. C KN XXXX/X a XXX/XXX v k. ú. H. podľa § 16 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v účinnom znení (ďalej len „cestný zákon“), § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v účinnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) a v súlade s § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška“). 2. O odvolaní žalobcu podaného v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-BB-OCDPK-2020/019427-002 z 22. júna 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v účinnom znení (ďalej len „Správny poriadok“). 3. Žalovaný poukázal najmä na skutočnosť, že v odvolaní žalobca neuviedol žiadny rozpor ani dôvody prípadnej nezákonnosti povoleného stavebného objektu prístupové komunikácie. Žalobca nedefinoval ani rozsah, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia vydaného podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o EIA“), ale len navrhol zabezpečiť zjednocujúce stanoviská s odkazom na § 140b ods. 6 stavebného zákona. Prvostupňové rozhodnutie vyhodnotil ako zákonné, procesný postup prvostupňového orgánu ako súladný so zákonom, a preto rozhodol tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca tiež namietal, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

zamietol. 6. Správnu žalobu vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, a to najmä z nasledujúcich dôvodov: i) námietku konania prvostupňového orgánu v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalobca získal postavenie účastníka konania v zmysle § 140c ods. 8, ods. 10 stavebného zákona až podaním odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný potom nemusel aplikovať § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže prvostupňový orgán povinnosť vyplývajúcu z citovaného ustanovenia neporušil; ii) pre nezrozumiteľnosť vyhodnotil správny súd za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že v konaní došlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko povinnosť vyplývajúca z predmetného ustanovenia nie je nahraditeľná odkazom na ustanovenie § 23 ods.

súdom; v) námietku absencie vysporiadania sa s námietkami žalobcu prvostupňovým orgánom a následne žalovaným v ich rozhodnutiach správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko v prvostupňovom konaní žalobca nevzniesol žiadne námietky a s námietkami uvedenými v odvolaní sa žalovaný riadne vysporiadal. Správny súd v tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalobca nešpecifikoval nijakú námietku, s ktorou by sa správne orgány nevysporiadali a že správny súd nemôže nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy sám vyhľadávať, nakoľko je viazaný žalobnými bodmi; vi) na záver správny súd poukázal na to, že žalobca netvrdil ani nepreukázal, že stavebné povolenie je v rozpore s obsahom rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní v zmysle ustanovenia § 140c ods. 8 stavebného zákona, že zo všeobecných námietok žalobcu nie je zrejmé, aké zákonné náležitosti rozhodnutie žalovaného nemalo, resp. pri hodnotení akých dôkazov absentovala správna úvaha, a to napriek tomu, že bolo úlohou žalobcu správnu žalobu vymedziť konkrétne skutkovo aj právne v zmysle § 134 ods. 1 a § 182 ods. 1 písm. e) zákona

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov

Zdôvodnenie prvostupňového rozhodnutia podľa žalobcu nespĺňa vyššie uvedenú charakteristiku; ii) námietka porušenia práva na prístup k informáciám podľa čl. 4 Aarhuského dohovoru a porušenie práva na oboznámenie sa účastníka konania s podkladmi, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie podľa § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

Správny orgán je podľa žalobcu tiež povinný vysporiadať sa s každým argumentom, ktorý žalobca vo svojom stanovisku uviedol; iv) námietka nesprávneho právneho posúdenia správneho súdu, ktorý uviedol, že žalobca nepoukázal na subjektívne právo žalobcu, ktoré bolo porušené, nakoľko žalobca na viacerých miestach poukázal na čl. 3 ods. 2, čl. 4 ods. 1 a 2, čl. 6 a čl. 9 Aarhuského dohovoru, ako aj na ustanovenia § 13, § 17, § 19 a § 27 zákona o životnom prostredí; v) námietka, že celková úvaha správneho súdu je nesprávna v tom, že nereaguje na potrebu eurokonformného výkladu, obmedzuje verejnosť na prístupe k informáciám a na participovaní na rozhodovaní.

únie v znení: Výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány v súvislosti s rozhodovaním o podnetoch Sťažovateľa sú v súlade s právom Európskej únie. Rozsudok správneho súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 9. Žalovaný ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o životnom prostredí každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona proti ...stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu vydanému v spojenom konaní podľa § 81 ods. 4, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa článku 267 ods. 1 a ods. 2 ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie; Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Podľa § 169 SSP ďalší účastník ...majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. Podľa § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

15. Obdobne v bode 34. rozsudku správny súd uvádza, že pokiaľ bolo obsahom uvedených žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasil bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. s logickou úvahou. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, tzn. K otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu

16. Kasačný súd pristúpil k citácii odôvodnenia rozsudku správneho súdu, nakoľko sa s uvedeným v celom rozsahu stotožňuje a citované závery sú zároveň aplikovateľné aj na žalobcovu kasačnú sťažnosť, plnú všeobecných tvrdení o nesprávnej aplikácií zákonov orgánmi verejnej správy, avšak bez poukazu na konkrétne ustanovenia zákonov, ktoré mali byť porušené a akým konkrétnym postupom správneho orgánu. Námietky, ktoré žalobca podradil pod dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, zároveň nie sú vymedzené v súlade s § 440 ods. 2 SSP a po väčšine smerujú skôr ku skutočnostiam podstatným pre konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA ako pre konanie o vydaní stavebného povolenia. Obsah kasačnej sťažnosti, ktorý sa nápadne podobá na iné kasačné sťažnosti žalobcu v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných podľa zákona o EIA (viď. napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/ 5/2022 z 22. augusta 2022) tak dokonca vyvoláva dojem, že žalobca resp. jeho právny zástupca

18. Prvú námietku uvedenú v bode 7. písm. i) tohto rozsudku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o životnom prostredí ustanovuje všeobecnú povinnosť každého predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia. Predmetné ustanovenie sa tak týka najmä povinností stavebníka (v tomto konaní ďalšieho účastníka konania), nie správneho orgánu vydávajúceho stavebné povolenie.

19. Námietku porušenia práva na prístup k informáciám podľa čl. 4 Aarhuského dohovoru a porušenie práva na oboznámenie sa účastníka konania s podkladmi pre rozhodnutie podľa § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.

20. K vyššie rozoberanej námietke sa vyjadril správny súd v bode 25. rozsudku tak, že: uvedená časť správnej žaloby je správnemu súdu nezrozumiteľná v tom, že nie je zrejmé aký postup stavebného úradu alebo žalovaného vlastne žalobca napáda, keďže v stavebnom konaní žiadne námietky účastníkov konania v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku neboli podané a na vec sa vzťahujúci administratívny spis žiadny taký odkaz (ako žalobca tvrdí v správnej žalobe) neobsahuje (konajúce orgány taký úkon neurobili).

Kasačnému súdu však nie je zrejmé, aké vyjadrenie navrhovateľa činnosti, aké námietky žalobcu a doplnenie akej dokumentácie má žalobca na mysli, keďže nič z uvedeného sa v zmysle administratívneho spisu pred prvostupňovým orgánom vydávajúcim stavebné povolenie neudialo a prvostupňovému orgánu ani nebolo predložené. Uvedené tvrdenia opäť smerujú skôr k namietaniu postupu správneho orgánu v rámci zisťovacieho konania vykonávaného podľa zákona o EIA, ktoré však nie je predmetom tohto konania a ku ktorému sa preto kasačný súd nebude vyjadrovať.

sťažovateľa. Kasačný súd tak musí opäť konštatovať, že žalobca nevymedzil dôvod kasačnej sťažnosti v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 440 ods. 2 SSP a kasačnú námietku aj z tohto dôvodu vyhodnotil ako nedôvodnú.

S odvolacími námietkami žalobcu sa vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca neuviedol, s ktorou z odvolacích námietok sa žalovaný nevysporiadal, pričom aj tu platí, že správny súd nie je oprávnený nezákonnosť sám vyhľadávať, nakoľko je viazaný žalobnými bodmi správnej žaloby.

25. Po preštudovaní správnej žaloby, ktorá bola rovnako ako kasačná sťažnosť koncipovaná len ako citácia právnych predpisov, rozsudkov súdov bez vysvetlenia ich dopadu na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, žalobcových názorov a formulácií, z ktorých nebolo zrejmé, aké konkrétne pochybenia má na mysli a aké majú tieto dopad na zákonnosť postupu či rozhodnutí správnych orgánov, nemožno správnemu súdu vyčítať, že pri niektorých námietkach konštatoval ich všeobecnosť a nemožnosť riadneho prieskumu.

chýbajú. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných správnych aktov a postupov vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcov špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený konkrétny obsah nachádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s inými rozhodnutiami alebo súčasťami administratívneho spisu.

28. Záverom kasačný súd dopĺňa, že žalobca v celom konaní akoby opomína fakt, že predmetom prieskumu nie je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA, ale stavebné povolenie vydané prvostupňovým orgánom a naň nadväzujúce rozhodnutie žalovaného, kde mal žalobca podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona namietať nesúlad stavebného povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu (zákona o EIA). Žalobca uvedené v súlade so svojim oprávnením plynúcim z § 140c ods. 8 stavebného zákona pred správnym súdom však netvrdil a ani kasačné námietky žalobcu nesmerujú proti právnemu posúdeniu správneho súdu v takomto rozsahu. Kasačný súd aj z tohto dôvodu vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

posudzovaním vplyvov na životné prostredie v konaní, ktorého predmetom prieskumu je stavebné povolenie a naň nadväzujúce rozhodnutia. Žiadosti žalobcu na iniciovanie prejudiciálneho konania preto nevyhovel. 30. Kasačný súd jej nevyhovel ani z toho dôvodu, že žalobca žiadal o predloženie prejudiciálnej otázky: či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány v súvislosti s rozhodovaním o podnetoch Sťažovateľa sú v súlade s právom Európskej únie.

31. Kasačný súd si je vedomý, že vzhľadom na skutočnosť, že proti jeho rozhodnutiam zákon nepripúšťa opravné prostriedky, vzťahuje sa naň čl. 267 ods. 2 ZFEÚ, a teda je povinný sa na Súdny dvor Európskej únie obrátiť. V tu prerokúvanej veci však kasačný súd nedokázal identifikovať nijaké pochybnosti o výklade práva Európskej únie ani nijakú prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu právnych predpisov Európskej únie, od ktorej posúdenia by záviselo rozhodnutie kasačného súdu v prerokúvanom prípade.

IV. III Záverečné zhodnotenie

33. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 35. O trovách kasačného konania ďalšieho účastníka konania rozhodol kasačný súd podľa § 169 SSP. Kasačný súd ďalšiemu účastníkovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli nijaké trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil kasačný súd a návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania nebol kasačnému súdu doručený. 36. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. októbra 2023