2Svk/25/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu/sťažovateľa: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zast.: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom: Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: GARDENS development, s. r. o., so sídlom: Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46643346, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OSZP3-2020/ 024025-002 zo dňa 25.05.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/112/2021-102 z 19. júla 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2020-OŽP-SKU, ktorým bol vydaný súhlas na výrub 73 ks drevín a 2455 m2 náletových krovín na parc. č. XXXX/X, XXXX. a XXXX, k. ú. G., vlastníkom ktorých je žiadateľ, a to podľa inventarizácie - príloha č. 1 k rozhodnutiu č. s. 15755/2019-10433/2020-OŽP-SKU, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia. V súlade so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „Zákon o ochrane prírody a krajiny“) uložil prvostupňový správny orgán povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu na parc. č. XXXX/X, XXXX. a XXXX, k. ú. G., a to tak, ako je bližšie špecifikovaná v napadnutom rozhodnutí a zastavil konanie v časti týkajúcej sa výrubu 5 ks drevín, 2 ks drevín druhu čerešňa (Cerasus avium) s obvodmi kmeňov 40 cm nameraných 130 cm nad zemou, 2 ks drevín breza (Betula pendula) s obvodmi kmeňov 40 cm nameraných 130 cm nad zemou a 1 ks dreviny druhu lipa (Tilia platyphyllos) s obvodom kmeňa 40 cm nameraných 130 cm nad zemou, rastúce na parc. č. XXXX/X, k. ú. G.. 2. O podanom odvolaní Združenia domových samospráv, o. z. (ďalej len „občianske združenie“ alebo „žalobca“) proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „žalovaný“ alebo „odvolací orgán“) rozhodnutím zo dňa 25.05.2020, č. OU-ZA-OSZP3-2020/024025-002, ktorým zamietol podané odvolanie a potvrdil napadnuté rozhodnutie. 3. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný k námietke týkajúcej sa Aarhuského dohovoru a Charty základných práv EÚ uviedol, že občianskemu združeniu nebolo odopreté právo k informáciám, účasti na rozhodovacom procese ani prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Poukázal pri tom najmä na to, že prvostupňový správny orgán dal možnosť účastníkom konania vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré mali slúžiť k vydaniu rozhodnutia, keďže prvostupňový správny orgán listom zo dňa 10.02.2020 oboznámil účastníkov konania, že vo veci predmetnej žiadosti zhromaždil rozhodujúce podklady na vydanie rozhodnutia a teda ukončil zisťovanie skutkového stavu veci a obstarávania podkladov pred vydaním rozhodnutia a dal možnosť účastníkom konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán oboznámil účastníkov aj s ich právom, ktoré majú v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a možnosťou vyjadrenia sa ku kompletnému spisovému materiálu. Predmetné rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2020.

4. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

drevín bola vypočítaná podľa v tom čase platnej vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „vyhláška“). Prvostupňový správny orgán prevzal vypočítanú spoločenskú hodnotu drevín zo žiadosti žiadateľa, avšak preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal ústne pojednávanie na mieste samom za účelom preverenia žiadosti žiadateľa, pričom prvostupňový správny orgán sa na základe miestneho zisťovania stotožnil s daným výpočtom spoločenskej hodnoty drevín, použitými prirážkovými indexmi a vyhodnotil výpočet spoločenskej hodnoty drevín za

Podľa správneho súdu zrejmé, že pri náhradnej výsadbe bola uvedená buď veľkosť kmienka sadeníc určených na náhradnú výsadbu alebo minimálnu výšku sadeníc určených na náhradnú výsadbu. - 3/ k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v tom, že si nezaobstaral všetky potrebné podklady na rozhodnutie ako napríklad analýzy či posudky, správny súd uviedol, že žalobca túto námietku nevzniesol v odvolacom konaní, ale až v súdnom konaní. V tomto smere správny súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý sa podľa správneho súdu dostatočne vysporiadal s návrhmi žalobcu na doplnenie ďalších podkladov. Prvostupňový správny orgán nepovažoval doloženie ďalších dokumentov za potrebné, keďže mal dostatok podkladov na to, aby jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Prvostupňový správny orgán nebol podľa správneho súdu povinný zabezpečovať ďalšie podklady podľa uváženia žalobcu, keď už mal všetky podklady na to, aby vydal rozhodnutie, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivo

Správneho poriadku, správny súd uviedol, že žalovaný neporušil žiadne zákonné ustanovenie, keď podľa žalobcu účastníkov neupovedomil o ukončení dokazovania v druhostupňovom konaní a nedal im priestor na vyjadrenie a návrh nových dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože žalovaný ako odvolací orgán zistil, že túto povinnosť si prvostupňový správny orgán splnil a odvolací orgán nevykonával ďalšie dokazovanie a vychádzal len zo spisového materiálu, ktorý mu predložil prvostupňový správny orgán, s ktorým mal žalobca možnosť oboznámiť sa. S ohľadom na uvedené žalobnú námietku vyhodnotil správny súd za nedôvodnú,

úkonom. Z obsahu (listu z 10.02.2020) prvostupňového orgánu zrozumiteľne vyplýva, že umožnil žalobcovi vyjadriť sa k označeným podkladom rozhodnutia formou nahliadnutia do spisu v jeho priestoroch, na čo mu stanovil lehotu. Teda v žiadnom prípade nebolo ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku nahradené ust. § 23 ods. 1, 4 tohto zákona.

Prvostupňový orgán žalobcovi právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia (po nahliadnutí do spisu) umožnil. Žalobca ho nevyužil, a vzhľadom na uvedené, sa tak domáha súdnej ochrany svojho práva, ktoré porušené nebolo, - pokiaľ sa žalobca v súvislosti s neposkytnutím spisového materiálu v elektronickej podobe odvoláva na Aarhuský dohovor, správny súd poznamenal, že cieľom tohto dohovoru je umožniť účastníkom za podmienok určených vnútroštátnym právom prístup k informáciám, avšak nie tým, že na požiadanie žalobcu bude správny orgán sprístupňovať a zasielať spisové materiály účastníkom konania. Uvedený dohovor apeluje na príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že k porušeniu zákona a k porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by správny orgán akýmkoľvek spôsobom zamedzil účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si fotokópie a pod.

- 8/ k námietke nezákonnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorú žalobca odôvodnil tým, že žalovaný konflikt medzi vlastníckym právom a právom na životné prostredie nevyriešil pomocou spravodlivej rovnováhy a neodôvodnil zásah do práva na životné prostredie správny súd uviedol, že prvostupňový správny orgán sa dostatočne vysporiadal so zásahom do životného prostredia, pričom správny súd v tomto smere poukázal najmä na náhradnú výsadbu. Podľa správneho súdu bolo dostatočne jasné, že nebolo uprednostnené vlastnícke právo pred právom na životné prostredie, - 9/ k námietkam nepreskúmateľnosti rozhodnutí správny súd uviedol, že boli vyhodnotené ako nedôvodné, pretože boli len všeobecným vyjadrením nesúhlasu žalobcu s napadnutým

Na základe uvedeného správny súd žalobnú námietku spočívajúcu v nezákonnosti rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodnú.

7. Rozsudok správneho súdu napadol kasačnou sťažnosťou žalobca z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). 8. Sťažovateľ odôvodňuje podanú kasačnú sťažnosť na základe skutočností, že: - správny súd nesprávne právne posúdil žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia, a to vo vzťahu k právu na realizáciu výrubu. Správny orgán má povinnosť porovnávať a vyvažovať vlastnícke právo navrhovateľa, ktoré obsahuje aj právo nakladať s majetkom s právom na priaznivé životné prostredie, ktoré patrí celej verejnosti. Až v prípade, ak právo verejnosti na priaznivé životné prostredie nebude ohrozené, resp. pri porovnaní týchto dvoch práv budú splnené podmienky na udelenie súhlasu s výrubom možno takéto rozhodnutie považovať za zákonné a vydané na základe náležite zisteného stavu. Takéto „vyvažovanie“ práv v administratívnom konaní neprebehlo a tým, že správny súd predmetný postup správneho orgánu nevzhliadol ako postup nezákonný, je nesprávnym právnym posúdením veci,

environmentálnemu, - vo vzťahu k neposkytnutiu podkladov rozhodnutia správny súd vec nesprávne právne posúdil. Správny orgán sa nemôže svojvoľne poskytovať resp. neposkytovať podklady rozhodnutia na základe žiadosti. Namiesto odoslania elektronickej správy musí účastník konania prísť osobne do sídla správneho orgánu a nafotiť alebo nakopírovať si dokumenty, ktoré správny orgán vytlačil z elektronického spisu. Takýto postup nemožno považovať za uľahčovanie prístupu k informáciám o životnom prostredí, čo je porušením záväzku Slovenskej republiky podľa čl. 3 Aarhuského dohovoru.

výrub. Podaním žiadosti podľa čl. 4 Aarhuského dohovoru sťažovateľovi vznikol právny nárok na poskytnutie týchto podkladov. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa jedná konanie s prvkom aplikácie práva Európskej únie je možné aplikovať Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Neposkytnutím podkladov a vytváraním prekážok verejnosti pri prístupe k informáciám o životnom prostredí boli porušené práva verejnosti podľa čl. 37 a čl. 41 Charty a na priaznivé životné prostredie ako aj dobrú správu vecí verejných, - neposkytnutím ochrany správnym súdom navyše bolo porušené právo sťažovateľa podľa čl. 47 charty na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, - správny súd nesprávne vyhodnotil aj námietku sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám. Vzhľadom ku skutočnosti, že neboli zverejnené informácie nemohla sa verejnosť domáhať svojich práv nakoľko si správne orgány nesplnili svoje povinnosti ohľadom jej informovania. Pokiaľ sťažovateľ uvádza, že boli porušené práva verejnosti, nemyslí tým len seba ako reprezentanta verejnosti, ale verejnosť

- správne orgány a aj správny súd si zamieňajú žalobcu za samostatný subjekt práva a nie ako reprezentanta verejnosti, ktorá vo svojej podstate je subjektom sui generis a teda nemožno na jednotlivých reprezentantov verejnosti vzťahovať práva, ktoré patria celej verejnosti, - sťažovateľ má za to, že správny orgán použil procesné prostriedky takým spôsobom, že boli porušené práva verejnosti v zmysle čl. 44 a 45 Ústavy SR. Procesný postup, kedy správne orgány účelovo používajú procesné prostriedky správneho poriadku spôsobom, ktorý odporuje osobitným právnym predpisom, ale aj európskym právnym predpisom je zneužívacím a šikanóznym výkonom verejnej správy, - sťažovateľ tvrdí, že nebolo zo strany správny orgánov postupované v zmysle „princípov dobrej verejnej správy“ (Good Governance, Good Administration, majúce základe v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy, a to v odporúčaniach a rezolúciách Výboru ministrov Rady Európy a Európskej únie).

rozhodnutia. Nutnosť dobrého správneho postupu, zákonnosti a správnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci v súlade s princípmi Good Governance a Good Administration je rovnako ako ochrana práva na priaznivé životné prostredie verejným záujmom, nakoľko smeruje k budovanie viery v právny štát a dôveru k správnosti rozhodnutia orgánov verejnej moci.

slovenských orgánov ako aj súdnych orgánov môže líšiť od toho ako sú upravené v Aarhuskom dohovore, Smernici EIA ako aj ostatných relevantných právnych predpisov práva Európskej únie, - sťažovateľ žiada, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor EÚ s nasledovnými otázkami: a/ Či samotné vyžadovanie informácií v konaniach vo veciach životného prostredia je zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhuský dohovor verejnosti a zaväzuje Slovenskú republiky ako stranu dohody, b/. Či absencia porovnania environmentálneho záujmu na zachovaní drevín a hospodárskeho záujmu na povolení výrub je v súlade s právom EÚ a závermi rozsudku Pezinská skládka.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 12. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení vyhlásenia dňa 26. júna 2024 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 13. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Žalobca je od súdneho poplatku oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 14. Kasačný súd po posúdení veci prišiel k?záverom, ktoré odôvodňuje v?nasledovnom texte.

V. Posúdenie kasačných námietok

16. Podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdenie správnym súdom spočívalo v nesprávnom posúdení žalobnej námietky nedostatočného odôvodnenia, a to vo vzťahu k právu na realizáciu výrubu. 17. Na tomto mieste považuje kasačný súd za nevyhnutné zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok správnym súdom.

18. Kasačný súd považuje za dôležité tiež zdôrazniť, že konanie o kasačnej sťažnosti je ovládané zásadou dispozičnou. Obsah, rozsah a kvalita kasačnej sťažnosti predurčujú obsah, rozsah a kvalitu následného súdneho rozhodnutia. Ak je kasačná sťažnosť síce rozsiahla čo do počtu strán, ale pritom jednotlivé body kasačnej sťažnosti sú obsahovo totožné ako body žalobné, pričom sú len kuso zdôvodnené alebo im chýbajú dôvody, je takouto argumentačnou silou tak predurčený nielen rozsah činnosti kasačného súdu, ale potom aj obsah rozsudku súdu. Kasačný súd totiž nie je povinný ani oprávnený domýšľať kasačné námietky a argumenty za sťažovateľa.

Pred vlastným posúdením veci kasačný súd konštatuje, že v konaní o kasačnej sťažnosti preskúmava predovšetkým rozhodnutie a postup správneho súdu. Sťažovatelia sú preto v kasačnej sťažnosti povinní uviesť konkrétnu argumentáciu spochybňujúcu závery vyslovené správnym súdom.

20. Správny súd sa podrobne zaoberal všetkými podstatnými bodmi (námietkami) žaloby, pričom kasačný súd v zhode s názorom správneho súdu má za to, že žalovaný však svoje rozhodnutie náležite a podrobne odôvodnil. Vecne a relevantne reagoval na námietky uplatnené v odvolacom konaní vrátane námietok sťažovateľa. Napadnuté rozhodnutie teda nemožno považovať za nepreskúmateľné, resp. nedostatočne odôvodnené Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal z dostatočných podkladov a riadne ho zdôvodnil.

22. Námietka sťažovateľa, že správny súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne právne posúdil žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k právu na realizáciu výrubu nemohla obstáť. Nesprávnym právnym posúdením správneho súdu nie je, ak správny súd vysloví svoje právne závery na podrobnej oponentúre (a vyvracaní) jednotlivo vznesených námietok žaloby ako to učinil správny súd (v bodoch 30-45 rozsudku) a ak logicky a argumentačne vyloží, prečo považoval za dostatočné a presvedčivé závery správnych orgánov, tak prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu, ktoré si pri rozhodovaní zaobstarali všetky podklady na spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrub sa jedná. Správny súd priliehavo pritom poukázal na to, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je uvedená príloha č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia a v ktorej sa uvádzajú práve údaje týkajúce sa výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrub

správny. V takomto postupe správneho orgánu nevidel žiadne pochybenie, naopak vyhodnotil za rýchly a hospodárny. 23. Kasačný súd preto v hodnotení tohto postupu správnym súdom nevidel nesprávne právne posúdenie námietky, navyše správny súd správne argumentuje, že pokiaľ by aj prvostupňový správny orgán vyčísľoval spoločenskú hodnotu drevín nanovo, tak by sa dopracoval k rovnakému výsledku, nakoľko pravidlá výpočtu spoločenskej hodnoty drevín vo vyhláške sú dané jasne a jednoznačne. Pokiaľ teda na základe uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú, s jeho závermi sa kasačný súd stotožňuje a kasačnú námietku nesprávneho vyhodnotenia uvedenej žalobnej námietky považuje za nedôvodnú.

25. Správny súd k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v tom, že si nezaobstaral všetky potrebné podklady na rozhodnutie ako napríklad analýzy či posudky, poukázal na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý sa podľa správneho súdu dostatočne vysporiadal s návrhmi žalobcu na doplnenie ďalších podkladov. Prvostupňový správny orgán nepovažoval doloženie ďalších dokumentov za potrebné, keďže mal dostatok podkladov na to, aby jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Prvostupňový správny orgán nebol podľa správneho súdu povinný zabezpečovať ďalšie podklady podľa uváženia žalobcu, keď už mal všetky podklady na to, aby vydal rozhodnutie, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čomu tak bolo aj v tomto prípade. Na základe uvedeného táto žalobná námietka nespochybnila dostatočné odôvodnenie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Správny súd k výpočtu spoločenskej hodnoty drevín doplnil, že základná spoločenská hodnota drevín určených na výrub bola vypočítaná na hodnotu 56511,00 Eur s následne s použitím indexov, ktoré sú vedené pod tabuľkou v časti „Legenda“ bola stanovená výsledná indexovaná spoločenská hodnota, ktorá predstavuje sumu 40687,92 Eur. S ohľadom na uvedené správny súd nepovažoval túto žalobnú námietku za dôvodnú Správny súd k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že prvostupňový a odvolací orgán pri rozhodovaní vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu, keďže si zaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci, a to napríklad analýza súčasného výskytu a stavu drevín; zhodnotenie ich ekologického a iného významu; posudok, či sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny, pričom žalobca v tomto smere spochybnil objektívne vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín. Taktiež žalobca uviedol, že nebol uvedený minimálny obvod stromov náhradnej výsadby ani v jednom rozhodnutí, a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože sa nedá určiť, či bola alebo nebola náhradná výsadba

namietal, že v správnom konaní neboli vykonané ďalšie dôkazy (konkrétne namietal, že správne orgány nezaobstarali všetky potrebné podklady na rozhodnutie ako napríklad analýzy či posudky), pričom správny súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý sa podľa správneho súdu dostatočne vysporiadal s návrhmi žalobcu na doplnenie ďalších podkladov. Prvostupňový správny orgán nepovažoval doloženie ďalších dokumentov za potrebné, keďže mal dostatok podkladov na to, aby jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Za týmto účelom správny orgán, nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, ale je povinný obstarať potrebné podklady pre vydanie svojho rozhodnutia, pričom výber dôkazov, ako aj rozsah dokazovania záleží len na jeho uvážení. Na druhej strane však so zákonom neobmedzenou voľnosťou správneho orgánu pri vykonávaní dokazovania, zodpovedá jeho obligatórna povinnosť náležite v odôvodnení rozhodnutia objasniť dôvody nevykonania ďalších dôkazov navrhnutých účastníkmi konania. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že tento sa dostatočne vysporiadal s návrhmi sťažovateľa na doplnenie ďalších podkladov. Prvostupňový správny orgán nepovažoval doloženie ďalších dokumentov (dokument starostlivosti o dreviny) za opodstatnený, nakoľko predmetný dokument sa vypracováva pre verejné priestranstvá. V danom prípade sa podľa prvostupňového správneho orgánu jedná o súkromný pozemok a rovnako na súkromnom pozemku sa uskutoční náhradná výstavba. K požiadavke doloženia dendrologického a fytopatologického posudku prvostupňový správny orgán uviedol, že pracovník orgánu ochrany

konania. 29. Kasačný súd dospel k záveru, že správny súd vo svojom rozsudku dostatočne vyhodnotil vykonané dokazovanie, na sporné otázky namietané sťažovateľom dal ústavne konformným spôsobom kvalifikované odpovede, a preto aj kasačný súd ho považuje za dostačujúci a

96). 30. K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými sťažovateľom v jeho písomných vyjadreniach kasačný súd uvádza, že správny súd (všeobecný súd) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých podrobností a detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie. (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).

32. Správny súd ozrejmil, prečo nepovažoval žalobnú námietku týkajúcu sa nedoručenia kópie spisu a upierania možnosti podať kvalifikované vyjadrenie vo veci a v tej súvislosti namietaného porušenia povinnosti podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku za dôvodnú.

33. Rovnako správny súd ozrejmil, prečo nepovažoval námietku porušenia povinnosti v zmysle Správneho poriadku, Aarhuského dohovoru a Ústavy SR, tým, že mu prvostupňový orgán nedoručil kópie spisu o ktorú požiadal za dôvodnú, keď poukázal najmä na to, že prvostupňový správny orgán dal možnosť účastníkom konania vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré mali slúžiť k vydaniu rozhodnutia, keďže prvostupňový správny orgán listom zo dňa 10.02.2020 oboznámil účastníkov konania, že vo veci predmetnej žiadosti zhromaždil rozhodujúce podklady na vydanie rozhodnutia a teda ukončil zisťovanie skutkového stavu veci a obstarávania podkladov pred vydaním rozhodnutia a dal možnosť účastníkom konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia.

34. Pokiaľ sa sťažovateľ v súvislosti s neposkytnutím spisového materiálu v elektronickej podobe odvolával na Aarhuský dohovor, tak správny súd priliehavo pripomenul, že cieľom tohto dohovoru je umožniť účastníkom za podmienok určených vnútroštátnym právom prístup k informáciám, avšak nie tým, že na požiadanie žalobcu bude správny orgán sprístupňovať a zasielať spisové materiály účastníkom konania. Uvedený dohovor apeluje na príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že k porušeniu zákona a k porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by správny orgán akýmkoľvek spôsobom zamedzil účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si fotokópie a pod.

35. Tunajšiemu súdu neprináleží v kasačnom konaní preskúmavať opätovne rozhodnutie žalovaného v rozsahu preskúmania vykonaného správnym súdom. Predmetom preskúmania môže byť preto iba to, či rozhodnutie správneho súdu k námietkam uvedeným v kasačnej sťažnosti obstojí. Kasačný súd je pritom povolaný iba na preskúmanie v rozsahu vymedzenom

2007 o dobrej verejnej správe. 37. Sťažovateľ síce správne poukazuje na východiská dobrej verejnej správy a z toho plynúce požiadavky dobrého správneho postupu, zákonnosti a správnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci v súlade s princípmi Good Governance a Good Administration ako aj na to, že ochrana práva na priaznivé životné prostredie je verejným záujmom, nakoľko smeruje k budovanie viery v právny štát a dôveru k správnosti rozhodnutia orgánov verejnej moci, nepreukázal však, že správne orgány takto nepostupovali a nepreukázal, že konali v rozpore s princípmi dobrej verejnej správy. Práve naopak tým, že správny súd podrobne reagoval na všetky podstatné námietky sťažovateľa, ktoré smerovali vo svojej podstate k porušeniu niektorých princípov dobrej verejnej správy (ako napríklad sťažovateľom tvrdené porušenie práva na prístup k podkladom rozhodnutia, resp. sťažovateľom namietané porušenie povinnosti správnych orgánov (v zmysle Správneho poriadku, Aarhuského dohovoru a Ústavy SR) nedoručením kópie spisu o ktorú požiadal, ale aj sťažovateľom namietaná porušená povinnosť správnych orgánov náležite odôvodniť svoje rozhodnutia), ktoré vyhodnotil správny súd ako nedôvodné,

38. Súhrnne sa tak kasačný súd v prejednávanej veci plne stotožnil s hodnotením a závermi správneho súdu v napadnutom rozsudku, ktoré považuje za správne a náležite vyargumentované. To, že s nimi sťažovateľ nesúhlasí a má iný názor, samo o sebe neznamená, že napadnutý rozsudok je nezákonný. S ohľadom na pomernú podrobnosť a obsažnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu, ako aj napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa kasačný súd stotožnil a ďalej s prihliadnutím na to, že kasačné námietky v značnej miere preberajú žalobné námietky žalobcu, reagoval kasačný súd na kasačné námietky koncentrovanejšie, aby neopakoval už niekoľkokrát povedané.

40. Sťažovateľ žiadal kasačný súd o predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ: a/ Či samotné vyžadovanie informácií v konaniach vo veciach životného prostredia je zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhuský dohovor verejnosti a zaväzuje Slovenskú republiku ako stranu dohody, b/ Či absencia porovnania environmentálneho záujmu na zachovaní drevín a hospodárskeho záujmu na povolení výrubu je v súlade s právom EÚ a závermi rozsudku Pezinská skládka.

42. Vyžadovanie informácií v konaniach vo veciach životného prostredia nie je zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhuský dohovor verejnosti a zaväzuje Slovenskú republiky ako stranu dohody. O tom niet žiadnych pochýb a nepochybne uvedenou otázkou sa už opakovane zaoberal aj SD EÚ napríklad v rozhodnutí veci C-234/22 (Roheline Kogukond a i.) v ktorom SD EÚ k výkladu článku 4 ods. 2 smernice 2003/4 uviedol nasledovné: „(.

Výnimky z práva na prístup by sa preto mali vykladať reštriktívne a verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, by sa v každom jednotlivom prípade mal zvažovať oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie zverejnenia, s výnimkou situácií upravených v článku 4 ods. 2 druhom pododseku tretej vety smernice 2003/4, pokiaľ ide o informácie o emisiách do životného prostredia.“

. .) orgán verejnej moci, ktorý má k dispozícii informácie o životnom prostredí alebo sú preň tieto informácie uchovávané, môže na účely posúdenia žiadosti, ktorej cieľom je sprístupniť tieto informácie fyzickej alebo právnickej osobe, pri zvažovaní verejných záujmov, ktorým slúži zverejnenie, oproti záujmom, ktorým slúži zamietnutie zverejnenia, kumulatívne zohľadniť viaceré dôvody zamietnutia uvedené v tomto ustanovení.“

K podobným záverom dospel SD EÚ v rozhodnutí vo veci C-204/09 zo 14.2.2012 (Flachglas Torgau), kde sa SD EÚ zaoberal cieľom prijatia smernice 2003/4: „(. . .) cieľom je zabezpečiť, aby každá fyzická alebo právnická osoba z členského štátu Únie mala právo na prístup k informáciám o životnom prostredí držaným orgánmi verejnej moci alebo na ich účet bez toho, aby musela preukázať oprávnený záujem (pozri v tomto zmysle rozsudok Ville de Lyon, už citovaný, bod 36).

47. Ani druhá sťažovateľom sformulovaná otázka nie je nespôsobilá vyvolania prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. Podľa čl. 267 ZFEÚ má Súdny dvor Európskej únie právomoc vyjadrovať sa k otázkam týkajúcim sa výkladu zmlúv, platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie, čo aj Súdny dvor Európskej únie opakovane vyslovil vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok z 21. júna 2017, C-621/15, W. a iní, ods. 39 a 40). Otázka navrhnutá sťažovateľom je totiž tematizovaním právneho problému, ktorý bol riešený v súdnom konaní v rámci jeho námietky ako nedostatku podkladov, z ktorých správne orgány vychádzali, pričom kasačný súd v bode 32 tohto rozsudku objasnil prečo nepovažoval nedostatok ďalších dôkazov vykonaných správnym orgánom (ako dokument starostlivosti o dreviny a dendrologický a fytopatologický posudok za opodstatnený, pričom kasačný súd zdôrazňuje, že žiadateľovi bolo v súlade s § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny uložená povinnosť náhradnej výsadby, ktorú musí uskutočniť na svoje

49. Sťažovateľovu žiadosť kasačný súd neposúdil ani ako návrh na prerušenie konania, a preto o ňom ani nerozhodol samostatným výrokom. 50. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.