2Svk/25/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): COMPCAR, s.r.o., so sídlom: Slovenská 65, 080 01 Prešov, IČO: 31706843, právne zastúpeného: advokátom JUDr. Marekom Tkáčom, so sídlom Nám. sv. Martina 39, 082 71 Lipany, IČO: 42226651, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, za účasti: Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00691135, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ján Tokár spol. s.r.o. so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 36721981, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2020/012463/SUC, č. k. Xo 1/2020 z 06. februára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/62/ 2020 z 20. júna 2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200267.3, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Uvedené odvodzoval od skutočnosti, že došlo k povoleniu obnovy konania o určenie vlastníctva dotknutých nehnuteľností, a to rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 20C/591/2015-172 z 24.11.2017 (ďalej len „rozsudok o povolení obnovy konania“), potvrdeným v odvolacom konaní rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/1142018-255, pričom tento má predstavovať podklad pre opätovné zapísanie žalobcu ako vlastníka sporných nehnuteľností.

3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. X-156/2019-Kol z 18.11.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) dospel k záveru, že nie je dôvod na vykonanie navrhovanej opravy spočívajúcej v opätovnom zápise vlastníckeho práva navrhovateľa k dotknutým pozemkom a návrh žalobcu zamietol.

5. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že konanie o oprave chyby č. X-101/2015 bolo právoplatne ukončené dňa 18.09.2015 po potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu, pričom následne boli parcelné čísla, výmera a druh pozemkov zmenené v dôsledku geometrického plánu predloženého spolu so žiadosťou o zápis stavby električkových tratí UČS

Zároveň v tejto súvislosti podotkol, že skúmať súladnosť a opravovať prípadný nesúlad s listinami možno v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte, len pokiaľ sa jedná o platné (v zmysle aktuálnosti) údaje katastra. 6. Zdôraznil, že správny orgán pri zápise rozhodnutia súdu do katastra nehnuteľností neskúma vecnú správnosť súdneho rozhodnutia a ani neposudzuje jeho súladnosť so zákonom, ale len, či rozhodnutie vychádza z údajov katastra nehnuteľností podľa § 42 katastrálneho zákona.

Rovnaké platí aj vo vzťahu k absencii špecifikácie registra parciel vo výroku rozsudku, ktorý je však bezpečne identifikovateľný z jeho odôvodnenia. 8. Prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vysporiadal aj s rozsudkom o povolení obnovy konania z hľadiska jeho účinkov na vykonané zápisy v katastri nehnuteľností, ako aj z hľadiska jeho spôsobilosti na zápis do katastra podľa § 36 katastrálneho zákona. Skonštatoval, že v čase zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol predmetný rozsudok právoplatnou verejnou listinou a spĺňal podmienky listiny spôsobilej na zápis do katastra. Skutočnosť, že neskorším vydaním rozsudku o povolení obnovy konania bola jeho právoplatnosť odložená, nespôsobuje automaticky stratu účinkov právoplatnosti od počiatku. Rozsudok o povolení obnovy konania spôsobuje odklad právoplatnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva ex nunc. Tým je do určitej miery oslabovaný princíp materiálnej publicity zápisu vlastníckeho práva titulom rozsudku o určení vlastníckeho práva.

9. Popri už uvedenom zdôraznil, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte má zásadne nesporový charakter a nenahrádza ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva k nehnuteľnostiam. 10. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2020/012463/SUC, č. k. Xo 1/2020 zo 06.02.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu.

Vzhľadom na uvedené konštatoval, že konanie o oprave chyby z roku 2015, resp. rozhodnutia v ňom prijaté tvoria prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre časť konania o oprave chyby týkajúcu sa skúmania správnosti zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva.

Vzhľadom na uvedené nemožno v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte skúmať a posudzovať správnosť údajov katastra na základe listín, ktoré neboli podkladom pre zápis platných údajov o nehnuteľnostiach a právach k nim a nie sú súčasťou katastrálneho operátu.

13. Skonštatoval, že správny orgán nie je oprávnený v tomto konaní skúmať rozsudok o povolení obnovy konania z hľadiska jeho spôsobilosti na zápis do katastra nehnuteľností ani zaoberať sa argumentáciou oboch účastníkov konania, týkajúcou sa právnych účinkov tejto listiny na aktuálny zápis v katastri nehnuteľností s tým, že zápis rozsudku o povolení obnovy konania sa rieši pod konaním č. P 929/2019. 14. Po posúdení spisového materiálu zároveň skonštatoval, že prvostupňový správny orgán zistil v konaní správne a úplne skutkový stav, ktorý v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia podrobne opísal a právne posúdenie veci náležite vysvetlil. Aj keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v niektorých čiastkových otázkach mal odvolací orgán iný názor ako prvostupňový správny orgán, v merite veci sa stotožnil s jeho právnym záverom o nesplnení zákonných podmienok pre opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 pís. a) a d) katastrálneho zákona. Žalovaný vyzdvihol skutočnosť, že konanie o oprave chyby je zásadne nesporové konanie, v ktorom okresný úrad, katastrálny odbor nie je oprávnený skúmať a posudzovať hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania, pretože by tým zasiahol do výlučnej právomoci civilného súdu. V tomto konaní správny orgán skúma platné, aktuálne údaje katastra nehnuteľností z hľadiska ich súladu s príslušnými relevantnými listinami, na podklade ktorých boli tieto údaje do katastra nehnuteľností zapísané. Uzavrel, že v posudzovanej veci bol jednoznačne preukázaný súlad platných údajov katastra nehnuteľností s príslušnými listinami uloženými v zbierke listín.

15. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) a navrhol jeho zrušenie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie

nedôvodnú. 17. V prvom rade sa zaoberal námietkou žalobcu o tom, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu aj napriek tomu, že mal v niektorých čiastkových otázkach iný názor, a tým pádom mal vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie vo veci a umožniť žalobcovi vyjadriť sa k zmenenému skutkovému stavu, a nie ho

18. Správny súd v tejto súvislosti podotkol, že pokiaľ ide o právne posúdenie veci, žalovaný explicitne uviedol, že odlišné hodnotenie právneho významu niektorých jednotlivých skutočností nemalo vplyv na vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia, a preto nebol dôvod, aby rozhodnutie zrušil. Správny súd mal za to, že v prejednávanej veci bolo podstatným, že žalovaný sa stotožnil s kľúčovým právnym záverom vo veci a to, že neboli naplnené zákonné podmienky pre opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) a d) katastrálneho zákona, a z tohto dôvodu neexistoval dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Podľa názoru správneho súdu žalovaný postupoval v intenciách svojich právomocí podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní.

Predpokladom vykonania opravy chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona je zistenie, či už na základe návrhu alebo z úradného postupu, že údaje katastra sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinnou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

20. Stotožnil sa so žalovaným v závere o tom, že rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2008, sp. zn. 1 Sžo 80/2007 konštatoval, že účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu.

21. V súvislosti s uvedeným správny súd poukázal na to, že prípadnú zmenu alebo zrušenie zápisu vlastníckeho práva tak, ako to prezentuje žalobca a chce dosiahnuť prostredníctvom inštitútu opravy chyby v katastrálnom konaní, je možné dosiahnuť len vo vkladovom konaní. Keďže v danom prípade sa vedie sporové konanie o určenie vlastníckeho práva na Mestskom súde v Košiciach, právomocou vyslovovať určenie, či tu právo je alebo nie je, disponuje súd v civilnom sporovom konaní, a to na základe určovacej žaloby.

23. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutí konajúcich orgánov uviedol, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade s katastrálnym zákonom a Správnym poriadkom a sú dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné. Správny súd podotkol, že správne konanie sa riadi zásadou dvojinštančnosti, ktorá zabezpečuje, aby vec, ktorá je predmetom administratívneho konania na prvom stupni, bola v rámci konania preskúmaná odvolacím orgánom tak pokiaľ ide o skutkové zistenia, ako aj právnu kvalifikáciu zisteného skutkového stavu a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa.

rozhodnutia správny súd nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že sa vôbec nezaoberal jeho odvolaním. Naopak, žalovaný sa riadne vysporiadal s podstatnými dôvodmi odvolania žalobcu. Správny súd mal z procesného postupu žalovaného i napadnutého rozhodnutia preukázané, že správne aplikoval ustanovenia Správneho poriadku pri preskúmaní odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil s poukazom na § 46 Správneho poriadku.

25. Správny súd záverom odôvodnenia zhrnul, že v danej veci spornosť údajov katastra v kontexte určenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam už nie je možné odstrániť v konaní o oprave chyby katastrálneho operátu, keďže vo svojej podstate sa preklopilo do roviny sporu o určenie vlastníckeho práva, o ktorom žalovaný v žiadnom prípade rozhodovať ani

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov

27. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti objasnil svoju predstavu o obsahu práva na spravodlivý súdny proces a o atribútoch odôvodnenia súdneho rozhodnutia a pokračoval rozsiahlou citáciou pre vec súvisiacich ustanovení právnych predpisov. Následne predostrel tieto kasačné námietky: - žalovaný a správny súd nezistili presný a úplný skutočný stav veci a vec nesprávne právne posúdili, zvlášť ak neprihliadli na to, že oprava chyby v katastrálnom operáte má iba čisto evidenčný charakter a správny orgán nie je oprávnený ani skúmať spôsobilosť listín na zápis v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.02.2009, sp. zn. 6Sžo/126/2008); - napadnutý rozsudok považuje za nepresvedčivý, riadne neodôvodnený a arbitrárny.

dohovoru; - uznanie prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) medzi žalobcom a mestom Košice Európskym súdom pre ľudské práva je záväzné pri rozhodovaní nielen pre Ústavný súd Slovenskej republiky, ale aj pre správny súd a správne orgány, keďže ním bolo uznané právoplatné skončenie konania medzi ďalším účastníkom konania a žalobcom na základe žaloby zo dňa 22.04.2008 v konaní vedenom pod sp. zn. 24C/41/2008; - vytýka správnemu súdu, že nenáležite poukázal na prebiehajúce civilné sporové konanie namiesto toho, aby zohľadnil, že rozsudok o určení vlastníckeho práva stratil právoplatnosť a vykonateľnosť, a že bol listinou, ktorá (pre vytýkané nezrovnalosti v údajoch) nevychádzala z údajov katastra. Za súčasnej vedomosti o rozsudku ESĽP, ktorým tento uznal nesprávnosť skoršieho zápisu vlastníckeho práva v prospech mesta Košice, nemôže rozsudok o určení vlastníckeho práva zostať titulom pre zotrvanie zápisu vlastníckeho práva k pozemkom v prospech mesta Košice. Sťažovateľ má za to, že má dôjsť k obnove stavu v katastrálnom operáte z obdobia pred zápisom vlastníckeho práva v prospech mesta Košice;

mesta Košice; - vo vzťahu k časti návrhu, ktorou sa dožadoval opravy údajov v zmysle § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona (nezrovnalosti v údajoch rozsudku o určení vlastníckeho práva), má za to, že ak konanie o oprave chyby z roku 2015 predstavovalo podľa žalovaného a správneho súdu prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre prejednanie jeho (aktuálneho) návrhu z roku 2019 a v tejto časti žalovaný konanie nezastavil, ale odvolanie en bloc zamietol, musel mať za to, že skutkový stav od roku 2015 sa podstatne zmenil, a preto sa mal riadne zaoberať odvolaním žalobcu.

vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam prostredníctvom opravy chyby, mali tak urobiť záznamom z vlastného podnetu; - nesúhlasí s tým, že nie sú dané podmienky na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d) katastrálneho zákona.

Informácie uvedené vo výroku rozsudku (číslo LV) vníma ako údaje záväzné pre okresný úrad pri vykonaní zápisu. Rozsudok o určení vlastníckeho práva nebol listinou spôsobilou na zápis tohto práva, keďže sa netýkal platných aktuálnych údajov zapísaných v katastri a týkal sa iného listu vlastníctva. Preto nemal byť vykonaný zápis vlastníckeho práva k pozemkom žalobcu v prospech mesta Košice, a vôbec nie zápis práva k pozemku parc. č. 3499/9, ku ktorému Okresný súd Košice II neurčil vlastnícke právo mestu Košice; - správny súd nereagoval na námietku žalobcu, že prvostupňovému správnemu orgánu ani žalovanému nič nebránilo, aby konanie o návrhu žalobcu o oprave chyby prerušil do času opätovného rozhodnutia vo veci vedenej Mestským súdom Košice pod sp. zn. K2-18C/154/

správnym. Opravu chyby v katastrálnom operáte si však nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom. 29. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR je podľa žalovaného nepochybne zrejmé, že inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte neslúži na účely prenosu a zápisu nového, doteraz nezaznamenaného údaja, ale na opravu údaju síce už zaevidovaného, avšak pri jeho evidencii došlo k chybnému, nesprávnemu prenosu zo zmluvy alebo listiny, z ktorej bol tento údaj

Košice. V ostatnom sa pridržiava svojej predošlej argumentácie. C/ 31. Ďalší účastník konania sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti pridržiava obsahu svojich predošlých vyjadrení, cituje odôvodnenie rozsudku kasačného súdu vo veci sp. zn. 4Sžrk/ 4/2021 z 26.08.2022 a odkazuje na už v predošlom konaní konzistentne prezentovanú argumentáciu o tom, že rozhodnutie o povolení obnovy konania je rozhodnutie procesného charakteru, ktoré nezakladá žiadne hmotnoprávne následky, teda ani vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva, a nie je tak spôsobilé byť podkladom na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností.

32. Spresňuje, že žalobcom predložený rozsudok ESĽP vyslovuje porušenie práv žalobcu, avšak iba v procesnoprávnej rovine, pričom hmotnoprávnej roviny prípadu sa nedotkol (Ústavný súd SR, II. ÚS 421/2012-53 zo dňa 13. decembra 2016), a teda tiež nemôže byť listinou spôsobilou na zápis vlastníckeho práva záznamom. Poukazuje zároveň na to, že v obnovenom konaní rozhodol prvostupňový súd tak, že návrh na zmenu pôvodného rozsudku zamietol. Nie je preto ani na mieste aplikácia žalobcom navrhovaného ustanovenia § 36a ods. 2 písm. a) a b) a ods. 5 katastrálneho zákona, keďže toto ustanovenie počíta so zrušením podkladového rozhodnutia, k čomu v tomto prípade nikdy nedošlo (práve naopak, podkladové rozhodnutie bolo potvrdené).

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

35. V rámci teoretických východísk posudzovanej veci kasačný súd v prvom odkazuje na rozsudok senátu 1S kasačného súdu vo veci sp. zn. 4Sžrk/4/2021 z 26.08.2022 a cituje z neho relevantné časti konštatované v súvislosti s charakterom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, tvoriace podstatný základ pre závery prijaté i v tu prejednávanej veci,

Z uvedeného je zrejmé, že oprava chyby bude slúžiť najmä na odstraňovanie nesprávnych zápisov uskutočnených na podklade vykonania záznamu. Vylúčená nie je ale ani oprava nesprávneho zápisu vykonaného na podklade inak zákonného rozhodnutia o povolení vkladu.

Logicky musí ísť o aktuálny vlastnícky alebo vecnoprávny zápis a nie o zápis jemu predchádzajúci, pretože tento už nemá povahu „opraviteľného“ údaja katastra nehnuteľností. 26. Vykonaná zmena vlastníctva alebo vecného práva však nemá povahu jeho nadobúdacieho titulu, t.j. skutočnosti, na základe ktorej vlastníctvo alebo vecné právo vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo, pretože takýmto titulom bude vždy pôvodná skutočnosť, ktorá vyplývala z verejnej alebo inej listiny, prípadne zo zákona, na podklade ktorej bol do katastra nehnuteľností vyznačený pôvodný chybný zápis. V tomto zmysle bolo potrebné chápať aj znenie § 59 ods. 4 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.9.2018, podľa ktorého „oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.“

28. Práve nesporová povaha je pre pochopenie inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte zásadnou. Má dopad nielen na právomoc orgánov katastra ale i na spôsob dokazovania. I keď orgány katastra majú tendenciu chronologicky skúmať správnosť zápisov v katastri nehnuteľností od najstarších po najnovšie a takto identifikovať prípadne vzniknuté nesprávnosti, v zásade platí, že skúmanie platnosti, resp. zákonnosti prevodu a prechodu vlastníctva, resp. vzniku vecných práv od najstarších po najnovšie je typické pre civilné sporové konanie, keďže sa odvíja od zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), resp. z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur).

30. Zistenie, že posledný aktuálny zápis je v súlade s listinou, na podklade ktorej bol vykonaný, v zásade vylučuje vykonanie opravy chyby. Inak povedané prípadný chybný údaj v katastrálnom operáte nemožno opraviť, ak bol následne dotknutý ďalšou právnou zmenou. Ktorý zápis do katastra nehnuteľností bude mať povahu práve takejto ďalšej právnej zmeny však bude závisieť od okolností každého konkrétneho prípadu.

Praha : C. H. Beck, 2019, s. 983, Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 817,824, 826, 827, 836, 837).“ 36. Kasačný súd sa stotožňuje s tvrdením sťažovateľa o tom, že oprava chyby v katastrálnom operáte má iba čisto evidenčný charakter a správny orgán ani nie je oprávnený skúmať spôsobilosť listín na zápis v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte.

pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra 2002). 37. K námietke, že ak mal žalovaný v čiastkových otázkach iný názor než prvostupňový správny orgán, mal vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci, kasačný súd poukazuje na zásadu jednotnosti konania, v zmysle ktorej je správne konanie jediným celkom od podania až po jeho právoplatné ukončenie. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní nemožno posudzovať individuálne, keďže sa jedná o rozhodnutie v tej istej veci, ale je potrebné ich vykladať v ich vzájomných súvislostiach a nie

ako nedôvodné a odvolací orgán k tomuto zamietnutiu pripojil svoje dôvody, ktoré korigovali a spresňovali argumentáciu predostretú prvostupňovým správnym orgánom. Takýto postup pritom je formálne v súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku, a preto ho nemožno vyhodnotiť ako porušujúci zásadu dvojinštančnosti konania.

nehnuteľností. Považuje sa za akýsi medzistupeň v ďalšom postupe súdu a zároveň titul pre uskutočnenie obnoveného konania, ktorého vedenie sa zapisuje do katastra nehnuteľností poznámkou. 40. Až v prípade, ak by rozsudkom vydaným v obnovenom konaní došlo k zmene doterajších vlastníckych pomerov, stratil by pôvodný rozsudok o určení vlastníckeho práva spôsobilosť byť titulom pre zápis vlastníckeho práva v prospech mesta Košice. V čase podania návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte (júl 2019) však obnovené konanie ešte neprebehlo, a je preto potrebné konštatovať, že katastrálny úrad nebol na podklade sťažovateľovho návrhu oprávnený realizovať akékoľvek zmeny v subjekte vlastníka sporných nehnuteľností, a už vôbec nie v konaní o oprave chýb. Konal preto správne, ak takýto návrh ako nedôvodný

42. Skutočnosť, že Najvyšší súd SR vyhovel mimoriadnemu opravnému prostriedku (mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora) podanému proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu o priznaní vlastníctva pozemkov žalobcovi, nie je postupom contra legem, pretože zákon takýto mimoriadny opravný prostriedok pri splnení stanovených podmienok pripúšťa.

43. Kasačný súd konštatuje, že katastrálny úrad nemohol návrh žalobcu vyhodnotiť ako podnet na vykonanie záznamu, keďže preukázateľne ešte nedošlo k zmene právnych vzťahov zodpovedajúcich údajom katastra. Rovnako postráda relevanciu prerušovanie konania o oprave chyby do doby rozhodnutia súdu v obnovenom konaní, keďže závery rozhodnutia súdu, ktoré vyplynú z tohto konania, budú predmetom zápisu v rámci samostatného záznamového konania (ak by došlo k zmene pôvodného rozsudku), teda nie formou opravy chyby údajov katastra.

Naopak, správny súd v bodoch 103-108 dostatočne zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom objasnil, z akých dôvodov argumentácia žalobcu v tomto ohľade nemôže obstáť, keď objasnil predpoklady vykonania opravy chyby v operáte, účinky rozhodnutia vo veci opravy chyby, prípustné spôsoby dosiahnutia zmeny alebo zrušenia vlastníckeho práva a právomoc katastrálneho úradu rozhodovať o spornom vlastníckom práve.

Vzhľadom na to, že žiaden sťažnostný bod nebol dôvodný, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.

V Bratislave dňa 25. júna 2025