2Svk/26/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1017200409.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/55/2017
- IČS
- 1017200409
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom: Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47232480, proti žalovanej: Rada pre mediálne služby (pôvodne: Rada pre vysielanie a retransmisiu), so sídlom: Palisády 36, 811 06 Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/55/2017-85, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaná vydala rozhodnutie č. RL/38/2016 z 22. novembra 2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“). Rozhodla v ňom, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v tom čase v účinnom znení (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“). Porušenia povinnosti sa mal žalobca dopustiť tým, že na televíznej programovej službe Jednotka odvysielal dňa 24. apríla 2016 v čase od cca 19:00 hod. program správy RTVS a v rámci neho príspevok s názvom Za kauzu predraženého piešťanského CT niekto musí niesť zodpovednosť, v ktorom nesprostredkoval stanovisko GP (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) ku konkrétnym skutočnostiam týkajúcim sa zrušenia obvinení voči deviatim osobám v kauze piešťanského CT, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov. Za porušenie predmetnej povinnosti uložila žalovaná žalobcovi sankciu podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii, a to upozornenie na porušenie zákona.
II. Konanie pred správnym súdom
2. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Navrhol v nej, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej. Podľa jeho názoru rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, nemám v ňom oporu; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovanou, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 3. Správny súd rozsudkom č. k. 6S/55/2017-85 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) zrušil rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. f), g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Skonštatoval, že skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ svojho rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise. Zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovanou, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd uviedol, že stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorého nesprostredkovanie sa v skutku vytýka, nie je súčasťou administratívneho spisu. Z tohto dôvodu rozhodnutie žalovanej nemá v administratívnom spise oporu. Pred vydaním rozhodnutia žalovaná písomne nevyzvala žalobcu postupom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a prípadnej možnosti navrhnúť doplnenie dokazovania. Uvedené vyhodnotil správny súd ako pochybenie, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovanej.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
4. Žalovaná podala voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Uviedla, že stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zverejnené na jej webovom sídle nemožno považovať za podklad pre rozhodnutie v zmysle § 32 správneho poriadku. Nebolo potrebné ho mať ako súčasť spisu. Procesný postup žalovanej nevykazoval žiadne vady. 5. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
7. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 8.
So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalovaná je podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení od poplatku za podanie kasačnej sťažnosti oslobodená. 9.
Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 10. Podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Z vymedzenia skutku, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, vyplýva, že k porušeniu vyššie uvedeného ustanovenia malo prísť nesprostredkovaním stanoviska GP. 11.
So zreteľom na uvedené je zrejmé, že podkladom pre rozhodnutie muselo byť aj stanovisko GP. Pokiaľ by toto stanovisko podkladom pre rozhodnutie v podobe listinného dôkazu nebolo a žalovaná by sa s ním nemala možnosť oboznámiť, žalovaná by nemohla prísť k záveru o porušení povinnosti uvedenej v paragrafe 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii jeho nesprostredkovaním.
12. Správny súd preto správne vyhodnotil, že stanovisko GP je podkladom pre rozhodnutie žalovanej. Nie je pravdou, že podkladom pre rozhodnutie je len zvukový záznam, tak ako to tvrdí žalovaná. Pokiaľ žalovaná dáva za vinu nesprostredkovanie stanoviska GP priamo v skutkovej vete, podkladom pre rozhodnutie musí byť nutne aj toto stanovisko v podobe listinného dôkazu. Za predpokladu, že sa toto stanovisko v administratívnom spise nenachádza, závery vyplývajúce z rozhodnutia žalovanej nemajú v administratívnom spise oporu, tak ako to správne vyhodnotil správny súd. 13.
Podľa § 32 odseku 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pokiaľ sa teda dáva žalobcovi za vinu nesprostredkovanie stanoviska GP, nie je možné o uvedenom rozhodnúť bez toho, aby sa toto stanovisko v podobe listinného dôkazu, teda podkladu rozhodnutia, nachádzalo v administratívnom spise.
14. Za predpokladu, že sa predmetné stanovisko v administratívnom spise nenachádza, môžu vznikať legitímne otázky týkajúce sa riadneho vyhodnotenia skutkového stavu. Je na posúdení, akým spôsobom sa pred rozhodnutím vo veci žalovaná oboznámila so stanoviskom GP, ktoré sa v administratívnom spise vôbec nenachádza. Je pritom zrejmé, že žalovaná nemohla riadnym spôsobom rozhodnúť o porušení povinnosti žalobcu zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu, pokiaľ by sa s týmto stanoviskom neoboznámila.
15. Kasačný súd na základe uvedeného v zhode so správnym súdom konštatuje, že pokiaľ sa stanovisko GP v administratívnom spise nenachádza, skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia, nemá v administratívnom spise oporu.
V administratívnom spise chýba základný listinný dôkaz. Správny súd preto uvedené správne vyhodnotil. 16. Správny súd rovnako správne konštatoval, že žalovaná nedala žalobcovi podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie podkladu rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti správne podotkol, že predmetná procesná vada je závažnejšia z dôvodu jednostupňovosti správneho konania. Žalobca sa teda nemal možnosť brániť v konaní o riadnych opravných prostriedkoch vo fáze pred vydaním rozhodnutia.
Musel uplatniť svoju obranu voči právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu, ktoré je konečné a spôsobuje právne účinky.
17. Na potrebu dôslednej akceptácie § 33 ods. 2 správneho poriadku upriamuje pozornosť aj odborná literatúra. Peter Potasch a Janka Hašanová uvádzajú, že je vo veľkom v rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá - nie vlastnou vinou - len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgán daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie (Hašanová, J., Potasch, P. Zákon o správnom konaní (správny poriadok). Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2015, komentár k § 33 ods. 2). 18. Po zhrnutí všetkých uvedených skutočností je zrejmé, že správny súd správne právne vec posúdil. Kasačný súd preto vyhodnotil kasačné námietky ako nedôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
19. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. 20. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanej, pretože žalobca bol v kasačnom konaní úspešný. 21. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu bude tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Bratislave. 22. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. apríla 2024