2Svk/26/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

XX. D. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 26. R. T., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 27. J. T., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom J. XX/ XX, XXX XX W. F. U., 28. E. W., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom B. I. E. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 29. U. W., nar. XX. J. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 30. D. Q., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 31. D. T., nar. X. I. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX . W. F. U., 32. O. T., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 33. H. O., nar. XX. D. XXXX, J. XXX/XX, XXX XX

. W. F. U., 40. O.. O. C., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX . W. F. U., 41. E. A., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX. W. F. U., 42. W. M., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX,XXX XX W. F. U., 43. M. G., nar. X. Z. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX. W. F. U., 44. U. G., nar.XX. Z. XXXX, trvale bytom J. XX/ XX, XXX XX W. F. U., 45. I. E., nar. X. C. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 46. U. I., nar.XX. Z. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX. W. F. U., 47. D. P., nar.

W. F. U., 51. D. F., nar. X. J. XXXX, trvale bytom H. P. XXXX/XX, XXX XX T. R., 52. L. F., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom H. P. XXXX/XX, XXX XX T. R., 53. S. H., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX. W. F. U., 54. E. H., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/ X, XXX XX W. F. U., 55. I. Z., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX.

. W. F. U., 61. I. S., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX . W. F. U., 62. U. P., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 63. D. T., nar. X. E. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 64. Q. T., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/ X, XXX XX . W. F. U., 65. D. P., nar. X. M. XXXX, J. XX/X, XXX XX W. F. U., 66. L. P., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 67. H. E., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 68. T. E., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/ X, XXX XX W. F. U., 69. P. P., nar. X. M. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U.,

konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: 24S/224/2019-302, takto

1. Podaním č. 2307/2015, O: 14327/2015 z 9. apríla 2015 Mesto Žiar nad Hronom ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „prvostupňový orgán“) žalobcom v rade 1) a 2) (ďalej len „žalobcovia“) oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby „Odpojenie od teplovodného stupačkového rozvodu a realizácia samostatného kúrenia“ - byt č. XX, vchod č. XX, bytový dom súp. č. XXX, ul. J. na pozemku par. č. CKN XXX/X v katastrálnom území W. F. U., ktorú zrealizovali bez príslušného povolenia“ (ďalej len „stavba“), postavenej bez stavebného povolenia. Prvostupňový orgán žalobcov súčasne vyzval na predloženie konkrétne špecifikovaných dokladov s upozornením na možný postup podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona v účinnom znení (ďalej len „stavebný zákon“). O dodatočné povolenie stavby požiadali aj žalobcovia žiadosťou z 15. júna 2015.

3. Prvostupňový orgán rozhodol opätovne rozhodnutím č. 197/2019 (250/2018) O:5196/2019 z 25. februára 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona nariadil žalobcom odstránenie stavby, v bodoch 1-16 určil žalobcom podmienky pre odstránenie stavby a vlastníkom bytov a nebytových priestorov domu, v ktorom sa stavba nachádza, uložil strpieť odstraňovanie stavby za uvedených podmienok.

Vzhľadom k tomu, že stavbou došlo k zmene vzhľadu bytového domu, v ktorom sa stavba nachádza ako aj na základe skutočnosti, že prvostupňový orgán žalobcov vyzval na predloženie súhlasu podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v účinnom znení (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), mali žalobcovia predložiť súhlas spoločenstva. Vyžadovaný súhlas žalobcovia neposkytli, nakoľko vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetný súhlas neposkytli.

6. O odvolaní žalobcov rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2019/023225-2 PN z 29. júla 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcov ako neopodstatnené zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.

8. Neposkytnutie súhlasu mal žalovaný preukázané aj zo zápisnice predloženej prvostupňovému orgánu zo zhromaždenia spoločenstva, ktoré sa konalo 20. novembra 2017. Z jej bodu č. 3 „Doplnenie a odsúhlasenie programu“ vyplynulo, že žalobca v rade 1) požiadal doplniť program zhromaždenia o hlasovanie o súhlase vyviesť komín cez obvodový plášť domu a umiestniť ho na fasáde domu s výsledkom hlasovania: za: 1, proti: 11, zdržalo sa: 3.

Je to spôsobené tým, že mimo negatívnych dosahov na systéme CZT ako celku tu ide v rámci objektu o umožnenie sa odpájaným trvale bytom byť vykurovaný súčasne aj zo systému CZT bez náležitej odplaty, teda v prípade legalizácie stavby ide o legalizáciu okrádania užívateľov okolitých bytov a tým zneužívanie ostatných vlastníkov.“ Vzhľadom k tomu, že žalobcovia vyššie uvedené požadované doklady nepredložili, prvostupňový orgán rozhodol vecne správne, keď nariadil odstránenie stavby.

10. Rozhodnutie žalovaného napadli žalobcovia správnou žalobou, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Tvrdili, že obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Taktiež mali za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)). Žiadali, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

nedôvodnú. Poukázal na to, že námietka bola koncipovaná príliš všeobecne a že ani žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy v administratívnom konaní nespochybňovali skutočnosť, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby časť dokladov predložili.

Nepreukázali, že ich stavba, postavená bez stavebného povolenia, nie je v rozpore s verejnými záujmami, pretože stavebnému úradu nepredložili žiadané doklady napriek tomu, že o následkoch ich nepredloženia boli poučení. 13. Námietku nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa žalovaný mal dopustiť v dôsledku odôvodnenia rozporu stavby s verejným záujmom na základe vyjadrenia spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom s.r.o., ktorá nebola oprávnená poskytnúť kvalifikované vyjadrenie, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Primárne uviedol, že žalobcovia sa mýlia, keď tvrdia, že žalovaný rozhodnutie odôvodňoval rozporom stavby s verejnými záujmami.

Správny súd sa na základe fotodokumentácie obsiahnutej v spise stotožnil s názorom žalovaného a prvostupňového orgánu, že vyvedenie koaxiálneho komína z vlastného zdroja vykurovania bytu žalobcov cez zateplený obvodový plášť spoločného bytového domu a jeho uchytenie na fasáde domu jednoznačne mení vzhľad domu, a preto prvostupňový orgán v konaní o dodatočnom povolení stavby dôvodne vyžadoval od žalobcov predloženie súhlasu spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov s uvedenou zmenou.

a právnym dôvodom rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, a preto na jej základe nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 16. Žalobné body nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov a tým podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Mal za to, že rozhodnutia obsahujú všetky formálne ako aj obsahové náležitosti ustanovené právnymi predpismi (stavebným zákonom a správnym poriadkom).

18. Námietka žalobcov týkajúca sa nevykonania miestneho zisťovania, a teda obhliadky stavby podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona, bola vyhodnotená ako nedôvodná. Žalobcovia neposkytli správnemu súdu žiadnu skutkovú, ani právnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že upustenie od miestneho zisťovania je podstatným porušením ustanovení pred orgánom verejnej správy, teda, že ide o porušenie procesných postupov určitej závažnosti, ktoré zároveň mohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

III. Kasačná sťažnosť žalobcov, stanoviská účastníkov

19. Rozsudok správneho súdu napadli žalobcovia kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP). 20. V nadväznosti na kasačný dôvod nesprávneho právneho posúdenia žalobcovia zopakovali svoje tvrdenia, že podmienky na vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby sú splnené, pretože dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, čo preukazujú listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise 250/2018 O:27318/2018 (projektová dokumentácia, posúdenie vplyvov na obvodový plášť, projekt stavby, potvrdenie o montáži komína, súhlasné stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom). 21. Žalobcovia majú za to, že súhlas spoločenstva s odpojením od centrálneho tepelného zdroja nie je potrebný, pričom poukázali na usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. 07187/2014/B622-SV/ 04874 z 3. februára 2014, podľa ktorého: ak o odpojenie sa od centrálneho tepelného zdroja vykurovania domu žiada individuálne len jeden vlastník bytu, nakoľko si chce zriadiť vlastné vykurovanie, z hľadiska úpravy zákona o vlastníctve bytov nie je dôvod, aby vlastníci ostatných bytov a nebytových priestorov v dome rozhodovali o jeho odpojení sa od centrálneho tepelného zdroja vykurovania. 22. Okrem uvedeného žalobcovia zdôraznili, že sa snažili o získanie, ale na zhromaždení konanom 20. novembra 2017 sa zaradenie rozhodovania o takomto súhlase do programu zhromaždenia nedostalo, keď z 15-tich prítomných až 11-ti hlasovali proti. Žalobcovia majú za to, že keby ostatní vlastníci skutočne nesúhlasili s vyvedením komína po fasáde, hlasovali by za zaradenie tohto bodu do programu a následne by hlasovali proti vyvedeniu komínu. Dodali, že samostatné vykurovanie má aj ďalší byt v bytovom dome a že zmena plynoinštalácie nijako neovplyvňuje kvalitu užívania bytového domu a jeho spoločných priestorov.

. . . . . . . . . . . . Pri stavbách postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť. Vyhodnocuje pritom jej vplyv na životné prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s funkčným využitím územia, so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Pokiaľ zistí súlad s verejnými záujmami, stavbu môže dodatočne povoliť, pričom vo výroku o dodatočnom povolení zároveň vysloví súhlas s užívaním stavby na daný účel.

25. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP žalobcovia odôvodnili absenciou riadneho odôvodnenia, keďže v napadnutom rozsudku absentuje dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu, a to vzhľadom na to, že zo skutkového stavu ustáleného správnym súdom žiadnym spôsobom nevyplýva, že by realizovaná stavba bola v rozpore s verejným záujmom a teda, že je potrebné, aby bola predmetná stavba odstránená. K problematike náležitostí odôvodnenia súdnych rozhodnutí a jeho dôležitosti pre zachovanie práva na spravodlivý súdny proces poukázali najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/17/2017 z 19. júna 2019 a

27. Argumentáciu zakončili žalobcovia tým, že majú za to, že príslušné orgány nepostupovali pri prejednávaní predmetnej veci profesionálne, nezaujato, nadradili záujmy spoločenstva (konkrétne jeho predsedu p. Juraja Blidára) a ostatných účastníkov konania nad práva a právom chránené záujmy žalobcov (bez toho, že by bolo preukázané, že realizovaná stavba je v rozpore s verejným záujmom). Celé stavebné konanie bolo vedené voči žalobcom formalisticky a

Rozsudok

správneho súdu žalobcovia navrhli zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 29. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník konania v rade 1) tak, že s právnym posúdením správneho súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje a kasačnú sťažnosť navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú. Ďalší účastník konania nesúhlasí s názorom žalobcov, že súhlas spoločenstva nie je potrebný. Usmernenie ministerstva, na ktoré žalobcovia poukázali nemožno vzťahovať na daný prípad, nakoľko v usmernení sa hovorí o odpojení od centrálneho zdroja vykurovania, ale v prejednávanom prípade ide o vyvedenie koaxiálneho komína po spoločných častiach bytového domu - fasáde. Dodatočné stavebné povolenie nie je možné vydať, nakoľko prvostupňový orgán v zmysle § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov správne vyžadoval predloženie súhlasu spoločenstva, ktoré keďže predložené nebolo, stavba nespĺňa podmienky na jej dodatočné povolenie. Ďalší účastník konania poukázal tiež na to, že žalobcovia na výzvu prvostupňového orgánu nepredložili doklady preukazujúce súlad s

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

31. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

33. Kasačný súd po posúdení veci prišiel k?záverom, ktoré odôvodňuje v?nasledovnom texte. 34. Kasačný súd považuje za nesporné, že žalobcovia nepredložili súhlas spoločenstva, na ktorého doloženie ich prvostupňový orgán podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona vyzval. Z administratívneho a súdneho spisu zároveň vyplýva, že spoločenstvo takýto súhlas udeliť nechce.

35. Primárnou právnou otázkou, od ktorej posúdenia závisí samotné rozhodnutie vo veci samej potom je, či prvostupňový orgán mohol na základe nepredloženia súhlasu spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov nariadiť odstránenie stavby.

37. Preto, aby bolo možné konštatovať, že následkom nepredloženia súhlasu spoločenstva bol vznik povinnosti prvostupňového orgánu rozhodnúť o odstránení stavby, je teda nutné posúdiť, či súhlas spoločenstva na výkon „úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu“ (§ 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov) je možné považovať za „doklad o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi“ (§ 88a ods. 1 stavebného zákona). Len nepredloženie takýchto dokladov totiž spôsobuje nutnosť aplikácie ustanovenia § 88a ods. 2 stavebného zákona, a teda vznik povinnosti stavebného úradu nariadiť odstránenie stavby.

Žilina: Eurokódex, 2020. s. 28.), nemožno rozsah dokladov takto zúžiť pre všetky konania o dodatočnom povolení stavby. Naopak, verejný záujem je nutné vykladať s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu samostatne. 39.

. (KOVAČÍK, P., PETKOVÁ, O., STYKOVÁ, D.: Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) - komentár [Systém ASPI]. Iura Edition [cit. 2025-3-19]. ASPI_ID KO50_1976SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN: 1339-133X.)

Práve s prihliadnutím na: druh stavby, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, je zásadné konštatovať, že v prejednávanom prípade, v ktorom došlo k odpojeniu od centrálneho vykurovacieho systému a umiestneniu komína na obvodový plášť bytového domu, je aj zákon o vlastníctve bytov nutné považovať za osobitný predpis chrániaci verejné záujmy, na ktorý sa má v konaní o dodatočnom povolení stavby prihliadať. Predmetný zákon v citovanom ustanovení (§ 11 ods. 4) totiž chráni vlastnícke právo ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Prvostupňový orgán preto postupoval správne a v súlade so zákonom, keď vyžadoval od žalobcov doklady preukazujúce, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným zákonom o vlastníctve bytov, a to konkrétne predložením súhlasu spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov.

Osobitne potrebu súhlasu o odpojení sa od spoločných rozvodov vykurovania, ku ktorému došlo aj v prejednávanom prípade, upravuje ustanovenie § 14b ods. 1 písm. m) zákona o vlastníctve bytov: súhlas s úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome, príslušenstva alebo priľahlého pozemku, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak.

45. Osobitne v bytovom dome každý vlastník musí zohľadňovať a rešpektovať vlastníctvo ostatných vlastníkov a správať sa tak, aby ich pri výkone vlastníckych práv nepoškodzoval, neohrozoval a nerušil. Individuálne vlastníctvo je v tomto prípade konfrontované s pluralitou subjektívnych práv ostatných vlastníkov. Z tohto dôvodu zákon tiež upravuje podmienku, kedy je vlastník bytu alebo nebytového priestoru povinný vyžiadať si súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na výkon úpravy bytu, ktorou by menil vzhľad domu.

In: VALACHOVIČ, Marek, GRAUSOVÁ, Kristína, CIRÁK, Ján. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 1043, marg. č. 9.). Navyše, pokiaľ je predmetný súhlas nevyhnutný aj pre riadne stavebné povolenie, nemožno z tejto požiadavky pre prípad dodatočného povolenia stavby upustiť. V opačnom prípade by takýto výklad mohol viesť k situáciám, kedy by vlastníci bytov a nebytových priestorov prestali žiadať o súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože by vedeli, že pre vydanie dodatočného povolenia stavby ho nepotrebujú.

Z uvedeného ďalej tiež vyplýva, že nepredložením súhlasu spoločenstva vznikla prvostupňovému orgánu povinnosť v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona, a to nariadiť odstránenie stavby. Prvostupňový orgán, žalovaný ako aj správny súd tak dospeli k správnym právnym záverom a kasačný súd sa s týmito v plnom rozsahu stotožňuje.

V prejednávanom prípade bol verejný záujem vzhliadnutý minimálne v ochrane vlastníckeho práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 49. K jednotlivým kasačným dôvodom uvedeným žalobcami v kasačnej sťažnosti je nutné konštatovať, že sú nedôvodné. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že súhlas spoločenstva nie je s ohľadom na usmernenie ministerstva nevyhnutný, žalobcom nemožno dať za pravdu.

50. Usmernenie ministerstva (z 3. februára 2014) je v danej veci irelevantné aj z toho dôvodu, že bolo vydané dávno pred tým, ako sa § 11 ods. 4 a § 14b ods. 1 písm. m) stavebného zákona stali súčasťou právneho poriadku (od 1. novembra 2018). V čase rozhodovania tak platili ustanovenia stavebného zákona a usmerneniu ministerstva preto nemožno prikladať vyššiu právnu relevanciu.

Pokiaľ žalobcovia brojili proti nedostatočnému odôvodneniu rozsudku správneho súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces, tento kasačný bod je nedôvodný. Z rozsudku správneho súdu je zrejmé, z akých skutkových zistení vychádzal a aplikáciou akých ustanovení dospel k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného. Správny súd sa najmä stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že nepredloženie súhlasu malo za následok vznik povinnosti prvostupňového orgánu nariadiť odstránenie stavby podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona. Správny súd sa zároveň pomerne rozsiahlo vyjadril ku všetkým relevantným námietkam žalobcov uvedených v správnej žalobe a odôvodnenie obsahuje priebeh administratívneho konania, zhrnutie napadnutého rozhodnutia, zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov v zmysle § 139 ods. 2 SSP. Kasačný súd nevzhliadol žalobcami namietanú nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu a vzhľadom na nedôvodnosť kasačnej sťažnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

54. Aj keď vymedzenie závažnej ujmy má abstraktnú povahu, už zo samého adjektíva „závažná“ vyplýva, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Závažnosť pritom treba na základe vyššie uvedeného posudzovať buď vo vzťahu k subjektívnym právam, alebo k vzniku protiprávneho stavu (FEČÍK, Marián, § 447 [Dôvod priznania odkladného účinku, jeho právne následky a konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti].

škode. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti preto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. marca 2025