← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·31. 3. 2025

2Svk/26/2023

ECLI:SK:NSSSR:2025:6019200578.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
BB-24S/224/2019
IČS
6019200578
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcov: 1. S. G., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 2. E.. R. G., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., obaja zast.: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, reg. č. SAK 6350, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, za účasti ďalších účastníkov: 1. Bytové spoločenstvo domu 498, so sídlom Sládkovičova 30, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 31923810 (ďalej len „Spoločenstvo"), zastúpené: Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice Slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47232811, 2. E.. J. R., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom U. XX/XX, XXX XX W. F. U., 3. E.. Q. R., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom U. XX/XX, XXX XX W. F. U., 4. E. P., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 5. L. P., nar.XX. D. XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX. W. F. U., 6. Q. Q., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX,XXX XX W. F. U., 7. D. U., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 8. S. U., nar. X. E. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 9. O.. C. H., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX. W. F. U., 10. D. E., nar. X. I. XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 11. E. E., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 12. R. C., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 13. D. F., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX., 14. Z. F., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX., 15. L. C., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom E.. B. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 16. U. R., nar. XX. J. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 17. T. P., nar. X. D. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX . W. F. U., 18. Q. P., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX. W. F. U., 19. H. Z., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 20. E. P., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 21. I. P., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 22. E.. I. P., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX . W. F. U., 23. E.. W. P., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 24. O.. G. G., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 25. H. G., nar.

XX. D. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 26. R. T., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 27. J. T., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom J. XX/ XX, XXX XX W. F. U., 28. E. W., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom B. I. E. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 29. U. W., nar. XX. J. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 30. D. Q., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 31. D. T., nar. X. I. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX . W. F. U., 32. O. T., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 33. H. O., nar. XX. D. XXXX, J. XXX/XX, XXX XX

W. F. U., 34. E.. A. O., nar. X. C. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 35. I. U., nar. X. D. XXXX, E.. S.. R. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 36. E. U., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom E.. S.. R. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 37. E.. W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 38. H. R., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom J. XXX/ XX, XXX XX W. F. U., 39. E.. E. C., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX

. W. F. U., 40. O.. O. C., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX . W. F. U., 41. E. A., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX. W. F. U., 42. W. M., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX,XXX XX W. F. U., 43. M. G., nar. X. Z. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX. W. F. U., 44. U. G., nar.XX. Z. XXXX, trvale bytom J. XX/ XX, XXX XX W. F. U., 45. I. E., nar. X. C. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 46. U. I., nar.XX. Z. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX. W. F. U., 47. D. P., nar.

XX. I. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 48. I. P., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 49. L. C., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX . W. F. U., 50. Q. W., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX .

W. F. U., 51. D. F., nar. X. J. XXXX, trvale bytom H. P. XXXX/XX, XXX XX T. R., 52. L. F., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom H. P. XXXX/XX, XXX XX T. R., 53. S. H., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX. W. F. U., 54. E. H., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/ X, XXX XX W. F. U., 55. I. Z., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX.

W. F. U., 56. C. F., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 57. Q. D., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 58. I. U., nar. X. E. XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX. W. F. U., 59. P. S., nar. X. E. XXXX, trvale bytom B. I. E. X/ X, XXX XX W. F. U., 60. T.. Q. B., nar. XX. J. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX

. W. F. U., 61. I. S., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX . W. F. U., 62. U. P., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 63. D. T., nar. X. E. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 64. Q. T., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/ X, XXX XX . W. F. U., 65. D. P., nar. X. M. XXXX, J. XX/X, XXX XX W. F. U., 66. L. P., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 67. H. E., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 68. T. E., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/ X, XXX XX W. F. U., 69. P. P., nar. X. M. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U.,

70. O.. D. A., nar. X. F. XXXX, trvale bytom A. R. č. XX, XXX XX, ďalší účastníci č. 4, 5, 7-12, 15, 16, 29-34, 37-40, 42-50, 53, 54, 57, 58, 60, 61, 63-70 zast. ďalším účastníkom č. 1, v

konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: 24S/224/2019-302, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Podaním č. 2307/2015, O: 14327/2015 z 9. apríla 2015 Mesto Žiar nad Hronom ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „prvostupňový orgán“) žalobcom v rade 1) a 2) (ďalej len „žalobcovia“) oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby „Odpojenie od teplovodného stupačkového rozvodu a realizácia samostatného kúrenia“ - byt č. XX, vchod č. XX, bytový dom súp. č. XXX, ul. J. na pozemku par. č. CKN XXX/X v katastrálnom území W. F. U., ktorú zrealizovali bez príslušného povolenia“ (ďalej len „stavba“), postavenej bez stavebného povolenia. Prvostupňový orgán žalobcov súčasne vyzval na predloženie konkrétne špecifikovaných dokladov s upozornením na možný postup podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona v účinnom znení (ďalej len „stavebný zákon“). O dodatočné povolenie stavby požiadali aj žalobcovia žiadosťou z 15. júna 2015.

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 2307/2015 z 30. novembra 2015 nariadil odstránenie predmetnej stavby. Na základe odvolania žalobcov žalovaný uvedené rozhodnutie zrušil rozhodnutím č.: OU-BB-OVBP2- 2016/015177-PN zo 17. mája 2016 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Prvostupňový orgán rozhodol opätovne rozhodnutím č. 197/2019 (250/2018) O:5196/2019 z 25. februára 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona nariadil žalobcom odstránenie stavby, v bodoch 1-16 určil žalobcom podmienky pre odstránenie stavby a vlastníkom bytov a nebytových priestorov domu, v ktorom sa stavba nachádza, uložil strpieť odstraňovanie stavby za uvedených podmienok.

4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán upriamil pozornosť na zákonnú požiadavku existencie stavebného povolenia, pre vydanie ktorého je nevyhnutné predloženie zákonom definovaných dokladov a na následky ich nepredloženia v určenej lehote v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona. Konštatoval, že § 88a ods. 2 stavebného zákona je kogentným ustanovením, ktoré prikazuje prvostupňovému orgánu rozhodnúť o odstránení stavby, ak neboli požadované doklady predložené v stanovenej lehote.

Vzhľadom k tomu, že stavbou došlo k zmene vzhľadu bytového domu, v ktorom sa stavba nachádza ako aj na základe skutočnosti, že prvostupňový orgán žalobcov vyzval na predloženie súhlasu podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v účinnom znení (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), mali žalobcovia predložiť súhlas spoločenstva. Vyžadovaný súhlas žalobcovia neposkytli, nakoľko vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetný súhlas neposkytli.

5. Neposkytnutie súhlasu mal prvostupňový orgán preukázané aj listinou doručenou prvostupňovému orgánu dňa 5. októbra 2017, označenou ako Odpoveď na žiadosť o vydanie stanoviska k zmene vzhľadu domu, v ktorej spoločenstvo uviedlo, že: zmena vzhľadu domu bola realizovaná v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z. a Spoločenstvo žiada žalobcu 1/ o uvedenie vzhľadu domu do pôvodného stavu, o opravu poškodeného obvodového múru a o odstránenie komína z fasády domu“.

6. O odvolaní žalobcov rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2019/023225-2 PN z 29. júla 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcov ako neopodstatnené zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán nariadil odstránenie stavby z dôvodu, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby ani v predĺženej lehote nepredložili súhlas spoločenstva v zmysle § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, pričom vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva.

8. Neposkytnutie súhlasu mal žalovaný preukázané aj zo zápisnice predloženej prvostupňovému orgánu zo zhromaždenia spoločenstva, ktoré sa konalo 20. novembra 2017. Z jej bodu č. 3 „Doplnenie a odsúhlasenie programu“ vyplynulo, že žalobca v rade 1) požiadal doplniť program zhromaždenia o hlasovanie o súhlase vyviesť komín cez obvodový plášť domu a umiestniť ho na fasáde domu s výsledkom hlasovania: za: 1, proti: 11, zdržalo sa: 3.

V konaní spoločenstvo poukázalo na to, že nesúhlasí s legalizovaním čiernej stavby. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia nepredložili ani potrebné doklady, že dodatočné povolanie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Poukázal na to, že v konaní o dodatočnom povolení stavby sa dňa 5. júna 2015 písomne vyjadrila spoločnosť Dalkia Žiar nad Hronom s.r.o. (súčasný dodávateľ tepla) a uviedla: „Konštatujeme, že uvedený zásah do sústav CZT v lokalite Žiar nad Hronom má z hľadiska škodlivosti a najmä účinkov v rámci objektu ešte väčší negatívny dosah ako odpájanie sa obytných budov ako celku.

Je to spôsobené tým, že mimo negatívnych dosahov na systéme CZT ako celku tu ide v rámci objektu o umožnenie sa odpájaným trvale bytom byť vykurovaný súčasne aj zo systému CZT bez náležitej odplaty, teda v prípade legalizácie stavby ide o legalizáciu okrádania užívateľov okolitých bytov a tým zneužívanie ostatných vlastníkov.“ Vzhľadom k tomu, že žalobcovia vyššie uvedené požadované doklady nepredložili, prvostupňový orgán rozhodol vecne správne, keď nariadil odstránenie stavby.

II. Konanie pred správnym súdom

10. Rozhodnutie žalovaného napadli žalobcovia správnou žalobou, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Tvrdili, že obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Taktiež mali za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)). Žiadali, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozhodol rozsudkom č. k.: 24S/ 224/2019-302 tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 12. Námietku nesprávneho právneho posúdenia, v zmysle ktorej žalobcovia predložili doklady preukazujúce súlad stavby s verejným záujmom, vyhodnotil správny súd ako

nedôvodnú. Poukázal na to, že námietka bola koncipovaná príliš všeobecne a že ani žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy v administratívnom konaní nespochybňovali skutočnosť, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby časť dokladov predložili.

Týmito dokladmi však nebolo dostatočne preukázané, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, a preto prvostupňový orgán žalobcov vyzval na predloženie ďalších dokladov, ktoré špecifikoval poukazom na § 8 ods. 1 písm. b), e) a g) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a poukazom na § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov s tým, že realizáciou stavby došlo k zmene vzhľadu spoločného bytového domu, pretože umiestnením koaxiálneho komína na jeho fasáde žalobcovia zasiahli do jeho zatepleného obvodového plášťa. Žalobcovia túto zákonnú možnosť, vyplývajúcu z § 88a ods. 1 prvej vety stavebného zákona, nevyužili.

Nepreukázali, že ich stavba, postavená bez stavebného povolenia, nie je v rozpore s verejnými záujmami, pretože stavebnému úradu nepredložili žiadané doklady napriek tomu, že o následkoch ich nepredloženia boli poučení. 13. Námietku nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa žalovaný mal dopustiť v dôsledku odôvodnenia rozporu stavby s verejným záujmom na základe vyjadrenia spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom s.r.o., ktorá nebola oprávnená poskytnúť kvalifikované vyjadrenie, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Primárne uviedol, že žalobcovia sa mýlia, keď tvrdia, že žalovaný rozhodnutie odôvodňoval rozporom stavby s verejnými záujmami.

Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne primárne preto, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby nepredložili stavebnému úradu doklady na preukázanie súladu ich stavby s verejnými záujmami, ako to prvostupňový orgán v konaní správne zistil a správne právne vyhodnotil, a nie preto, že by na základe vyjadrenia spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o. konštatoval rozpor stavby s verejnými záujmami. Žalovaný v rozhodnutí podľa správneho súdu najmä zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu ohľadom potreby predloženia súhlasu spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov so zmenou vzhľadu domu v časti zatepleného obvodového plášťa, ku ktorej došlo vybudovaním samostatného zdroja vykurovania v byte žalobcov a s tým súvisiacim umiestnením koaxiálneho komína na obvodový plášť spoločného domu. 14. Žalobný dôvod, týkajúci sa neexistencie potreby súhlasu spoločenstva „s odpojením žalobcov od centrálneho tepelného zdroja“ vyhodnotil správny súd ako nedôvodný.

Správny súd sa na základe fotodokumentácie obsiahnutej v spise stotožnil s názorom žalovaného a prvostupňového orgánu, že vyvedenie koaxiálneho komína z vlastného zdroja vykurovania bytu žalobcov cez zateplený obvodový plášť spoločného bytového domu a jeho uchytenie na fasáde domu jednoznačne mení vzhľad domu, a preto prvostupňový orgán v konaní o dodatočnom povolení stavby dôvodne vyžadoval od žalobcov predloženie súhlasu spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov s uvedenou zmenou.

Dodržiavanie právnych predpisov, teda aj zákona o vlastníctve bytov, je verejným záujmom v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona. 15. Právne posúdenie námietky nesprávneho právneho posúdenia súladu stavby s verejným záujmom správny súd uzavrel opätovným konštatovaním, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu o nariadení odstránenia stavby neboli založené na tom, že bol zistený rozpor predmetnej stavby žalobcov s verejnými záujmami, ale na tom, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby v stanovenej, a ani v predĺženej lehote nepredložili stavebným úradom žiadané doklady o tom, že ich stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, na ktorých predloženie ich prvostupňový orgán vyzval. Z uvedeného vyplýva, že žalobná argumentácia, ktorej obsahom boli tvrdenia týkajúce sa súladu stavby žalobcov s verejnými záujmami, či poukaz žalobcov na konkrétne súdne rozhodnutia ohľadom obsahu verejného záujmu, potreby hľadania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecným záujmom a individuálnymi právami účastníkov, legitimity a intenzity zásahov do vlastníckych práv, nesmerovala voči skutkových

a právnym dôvodom rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, a preto na jej základe nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 16. Žalobné body nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov a tým podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Mal za to, že rozhodnutia obsahujú všetky formálne ako aj obsahové náležitosti ustanovené právnymi predpismi (stavebným zákonom a správnym poriadkom).

17. Námietka nedostatočného a nesprávne zisteného skutkového stavu bola vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko bola podľa správneho súdu koncipovaná tak všeobecne, že z nej nebolo možné zistiť, v čom je pre rozhodnutie podstatné skutkové východisko nesprávne, nezákonné, neúplné alebo vágne a v čom spočíva nesprávnosť alebo nedostatočnosť skutkových zistení, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí.

18. Námietka žalobcov týkajúca sa nevykonania miestneho zisťovania, a teda obhliadky stavby podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona, bola vyhodnotená ako nedôvodná. Žalobcovia neposkytli správnemu súdu žiadnu skutkovú, ani právnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že upustenie od miestneho zisťovania je podstatným porušením ustanovení pred orgánom verejnej správy, teda, že ide o porušenie procesných postupov určitej závažnosti, ktoré zároveň mohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Vo zvyšku vyhodnotil správny súd námietky žalobcov ako príliš všeobecné a vágne. Žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

III. Kasačná sťažnosť žalobcov, stanoviská účastníkov

19. Rozsudok správneho súdu napadli žalobcovia kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP). 20. V nadväznosti na kasačný dôvod nesprávneho právneho posúdenia žalobcovia zopakovali svoje tvrdenia, že podmienky na vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby sú splnené, pretože dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, čo preukazujú listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise 250/2018 O:27318/2018 (projektová dokumentácia, posúdenie vplyvov na obvodový plášť, projekt stavby, potvrdenie o montáži komína, súhlasné stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom). 21. Žalobcovia majú za to, že súhlas spoločenstva s odpojením od centrálneho tepelného zdroja nie je potrebný, pričom poukázali na usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. 07187/2014/B622-SV/ 04874 z 3. februára 2014, podľa ktorého: ak o odpojenie sa od centrálneho tepelného zdroja vykurovania domu žiada individuálne len jeden vlastník bytu, nakoľko si chce zriadiť vlastné vykurovanie, z hľadiska úpravy zákona o vlastníctve bytov nie je dôvod, aby vlastníci ostatných bytov a nebytových priestorov v dome rozhodovali o jeho odpojení sa od centrálneho tepelného zdroja vykurovania. 22. Okrem uvedeného žalobcovia zdôraznili, že sa snažili o získanie, ale na zhromaždení konanom 20. novembra 2017 sa zaradenie rozhodovania o takomto súhlase do programu zhromaždenia nedostalo, keď z 15-tich prítomných až 11-ti hlasovali proti. Žalobcovia majú za to, že keby ostatní vlastníci skutočne nesúhlasili s vyvedením komína po fasáde, hlasovali by za zaradenie tohto bodu do programu a následne by hlasovali proti vyvedeniu komínu. Dodali, že samostatné vykurovanie má aj ďalší byt v bytovom dome a že zmena plynoinštalácie nijako neovplyvňuje kvalitu užívania bytového domu a jeho spoločných priestorov.

23. V nadväznosti na argumentáciu súladu stavby s verejným záujmom žalobcovia odkázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/395/2009 z 28. septembra 2010, podľa ktorého: Verejný záujem je pojem neurčitý. Stavebný zákon ani žiaden iný zákon neobsahuje jeho legálnu definíciu. I keď ním všeobecne možno chápať záujem prospešný väčšiemu počtu osôb a nie iba jedincovi, nemožno ho chápať ako bezpodmienečný záujem obce. Nie je možné v mene verejného záujmu ohrozovať zdravie osôb, či životné prostredie.

. . . . . . . . . . . . Pri stavbách postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť. Vyhodnocuje pritom jej vplyv na životné prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s funkčným využitím územia, so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Pokiaľ zistí súlad s verejnými záujmami, stavbu môže dodatočne povoliť, pričom vo výroku o dodatočnom povolení zároveň vysloví súhlas s užívaním stavby na daný účel.

24. S ohľadom na posudzovanie verejného záujmu žalobcovia ďalej poukázali na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/09, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 198/95 z 28. marca 1996, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/192/2015 z 27. januára 2016 a sp. zn. 3Sžp/15/2013 z 3. júna 2014. V nadväznosti na uvedené majú žalobcovia za to, že stavba (komín) nie je v rozpore s verejným záujmom, preto neexistuje dôvod, aby nemohla byť dodatočne povolená a preto neexistuje dôvod, aby bolo nariadené jej odstránenie. Správny súd sa v tomto smere a z vyššie uvedených dôvodov dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

25. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP žalobcovia odôvodnili absenciou riadneho odôvodnenia, keďže v napadnutom rozsudku absentuje dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu, a to vzhľadom na to, že zo skutkového stavu ustáleného správnym súdom žiadnym spôsobom nevyplýva, že by realizovaná stavba bola v rozpore s verejným záujmom a teda, že je potrebné, aby bola predmetná stavba odstránená. K problematike náležitostí odôvodnenia súdnych rozhodnutí a jeho dôležitosti pre zachovanie práva na spravodlivý súdny proces poukázali najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/17/2017 z 19. júna 2019 a

ďalšie. 26. Žalobcovia majú za to, že v odôvodnení absentuje uvedenie toho, z akého dôvodu nebolo žiadosti žalobcov vyhovené, prečo je stavba v rozpore s verejným záujmom a naopak jej odstránenie v súlade s verejným záujmom. Právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, patrí do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré bolo absenciou uvedenia týchto dôvodov porušené.

27. Argumentáciu zakončili žalobcovia tým, že majú za to, že príslušné orgány nepostupovali pri prejednávaní predmetnej veci profesionálne, nezaujato, nadradili záujmy spoločenstva (konkrétne jeho predsedu p. Juraja Blidára) a ostatných účastníkov konania nad práva a právom chránené záujmy žalobcov (bez toho, že by bolo preukázané, že realizovaná stavba je v rozpore s verejným záujmom). Celé stavebné konanie bolo vedené voči žalobcom formalisticky a

šikanózne. 28. Kasačnej sťažnosti navrhli priznať odkladný účinok. Argumentovali, že odstránením stavby (komína) dôjde k závažnej, neodvrátiteľnej a nenapraviteľnej majetkovej ujme vo výške 10.647,- EUR, keďže sa stavba stane neupotrebiteľnou. Poukázali aj na skutočnosť, že odkladný účinok bol priznaný taktiež ich správnej žalobe zo strany správneho súdu.

Rozsudok

správneho súdu žalobcovia navrhli zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 29. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník konania v rade 1) tak, že s právnym posúdením správneho súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje a kasačnú sťažnosť navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú. Ďalší účastník konania nesúhlasí s názorom žalobcov, že súhlas spoločenstva nie je potrebný. Usmernenie ministerstva, na ktoré žalobcovia poukázali nemožno vzťahovať na daný prípad, nakoľko v usmernení sa hovorí o odpojení od centrálneho zdroja vykurovania, ale v prejednávanom prípade ide o vyvedenie koaxiálneho komína po spoločných častiach bytového domu - fasáde. Dodatočné stavebné povolenie nie je možné vydať, nakoľko prvostupňový orgán v zmysle § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov správne vyžadoval predloženie súhlasu spoločenstva, ktoré keďže predložené nebolo, stavba nespĺňa podmienky na jej dodatočné povolenie. Ďalší účastník konania poukázal tiež na to, že žalobcovia na výzvu prvostupňového orgánu nepredložili doklady preukazujúce súlad s

verejným záujmom a vyjadril presvedčenie, že odôvodnenie rozsudku správneho súdu je dostatočné.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

31. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

32. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol zaplatený.

33. Kasačný súd po posúdení veci prišiel k?záverom, ktoré odôvodňuje v?nasledovnom texte. 34. Kasačný súd považuje za nesporné, že žalobcovia nepredložili súhlas spoločenstva, na ktorého doloženie ich prvostupňový orgán podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona vyzval. Z administratívneho a súdneho spisu zároveň vyplýva, že spoločenstvo takýto súhlas udeliť nechce.

Uvedené má kasačný súd za preukázané napríklad z listiny z 5. októbra 2017, označenej ako Odpoveď na žiadosť o vydanie stanoviska k zmene vzhľadu domu, zo skutočnosti, že konanie pred prvostupňovým orgánom bolo začaté po podnete spoločenstva, zo zápisnice zo zhromaždenia spoločenstva, ktoré sa konalo 20. novembra 2017, z opakovaných žiadostí doručených správnych orgánom o urýchlenie konania a nariadenia odstrániť čiernu stavbu a ďalších.

35. Primárnou právnou otázkou, od ktorej posúdenia závisí samotné rozhodnutie vo veci samej potom je, či prvostupňový orgán mohol na základe nepredloženia súhlasu spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov nariadiť odstránenie stavby.

36. Pre posúdenie nastolenej právnej otázky je nevyhnutná aplikácia ustanovení § 88a ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona, keď prvý odsek upravuje povinnosť prvostupňového orgánu vyzvať vlastníka stavby na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Druhý odsek ukladá prvostupňovému orgánu povinnosť nariadiť odstránenie stavby v prípade nepredloženia dokladov podľa odseku prvého.

37. Preto, aby bolo možné konštatovať, že následkom nepredloženia súhlasu spoločenstva bol vznik povinnosti prvostupňového orgánu rozhodnúť o odstránení stavby, je teda nutné posúdiť, či súhlas spoločenstva na výkon „úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu“ (§ 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov) je možné považovať za „doklad o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi“ (§ 88a ods. 1 stavebného zákona). Len nepredloženie takýchto dokladov totiž spôsobuje nutnosť aplikácie ustanovenia § 88a ods. 2 stavebného zákona, a teda vznik povinnosti stavebného úradu nariadiť odstránenie stavby.

38. Aj keď odborná literatúra sa po väčšine zhoduje na tom, že v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona má ísť predovšetkým o doklady preukazujúce verejné záujmy podľa ustanovenia § 125 a nasl. stavebného zákona a územného plánu (napr. Píry, M.: Čierna stavba.

Žilina: Eurokódex, 2020. s. 28.), nemožno rozsah dokladov takto zúžiť pre všetky konania o dodatočnom povolení stavby. Naopak, verejný záujem je nutné vykladať s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu samostatne. 39.

Ustanovenie § 88a ods. 1 stavebného zákona vyslovuje požiadavku doloženia dokladov preukazujúcich, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými jednak stavebným zákonom ale aj inými osobitnými predpismi. V zmysle komentáru k stavebnému zákonu to môžu byť záujmy chránené tiež: osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. . .

. (KOVAČÍK, P., PETKOVÁ, O., STYKOVÁ, D.: Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) - komentár [Systém ASPI]. Iura Edition [cit. 2025-3-19]. ASPI_ID KO50_1976SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN: 1339-133X.)

40. Citovaná publikácia ďalej pokračuje: rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod. 41.

Práve s prihliadnutím na: druh stavby, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, je zásadné konštatovať, že v prejednávanom prípade, v ktorom došlo k odpojeniu od centrálneho vykurovacieho systému a umiestneniu komína na obvodový plášť bytového domu, je aj zákon o vlastníctve bytov nutné považovať za osobitný predpis chrániaci verejné záujmy, na ktorý sa má v konaní o dodatočnom povolení stavby prihliadať. Predmetný zákon v citovanom ustanovení (§ 11 ods. 4) totiž chráni vlastnícke právo ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Prvostupňový orgán preto postupoval správne a v súlade so zákonom, keď vyžadoval od žalobcov doklady preukazujúce, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným zákonom o vlastníctve bytov, a to konkrétne predložením súhlasu spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov.

42. Konkrétne, ochrana verejného záujmu prostredníctvom ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov v prejednávanom prípade tkvie v tom, že tento paragraf ustanovuje zákaz činností alebo úprav vykonávaných vlastníkom, ktorými by rušil ostatných v neprimeranom rozsahu (napr. veľké stavebné práce) alebo ohrozoval ostatných (ohrozenie statiky, funkčnosti spoločných častí a zariadení domu, ohrozenie zdravia ostatných vlastníkov napr. pri stavebných prácach). Ak vlastník bytu potrebuje vykonávať predmetné činnosti alebo úpravy alebo ak by pri jeho úpravách menil vzhľad domu, musí mať pre vykonanie takej činnosti súhlas vlastníkov v dome. 43.

Osobitne potrebu súhlasu o odpojení sa od spoločných rozvodov vykurovania, ku ktorému došlo aj v prejednávanom prípade, upravuje ustanovenie § 14b ods. 1 písm. m) zákona o vlastníctve bytov: súhlas s úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome, príslušenstva alebo priľahlého pozemku, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak.

44. Predmetnými ustanoveniami je chránené jedno zo základných ľudských práv - vlastnícke právo zakotvené tak v čl. 11 Listiny základných ľudských práv a slobôd ako aj v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava SR“). Práve podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR súčasne platí, že vlastníctvo zaväzuje. Tento postulát znamená predovšetkým nutnosť rešpektovania zákazu zneužitia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru na ujmu práv druhých alebo zákaz jeho rozporu so zákonom chránenými záujmami podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v účinnom znení: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

45. Osobitne v bytovom dome každý vlastník musí zohľadňovať a rešpektovať vlastníctvo ostatných vlastníkov a správať sa tak, aby ich pri výkone vlastníckych práv nepoškodzoval, neohrozoval a nerušil. Individuálne vlastníctvo je v tomto prípade konfrontované s pluralitou subjektívnych práv ostatných vlastníkov. Z tohto dôvodu zákon tiež upravuje podmienku, kedy je vlastník bytu alebo nebytového priestoru povinný vyžiadať si súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na výkon úpravy bytu, ktorou by menil vzhľad domu.

46. Právo každého vlastníka uskutočňovať vo svojom byte alebo v nebytovom priestore stavebné úpravy musí byť zákonom obmedzené nielen s ohľadom na ochranu bezpečnosti a statiky spoločných častí a spoločných zariadení domu, ale aj vzhľadom na možný zásah do výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov v dome (VALACHOVIČ, Marek. § 11 [Práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome].

In: VALACHOVIČ, Marek, GRAUSOVÁ, Kristína, CIRÁK, Ján. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 1043, marg. č. 9.). Navyše, pokiaľ je predmetný súhlas nevyhnutný aj pre riadne stavebné povolenie, nemožno z tejto požiadavky pre prípad dodatočného povolenia stavby upustiť. V opačnom prípade by takýto výklad mohol viesť k situáciám, kedy by vlastníci bytov a nebytových priestorov prestali žiadať o súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože by vedeli, že pre vydanie dodatočného povolenia stavby ho nepotrebujú.

47. Zhrňujúc uvedené vyššie je na nastolenú právnu otázku nutné odpovedať tak, že súhlas spoločenstva je v prejednávanom prípade jedným z dokladov preukazujúcim, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, nakoľko ide o doklad preukazujúci, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s ustanovením § 11 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, chrániacim verejný záujem na ochrane vlastníckeho práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Z uvedeného ďalej tiež vyplýva, že nepredložením súhlasu spoločenstva vznikla prvostupňovému orgánu povinnosť v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona, a to nariadiť odstránenie stavby. Prvostupňový orgán, žalovaný ako aj správny súd tak dospeli k správnym právnym záverom a kasačný súd sa s týmito v plnom rozsahu stotožňuje.

48. Kasačný súd nerozporuje tvrdenia žalobcov o tom, že predložili množstvo dokladov preukazujúcich súlad s verejným záujmom. Verejný záujem sa posudzuje podľa okolnosti konkrétneho prípadu a môže byť vyskladaný z rôznych kritérií, požiadaviek či práv.

V prejednávanom prípade bol verejný záujem vzhliadnutý minimálne v ochrane vlastníckeho práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 49. K jednotlivým kasačným dôvodom uvedeným žalobcami v kasačnej sťažnosti je nutné konštatovať, že sú nedôvodné. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že súhlas spoločenstva nie je s ohľadom na usmernenie ministerstva nevyhnutný, žalobcom nemožno dať za pravdu.

Z vyššie citovaných ustanovení (§ 11 ods. 4 a § 14b ods. 1 písm. m) zákona o vlastníctve bytov) jednoznačne vyplýva povinnosť disponovať súhlasom vlastníkov bytov a nebytových priestorov spoločenstva s úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania.

50. Usmernenie ministerstva (z 3. februára 2014) je v danej veci irelevantné aj z toho dôvodu, že bolo vydané dávno pred tým, ako sa § 11 ods. 4 a § 14b ods. 1 písm. m) stavebného zákona stali súčasťou právneho poriadku (od 1. novembra 2018). V čase rozhodovania tak platili ustanovenia stavebného zákona a usmerneniu ministerstva preto nemožno prikladať vyššiu právnu relevanciu.

51. Nesprávne právne posúdenie žalobcovia namietali aj v súvislosti s rozporom s verejným záujmom, pričom mali za to, že ich stavba v rozpore s verejným záujmom nie je. V tomto ohľade kasačný súd odkazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia, najmä body 36 až 45, na potrebu ochrany vlastníckeho práva členov spoločenstva, dodržiavania právnych predpisov, ako aj na tú skutočnosť, že to boli práve žalobcovia, ktorí právny poriadok Slovenskej republiky porušili hneď dvakrát, a to začatím stavby bez stavebného povolenia a súčasne bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. S ohľadom na uvedené je tento kasačný bod nedôvodný. 52.

Pokiaľ žalobcovia brojili proti nedostatočnému odôvodneniu rozsudku správneho súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces, tento kasačný bod je nedôvodný. Z rozsudku správneho súdu je zrejmé, z akých skutkových zistení vychádzal a aplikáciou akých ustanovení dospel k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného. Správny súd sa najmä stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že nepredloženie súhlasu malo za následok vznik povinnosti prvostupňového orgánu nariadiť odstránenie stavby podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona. Správny súd sa zároveň pomerne rozsiahlo vyjadril ku všetkým relevantným námietkam žalobcov uvedených v správnej žalobe a odôvodnenie obsahuje priebeh administratívneho konania, zhrnutie napadnutého rozhodnutia, zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov v zmysle § 139 ods. 2 SSP. Kasačný súd nevzhliadol žalobcami namietanú nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu a vzhľadom na nedôvodnosť kasačnej sťažnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

53. Kasačný súd nepriznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok podľa § 447 SSP: Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Aj keď kasačný súd nespochybňuje pravdivosť tvrdenia žalobcov, že okamžitým výkonom prvostupňového rozhodnutia dôjde k znehodnoteniu stavby a finančnej škode, uvedené nevyhodnotil ako hrozbu ujmy takej intenzity, aby pristúpil k tak výnimočnému postupu, akým je priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

54. Aj keď vymedzenie závažnej ujmy má abstraktnú povahu, už zo samého adjektíva „závažná“ vyplýva, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Závažnosť pritom treba na základe vyššie uvedeného posudzovať buď vo vzťahu k subjektívnym právam, alebo k vzniku protiprávneho stavu (FEČÍK, Marián, § 447 [Dôvod priznania odkladného účinku, jeho právne následky a konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti].

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1658-1659). 55. Vyhodnotením finančnej ujmy, ktorá hrozila žalobcom, v porovnaní s ujmou na vlastníckom práve ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, do ktorého spoločných častí žalobcovia zasiahli a ktorého vzhľad bez súhlasu zmenili, kasačný súd dospel k záveru, že je nutné primárne poskytnúť ochranu vlastníckemu právu a jeho nerušenému výkonu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie potenciálnej finančnej

škode. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti preto nepriznal.

IV. I Záverečné zhodnotenie

56. Podľa § 447 ods. 1: Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa ... uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nakoľko kasačný súd ujmu, ktorou argumentovali žalobcovia nevyhodnotil ako dostatočne závažnú, návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol. 57. Podľa § 461 SSP: Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, keďže nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodol podľa citovaného ustanovenia. 58. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 59. Podľa § 169 SSP: Ďalší účastník ... pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Nakoľko ďalším účastníkom konania nebola v konaní uložená nijaká povinnosť, kasačný súd im náhradu trov nepriznal. 60. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. marca 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Svk/26/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik