2Svk/27/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: Q.. Q. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/ XX, XXX XX. V., právne zastúpeného: MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Palackého 6403, Trenčín, IČO: 52418219, proti žalovanému (v kasačnom konaní sťažovateľ): Mesto Púchov, primátorka mesta, právne zastúpenému: JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Treskoňova 816/1, Bytča, IČO: 47253223, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vydaného primátorkou mesta č. KPRED2022/1080/ 20490 zo dňa 16. mája 2022, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/76/2022-62 zo dňa 22. marca 2023, ECLI:SK:KSTN:2023:3022200252.1, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

V prípade, že v priebehu trvania uvedenej pracovnej pozície od nástupu konkrétneho pracovníka na ňu bola jej pracovná náplň do dňa podania žiadosti zmenená, doplnená alebo inak upravená, žiadal zaslať všetky postupné modifikácie, ako aj úplné aktuálne znenie pracovnej náplne platné ku

celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobcom požadovaná informácia patrí medzi informácie vylúčené z povinného sprístupňovania, a to s poukazom na ustanovenie § 5a ods. 5 písm. b) zákona o slobode informácií, ktorý vylučuje z povinného zverejňovania zmlúv pracovnú zmluvu, s ktorou súvisí aj pracovná náplň konkrétneho zamestnanca.

médiá, vrátane televízie, kde bola zachytená aj jej fyzická podoba. Na základe týchto skutočností mala povinná osoba za to, že fyzická osoba je určiteľná. Odkazujúc na uvedené uzavrela, že na žalobcom požadované informácie sa vzťahuje obmedzenie v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, a teda že požadované informácie možno sprístupniť iba so súhlasom dotknutej osoby, ktorý žalobca nepredložil a povinná osoba týmto nedisponovala.

Konštatoval, že pracovná náplň bližšie špecifikuje druh práce uvedený v pracovnej zmluve, a preto súvisí s pracovnou zmluvou, pričom oba tieto dokumenty sa týkajú pracovnoprávneho vzťahu fyzickej osoby. Povinná osoba mala preto za to, že zákonodarca tým, že vylúčil pracovnú zmluvu z povinnosti zverejnenia, poskytol tým aj ochranu pred jej zverejnením. Žalovaný formuloval záver, že pracovná náplň bližšie špecifikuje druh práce zamestnanca, pričom zohľadňuje aj individuálne schopnosti zamestnanca, a preto sa aj obsah pracovnej náplne dotýka osobnosti

Vzhľadom na uvedené mal za to, že v zmysle § 2 zákona o osobných údajoch obsah pracovnej náplne je pripojiteľný ku konkrétnej fyzickej osobe a dotýka sa jej ekonomickej identity. Žalovaný zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/3/2019, v ktorom súd konštatoval, že žiadosť o informáciu nesmie svojim obsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe a nesmie byť prepojená medzi informáciou a touto fyzickou osobou identifikovanou v podanej žiadosti. Žalovaný podotkol, že sprístupniť osobné údaje alebo údaje týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby možno iba s jej súhlasom, pričom zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva pre povinnú osobu povinnosť vyzvať dotknutú osobu na súhlas so sprístupnením jej údajov.

5. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie. Toto považoval za nezákonné a nedostatočne odôvodnené. Namietal, že požiadal o sprístupnenie informácie - pracovnej náplne k pozícii hovorkyňa, pričom nežiadal sprístupnenie pracovnej zmluvy. Podotkol, že Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 11S/ 225/2019 vyhodnotil poznanie pracovnej náplne zamestnanca orgánu verejnej správy ako prirodzenú potrebu výkonu kontroly verejnej činnosti, pričom správny súd tieto závery na skutkovo obdobnú prejednávanú vec bezdôvodne neaplikoval.

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku v prvom rade podotkol, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania.

K meritu prejednávanej veci uviedol, že podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy je druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika. Pracovná náplň, ktorej definícia nie je zákonne upravená, predstavuje konkretizáciu pracovných úloh, ktoré sú všeobecne vyjadrené v rámci druhu práce v pracovnej zmluve. Pracovná náplň bližšie určuje pracovné úlohy zamestnanca na určitej pracovnej pozícii. Spravidla býva popísaná v osobitnom dokumente. Nepredstavuje dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom o druhu práce a jeho charakteristike, ale je jednostranným príkazom zamestnávateľa, na základe ktorého dochádza k bližšej konkretizácii úloh zamestnanca v rámci dohodnutej práce. Krajský súd konštatoval, že súhlas zamestnanca nie je v tejto súvislosti potrebný, keďže pracovnou náplňou dáva zamestnávateľ zamestnancovi na vedomie, aké konkrétne činnosti alebo plnenie akých úloh od neho požaduje.

Správny súd zároveň dospel k záveru, že nejde o osobný údaj konkrétnej fyzickej osoby. Pracovná náplň, jej obsah a rozsah podrobností jej spracovania sú v plnej kompetencii zamestnávateľa, ktorý je v tomto prípade povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií. Nakoľko požadovaná pracovná náplň predstavuje súbor informácií týkajúci sa výkonu verejnej funkcie, nemožno ju považovať za súčasť súkromnej sféry fyzickej osoby. Takéto informácie sa nedotýkajú osobnosti konkrétnej fyzickej osoby a nie sú osobným údajom, ktorého sprístupnenie by malo odmietnuté. V tomto prípade je podľa správneho súdu potrebné pojem osobný údaj uvedený v § 3 zákona o slobode informácií vykladať tak, že nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou.

ktoré nemožno sprístupniť. Ani ďalšie informácie týkajúce sa výkonu verejnej funkcie alebo výkonu úradnej činnosti (hoci nie sú presne vymedzené v § 9 ods. onoho zákona) teda nemožno považovať za osobné údaje a ani za informácie týkajúce sa súkromia.

Dostupnosť týchto informácií predstavuje základ pre možnosť verejnej kontroly nad činnosťou štátneho orgánu. 11. Správny súd uzavrel, že pracovná náplň ako súbor jednostranných príkazov povinnej osoby zamestnancovi povinnej osoby nepredstavuje údaj vytvárajúci ekonomickú alebo sociálnu identitu tohto zamestnanca a nevytvára nijaký identifikátor, znak ani charakteristiku tvoriacu identitu konkrétnej fyzickej osoby, ale predstavuje údaj o činnosti vykonávanej v rámci tohto orgánu. Vzhľadom na uvedené preto požadovaná pracovná náplň nespadá do okruhu informácií osobných údajov a neaplikuje sa na ňu ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií.

A/ 12. Sťažovateľ (žalovaný) zastúpený advokátom podal proti napadnutému rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Podľa správneho súdu z ustanovenia § 5a ods. 5 písm. b) dotknutého zákona explicitne vyplýva, že pracovná zmluva nie je povinne zverejňovanou zmluvou. Avšak pracovná náplň ako neoddeliteľná súčasť pracovnej zmluvy má podľa sťažovateľa charakterovo/obsahovo takisto spadať pod vyššie uvedené ustanovenie, a preto sa ako súčasť pracovnej zmluvy nezverejňuje. Správny súd preto nesprávne vyhodnotil pojem a podstatu pracovnej náplne vo väzbe na pracovnú zmluvu, a tým dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, - pracovná náplň ako samostatný dokument by bez samotnej pracovnej zmluvy nemohla existovať, a preto nemôže byť ani samostatným predmetom sprístupnenia informácie.

tento uviedol, že žiadosť o informácie nesmie svojím obsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe a nesmie existovať prepojenie medzi požadovanou informáciou a touto fyzickou osobou identifikovanou v podanej žiadosti. Ide o obmedzenie podľa § 9 ods. 1 zákona o

Ako vo svojom rozhodnutí uviedla povinná osoba, v danom období zamestnávala na pozícii Poradca primátorky pre média, komunikáciu, marketing a administratívne práce iba jednu konkrétnu fyzickú osobu, ktorej osobné údaje v rozsahu titul meno a priezvisko aj zverejnila na svojom webovom sídle.

B/ 14. Žalobca zastúpený advokátom vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti v prvom rade uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a považuje ho za správny tak po skutkovej, ako aj právnej stránke. Zdôrazňuje, že medzi identickými účastníkmi konania ide o skutkovo niekoľko totožných rozhodnutí v prospech žalobcu (napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 1Sžik/7/2020, 5Sžik/5/2020, 1Sžik/1/2021, 6Sžik/2/ 2021, 10Sžik/1/2021, 5Svk/11/2021 a 7Svk/5/2022). Vo vyjadrení zhrňujúc opakuje svoju doterajšiu argumentáciu, pričom akcentuje, že nikdy nežiadal o sprístupnenie pracovnej zmluvy zamestnankyne mestského úradu ani nežiadal o sprístupnenie informácie o pracovnej náplni viažuc ju na rasu, národnosť, vek, vzrast, hmotnosť, pohlavie, sexuálnu preferenciu, zdravotný či rodinný stav, politickú orientáciu, meno alebo priezvisko akéhokoľvek

Sprievodným znakom takéhoto nekalého postupu podľa žalobcu obvykle býva, že sa po obsadení takejto pozície začne postupne a opakovane meniť či už pracovná náplň, kvôli ktorej bola vytvorená, alebo sa dokonca zmení aj určenie samotnej pracovnej pozície. Ďalším legitímnym dôvodom poskytnutia takejto informácie je podľa žalobcu verejná kontrola z verejných prostriedkov financovaného výkonu pracovných úloh vyplývajúcich z pracovnej pozície. Kasačnú sťažnosť navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil 26. júna 2024.

17. Zmyslom a účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu základného práva jednotlivca na informácie a zároveň umožnenie verejnej kontroly výkonu verejnej moci, ktoré sú v slobodnej demokratickej spoločnosti a v právnom štáte veľmi prospešné a žiaduce. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je koncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade povinné na žiadosť poskytnúť všetky informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci, ktorými disponujú. Z tejto generálnej klauzuly zákon určuje výnimky zo sprístupnenia údajov. Rovnako aj osobitné zákony (napr. zákon o utajovaných skutočnostiach; pozn.) môžu určiť, že niektorá informácia sprístupneniu nepodlieha. Vzhľadom na to, že určenie takýchto výnimiek je svojou povahou obmedzením základného práva na informácie, musí vždy spĺňať atribúty čl. 26 ods. 4 Ústavy, resp. čl. 10 ods. 2 Dohovoru.

18. Pojem informácia nie je v zákone o slobodnom prístupe k informáciám definovaný, pričom však na účely zákona o slobodnom prístupe k informáciám by mal byť vykladaný v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR tak, aby nebolo porušené ústavné právo na prístup k informáciám a zamedzený výkon externej kontroly verejnej moci. Treba mať však na zreteli, že obsahom základného práva na informácie nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa (bližšie pozri II. ÚS 81/99). Okrem toho treba pojem informácia vykladať aj v súlade s účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je presadenie princípu publicity (otvorenosti) verejnej správy.

20. Správne orgány žiadateľovi odmietli poskytnúť požadované informácie jednak z?dôvodu, že pracovná náplň zamestnanca je nevyhnutnou súčasťou pracovnej zmluvy vylúčenej z povinného zverejňovania, a rovnako tak pracovná náplň zodpovedá definícii osobného údaju, pretože vypovedá o pracovnej činnosti a pracovnoprávnych vzťahoch fyzickej osoby (zamestnanca), a teda informáciu tohto charakteru možno sprístupniť iba so súhlasom dotknutej osoby. Ako správne uviedol krajský súd, tento záver bol mylný. Kasačný súd sa s argumentáciou sťažovateľa rovnako nestotožnil.

Vyplýva to z princípu, že?verejne činné osoby zapojené do záležitostí verejného záujmu majú zúženú ochranu súkromia. Táto skutočnosť bola vyslovená Európskym súdom pre ľudské práva i Ústavným súdom SR (Wilfling, P.: Zákon o?slobodnom prístupe k?informáciám, Via Iuris, 2012, s. 89). V?náleze sp. zn. II. ÚS 44/00 z 05.01.2001 Ústavný súd SR poukázal na to, že verejne činné osoby musia rešpektovať, že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti, automaticky vyvoláva tlak na ich súkromie. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto činnosťou.

. . v oblastiach, ktoré sa týkajú verejnej alebo úradnej činnosti alebo funkčného alebo pracovného zaradenia ako i odmeňovania týchto osôb, je právo verejnosti na informácie v uvedených prípadoch nadradené právu na ochranu týchto údajov o dotknutej osobe.“

Vyžaduje si to účel zákona o slobode informácií, ktorým je, okrem iného, občianska kontrola verejnej moci, vrátane kontroly nakladania s verejnými prostriedkami. Kasačný súd k záverom krajského súdu len stručne dopĺňa, že hoci sa údaje o pracovnej náplni môžu do istej miery prekrývať s obsahom pracovnej zmluvy dotknutej osoby, sprístupnením pracovnej náplne k mestom vytvorenému pracovnému miestu nedochádza k zverejneniu konkrétnej pracovnej zmluvy, ktorá pravidelne obsahuje aj prvky týkajúce sa osoby konkrétneho zamestnanca vrátane jeho súkromia alebo osobného postavenia, ktoré podliehajú ochrane a sú zo sprístupnenia vylúčené.

25. Kasačný súd záverom dodáva, že v napadnutom rozhodnutí akcentovaná skutočnosť, že žiadosť o informácie nesmie svojím obsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe a nesmie existovať prepojenie medzi požadovanou informáciou a touto fyzickou osobou identifikovanou v podanej žiadosti, automaticky neznamená, že ak je hovorkyňa mesta Púchov verejnosti všeobecne známa, že je o to viac daný dôvod neposkytnúť údaj o jej pracovnej náplni. Skutočnosť, že v malom meste, nehovoriac o obci, sú verejne činné osoby ľahšie poznateľné, nemá žiadny súvis s povinnosťou mesta alebo obce na žiadosť informovať o záležitostiach mesta financovaných z verejných prostriedkov.

27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému, pretože žalobca bol v kasačnom konaní úspešný.

V Bratislave dňa 26. júna 2024