2Svk/29/2023

1. Okresný úrad Nitra (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/ 017365-010 z 15. apríla 2016 (ďalej len „rozhodnutie stavebného úradu“) podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku v účinnom znení a § 59 stavebného zákona v účinnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) vylúčil žalobcu z konania vo veci žiadosti o stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov SO 603.1 Mechanická ochrana a prekládka VN vedení, SO 603.2 Trafostanica a SO 603.3 NN rozvody. Žiadosť o stavebné povolenie podal ďalší účastník konania. Stavebný úrad svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nebudú žiadnym spôsobom stavbou dotknuté a nie sú ani susediacimi pozemkami s tými, na ktorých sa stavba bude realizovať. 2. Voči rozhodnutiu stavebného úradu sa žalobca odvolal. Žalovaný rozhodol o odvolaní rozhodnutím č. 15842/2016/B625 - SV/37659/Pa zo 17. júna 2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). Žalovaný týmto rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Z odôvodnenia vyplýva, že sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím stavebného úradu. Zároveň uviedol, že žalobca nemá postavenie účastníka konania ani podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, pretože konkrétna predmetná navrhovaná činnosť - stavba „Príprava strategického parku Nitra“ nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“).

IV. Pokračovanie konania na správnom súde

6. Správny súd rozsudkom č. k. 21S/119/2021-458 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím stavebného úradu a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Rozhodnutia orgánov verejnej správy považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení uviedol, že orgány verejnej správy sa nevysporiadali so zásadnými argumentami pre posúdenie, či má žalobca postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. b), c) stavebného zákona. Správny súd poukázal na § 139 ods. 2 písm. c), d) stavebného zákona, podľa ktorých účastníkom konania je aj vlastník susednej stavby, ktorého užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Orgány verejnej správy sa nevysporiadali s tým, či žalobca môže byť stavbou dotknutý na svojich právach vo vzťahu k susedným pozemkom a stavbám v jeho vlastníctve. Správny súd tiež poukázal, že žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania v navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, pričom orgány verejnej správy sa nevysporiadali s tým, prečo uvedené účastníctvo nezakladá žalobcovi postavenie účastníka v stavebnom konaní. Správny súd dodal, že žalobca bol ako dotknutá verejnosť účastníkom viacerých zisťovacích konaní.

V. Kasačné sťažnosti, stanoviská účastníkov

V jednotlivých sťažnostných bodoch žalovaný namietal nasledovné: · predmetom konania je rozhodnutie procesnej povahy, ktorého prieskum je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčený. Navyše žalobca nemal postavenie účastníka správneho konania a mohol sa domáhať postavenia účastníka žalobou opomenutého účastníka; · porušenie práva na spravodlivý proces je v nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu pre nedostatok odôvodnenia. Správny súd sa vôbec nevysporiadal so zásadnými argumentami žalovaného a osoby zúčastnenej na konaní ohľadom neprípustnosti žaloby. Tiež neuviedol, ktoré žalobcove práva mali byť navrhovanou stavbou priamo dotknuté.

Z rozsudku správneho súdu nie je zrejmé, aké ďalšie dôvody by mali orgány verejnej správy ešte doplniť; · žalovaný poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“), ktoré majú preukazovať, že rozhodnutie žalovaného nie je preskúmateľné v správnom súdnictve. Za predpokladu, že sa kasačný súd nestotožní s predmetnými rozhodnutiami Najvyššieho súdu, žalovaný navrhol postúpiť vec na rozhodnutie veľkému senátu. 9.

Osoba zúčastnená na konaní navrhla, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V jednotlivých sťažnostných bodoch namietala nasledovné: · správny súd sa odklonil od viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu. Zároveň sa nevysporiadal s námietkou, že zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy nezmení právne postavenie žalobcu.

Správny súd zrušením ich rozhodnutí nesprávne právne posúdil vec a porušil právo na spravodlivý proces; · žalobca pred správnym súdom nevymedzil žiadne práva, na ktorých by mal byť dotknutý rozhodnutím žalovaného. Osoba zúčastnená na konaní navrhla priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

15. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 16. Kasačný súd v uznesení č. 1 skonštatoval, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú síce procesnými rozhodnutiami, avšak zároveň sú spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv účastníkov konania. Správny súd preto postupoval správne, pokiaľ v súlade s uznesením kasačného súdu č. 1 preskúmal rozhodnutie žalovaného. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že si je vedomý starších rozhodnutí súdov, podľa ktorých rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu netvoria predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP. Kasačný súd však už v uznesení č. 1 poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžk/5/2020 z 24. marca 2020, sp. zn. 10Sžk/14/2019 z 26. mája 2020 a sp. zn. 3Sžk/6/2020 z 15. októbra 2020, podľa ktorých aj rozhodnutia týkajúce sa účastníctva

Podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP kasačný súd koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak senát najvyššieho správneho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho správneho súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu. Kasačný súd si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu vo veciach, na ktoré poukázali kasační sťažovatelia. Táto judikatúra však predchádza rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu a kasačného súdu uvedenú v predošlom odseku. 18.

Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 189). V súčasnosti je však judikatúra pri posudzovaní právomoci preskúmať rozhodnutia týkajúce sa postavenia účastníka administratívneho konania jednotná. Rozhodnutia, uvedené v bode 17 tohto rozsudku prezentujú ten istý právny záver, pričom rozhodnutia Najvyššieho súdu, na ktoré poukazujú kasační sťažovatelia sú zo staršieho obdobia. Kasačný súd tak nevidí priestor na zjednocovanie právnych názorov v období, v ktorom názor prezentovaný aj v uznesení kasačného súdu č. 1 nie je považovaný za sporný. Záver o potrebe vecného preskúmania rozhodnutí o vylúčení osoby z konania, pretože nie je účastník, v správnom súdnictve, je plne v súlade s rozhodovacou praxou kasačného súdu. 19.

20. Ku kasačným námietkam týkajúcim sa posúdenia splnenia podmienok na to, aby mal žalobca postavenie účastníka konania, kasačný súd uvádza, že predmetom sporu je splnenie podmienok účastníctva podľa § 59 ods. 1 písm. b), c) stavebného zákona. Podľa písm. b) účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Podľa písm. c) účastníkmi stavebného konania sú ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Predmetné ustanovenie pritom odkazuje na § 24 - § 27 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

vlastníkom susednej stavby na pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí explicitne uviedol, že pozemky žalobcu nie sú žiadnym spôsobom povoľovanou stavbou dotknuté a nie sú ani susediacimi pozemkami s tými, na ktorých sa bude predmetná stavba realizovať. Správny súd v tejto časti tak nesprávne vyhodnotil nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, pretože z rozhodnutia žalovaného jasne vyplýva, prečo žalovaný nepovažoval žalobcu za účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. 22. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zaujal stanovisko aj k tomu, prečo nepovažuje žalobcu za účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona.

23. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžfk/ 23/2018 z 21. januára 2020, podľa ktorého je potrebné dať odpovede na otázky, ktoré majú pre posúdenie veci podstatný význam. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmý dôvod, pre ktorý žalovaný nepovažoval žalobcu za účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona.

Kasačný súd opätovne uvádza, že v predmetnej veci žalovaný jasne a zrozumiteľne vymedzil, prečo žalobca nespĺňa podmienky účastníka konania tak podľa § 59 ods. 1 písm. b) a c) stavebného zákona, a preto kasačné body napádajúce dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného správnym súdom sú dôvodné.

24. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. Z dôvodu, že kasačný súd vyhodnotil kasačné sťažnosti za dôvodné v časti týkajúcej sa posúdenia nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, rozhodol podľa tohto ustanovenia. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní preskúmať v rozsahu žalobných bodov nanovo skutkové a právne závery rozhodnutia žalovaného a následne rozhodnúť. 25. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania kasačný súd nerozhodol. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Podľa citovaného ustanovenia tak o náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd. 26. Podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd môže na návrh sťažovateľa ... uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Kasačný súd uvádza, že samotné posúdenie účastníctva nemá priamy dopad na jednotlivé úkony uskutočnené v administratívnom konaní. Je pravdou, že v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku má žalobca právo domáhať sa obnovy konania, ale len v prípade preukázania podstatného vplyvu nekonania s ním na rozhodnutie. Kasačný súd preto nevzhliadol riziko závažnej ujmy, pre ktoré by mal byť kasačnej sťažnosti priznaný odkladný účinok. O návrhu na priznanie odkladného účinku preto rozhodol spôsobom uvedeným v tomto rozhodnutí. 27. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu kasačný súd vrátil vec na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave a tento rozsudok bude doručovaný cestou Správneho súdu v Bratislave. 28. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.