← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·31. 3. 2025

2Svk/29/2023

ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200697.1

ZamietaOdmietaZrušujeZastavuje konaniePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
NR-21S/119/2021
IČS
4021200697
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: K. M., adresa trvalého pobytu: Y. V. XX, XXX XX X., dátum narodenia: X. C. XXXX, zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik - advokát, so sídlom: Farská 40, 949 01 Nitra, registrovaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 4273, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (pôvodne: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky), za účasti ďalšieho účastníka konania: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom: Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36361518, osoby zúčastnenej na konaní: MH Invest, s.r.o., so sídlom: Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený: JUDr. Allan Böhm - advokát, so sídlom: Jesenského 2, 811 02 Bratislava, registrovaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 4076, o kasačných sťažnostiach žalovaného a osoby zúčastnenej na konaní voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 21S/119/2021-458, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 21S/119/2021-458 z 25. apríla 2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. II. Návrh osoby zúčastnenej na konaní na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Okresný úrad Nitra (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/ 017365-010 z 15. apríla 2016 (ďalej len „rozhodnutie stavebného úradu“) podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku v účinnom znení a § 59 stavebného zákona v účinnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) vylúčil žalobcu z konania vo veci žiadosti o stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov SO 603.1 Mechanická ochrana a prekládka VN vedení, SO 603.2 Trafostanica a SO 603.3 NN rozvody. Žiadosť o stavebné povolenie podal ďalší účastník konania. Stavebný úrad svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nebudú žiadnym spôsobom stavbou dotknuté a nie sú ani susediacimi pozemkami s tými, na ktorých sa stavba bude realizovať. 2. Voči rozhodnutiu stavebného úradu sa žalobca odvolal. Žalovaný rozhodol o odvolaní rozhodnutím č. 15842/2016/B625 - SV/37659/Pa zo 17. júna 2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). Žalovaný týmto rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Z odôvodnenia vyplýva, že sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím stavebného úradu. Zároveň uviedol, že žalobca nemá postavenie účastníka konania ani podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, pretože konkrétna predmetná navrhovaná činnosť - stavba „Príprava strategického parku Nitra“ nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“).

II. Konanie pred správnym súdom

3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu (ďalej len „žaloba“) na Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“). Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)). Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím stavebného úradu a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. 4. Správny súd uznesením č. k. 11S/196/2016-204 v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/196/2016 - 273 odmietol žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP. Podľa názoru správneho súdu bola podaná žaloba neprípustná, pretože sa ňou napádalo procesné rozhodnutie v čase, v ktorom nie je možné reálne ovplyvniť okruh účastníkov stavebného konania.

III. Konanie na kasačnom súde

5. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu uznesením sp. zn. 10Sžk/42/2019 z 29. novembra 2021 (ďalej len „uznesenie č. 1“) zrušil uznesenia vydané správnym súdom a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP, po vyhodnotení kasačnej sťažnosti ako dôvodnej. V uznesení poukázal na skoršie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/14/2019 vydané vo veci toho istého žalobcu a žalovaného, podľa ktorého bolo povinnosťou správneho súdu vec meritórne prejednať. Kasačný súd sa nestotožnil so záverom, že rozhodujúce je, že stavebné konanie bolo právoplatne skončené. Napádané rozhodnutia orgánov verejnej správy sú spôsobilým predmetom prieskumu.

IV. Pokračovanie konania na správnom súde

6. Správny súd rozsudkom č. k. 21S/119/2021-458 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím stavebného úradu a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Rozhodnutia orgánov verejnej správy považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení uviedol, že orgány verejnej správy sa nevysporiadali so zásadnými argumentami pre posúdenie, či má žalobca postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. b), c) stavebného zákona. Správny súd poukázal na § 139 ods. 2 písm. c), d) stavebného zákona, podľa ktorých účastníkom konania je aj vlastník susednej stavby, ktorého užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Orgány verejnej správy sa nevysporiadali s tým, či žalobca môže byť stavbou dotknutý na svojich právach vo vzťahu k susedným pozemkom a stavbám v jeho vlastníctve. Správny súd tiež poukázal, že žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania v navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, pričom orgány verejnej správy sa nevysporiadali s tým, prečo uvedené účastníctvo nezakladá žalobcovi postavenie účastníka v stavebnom konaní. Správny súd dodal, že žalobca bol ako dotknutá verejnosť účastníkom viacerých zisťovacích konaní.

V. Kasačné sťažnosti, stanoviská účastníkov

7. Voči rozsudku správneho súdu podali samostatne kasačné sťažnosti žalovaný a osoba zúčastnená na konaní. K podanej kasačnej sťažnosti osoby zúčastnenej na konaní sa vyjadril žalovaný. 8. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdov v správnom súdnictve; nesprávnym procesným postupom mu správny súd znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (dôvody kasačnej sťažnosti uvedené v § 440 ods. 1 písm. a), f), g), h) SSP). Žalovaný navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie alebo konanie zastavil.

V jednotlivých sťažnostných bodoch žalovaný namietal nasledovné: · predmetom konania je rozhodnutie procesnej povahy, ktorého prieskum je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčený. Navyše žalobca nemal postavenie účastníka správneho konania a mohol sa domáhať postavenia účastníka žalobou opomenutého účastníka; · porušenie práva na spravodlivý proces je v nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu pre nedostatok odôvodnenia. Správny súd sa vôbec nevysporiadal so zásadnými argumentami žalovaného a osoby zúčastnenej na konaní ohľadom neprípustnosti žaloby. Tiež neuviedol, ktoré žalobcove práva mali byť navrhovanou stavbou priamo dotknuté.

Nezrozumiteľnosť rozsudku je aj v tom, že tomuto konaniu, na rozdiel od konania, ktorým správny súd argumentoval, nepredchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacie konanie; · správny súd nesprávne právne posúdil, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný a prvostupňový správny orgán uviedli dostatočné množstvo dôvodov. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že stavba sa nerealizuje na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, a žalobca nie je ani vlastníkom susedných pozemkov. Rovnako orgány verejnej správy poukázali na skutočnosť, že žalobca nemôže odvíjať postavenie účastníka z dôvodu účastníctva v zisťovacom konaní alebo v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pretože takéto konania stavebnému konaniu nepredchádzali. Správny súd nezrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci a ani nedostatočného zisteného skutkového stavu.

Z rozsudku správneho súdu nie je zrejmé, aké ďalšie dôvody by mali orgány verejnej správy ešte doplniť; · žalovaný poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“), ktoré majú preukazovať, že rozhodnutie žalovaného nie je preskúmateľné v správnom súdnictve. Za predpokladu, že sa kasačný súd nestotožní s predmetnými rozhodnutiami Najvyššieho súdu, žalovaný navrhol postúpiť vec na rozhodnutie veľkému senátu. 9.

Osoba zúčastnená na konaní v podanej kasačnej sťažnosti namietala, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdov v správnom súdnictve; nesprávnym procesným postupom znemožnil správny súd účastníkovi, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (dôvody kasačnej sťažnosti uvedené v § 440 ods. 1 písm. a), f), g), h) SSP).

Osoba zúčastnená na konaní navrhla, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V jednotlivých sťažnostných bodoch namietala nasledovné: · správny súd sa odklonil od viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu. Zároveň sa nevysporiadal s námietkou, že zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy nezmení právne postavenie žalobcu.

Stavebné povolenie bolo dávno vydané, nadobudlo právoplatnosť a stavba bola zrealizovaná. V zmysle doterajšej judikatúry správny súd nemal právomoc preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného; · rozhodnutia orgánov verejnej správy nespôsobujú ujmu na subjektívnych právach žalobcu. K tejto namietanej skutočnosti sa správny súd nevyjadril, a preto je rozsudok správneho súdu nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný i arbitrárny. Správny súd tým porušil právo na spravodlivý proces; · žalobca nepreukázal, že mu prináleží postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona. Nie je vlastníkom pozemkov, susedných pozemkov, nebol účastníkom zisťovacieho konania a ani konania týkajúceho sa posudzovania vplyvov na životné prostredie. Orgány verejnej správy tieto skutočnosti posúdili a svoje závery riadne odôvodnili.

Správny súd zrušením ich rozhodnutí nesprávne právne posúdil vec a porušil právo na spravodlivý proces; · žalobca pred správnym súdom nevymedzil žiadne práva, na ktorých by mal byť dotknutý rozhodnutím žalovaného. Osoba zúčastnená na konaní navrhla priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

Uviedla že stavebné objekty sú súčasťou veľkej investície. V prípade, ak by napadnutý rozsudok správneho súdu nadobudol účinky, mohlo by prísť k spochybneniu zákonnosti a správnosti stavebného povolenia na existujúce stavebné objekty. 10. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti osoby zúčastnenej na konaní stotožnil s touto kasačnom sťažnosťou. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastavil. 11. Ďalšie osoby sa ku kasačným sťažnostiam nevyjadrili.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

14. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol osobou zúčastnenou na konaní uhradený. Žalovaný je oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení.

15. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 16. Kasačný súd v uznesení č. 1 skonštatoval, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú síce procesnými rozhodnutiami, avšak zároveň sú spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv účastníkov konania. Správny súd preto postupoval správne, pokiaľ v súlade s uznesením kasačného súdu č. 1 preskúmal rozhodnutie žalovaného. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že si je vedomý starších rozhodnutí súdov, podľa ktorých rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu netvoria predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP. Kasačný súd však už v uznesení č. 1 poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžk/5/2020 z 24. marca 2020, sp. zn. 10Sžk/14/2019 z 26. mája 2020 a sp. zn. 3Sžk/6/2020 z 15. októbra 2020, podľa ktorých aj rozhodnutia týkajúce sa účastníctva

v konaní sú spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu, teda spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Na túto judikatúru naviazalo viacero uznesení kasačného súdu, konkrétne uznesenia sp. zn. 1Sžk/42/ 2020 z 20. októbra 2021, sp. zn. 2Sžk/32/2019 z 27. septembra 2021, sp. zn. 4Svk/16/2022 z 19. októbra 2022, sp. zn. 5Sžk/16/2020 z 30. novembra 2021, ktoré zhodne konštatujú, že rozhodnutia týkajúcich sa účastníctva v správnom konaní sú preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. 17.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP kasačný súd koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak senát najvyššieho správneho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho správneho súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu. Kasačný súd si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu vo veciach, na ktoré poukázali kasační sťažovatelia. Táto judikatúra však predchádza rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu a kasačného súdu uvedenú v predošlom odseku. 18.

Z komentárovej literatúry vyplýva že, rozhodovacia činnosť veľkého senátu má slúžiť na zjednocovanie právnych názorov v prvom rade vnútri . . . súdu . . . a na zabezpečovanie jednotnosti rozhodovania súdov nižších inštancií (BARICOVÁ, J. a kol.

Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 189). V súčasnosti je však judikatúra pri posudzovaní právomoci preskúmať rozhodnutia týkajúce sa postavenia účastníka administratívneho konania jednotná. Rozhodnutia, uvedené v bode 17 tohto rozsudku prezentujú ten istý právny záver, pričom rozhodnutia Najvyššieho súdu, na ktoré poukazujú kasační sťažovatelia sú zo staršieho obdobia. Kasačný súd tak nevidí priestor na zjednocovanie právnych názorov v období, v ktorom názor prezentovaný aj v uznesení kasačného súdu č. 1 nie je považovaný za sporný. Záver o potrebe vecného preskúmania rozhodnutí o vylúčení osoby z konania, pretože nie je účastník, v správnom súdnictve, je plne v súlade s rozhodovacou praxou kasačného súdu. 19.

So zreteľom na uvedené preto kasačný súd sťažnostné body, ktorými kasační sťažovatelia namietali odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, vyhodnotili ako nedôvodné. Vzhľadom na súčasnú konštantnú judikatúru pri posudzovaní predmetnej právnej otázky nebol dôvod ani na postúpenie veci veľkému senátu kasačného súdu podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP.

20. Ku kasačným námietkam týkajúcim sa posúdenia splnenia podmienok na to, aby mal žalobca postavenie účastníka konania, kasačný súd uvádza, že predmetom sporu je splnenie podmienok účastníctva podľa § 59 ods. 1 písm. b), c) stavebného zákona. Podľa písm. b) účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Podľa písm. c) účastníkmi stavebného konania sú ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Predmetné ustanovenie pritom odkazuje na § 24 - § 27 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

21. Z odôvodnení rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nie sú susednými pozemkami navrhovanej stavby. Z odôvodnenia správneho súdu pritom nie je za takéhoto skutkového stavu zrejmé, prečo je nutné prihliadať zo strany stavebného úradu na dotyk na právach, pokiaľ nie je riadne preukázaná existencia susedných pozemkov alebo stavieb. Kasačný súd sa tak pri posudzovaní účastníctva podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stotožňuje so sťažovateľmi, že v prípade absencie susediacich pozemkov a stavieb nemôže vzniknúť osobe postavenie účastníka administratívneho konania podľa predmetného ustanovenia. Z rozsudku správneho súdu a ani rozhodnutí orgánov verejnej správy pritom nevyplýva, že žalobca bol vlastníkom takých nehnuteľností, ktoré možno považovať za susedné pozemky a stavby na nich, prípadne za susedné stavby, tak ako ich vymedzuje § 139 ods. 2 písm. c), d) stavebného zákona. V konaní nebolo preukázané, že by bol žalobca vlastníkom pozemkov, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania a stavby na týchto pozemkoch. Resp., že by bol žalobca

vlastníkom susednej stavby na pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí explicitne uviedol, že pozemky žalobcu nie sú žiadnym spôsobom povoľovanou stavbou dotknuté a nie sú ani susediacimi pozemkami s tými, na ktorých sa bude predmetná stavba realizovať. Správny súd v tejto časti tak nesprávne vyhodnotil nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, pretože z rozhodnutia žalovaného jasne vyplýva, prečo žalovaný nepovažoval žalobcu za účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. 22. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zaujal stanovisko aj k tomu, prečo nepovažuje žalobcu za účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona.

Uviedol, že konkrétna predmetná navrhovaná činnosť - stavba „Príprava strategického parku Nitra“ nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a preto žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania podľa tohto ustanovenia. Je pravdou, že odôvodnenie žalovaného je v tejto časti pomerne strohé, avšak nemožno súhlasiť s názorom správneho súdu, že sa žalovaný s uvedenou námietkou nevysporiadal.

23. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžfk/ 23/2018 z 21. januára 2020, podľa ktorého je potrebné dať odpovede na otázky, ktoré majú pre posúdenie veci podstatný význam. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmý dôvod, pre ktorý žalovaný nepovažoval žalobcu za účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona.

V tomto ohľade kasačný súd dopĺňa, že nedostatok odôvodnenia si nie je možné zamieňať s inými prípadnými vadami rozhodnutí verejnej správy. Pokiaľ v tvrdeniach uvádzaných žalovaným existujú skutočnosti, ktoré správny súd považuje za rozporné, tu má možnosť vysporiadať sa s tým, či tieto skutočnosti mohli mať vplyv napr. na náležité zistenie skutkového stavu, prípadne na správne posúdenie veci. Nie je možné však iné dôvody subsumovať pod § 191 ods. 1 písm. d) SSP, podľa ktorého je dôvodom na zrušenie rozhodnutia jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Kasačný súd opätovne uvádza, že v predmetnej veci žalovaný jasne a zrozumiteľne vymedzil, prečo žalobca nespĺňa podmienky účastníka konania tak podľa § 59 ods. 1 písm. b) a c) stavebného zákona, a preto kasačné body napádajúce dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného správnym súdom sú dôvodné.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov, posúdenie návrhu na priznanie odkladného účinku

24. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. Z dôvodu, že kasačný súd vyhodnotil kasačné sťažnosti za dôvodné v časti týkajúcej sa posúdenia nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, rozhodol podľa tohto ustanovenia. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní preskúmať v rozsahu žalobných bodov nanovo skutkové a právne závery rozhodnutia žalovaného a následne rozhodnúť. 25. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania kasačný súd nerozhodol. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Podľa citovaného ustanovenia tak o náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd. 26. Podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd môže na návrh sťažovateľa ... uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Kasačný súd uvádza, že samotné posúdenie účastníctva nemá priamy dopad na jednotlivé úkony uskutočnené v administratívnom konaní. Je pravdou, že v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku má žalobca právo domáhať sa obnovy konania, ale len v prípade preukázania podstatného vplyvu nekonania s ním na rozhodnutie. Kasačný súd preto nevzhliadol riziko závažnej ujmy, pre ktoré by mal byť kasačnej sťažnosti priznaný odkladný účinok. O návrhu na priznanie odkladného účinku preto rozhodol spôsobom uvedeným v tomto rozhodnutí. 27. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu kasačný súd vrátil vec na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave a tento rozsudok bude doručovaný cestou Správneho súdu v Bratislave. 28. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. marca 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Svk/29/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik