2Svk/30/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201074.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-5S/151/2020
- IČS
- 1020201074
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31820174, zastúpený: Advokátska kancelária Tkáč & Partners, so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ P. B., bytom: S. K. XXX/XX. U. T., 2/ H. B., bytom: S. K. XXX/XX U. T., 3/ H. U., bytom: J. F. T. XXX, XXX XX J. F. T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2020/059664-003 zo dňa 21. mája 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/151/2020 - 105 zo dňa 13. decembra 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom súde
1. Správnou žalobou podanou 22.07.2020 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu, ako účastníka administratívneho konania, a potvrdil rozhodnutie mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. 48341/8987/2019/ ZP/CHOO zo dňa 19.12.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o vydaní súhlasu podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o ochrane prírody a krajiny“), na výrub 1 ks stromu druhu Tuja západná, rastúceho na pozemku s parc. č. XXXX/X v k. ú. R., pri R. K. v T., pre žiadateľov o povolenie výrubu dreviny - ďalšieho účastníka konania v 1. rade a v 2 rade. 2. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nestotožnil s odvolacími námietkami
žalobcu. Uviedol, že prvostupňový správny orgán nebol povinný zaslať žalobcovi kópie administratívneho spisu (na základe jeho žiadosti) pred vydaním rozhodnutia a takýmto postupom neznemožnil žalobcovi oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia. Žalobca mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu. Žalovaný tiež poukázal na zmätočnosť odvolania, keďže žalobca poukazoval na pochybenia v konaní mesta Žilina, ktoré nebolo prvostupňovým správnym orgánom v prejednávanej veci. 3. Žalovaný sa nestotožnil sa ani s námietkami ohľadom nepreukázania odôvodneného prípadu výrubu, keďže prvostupňový správny orgán riadne odôvodnil, že výrub dreviny bol požadovaný z dôvodu realizácie stavby „RD nad Stanicou“, pričom ide o vybudovanie dvojmiestnej podzemnej garáže v prednej časti svahovitého pozemku a rodinného domu v zadnej časti pozemku. Pri realizácii stavby by bol pre ťažké stavebné mechanizmy prechod cez pozemok zložitý, priam z hľadiska zachovania daného stromu bez akýchkoľvek zásahov a jeho poškodenia ťažko uskutočniteľný.
Zákon o ochrane prírody a krajiny, ani jeho vykonávacia vyhláška nevylučujú, aby za odôvodnený prípad pre vydanie súhlasu na výrub dreviny správny orgán považoval aj realizáciu stavby, ktorá je v súlade s platným územným plánom mesta a ktorú nemožno realizovať bez uskutočnenia výrubu tejto dreviny.
V prvostupňovom rozhodnutí bolo riadne odôvodnený dôvod výrubu predmetnej dreviny. Výrubom predmetnej dreviny by síce mohlo dôjsť k dočasnému zníženiu ekologických funkcií na danom stanovišti, následnou výsadbou troch kusov stromov na totožnom pozemku sa však táto ujma v plnej
miere nahradí. 4. Správny súd napadnutým uznesením správnu žalobu odmietol podľa § 28 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP.
5. Odmietnutie správnej žaloby odôvodnil tým, že žalobca v správnej žalobe síce namietal nedostatočne preukázanú vhodnosť a adekvátnosť určenia náhradnej výsadby voči povolenému výrubu správnymi orgánmi, ktoré neuviedli výpočet spoločenskej hodnoty drevín ani spôsob, akým sa zváženie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín premietlo do rozhodnutia správnych
orgánov. Práve žalobca však vo svojich podaniach nešpecifikoval, ktoré z jeho podmienok majú prispieť k ochrane životného prostredia a prečo nepovažuje určenú náhradnú výsadbu za dostatočnú a namiesto toho uviedol množstvo podmienok, ktoré s predmetom konania
vôbec nesúviseli. Správnemu súdu bolo z jeho činnosti zrejmé, že žalobca podáva do administratívnych konaní totožné podania obsahujúce podmienky, avšak bez toho, aby zohľadnil jednotlivé špecifiká konkrétnych predmetov konania, v tom ktorom konaní, čo správny súd vyhodnotil ako zjavné zneužitie práva žalobcu, ako zainteresovanej verejnosti, na podanie správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP.
6. Z konania žalobcu podľa správneho súdu jednoznačne vyplýva, že tento namieta porušenia procesných práv žalobcu, avšak zo žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne hmotnoprávne ustanovenia boli porušené, resp. ako napadnuté rozhodnutie porušilo verejný záujem spoločnosti v oblasti životného prostredia. Právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom prostredí a s tým súvisiace práva nemožno chápať v tom zmysle, že zainteresovaná verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer identické podania obsahujúce všeobecné pripomienky, ktoré podľa žalobcu znamenajú základný súbor environmentálnych záujmov bez toho, aby tieto podmienky súviseli s konkrétnou navrhovanou činnosťou a žiadať od správneho orgánu, aby sa s každým jedným návrhom vysporiadal, ale je nevyhnutné dať dôraz na to, že v predmetnom prípade bola žalobcovi daná riadna možnosť oboznámiť sa s podkladmi zadováženými správnym orgánom pre rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa a s dokumentmi, v ktorých sú detailne uvedené informácie požadované žalobcom v jeho pripomienkach. Konanie žalobcu, ktorý vznáša
námietky bez toho, aby sa vopred oboznámil s dokumentmi ohľadom plánovanej činnosti a jej vplyvoch na životné prostredie, je možné charakterizovať ako zneužívanie práva, nakoľko žalobca žiada odpovede na otázky, ktoré má riadne k dispozícii alebo ktoré už boli zodpovedané a za predpokladu, že by využil svoje právo nahliadnuť do spisu, ktoré mu podľa názoru správneho súdu nebolo nijako odopreté, a oboznámil sa s informáciami uvedenými v dokumentoch zadovážených pre rozhodnutie správneho orgánu, by žalobca mohol formulovať konkrétne nedostatky súvisiace s danou vecou. Žalobca sa taktiež nezúčastnil ani ústneho prejednania veci a miestneho zisťovania, na ktoré bol riadne pozvaný, čo rovnako svedčí len o formalizovanom právnom záujme žalobcu o predmetnú vec a nie o jeho reálnom záujme na ochrane životného prostredia.
7. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s námietkami žalobcu ako nedôvodnými, nakoľko nezodpovedali predmetu konania alebo sa s nimi správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí riadne vysporiadal. Žalobca nenavrhol žiadne konkrétne opatrenia súvisiace s predmetným konaním, ktoré by mali prispieť k ochrane životného prostredia, ale len účelovo vyžadoval predloženie dokumentov nepotrebných pre rozhodnutie správnych orgánov a účelovo namietal porušenie svojich práv na informácie o životnom prostredí nezaslaním elektronickej kópie spisu v dôsledku čoho sa nemohol oboznámiť s podkladmi podstatnými pre
vydanie rozhodnutia. 8. Ohľadom splnenia podmienok pre postup podľa § 28 SSP správny súd poukázal na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31.07.2018. V intenciách právneho názoru kasačného súdu vysloveného v tomto rozsudku správny súd vyslovil, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, keď touto žalobou nenamietal konkrétne skutočnosti týkajúce sa napadnutého rozhodnutia, teda neuviedol v čom spočíva nesprávnosť záverov prijatých správnymi orgánmi k jednotlivým podmienkam žalobcu uvedeným v jeho odvolaní a len všeobecnou argumentáciou typu „že nebola preukázaná vhodnosť a adekvátnosť určenia náhradnej výsadby a v rozhodnutiach nebol uvedený výpočet spoločenskej hodnoty dreviny“, v podstate len automaticky využil svoj prístup k správnemu súdu, ktorý mu ako zainteresovanej verejnosti patrí.
Správny súd tento prístup žalobcu vyhodnotil ako šikanózny práve vo vzťahu k samotnému správnemu súdu, nakoľko žalobca v danom prípade podal správnu žalobu bez toho, aby z nej bol zrejmý verejný záujem, ktorému sa žalobca ako zainteresovaná verejnosť snaží poskytnúť ochranu, poukazujúc na osobitosti konkrétneho prípadu. Z podaní žalobcu nebolo správnemu súdu zrejmé, v čom má navrhovaná činnosť odporovať predpisom na ochranu životného prostredia.
II. Konanie na kasačnom súde
9. Žalobca (sťažovateľ) podal proti napadnutému uzneseniu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo nezákonne
odmietnuté § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP. 10. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne: · správnym súdom vytýkaná všeobecnosť správnej žaloby je priamo spôsobená nepreskúmateľnosťou a nepochopiteľnosťou rozhodnutia žalovaného, z ktorého nie je zrejmé, akými správnymi úvahami a právnymi predpismi sa pri jeho vydaní riadil, · správny súd napadnutým uznesením zabránil v prístupe k spravodlivosti v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 9 Aarhuského dohovoru, tým, že sa správnymi žalobami žalobcu zaoberá povrchne, predpojato a miesto reálneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovaného skúma činnosť žalobcu, čím konvaliduje nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, · poukázal na rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/8/2020 z 27.05.2022, v ktorom uviedol, že odmietnutie správnej žaloby musí byť aplikované zdržanlivo a reštriktívne.
Napadnuté uznesenie správneho súdu požiadavkám poukazovaného rozhodnutia kasačného súdu nezodpovedá. Odôvodnenie uznesenia správneho súdu iba naznačuje domnienky o zneužívaní práva sťažovateľom bez ich dôkladnejšieho odôvodnenia.
Takéto domnienky a dohady správneho súdu navyše bránia efektívnej obrane žalobcu, keďže vyvrátiť je možné len vecné a konkrétne skutkové tvrdenia a dôkazy, · správna žaloba je priamo naviazaná na verejné záujmy životného prostredia, ktoré definujú jednotlivé osobitné právne predpisy. Táto naviazanosť spôsobuje určitú „uniformnosť“ a „formalizmus“ správnych žalôb vo veciach životného prostredia. Samotný dôvod uniformnosti správnej žaloby však nemôže správnemu súdu slúžiť na odôvodnenie jej odmietnutia, · samotné podanie viacerých správnych žalôb (vo veciach životného prostredia) žalobcom nezakladá zneužitie práva žalobcom tak, ako odôvodnil správny súd. Žalobca bol dokonca v niektorých z nich úspešný, čo vylučuje zneužívanie práva na prístup k správnemu súdu
žalobcom, · žalobca mal za to, že v administratívnom konaní, ako aj v konaní o správnej žalobe nastolil otázky zákonnosti, ktorými sa správny súd mal meritórne zaoberať a nie využiť inštitút ultima ratio - odmietnutie žaloby, len z dôvodu, že považuje dôsledné uplatňovanie práv verejnosti za šikanózny výkon práva, · poukázal na rozmanitú rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) týkajúcu sa zneužitia práva - napr. SD EÚ vo veci C-94/05 Emsland c. Stärke alebo SD EÚ vo veci C-255/02 Halifax, · samotná skutočnosť, že sa v predmetnej veci jedná o výrub jednej dreviny nemôže, tak ako vyplýva z odôvodnenia správneho súdu, zakladať vylúčenie súdneho prieskumu rozhodnutia. Správne orgány majú postupovať rovnako zákonne bez ohľadu na to, či je predmetom ich činnosti výrub jednej alebo 100 drevín.
11. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol zrušiť napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. Okrem toho žalobca navrhol, aby sa kasačný súd obrátil na SD EÚ s prejudiciálnymi otázkami ohľadom výkladu zneužitia práva v kontexte práv verejnosti vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru. 12. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnymi závermi správneho súdu v napadnutom uznesení a navrhol ju zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 461
SSP.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
13. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas v zmysle ustanovení § 439 ods. 1, § 442 a § 443 SSP. 14. Správny súd v prejednávanej veci odôvodnil odmietnutie žaloby podľa § 28 SSP v spojení s § 98 písm. h) SSP tým, že v nej identifikoval prvky zneužitia práva. Žalobca síce vzniesol námietky voči nedostatočnému zisteniu spoločenskej hodnoty predmetných drevín a nedostatočnému preukázaniu vhodnosti a adekvátnosti nariadenej náhradnej výsadby, avšak v týchto námietkach nešpecifikoval, ktoré zo žalobcových podmienok majú prispieť k ochrane životného prostredia a prečo považuje určenú náhradnú výsadbu, či vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín za nedostatočné, ale namiesto toho uviedol množstvo podmienok, ktoré s predmetom konania vôbec nesúviseli. Taktiež sa len obmedzil na tvrdenia o nedostatočne zistenom skutkovom stave a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov bez riadneho a s vecou súvisiaceho zdôvodnenia. 15. Kasačný súd absolútne rešpektuje, že inštitút odmietnutia žaloby ustanovený v § 28 SSP musí byť aplikovaný ako výnimočný prostriedok ultima ratio a splnenie podmienok pre jeho aplikáciu musí byť vykladané reštriktívne a zároveň prísne individuálne tak, aby nebolo v neprípustnom rozsahu zasahované do práva na súdnu ochranu ustanoveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Správny súd preto musí aplikáciu tohto inštitútu starostlivo odôvodniť.
16. Právo na súdnu ochranu garantované Ústavou SR však nie je bezbrehé a zákonodarca podústavnými právnymi predpismi, ustanovuje medze a podmienky, za ktorých je súdna ochrana osobám poskytovaná (v kontexte správneho súdnictva napr. vymedzenie správnych aktov preskúmateľných v správnom súdnictve, či lehota na podanie správnej žaloby, atp.). Práve v § 28 SSP zákonodarca postupom súladným s čl. 13 ods. 2 Ústavy SR ustanovil, že správnu žalobu so zjavne šikanóznym charakterom, alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva, či jeho bezúspešné uplatňovanie, môže správny súd výnimočne odmietnuť a týmto postupom nedôjde k odmietnutiu prístupu k spravodlivosti (denegatio iustitiae).
17. K šikanóznemu, či zneužívaciemu charakteru správnej žaloby sa už kasačný súd vyjadril vo viacerých rozhodnutiach (napr. uznesenia sp. zn. 5Svk/57/2022 zo 16.08.2023, sp. zn. 6Svk/ 14/2021 z 23.02.2022, či sp. zn. 1Sžk/34/2021 z 30.03.2022). Práve z uznesenia sp. zn. 1Sžk/ 34/2021 z 30.03.2022 kasačný súd cituje: „Podstata šikanózneho charakteru správnej žaloby spočíva v tom, že osoba vykonáva svoje verejné subjektívne právo nad rámec jeho obsahu. Zámer osoby podávajúcej takúto žalobu sa prejavuje nepriamo v zjavne excesívnom alebo v abnormálnom použití platnej právnej úpravy. Najčastejšie sa s touto formou zneužívania možno stretnúť pri podávaní správnych žalôb bez akéhokoľvek vecného rámca a relevancie ku konkrétne prejednávanej veci.
Cieľom takéhoto konania je dosiahnuť maliciózny výsledok v podobe ujmy spočívajúcej v poškodení, sťažení postupu správneho súdu, v jeho zahltení veľkým počtom podaní a pod. Ďalší typický príklad šikanóznej žaloby môže predstavovať prípad, kedy účastník konania nevystupuje v súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne vyriešenie sporu, ale pre samotné vedenie sporu, to znamená, že vedie spor pre spor (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 7. júna 2012, sp. zn. 2 As 82/2012 alebo uznesenie z 28. februára 2013, sp. zn. 8 As/130/2012). Šikanózny charakter žaloby je teda daný aj vtedy, keď je podávaná bez racionálneho základu ochrany konkrétnych práv alebo záujmov - len pre samotné vedenie súdneho konania, napr. z dôvodu uplatňovania trov konania či iných nadväzujúcich plnení, či z iných dôvodov.“
18. V kontexte vyššie uvedeného považuje kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu za náležite odôvodnené vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 28 SSP v spojení s § 98 písm. h) SSP. Správny súd sa neobmedzil, tak ako namietal žalobca v kasačnej sťažnosti, len na nepodložené tvrdenia o množstve správnych žalôb, či vágne domnienky ohľadom zneužívacieho charakteru správnej žaloby. Práve naopak, správny súd riadne identifikoval prečo odmietnutá správna žaloba v samotnej podstate nesleduje ochranu verejných záujmov v oblasti životného prostredia, tak ako žalobca deklaruje, a že ani neobsahuje riadnu argumentačnú väzbu na prejednávanú vec (výrub konkrétnej dreviny). Kasačný súd nesúhlasí so žalobcom, že mu bol odmietnutý prístup k spravodlivosti (denegatio iustitiae), keďže k meritórnemu prejednaniu žaloby správny súd nepristúpil za splnenia zákonom (Správnym súdnym poriadkom) stanovených podmienok.
19. Kasačný súd považuje za zavádzajúcu súvisiacu námietku žalobcu, že správny súd odôvodnil odmietnutie správnej žaloby tým, že v predmetnej veci ide len o jednu drevinu, keďže túto skutočnosť správny súd uviedol len na „okraj“ a jednoznačne z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by bola táto skutočnosť rozhodujúca.
20. Kasačný súd považuje za podstatné uviesť, že z odmietnutej správnej žaloby vyplývajú v samotnej podstate len dve, ako tak odôvodnené námietky, keďže samotný poukaz na nedostatočné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia bez uvedenia dôvodov, prečo sa žalobcovi javí nezrozumiteľný, nie je možné považovať za odôvodnený. Týmito námietkami bolo v zásade smerované voči spôsobu zistenia spoločenskej hodnoty predmetných drevín (resp. jeho neuvedenia) a spôsobu preukázania vhodnosti a adekvátnosti nariadenej náhradnej výsadby. Vysporiadanie sa správnych orgánov s obsahovou zložkou týchto námietok je úplne zrejmé už z rozhodnutí správnych orgánov. Navyše žalobca skutočne ani len nenaznačil, čím by jeho námietky mali byť osožné pre ním deklarovanú ochranu verejného záujmu.
21. Ak by sa žalobca riadne oboznámil s obsahom preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia, tak by v nich nepochybne našiel odpovede na otázky, ktoré podľa jeho správnej žaloby neboli správnymi orgánmi riadne odôvodnené. Takto by sa napríklad dozvedel, že účel výrubu sa nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetnú drevinu, keďže jej výrub bol povolený z dôvodu realizácie stavby na stiesnenom pozemku a zjednodušene povedané, by bez výrubu tejto dreviny nebolo možné realizovať plánovanú výstavbu.
Uvedené rovnako platí o namietanom nedostatočnom odôvodnení spoločenskej hodnoty dreviny a náhradnej výsadby, ktorá je dostatočne zjavná už z prvostupňového rozhodnutia (jeho prvej strany). 22. Preto je možné stotožniť sa so záverom správneho súdu, že žalobca len formálne využil svoje právo na súdny prieskum rozhodnutia žalovaného, avšak bez toho, aby ním bol sledovaný účel žaloby zainteresovanej verejnosti vo veci životného prostredia, teda materiálne chrániť verejný záujem. 23.
Kasačný súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že správne žaloby vo veciach životného prostredia prirodzene oplývajú „uniformnosťou a formalizmom“. Správne súdy poskytujú ochranu konkrétnym subjektívnym právam alebo právom chráneným záujmom
osôb. Ochranu práv môže vo veciach životného prostredia uplatňovať aj zainteresovaná verejnosť. Skutočnosť, že sa v prípade takýchto žalôb nejedná o subjektívne práva alebo právom chránené záujmy konkrétnej osoby však neznamená, že správna žaloba, teda procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu v systéme správneho súdnictva, nemusí byť naviazaná na konkrétny skutkový stav alebo nemusí obsahovať uvedenie argumentov, prečo je konkrétny správny akt nezákonný. Každé právo patriace osobám v právnom štáte má právnym poriadkom určené medze a podmienky a preto je vždy možné a navyše potrebné, aby osoby domáhajúce sa práva na súdnu ochranu poukazovali na nezákonnosť konkrétnymi a pre vec relevantnými argumentmi.
24. Pre úplnosť považuje kasačný súd za dôvodné poukázať na jeho rozhodovaciu činnosť vo veciach s obdobným meritórnym základom (odmietnutie správnych žalôb podľa § 28 SSP v spojení s § 98 písm. h) SSP vo veciach výrubu drevín). V uznesení sp. zn. 5Svk/4/2023 z 27.08.2023 sa kasačný súd nestotožnil so splnením podmienok pre postup správneho súdu podľa § 28 SSP v spojení s § 98 písm. h) SSP. Svoj právny záver odôvodnil tým, že žalobca v tejto veci vzniesol relevantnú námietku absencie spôsobu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí, resp. aj v administratívnom spise. Túto námietku považoval za dostatočne konkrétnu a vecnú, čo vylučovalo šikanózny, resp. zneužívací charakter podanej správnej
žaloby. 25. V prejednávanej veci, ako už kasačný súd konštatoval v tomto uznesení, je však skutková situácia úplne opačná, keďže prvostupňové rozhodnutie úplne zreteľne (na prvej strane) uvádza, akým spôsobom bola spoločenská hodnota predmetnej dreviny určená.
Aj preto má kasačný súd za to, že v prejednávanej veci obsahuje správna žaloba prvky zneužitia práva a právny názor kasačného súdu vyjadrený v tomto uznesení nekoliduje s právnym názorom vyjadreným v uznesení sp. zn. 5Svk/4/2023 z 27.08.2023.
26. Okrem toho je možné poukázať aj na uznesenie kasačného súdu sp. zn. 5Svk/57/2022 zo 16.08.2023, v ktorom kasačný súd naopak aproboval postup správneho súdu podľa § 28 SSP v spojení s § 98 písm. h) SSP, pretože vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín bolo uskutočnené odborne spôsobilou osobou a tento podklad rozhodnutia sa aj nachádzal v administratívnom spise.
Tu kasačný súd posúdil námietku, že spoločenská hodnota drevín nebola predmetom dokazovania, za vznesenú len formálne, z čoho identifikoval bezúspešnosť žaloby, resp. šikanózny zámer pre jej podanie. Právny názor kasačného súdu vyjadrený v uznesení sp. zn. 5Svk/57/2022 zo 16.08.2023 z hľadiska skutkového, ako aj z hľadiska právneho posúdenia, korešponduje s prejednávanou vecou.
27. Kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť návrhu žalobcu na podanie prejudiciálnych otázok SD EÚ jednak z dôvodu všeobecnosti tohto návrhu a tiež nedostatočného objasnenia, akú relevanciu by malo podanie týchto otázok pre prejednávanú vec. Okrem toho odpovede na navrhované prejudiciálne otázky by v tomto konaní nemali zásadný význam, keďže podobnosť podaní a žalôb žalobcu, či ich množstvo, boli len parciálnymi, či vedľajšími dôvodmi odmietnutia správnej žaloby. Kasačný súd neposúdil návrh žalobcu, ako návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP, keďže prerušenie konania žalobca nenavrhoval.
Preto kasačný súd nerozhodoval osobitným výrokom zamietnutí návrhu.
IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov
28. Kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti a preto ju v zmysle § 461 SSP zamietol. 29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania. Žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal z dôvodu neúspechu vo veci. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože to nie je možné spravodlivo požadovať napriek tomu, že bol v konaní úspešný. Ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože im v zmysle § 169 SSP nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im vznikli trovy v kasačnom konaní. 30. Toto uznesenie prijal senát kasačného súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. septembra 2024