2Svk/31/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): X. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX B., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca, priečinok 28, 040 15 Košice-Šaca, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Radovan Repa advokát, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 16514/60, 821 08 Bratislava, IČO: 36742023, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, so sídlom Dlhé Lúky 1, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 188440-2-DT zo dňa 27.5.2019, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 47Sa/17/2019-146 zo dňa 29. júla 2021, ECLI:SK:KSTT:2021:2019200283.3, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred žalovaným

2. Sťažovateľ sa správnou žalobou podanou na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia. Namietal neprimeranú dĺžku disciplinárneho konania a porušenie ustanovenia § 52a ods. 6 zákona o výkone trestu odňatia slobody, pričom mal za to, že existovali dôvody na upustenie od trestu v disciplinárnom konaní. Rovnako namietal nesprávne zistenie skutkového stavu a absenciu nestrannosti rozhodujúceho orgánu.

4. Sťažovateľ sa v nadväzujúcich a doplňujúcich podaniach domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.06.2020 o zamietnutí odvolania sťažovateľa voči rozhodnutiu vydanému v rámci iného disciplinárneho konania, konkrétne rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu (pokarhania) v súvislosti s tým, že sťažovateľ počas vychádzky na vychádzkovom dvore nadväzoval nedovolené kontakty s inými odsúdenými v monobloku ubytovní, odkiaľ mu bol následne vyhodený predmet - čokoláda Milka, ktorú zodvihol a vzal si ju.

5. Krajský súd výrokom v bode I. správnu žalobu voči napadnutému rozhodnutiu podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) uznesením odmietol z dôvodu jej neprípustnosti. V odôvodnení uznesenia zhrnul vo všeobecnosti predmet súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, poukazujúc na skutočnosť, že v zmysle § 7 písm. h) SSP súdnemu prieskumu nepodliehajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že v prejednávanom prípade ide o rozhodnutie žalovaného vydané v disciplinárnom konaní vedenom proti sťažovateľovi z dôvodu jeho disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil tým, že porušil ústrojovú disciplínu, konkrétne základnú povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 39 písm. p) zákona o výkone trestu odňatia slobody.

Na základe uvedeného uzavrel, že v danom prípade ide o disciplinárne previnenie odsúdeného, ktoré nemá znaky priestupku a v zmysle ustanovenia § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za takéto disciplinárne previnenie je výslovne zo súdneho prieskumu zákonnosti vylúčené.

7. Zároveň spresnil, že hoci zákonodarca výslovne vyňal zo súdneho prieskumu (s účinnosťou od 01.01.2014) rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, neznamená to podľa relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (10Sžk/12/2018 zo dňa 21.08.2019), cit. „že rozhodovanie príslušných orgánov ohľadne úpravy výkonu trestu odňatia slobody nepodlieha žiadnej kontrole a preskúmaniu. Ako vyplýva z citovaných predpisov, garantom dodržiavania práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je prokurátor.

8. Správny súd v uvedenej súvislosti poukázal aj na korešpondujúce závery Najvyššieho súdu SR prijaté v obdobných veciach (napr. sp. zn. 4Sžo/7/2016, 6Sžo/155/2015, 3Sžo/140/ 2015, 7Sžo/275/2015), ako aj na závery Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 278/2017 vyslovil, že cit. „Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor [§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre]. Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru, vyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona o prokuratúre, konkrétne § 18 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre, a teda povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v

9. Krajský súd výrokom v bode II. žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 59 ods. 3 SSP uznesením odmietol z dôvodu neodstránenia vád podania v stanovenej lehote. V odôvodnení uznesenia objasnil, že pre podanie žaloby tohto typu je potrebné splnenie podmienok podľa § 246 ods. 2 SSP, teda pripojenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. K tomuto bol sťažovateľ preukázateľne vyzvaný uznesením sp. zn. 47Sa/17/2019-8 zo dňa 26.09.2019, pričom bol poučený o tom, že ak žalobu správne nedoplní, bude v zmysle § 59 ods. 3 SSP odmietnutá. Sťažovateľ síce následne dňa 10.10.2019 žalobu doplnil, avšak z doloženého „Upovedomenia prokurátora“ podľa správneho súdu vyplynulo, že toto sa netýkalo prešetrovania nečinnosti, ale disciplinárneho konania 184440-2-DT. Uzavrel preto, že zákonná podmienka pre súdny prieskum nečinnosti nebola splnená.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného

A)

12. Kasačný súd v stručnosti rekapituluje námietky sťažovateľa: - všetky žalobou napadnuté rozhodnutia sú výsledkom porušenia zákona vyplývajúceho zo zneužívania postavenia prokuratúry a moci v súlade s jej zákonom prikázanou úlohou, - napadnuté uznesenie podľa sťažovateľa nereflektuje na porušenie zákona o výkone trestu odňatia slobody a ani krajský súd pri svojich úvahách nereflektuje na skutočnosť, že zákonnosť nechráni ani kompetentný orgán - prokuratúra, ktorá je nefunkčná, - v prípade výroku uznesenia v bode II. odmieta závery krajského súdu obsiahnuté v bode 47. odôvodnenia, v zmysle ktorých neboli splnené procesné podmienky na podanie žaloby o nečinnosť podľa § 246 ods. 2 SSP, - navrhuje súdu, aby vykonal prieskum na príslušných prokuratúrach s cieľom preverenia, prečo na sťažovateľom popisovanú protiprávnu realitu nereflektovali, - odôvodnenie vo vzťahu k odmietnutiu žaloby vo veci preskúmania rozhodnutia č. 184440-2-DT (pokarhanie) považuje za nedostatočné, - v disciplinárnom konaní neboli zohľadnené okolnosti spáchania disciplinárneho deliktu

krajského súdu. Upozorňuje na skutočnosť, že napriek obsiahlosti podania sťažovateľ nepreukázal také skutočnosti, ktoré by predstavovali relevantný sťažnostný dôvod. Zdôrazňuje, že konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu nie sú administratívnym konaním a ústav nekoná ako orgán verejnej správy, pričom uvedený stav vychádza z dikcie určenia právomoci a pôsobnosti Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa zákona č. 4/20001 Z. z. Rozhodovanie ústavu ako organizačnej zložky nie je klasickým správnym (administratívnym) trestaním ani správnym trestaním sui generis. Disciplinárne trestanie a odmeňovanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má ideový, logický a aj normatívny základ v trestnej oblasti (nie verejnej správe), v trestnom práve (nie v správnom práve) a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči osobám páchajúcim trestné činy. Žalovaný poukazuje na to, že uvedený právny stav judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky (Uznesenie zo dňa 18. októbra 2017, č. k. II. ÚS 635/2017 - 7), ďalej citujúc: „Podradiť disciplinárne konanie

bezpochyby je.“ 14. Žalovaný sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom považuje žalobu za neprípustnú z toho hľadiska, že súdny prieskum napadnutého rozhodnutia je vylúčený podľa § 7 písm. h) SSP.

15. Záver, v ktorom správny súd vyhodnotil, že zo strany sťažovateľa neprišlo k doplneniu podkladov podľa § 59 SSP, žalovaný akceptuje. K uvedenej veci dodáva, že s poukazom na ustanovenie § 242 ods. 2 SSP, cit. „Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní“, pričom opätovne považuje za potrebné poukázať na právne postavenie žalovaného skúmajúc naplnenie podmienok pre súdne konanie a zároveň, v kontexte žaloby ani následných podaní žalobcu nie je zrejmé, že akékoľvek konanie v uvedenej veci bolo zo strany žalovaného (prostredníctvom oprávneného orgánu) voči žalobcovi vôbec začaté.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa ustanovenia § 7 písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. Podľa ustanovenia § 97a ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa ustanovenia § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

19. Ako už bolo spomenuté v bode 11. tohto odôvodnenia, kasačná sťažnosť sťažovateľa je formulovaná veľmi všeobecne a je v značnej miere skôr vyjadrením jeho subjektívnych výhrad voči nefunkčnosti prokuratúry a iných štátnych orgánov pri ochrane zákonnosti výkonu trestu odňatia slobody. Vo svojej podstate sú kasačné námietky len veľmi okrajovo namierené voči odôvodneniu napadnutého uznesenia, a to iba pokiaľ ide o odmietnutie žalôb z dôvodov v tomto identifikovaných a vylúčenie vecí týkajúcich sa iného disciplinárneho konania vedeného voči sťažovateľovi v súvislosti s jeho nedovolenými kontaktmi s inými odsúdenými.

výkonu trestu odňatia slobody ústavy na výkon trestu odňatia slobody nie sú orgánom verejnej správy v zmysle § 4 SSP, pretože nerozhodujú o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Krajský súd preto odkazujúc na relevantnú judikatúru a súvisiace zákonné ustanovenia správne uzavrel, že rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú prijaté v rámci zabezpečenia realizácie výkonu trestu odňatia slobody, majú normatívny základ v právnej úprave trestného práva.

22. Podľa ustanovenia § 7 písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. Krajský súd správne skonštatoval a poukázal na to, že práve disciplinárne rozhodnutia sú v zmysle § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody vylúčené zo súdneho prieskumu.

23. V tejto súvislosti preto správny súd odkazujúc okrem iného aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie zo dňa 18. októbra 2017, č. k. II. ÚS 635/2017-7) opodstatnene skonštatoval, že jeho úvahy nevedú k záveru o absolútnom vylúčení prieskumu tohto typu rozhodnutí, ale k identifikácii iného subjektu zodpovedného za dodržiavanie práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, ktorým je prokurátor.

25. Pokiaľ ide o sťažovateľom formulované návrhy na preverenie postupov prokuratúry v daných veciach zo strany najvyššieho správneho súdu, tak kasačný súd pripomína, že súdy v podmienkach Slovenskej republiky nedisponujú priamou kontrolnou právomocou vo vzťahu k postupu prokuratúry pri výkone jej právomocí, a v prípade disciplinárnych konaní vedených voči odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody vzhľadom na vylúčenie súdneho prieskumu (vymedzenej časti) rozhodnutí vydaných v takýchto konaniach ani nie sú spôsobilé a oprávnené úlohu prokuratúry suplovať.

obstáť. Kasačný súd sa stotožňuje so samotným záverom krajského súdu o nutnosti odmietnutia tohto typu správnej žaloby podanej sťažovateľom, uvádza však, že hoci na podanie žaloby o nečinnosť neboli splnené v uvedenom prípade formálne podmienky, vo svojej podstate už z vecného hľadiska bola táto žaloba per se neprípustnou.

Nakoľko by však v danej veci k inému záveru než je odmietnutie žaloby o nečinnosť ani nebolo možné dospieť, nepovažoval uvedené kasačný súd za taký nedostatok odôvodnenia krajského súdu, v dôsledku ktorého by bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a vec mu vracať na ďalšie konanie.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako?nedôvodnú

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.