2Svk/31/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): Mesto Trnava, so sídlom Ulica Hlavná 1, 917 71 Trnava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za účasti ďalšej účastníčky konania: Y.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. Y. XX, XXX XX M., zastúpenej spoločnosťou SOJKA LEGAL s.r.o., A. Kmeťa 357/1, Dubnica nad Váhom, IČO: 54810141, a osôb zúčastnených na konaní: K.. M. L., nar. XX.X.XXXX a X. L., nar. XX.X.XXXX, oboch zastúpených spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36865281, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 08820/2017/SV/23295 z 15. mája 2017, o kasačných sťažnostiach žalobcu a osôb zúčastnených na konaní proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/97/2020 - 308, ECLI:SK:KSTT:2023:2017200210.2, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/97/2020 - 308 ECLI:SK:KSTT:2023:2017200210.2 sa mení tak, že rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 08820/2017/SV/23295 z 15. mája 2017 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi a osobám zúčastneným na konaní sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom.

1. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-TT- OVBP2-2016/008301/P1 z 15. novembra 2016 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) vydaným vo vyvlastňovacom konaní začatom na základe návrhu žalobcu vo verejnom záujme vyvlastnil podľa § 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „Stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/ 1976 Zb.“) v spojení s § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej „Cestný zákon“) v znení neskorších predpisov spoluvlastnícke právo K.. U. Y., bytom U.. Z. XX, XXX XX . M. a Y.. Y. T., bytom T.. Y. XXXX/XX, XXX XX M. k pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX o výmere 78 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie M., za náhradu spolu vo výške 2.985,84 eur (každému spoluvlastníkovi za podiel vo výške 1 1.492,92 eur). 2. Na odvolanie K.. U. Y. a Y.. Y. T.alovaný (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorého kompetencie na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania účinnosťou zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. prešli na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 08820/2017/SV/23295 z 15. mája 2017 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zrušil prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“) . 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uzavrel, že navrhovateľ vyvlastnenia (žalobca) vo vyvlastňovacom konaní nepreukázal účel vyvlastnenia (§ 112 ods. 2 Stavebného zákona), nakoľko na základe predložených dokladov (rozhodnutie o umiestnení stavby a žiadosť o stavebné povolenie) bolo zistené, že žalobca nie je subjektom, ktorý bude realizovať stavbu „Miestna komunikácia - Cesta „B“MOK 3,75/30“, pre ktorú sa majú pozemky vyvlastniť. Uviedol, že navrhovateľ vyvlastnenia nemôže na základe vyvlastnenia nadobudnúť vlastnícke práva k pozemkom a následne ich previesť na iný subjekt, ktorý bude stavbu realizovať, a taktiež navrhovateľ nemôže podať návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva v prospech iného subjektu. Preto skonštatoval, že v danom prípade by vlastnícke práva prešli vyvlastnením na žalobcu, ktorý však nie je subjektom oprávneným z územného rozhodnutia na danú stavbu a ani stavebníkom tejto stavby. Žalovaný súčasne uviedol, že ďalšie námietky odvolateľov sú irelevantné a preto sa nimi nezaoberal.

4. Krajský súd v Trnave (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) v konaní o správnej žalobe podanej žalobcom proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného rozsudkom sp. zn. 14S/47/ 2017 zo dňa 25.10.2018 túto žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) zamietol a v konaní úspešnému žalovanému a ďalším účastníkom konania (v tom čase K..

V danom prípade bol účel vyvlastnenia vymedzený ustanovením § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona na uskutočnenie stavby „Miestna komunikácia - cesta „B“ MOK 3,75/ 30“ (ďalej aj „stavba“), pričom stavebné konanie k tejto stavbe sa začalo na návrh viacerých žiadateľov, medzi ktorými navrhovateľ vyvlastnenia (žalobca) nefiguruje.

7. Takýto spôsob zabezpečenia účelu vyvlastnenia považoval krajský súd za nedostačujúci. Nakoľko žalobca ako navrhovateľ vyvlastnenia nadobudne vlastnícke právo k pozemnej komunikácii, ktorej vybudovanie je účelom vyvlastnenia, až na základe kúpnej zmluvy, až účinnosťou tejto zmluvy nadobudne pozemná komunikácia povahu miestnej komunikácie. Vychádzajúc z uvedeného nie je podľa krajského súdu možné s absolútnou určitosťou zaručiť, že cestné teleso, ktoré má byť vybudované na vyvlastnenom pozemku, bude mať v konečnom dôsledku povahu miestnej komunikácie. Táto skutočnosť je podľa názoru správneho súdu tak závažného charakteru a to vzhľadom na výnimočné využitie inštitútu vyvlastnenia, že sama o sebe odôvodňuje zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.

9. Krajský súd teda nespochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na vyvlastnenie pozemku na vybudovanie miestnej komunikácie (§ 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona), ale tvrdil, že na splnenie tohto účelu je potrebné, aby žalobca bol súčasne stavebníkom miestnej komunikácie, pretože len tým je nespochybniteľný účel vyvlastnenia - výstavba miestnej komunikácie.

hodnotu. 11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť, na základe ktorej Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 6Sžk/13/2019 zo dňa 25.11.2020 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

12. Po vrátení veci kasačným súdom krajský súd v ďalšom konaní uznesením sp. zn. 14S/ 97/2020 zo dňa 17.02.2022 priznal K.. M. L. a X. L. postavenie osôb zúčastnených na tomto konaní. Tieto osoby v písomnom stanovisku k veci poukazovali na to, že zrušením rozhodnutia o vyvlastnení boli dotknutí na svojich právach, pretože sú stavebníkmi predmetnej cestnej stavby. Podľa ich názoru žalobca splnil všetky podmienky vyvlastnenia a rozhodnutie žalovaného vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže požiadavka, aby žalobca, v prospech ktorého bola nehnuteľnosť vyvlastnená, bol súčasne stavebníkom, nevyplýva zo žiadneho predpisu a je preto nad rámec zákona. Mali za to, že krajským súdom nebola dostatočne zohľadnená zmluva o združení a zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorú uzavreli stavebníci cestnej stavby so žalobcom, podľa ktorých má mesto vybudovanú cestu nadobudnúť do svojho vlastníctva.

14. V odôvodnení rozsudku krajský súd vyhodnotil ako zjavne nedôvodné námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, pričom poukázal na to, že žalobca neoznačil žiadnu okolnosť prípadu, ktorá by správnym orgánom zostala neobjasnená, ani žiaden dôkaz s významom pre konanie, ktorý by bol nevykonaný. Žalobca podľa krajského súdu len všeobecne uviedol ustanovenia právnych predpisov, ktoré mali byť v správnom konaní porušené, avšak nekonkretizoval, akým konaním správneho orgánu či opomenutím malo k tomuto porušeniu dôjsť a na základe akej právnej konštrukcie mohlo mať toto konanie či opomenutie za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

k zmene skutkového ani právneho stavu veci od vydania predchádzajúceho rozsudku nedošlo a ani kasačný súd neprijal záväzný právny názor k dôvodom zamietnutia žaloby, nezistil dôvod na zmenu skôr prezentovaného právneho posúdenia veci. Nespochybnil existenciu účelu vyvlastnenia v prejednávanom prípade, ale znovu sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že s ohľadom na okolnosti prípadu a subjekty, v prospech ktorých bolo vydané rozhodnutie o umiestnení budúcej cestnej stavby a ktoré požiadali o vydanie stavebného povolenia, možno usudzovať na neisté nadobudnutie stavby žalobcom a nesplnení tak požiadavky zákona, aby miestne komunikácie boli vo vlastníctve obce. Naplnenie tejto požiadavky podľa krajského súdu logicky nezaručuje a nedostatky procesu vyvlastnenia konštatované žalovaným a súdom neodstraňuje ani zmluva o budúcej zmluve a zmluva o združení zo dňa 19.12.2012 uzatvorená medzi žalobcom a manželmi L. ako stavebníkmi.

III. Kasačné sťažnosti, stanoviská ostatných účastníkov

Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 7Sžo/29/2014 zo dňa 26.02.2015, na ktorý sa odvolávajú osoby zúčastnené na konaní (sťažovatelia 2) tvrdiac, že samotnú výstavbu miestnej cesty môže obec zabezpečiť aj prostredníctvom súkromného sektora, žalovaný zaujal názor, že Najvyšší súd mal v tomto ohľade na mysli stav, kedy obec bude stavebníkom a súkromný sektor bude pre obec miestnu cestu zhotovovať na základe zmluvného vzťahu (napr. na základe zmluvy o dielo). Nakoľko fyzická osoba nemôže byť ex lege stavebníkom miestnej komunikácie a ako takú ju nemôže úspešne dokončiť a skolaudovať, je podľa žalovaného zároveň vylúčené, aby sa stala vlastníkom takejto miestnej komunikácie. Vznikajú tak podľa neho pochybnosti aj o platnosti uzavretej zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobcom a stavebníkmi cestnej stavby, resp. o platnosti budúcej kúpnej zmluvy uzavretej na základe takejto zmluvy o budúcej zmluve, keďže fyzická osoba ako nevlastník nemôže platne previesť vlastnícke právo k miestnej ceste

25. Do konania pribratá účastníčka Y.. Y. T. sa s výrokom i odôvodnením rozhodnutia krajského súdu stotožnila a navrhla kasačnú sťažnosť žalobcu zamietnuť. 26. Kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu podali aj osoby zúčastnené na konaní

27. Sťažovatelia 2 tvrdili, že v administratívnom konaní bol zo strany žalobcu nepochybne preukázaný účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona a mali za to, že zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu neplynie, že by prekážkou k preukázaniu účelu vyvlastnenia mala byť skutočnosť, že (okrem iných) stavebníkmi komunikácie sú aj

28. Sťažovatelia 2 tiež pripomenuli, že nad rámec zákona uzavrel žalobca so sťažovateľmi 2 a ostatnými stavebníkmi zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 22.08.2012, ktorou sa stavebníci ako budúci predávajúci dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobcom ako budúcim kupujúcim o prevode vybudovanej verejnoprospešnej stavby miestnej obslužnej komunikácie - „Cesty B MOK3, 75/30“ do výlučného vlastníctva žalobcu.

29. Sťažovatelia 2 upozornili aj na zmluvu o združení uzavretú so žalobcom, v ktorej sa zmluvné strany združili za účelom pričinenia sa o dosiahnutie dohodnutého účelu, ktorým je realizácia miestnej komunikácie. Citovali tiež z rozsudku Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 6Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011 tvrdiac, že i tento súd mal za postačujúcu zábezpeku dodržania navrhovaného charakteru pozemnej komunikácie pre následné stavebné a kolaudačné konanie už samotný výrok rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby. Skutočnosť, že teleso miestnej cestnej komunikácie zriadenej na vyvlastňovanom pozemku bude mať charakter všeobecne prístupnej a užívanej ulice, plynie zo schváleného územného plánu mesta Trnava a z rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 20.03.2008.

Okresný úrad Trnava dňa 15.11.2016 prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení, v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol, že verejný záujem na vyvlastnení vyplýva zo schváleného územného plánu, ktorý je záväzný a preto je povinnosťou mesta Trnava zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastnenia. Poukázal na to, že grafická časť územného plánu („výkres C.02 Regulatívy územného rozvoja“) v sledovanej lokalite navrhuje komunikačné prepojenie a ulíc P. Mudroňa a M. Hella, pričom zo záväznej časti územného plánu (v kapitole „C.01.04 Zásady a regulatívy pre umiestnenie verejného dopravného vybavenia územia“) plynie, že sa má doplniť sieť miestnych komunikácií v návrhových etapách novými obslužnými komunikáciami, a že stavby verejného dopravného vybavenia sú podľa územného plánu verejnoprospešnými stavbami.

34. Kasačný súd pri uvažovaní o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v kontexte právnych záverov krajského súdu vychádzal primárne z toho, čo plynie zo schváleného územného plánu mesta Trnava a z územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej cestnej

35. So zreteľom na okolnosti súdeného prípadu kasačný súd konštatuje, že návrh žalobcu na vyvlastnenie pozemku parc. č. XXXX/XXX v k. ú. M. je bezpochyby krokom smerujúcim k naplneniu územnoplánovacej dokumentácie, ktorý podľa práva nasledoval po tom, čo nedošlo k dohode medzi žalobcom a vlastníčkou o odkúpení pozemku na účely vybudovania miestnej

Nedodržaním územného plánu pri výstavbe nových sídelných útvarov, ako je tento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme. Rovnako nesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v rozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite. Vyvlastnenie je krajným spôsobom riešenia situácie, ktorá vznikla tým, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kúpili a nadobudli do vlastníctva pozemok, ktorý bol územným plánom určený ako prístupová komunikácia k stavebným pozemkom žalobcov 1/ a 2/ (pozn. osôb zúčastnených na konaní v prejednávanej veci). Keďže mesto nebolo vlastníkom tohto pozemku, je zrejmé, že na dosiahnutie súladu s územným plánom bol určený na vyvlastnenie. Žalobcovia 1/ a 2/ sa nachádzajú v situácii, kedy napojenie plánovanej cesty na svoj pozemok objektívne potrebujú.“

Vyvlastnenie pozemku na účely výstavby miestnej komunikácie je bezpochyby legitímnym opatrením, ak je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa dokazujú primárne územným rozhodnutím, sleduje verejný záujem a v intenciách územnoplánovacej dokumentácie uľahčuje osídlenie daného územia, zabezpečuje prístup k stavbám a slúži miestnej doprave (§ 4b ods. 2 Cestného zákona).

cestou. Fakt, že žalobca nedokázal zabezpečiť zaradenie cesty na ul. P. Mudroňa do siete miestnych ciest, je celkom určite zlyhaním územnej samosprávy pri realizácii územného plánu a budovaní plánovanej siete miestnych komunikácií. Keďže však ide o verejnú účelovú komunikáciu, nebráni to v ďalšom postupe pri budovaní a prepájaní cestnej siete v danej lokalite. K možnostiam vlastníkov verejnej účelovej komunikácie na ul. P. Mudroňa zabrániť pripojeniu plánovanej miestnej cesty na uvedenú účelovú komunikáciu, sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžo/17/2015 zo 4. novembra 2015 v rámci súdneho preskúmania rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-2011/00835/P1 zo dňa 15.12.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu Mesta Trnava zo dňa 18.8.2011 o umiestnení líniovej stavby „Miestna líniová komunikácia - Cesta „A“MOK 3,75/ 30“, keď konštatoval: „Na ďalšiu odvolaciu námietku, že je potrebný súhlas vlastníkov účelovej komunikácie s pripojením ku miestnej komunikácii odvolací súd uvádza, že stavebný zákon ani vykonávajúca vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z.

Vlastníci uvedených pozemkov a stavieb sa nemôžu domáhať absolútnej ochrany svojho vlastníckeho práva, na úkor iných a voči verejnému záujmu.“

38. Kasačný súd považuje za potrebné znova pripomenúť, že bol viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) a preto rozsudok krajského súdu a preskúmavané rozhodnutie nepodrobil právnej analýze z iných do úvahy prichádzajúcich hľadísk. Pokiaľ ide o sťažnostné body kasačnej sťažnosti mesta Trnava, je senát kasačného súdu toho názoru, že deklarovaný účel vyvlastnenia a verejný záujem na zriadení všeobecne prospešnej cestnej stavby na vyvlastňovanom pozemku plynúci z územnoplánovacej dokumentácie nie je nezlučiteľný s tým, že rozhodnutie o umiestnení miestnej cesty bolo vydané na návrh fyzických osôb, ktoré následne požiadali aj o vydanie stavebného povolenia. Je na žalobcovi, aby v budúcnosti zabezpečil dodržanie určenia predmetnej komunikácie ako miestnej cesty a zabezpečil jej prevod do vlastníctva mesta, pretože pokiaľ nebude vo vlastníctve mesta, nebude ju možné skolaudovať ako miestnu cestu a zaradiť ju do siete miestnych komunikácií (§ 3d ods. 3 Cestného zákona).

Zároveň však platí, že pre určenie, či bude pozemná komunikácia miestnou cestou, je rozhodujúce, aby bola ako miestna cesta skolaudovaná a odovzdaná do vlastníctva obce (mesta). 40. V okolnostiach prejednávaného prípadu je zrejmé, že ak žalobca nevstúpi ako stavebník do konania o vydanie stavebného povolenia, bez dohody so súčasnými stavebníkmi na odovzdaní zhotovenej cestnej stavby do vlastníctva žalobcu nebude môcť byť predmetná cesta uvedená do užívania ako miestna. Teoreticky preto nemožno vylúčiť, že by mohla nastať podobná situácia ako v prípade komunikácie na ul. P. Mudroňa, teda že zhotovená cesta zostane vo vlastníctve fyzických osôb (stavebníkov). To by samozrejme neprípustným spôsobom spochybnilo účel vyvlastnenia pozemku ďalšej účastníčky (ak k právoplatnému vyvlastneniu dôjde) a tým aj zákonnosť a ústavnosť celého procesu, a mohlo by zakladať aj dôvod na zrušenie vyvlastnenia (§ 17 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých

V tomto štádiu teda nie je rozhodujúce, na koho návrh bola stavba miestnej cesty umiestnená, resp. či bolo zahájené stavebné konanie a kto je stavebníkom. Z tohto hľadiska bola vec posúdená krajským súdom i druhostupňovým vyvlastňovacím orgánom po právnej stránke nesprávne a vo vzťahu k skúmaniu verejného záujmu na vyvlastnení príliš reštriktívne.

cesty. 43. Pokiaľ ide o sťažnostné body kasačnej sťažnosti osôb zúčastnených na konaní, kasačný súd súhlasí s tým, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva ako prekážka pre preukázanie účelu vyvlastnenia dotknutého pozemku skutočnosť, že stavebníkmi cestnej stavby, pre ktorej vybudovanie sa vyvlastňuje, sú aj títo sťažovatelia. Senát kasačného súdu však nemôže súhlasiť s tým, že mesto Trnava nadobudne vlastníctvo k cestnej stavbe priamo zo zákona, bez ohľadu na to, kto je jej stavebníkom. Ako už bolo naznačené, pokiaľ žalobca nevstúpi do stavebného konania ako stavebník miestnej cesty a nezabezpečí kolaudáciu stavby ako miestnej cesty vo svojom vlastníctve, bude sa vyžadovať právny titul pre prevod vlastníctva stavby zo stavebníkov na mesto Trnava, ako to predpokladá už spomenutá zmluva o budúcej zmluve. 44.

V ďalšom konaní o odvolaní rozhodne Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, na ktorý prešli s účinnosťou od 1. januára 2023 kompetencie na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalovaný vo veci opätovne rozhodne podľa platnej právnej úpravy (§ 19b ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.) a v intenciách právneho názoru kasačného súdu, pričom vyhodnotí všetky závery prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení a vysporiada sa s odvolacími námietkami ďalšej účastníčky Y.. T.. 45.

Z výsledkov pojednávania pred kasačným súdom totiž vyplynulo, že mesto Trnava nie je pri presadzovaní územného plánu pokiaľ ide o cestnú sieť v danej lokalite dostatočne aktívne a zatiaľ nezačalo ani s usporiadaním pozemkov pre dokončenie prepojovacej komunikácie z ul. P. Mudroňa až

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi a osobám zúčastneným na konaní priznal nárok na plnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

V Bratislave dňa 31. marca 2025