2Svk/3/2021

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa sťažovateľka domáhala uloženia povinnosti žalovanej, aby v lehote jedného mesiaca začala a riadne pokračovala v konaní o odstránení stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X a evidovanej na LV č. XXXX v k. ú. U. D.. 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ či „správny súd“) uznesením č. k. 8Sa/96/2019-34, ECLI:SK:KSBA:2021:1019201626.1 z 12.03.2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) túto žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) s odôvodnením, že ju podala osoba, ktorá je na jej podanie zjavne neoprávnená. 3. Správny súd vychádzal z toho, že odstránenia nečinnosti v začatom administratívnom konaní sa môže podľa § 242 ods. 1 S.s.p. domáhať účastník konania, avšak podľa ods. 2 odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor. Správny súd mal za to, že sťažovateľka namietala nečinnosť žalovanej spočívajúcu v nezačatí konania o odstránení stavby podľa § 88 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“), pričom konanie sa malo podľa sťažovateľky začať z dôvodu neexistencie stavebného povolenia na susediacu stavbu, ktorej však nie je vlastníčkou.

4. Správny súd dospel k záveru, že na podanie žiadosti o odstránenie stavby podľa § 88 ods. 3 Stavebného zákona je oprávnený iba vlastník stavby. Ďalej poukázal na to, že konanie o odstránenie stavby môže začať orgán verejnej správy aj na základe vlastného podnetu, a vtedy je konanie ovládané zásadou oficiality. V prípadnom konaní o nariadenie odstránenia stavby by sťažovateľka mohla mať podľa správneho súdu postavenie účastníčky konania, ale k začatiu konania nedošlo. 5. Krajský súd uzavrel, že žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v nezačatí konania z úradnej povinnosti môže podať podľa § 242 ods. 2 S.s.p. jedine prokurátor.

6. Proti napadnutému uzneseniu podala sťažovateľka zastúpená advokátom kasačnú sťažnosť, ktorou žiadala zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka tvrdila, že krajský súd porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) a podanie nezákonne odmietol (§ 440 ods. 1 písm. j/ S.s.p.).

Sťažovateľka poukázala na to, že rozhodnutím žalovanej č. 2018/113/Zast/Ry z 29.10.2018 bolo zastavené stavebné konanie vo veci dodatočného povolenia stavby, začaté dňa 03.01.2011. Z toho sťažovateľka usudzovala, že žalovaná sa vec rozhodla „zamiesť pod koberec“ a tvrdila, že preto sa dňa 15.02.2019 obrátila na Okresnú prokuratúru Bratislava IV s podnetom podľa § 244 S.s.p., a tiež dňa 08.08.2019 podala žalovanej aj podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Poukazovala na to, že odstránenie stavby je naviazané na neexistenciu stavebného povolenia alebo na konanie v rozpore so stavebným povolením či dodatočným stavebným povolením, a nie je podstatné, či bolo na stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie.

9. Sťažovateľka považovala za nezmyselný názor správneho súdu, že len vlastník stavby je oprávnený na podanie žiadosti o povolenie odstránenia stavby a argumentovala ad absurdum, že pokiaľ by vlastník čiernej stavby sám seba nenahlásil a nepožiadal o odstránenie svojej čiernej stavby, a zároveň by stavebný úrad nezačal konanie o odstránení stavby, žiadny z vlastníkov susediacich pozemkov by nebol oprávnený svojím podaním toto konanie začať a odstrániť tak protiprávny stav. Tvrdila, že existenciu čiernej stavby nevyvolala ani sa na nej nepodieľala, ale využila svoje práva ako účastníčky konania o dodatočné povolenie stavby a podala odvolanie voči dodatočnému povoleniu stavby a potom aj správnu žalobu. Tiež poukazovala na to, že jej nemožno klásť za vinu, že od vydania rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby do právoplatného zrušenia rozsudkom uplynulo asi 5 rokov a 8 mesiacov.

rozhodnutie. Pokračovala, že o dodatočnom stavebnom povolení sa dozvedela ako účastníčka konania, ale o kolaudačnom rozhodnutí sa nemala ako dozvedieť a aj keby sa dozvedela, nemohla by sa odvolať či podať správnu žalobu. Podľa sťažovateľky nie je v právnom štáte prípustné, aby bol chránený stavebník stavajúci bez stavebného povolenia, ktorého v tomto konaní podporujú aj správne orgány, a bol uprednostňovaný pred sťažovateľkou, ktorá využívala všetky dostupné prostriedky na bránenie svojich práv, pričom jej dali za pravdu aj krajský súd aj najvyšší súd. Žalovaná tak podľa sťažovateľky znevážila a pošliapala nielen súdnu moc a jej autoritu, ale aj autoritu jednotlivých sudcov a význam práva sťažovateľky na súdnu ochranu.

12. Sťažovateľka ešte poukázala na niektoré skutkové a právne okolnosti týkajúce sa porušenia stavebných predpisov, citovala z rozsudkov zrušujúcich dodatočné stavebné povolenie a vyjadrila pochybnosť, ako mohlo dôjsť ku kolaudácii a či nedošlo k porušeniu povinností stavebného dozoru. Opakovala, že v prípade nesplnenia dôkaznej povinnosti stavebníčky malo nasledovať nariadenie odstránenia stavby. 13. Žalovaná sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila s výrokom napadnutého uznesenia a svoju nečinnosť vo veci poprela. Popísala chronológiu súvisiacich konaní a rozhodnutí od žiadosti stavebníčky o dodatočné povolenie zmeny stavby.

III. Právne závery kasačného súdu

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ S.s.p.), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 S.s.p.

16. Krajský súd v konaní vychádzal zo záverečnej formulácie žalobného návrhu a zo žalobných bodov, z ktorých bolo zrejmé, že sťažovateľka sa správnou žalobou domáhala začatia konania o odstránenie stavby. Z hľadiska zákonnosti sa krajský súd postavil k požiadavke sťažovateľky správne, keď konštatoval, že domáhať sa začatia konania žalobou proti nečinnosti môže v zmysle § 242 ods. 2 S.s.p. iba prokurátor.

Z tvrdení účastníkov súdneho konania nevyplynulo, že by toto rozhodnutie bolo relevantným spôsobom spochybnené (povedzme odvolaním sťažovateľky). Preto niet pochýb o tom, že pôvodné konanie, o ktorom súdy v rozsudkoch o zrušení dodatočného stavebného povolenia uviedli, že by malo pokračovať nariadením odstránenia stavby, už nepokračuje.

19. Navyše, aj keby krajský súd pripustil, že správna žaloba smeruje k odstráneniu nečinnosti orgánu verejnej správy v už začatom administratívnom konaní, nemohol by jej vyhovieť z dôvodu, že podnet na prokuratúre v zmysle § 244 ods.1 S.s.p. bol podaný a aj vybavený ešte predtým, ako sťažovateľka u žalovanej iniciovala vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Nebola by tak rešpektovaná subsidiárna funkcia nečinnostnej žaloby a bol by dôvod na zastavenie konania v zmysle § 99 písm. f) S.s.p.

domáha. Podnetom na vykonanie štátneho stavebného dohľadu však nezačína správne konanie podľa Stavebného zákona ani Správneho poriadku. 21. Kasačný súd tiež pripomína, že Stavebný zákon a jeho jednotlivé inštitúty prioritne neslúžia na riešenie sporov medzi susedmi. Ani účastníctvo v konaní, ktoré Stavebný zákon (zjednodušene povedané) garantuje susedom stavebného pozemku či stavby, nie je zákonom ustanovené kvôli tomu, aby títo susedia robili akýsi dohľad nad zákonnosťou.

22. O to viac je potom pochopiteľné, že takíto susedia (hoci aj vedení spravodlivým úmyslom), spravidla nemôžu samostatne disponovať s konaniami, ktorých predmetom sú (predovšetkým) cudzie pozemky a stavby. Preto aj iniciácia konania o odstránení stavby je prenechaná iba vlastníkovi stavby v jeho súkromnom záujme (§ 88 ods. 3 Stavebného zákona), ďalej stavebnému úradu (§§ 88-90 Stavebného zákona), a v istom zmysle prokurátorovi (na základe upozornenia prokurátora) vo verejnom záujme, resp. kvôli zachovaniu zákonnosti. Iniciácia konania o odstránenie stavby nemá charakter actio popularis.

24. Kasačný súd pripomína, že jeho úlohou nebolo záväzne rozhodnúť o ďalších osudoch spornej stavby, alebo odsúhlasiť či napraviť postup žalovanej. Konanie pred kasačným súdom sa týkalo len toho, či krajský súd porušil zákon (a právo na prístup k súdu), keď odmietol sťažovateľkinu žalobu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.