2Svk/3/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Nitra, krajský prokurátor, so sídlom Damborského 1, Nitra, proti žalovanej (sťažovateľka): Obec Iža, so sídlom Ďatelinová 315, Iža, IČO: 00306487, zastúpenej: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M.- advokátska kancelária, s.r.o., skrátene IKAK, s.r.o., so sídlom G. Czuczora 4, Nové Zámky, IČO: 51816865, za účasti ďalšieho účastníka: K.. Š. U., K. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 97/2019/239 z 21. januára 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/98/2020-105 z 22. júna 2021, ECLI:SK:KSNR:2021:4020200304.3, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

II. Konanie pred správnym súdom

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/98/2020-105 z 22.06.2021, ECLI:SK:KSNR:2021:4020200304.3 (ďalej „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

Správny súd vychádzal okrem iného z toho, že náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Okrem toho v § 4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (ďalej „zákon o obecnej polícii“) je uvedené, že organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Podľa § 5 ods. 1 zákona o obecnej polícii, obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnej polícii činnosť obecnej polície riadi jej náčelník. Za týmto účelom najmä a) organizuje prácu príslušníkov obecnej polície, b) podáva starostovi obce správy o situácii na úseku obecných vecí verejného poriadku a o výsledkoch činnosti obecnej polície; o závažných udalostiach ho vyrozumie okamžite, c) spolupracuje s veliteľom príslušného útvaru Policajného zboru, orgánmi štátnej zdravotníckej správy, orgánmi ochrany životného prostredia a inými orgánmi, d) predkladá starostovi

9. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že obecná polícia je zriaďovaná i zrušovaná všeobecne záväzným nariadením a jej organizáciu určuje obecné zastupiteľstvo, pričom činnosť obecnej polície riadi jej náčelník, ktorému zákon za týmto účelom stanovuje zákonnom stavené kompetencie, ako aj ukladá povinnosti. Podľa správneho súdu je pritom irelevantné, z koľkých členov sa obecná polícia skladá, pretože jej činnosť riadi jej náčelník, ktorého je potrebné považovať za vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci. Orgánom verejnej moci je pritom taký orgán, ktorý autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov; v tomto prípade je to žalovaná ako obec.

Správny súd uzavrel, že obecnú políciu riadi náčelník obecnej polície, teda je vedúcim zamestnancom, a to bez ohľadu na to, koľkých ďalších príslušníkov obecnej polície ako podriadených zamestnancov riadi. Argumentoval zákonnou dikciou, ako aj skutočnosťou, že zákon nestanovuje minimálny, ako ani maximálny počet príslušníkov obecnej polície.

11. Za nedôvodný tak správny súd považoval poukaz žalovanej na § 9 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Podľa názoru súdu pod uvedenú definíciu je potrebné subsumovať aj náčelníka obecnej polície, ktorý je aj podľa tejto legálnej definície vedúcim zamestnancom, pretože je nepochybné, že príslušníci obecnej polície sú zamestnancami obce.

12. Správny súd pokračoval, že zákon o slobode informácií je odo dňa svojej účinnosti úzko spojený so zákonom o ochrane osobných údajov. Tieto obsahovo odlišné právne normy poskytujú zákonný rámec pre oblasť práv priznaných Ústavou SR a to je základné právo na informácie a základne práva súvisiace s ochranou súkromnej sféry jednotlivca.

13. Obecný policajt pri plnení úloh v postavení verejného činiteľa, si musí byť vedomý toho, že bude vystavený pozornosti verejnosti a bude musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom sa podieľa na výkone verejnej moci.

15. Sťažovateľka (žalovaná) zastúpená advokátom, tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec správnemu súdu vrátil na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľka považuje za nesprávny právny názor, že náčelník obecnej polície, ktorý nemá podriadeného žiadneho ďalšieho zamestnanca, je vedúcim zamestnancom orgánu verejnej správy podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Namietla, že správny súd ustanovenia zákona o obecnej polícii neposudzoval s prihliadnutím na ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“) a subsidiárne ustanovenia Zákonníka práce, najmä jeho § 9 ods. 3. Napadnutý

rozsudok

považovala aj za zmätočný, poukazujúc na rozporné konštatácie súdu, či sťažovateľka uznáva alebo popiera, že náčelník obecnej polície je vedúcim zamestnancom. 17. Správny súd podľa názoru sťažovateľky neprihliadol na skutočnosť, že náčelník obecnej polície sťažovateľky nemá žiadnych podriadených a obecná polícia bola zriadená tak, že má len jedno miesto obecného policajta a ten je zároveň náčelníkom. Nejde preto o dočasne neobsadené miesta poriadených zamestnancov. Dôvodila, že podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce v spojení so stanoviskom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 28. apríla 2020 preto náčelník obecnej polície sťažovateľky, ktorý nemá ďalších podriadených, nemôže byť vedúcim zamestnancom podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Podľa sťažovateľky z povahy veci vyplýva, že vedúci zamestnanec musí mať aspoň jedného podriadeného zamestnanca; ak je zrejmé, že miesto podriadeného zamestnanca nebude obsadené (alebo nebude obsadené dlhšiu dobu), zamestnanec bez ohľadu na formálne zaradenie stráca pozíciu vedúceho zamestnanca. Náčelník obecnej polície u sťažovateľky tak nespĺňa hmotnoprávne podmienky na status vedúceho zamestnanca. V tomto zmysle poukázala aj na organizačný poriadok sťažovateľky. 18. Tento svoj právny názor na postavenie pána F. ako náčelníka obecnej polície ďalej dala do súvisu s tým, že požadované údaje o plate a iných vyplatených finančných prostriedkoch sú osobnými údajmi zamestnanca, ktorý nie je v zákonom taxatívne určenom okruhu osôb, v prípade ktorých sa takéto informácie majú povinne sprístupniť. 19. Sťažovateľka poukázala aj na súdne rozhodnutie z Českej republiky a nález ústavného súdu slovenskej republiky z 19.01.2001 sp. zn. Pl. ÚS 1/09. 20. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, v zásade sa pridŕžajúc svojej predchádzajúcej argumentácie a stotožniac sa s napadnutým rozsudkom. 21. Ďalší účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval konanie sťažovateľky za tendenčné a obštrukčné. Tvrdil, že sťažovateľka vo veciach sprístupňovania informácií často koná nezákonne.

22. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu pridelená do senátu 2S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej „rozvrh práce“). Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

24. Kasačný súd sumarizuje, že sťažovateľka sa kasačnou sťažnosťou domáha zrušenia rozsudku správneho súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietala, že správny súd ustanovenia zákona o obecnej polícii neposudzoval s prihliadnutím na ustanovenia zákona o výkone práce vo verejnom záujme a Zákonníka práce, najmä jeho § 9 ods. 3.

25. Obdobnou kasačnou sťažnosťou sťažovateľky sa už zaoberal iný senát kasačného súdu, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3Svk/33/2022 z 27.10.2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200305.1, riešil aj kľúčovú otázku namietanú v tomto konaní, teda či je náčelník obecnej polície vedúcim zamestnancom na účely § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, aj keď nemá podriadených zamestnancov, a nevyhovel rovnakej argumentácii sťažovateľky. Konajúci senát sa v podstatnom stotožňuje s jeho záverom, a podľa § 464 ods. 1 SSP rozhodujúce časti odôvodnenia ďalej cituje: 26. „(27.) Podľa § 9 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií v znení účinnom do 31. októbra

Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 2) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.

f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. 27. (28.) V ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravuje zákonodarca osobitné obmedzenie v prípade sprístupňovania informácií týkajúcich sa práva na súkromie fyzickej osoby a jej osobných údajov. V prípade týchto údajov v zásade platí, že tieto sa nesprístupňujú, pokiaľ nie je dané splnenie jednej zo zákonodarcom daných podmienok (slovné vyjadrenie zákonodarcu „sprístupní len vtedy, ak“) - (i) požiadavku sprístupnenia informácie týkajúcej sa súkromia alebo osobného údaju upravuje osobitný zákon alebo (ii) so sprístupnením súhlasí fyzická osoba, ktorej sa vyžiadaná informácia týka.

Inými slovami, obmedzenie práva na prístup k informáciám z dôvodu ochrany osobných údajov možno uplatniť len v súlade s jeho cieľom a tak, aby nedošlo k odňatiu podstaty a zmyslu práva na prístup k informáciám o činnosti orgánov verejnej moci (čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy).

31. (40.) Podľa § 5 ods. 1 zákona o obecnej polícii v znení účinnom do 31. marca 2019 obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. 32. (41.) Podľa § 6 ods. 1 písm. a) až g) zákona o obecnej polícii v znení účinnom do 31. marca 2019 činnosť obecnej polície riadi jej náčelník. Za týmto účelom najmä organizuje prácu príslušníkov obecnej polície, a) podáva starostovi obce správy o situácii na úseku obecných vecí verejného poriadku a o výsledkoch činnosti obecnej polície; o závažných udalostiach ho vyrozumie okamžite, b) spolupracuje s veliteľom príslušného útvaru Policajného zboru, orgánmi štátnej zdravotníckej správy, orgánmi ochrany životného prostredia a inými orgánmi, c) predkladá starostovi požiadavky na zabezpečenie činnosti obecnej polície a zodpovedá za hospodárne využívanie zverených prostriedkov, d) zabezpečuje odborný výcvik a školenie príslušníkov obecnej polície, e) podáva starostovi návrhy súvisiace s pracovnoprávnymi vzťahmi príslušníkov obecnej polície, f) plní ďalšie úlohy podľa organizačného poriadku a pokynov starostu.

polícii. Zákonodarca v predmetnom ustanovení kreuje náčelníka obecnej polície ako vedúceho zamestnanca obecnej polície, poveruje ho riadením obecnej polície a zveruje mu právomoci a kompetencie vedúceho zamestnanca obecnej polície (§ 6 ods. 1 písm. a/ až g/ zákona o obecnej polícii). Toto postavenie a právomoci náčelníkovi obecnej polície patria bez ohľadu na to, či má ďalších podriadených zamestnancov alebo nie. Zákon o obecnej polícii v tomto smere nepozná žiadnu výnimku. Obmedziť kompetencie a právomoci náčelníka obecnej polície ako vedúceho zamestnanca podľa § 6 ods. 1 písm. a) až f) zákona o obecnej polícii nemôže ani organizačný poriadok či pokyny starostu obce. Organizačný poriadok a pokyny starostu obce môžu len rozširovať rozsah úloh náčelníka obecnej polície, nie ich zužovať (§ 6 ods. 1 písm. g/ zákona o obecnej polícii). 34. (43.) Keďže kompetencie náčelníka obecnej polície ako vedúceho zamestnanca sú dané v minimálnom rozsahu priamo zákonom o obecnej polícii, je jasné, že hoci ide v predmetnej veci len o jediného predstaviteľa a člena obecnej polície, stále bude vedúcim zamestnancom podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce.

. .].“ 36. Ďalšia námietka sťažovateľky, ktorá tvrdila zmätočnosť rozsudku, keď údajne správny súd v rozsudku raz uvádza, že sťažovateľka nepopiera, že náčelník obecnej polície, ako taký, je vedúcim zamestnancom, a na iných miestach zasa uvádza, že to sťažovateľka popiera, je nedôvodná. Je zrejmé, že v bode 24 napadnutého rozsudku správny súd poukazuje na podstatu argumentácie sťažovateľky, že iba keby existovali ďalší zamestnanci obecnej polície, bolo by možné považovať jej náčelníka za vedúceho zamestnanca.

38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora (§ 467 ods. 1 v spojení s § 170 SSP). 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

V Bratislave dňa 30. novembra 2023