2Svk/3/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:2021200132.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-20S/58/2021
- IČS
- 2021200132
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcov: 1. U.. U. W., F.., adresa trvalého pobytu: Q. J. XXX, XXX XX. E., dátum narodenia: XX. T. XXXX, 2. F.. Q. W., adresa trvalého pobytu: Q. J. XXX, XXX XX E., dátum narodenia: X. C. XXXX, proti žalovanému: Regionálny úrad pre výstavbu a územné plánovanie Trnava (pôvodne Okresný úrad Trnava) ďalších účastníkov konania 1. G.. P. W., adresa trvalého pobytu: M. XX, XXX XX . F., dátum narodenia: XX. Y. XXXX, 2. G.. B. W., adresa trvalého pobytu: M. XX, XXX XX F., dátum narodenia: XX. T. XXXX, 3. H. Q., adresa trvalého pobytu: E. XXX, XXX XX, 4. W. Q., adresa trvalého pobytu: E. XXX, XXX XX, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/58/ 2021-86, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Postup pred orgánmi verejnej správy
1. Obec Ostrov (ďalej len „stavebný úrad") vydala stavebné povolenie č. j. S2020/00094 - Hy,He,Ba /Sp z 19. októbra 2020 (ďalej len „stavebné povolenie"), ktorým podľa § 66 stavebného zákona účinného do 31. marca 2025 (ďalej len „stavebný zákon") povolila stavbu Zmena dokončenej stavby rodinného domu - prístavbou a stavebnou úpravou na pozemkoch registra C s parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X. v kat. úz. E., obci Ostrov. Stavebníkom je ďalší účastník konania 1. 2. Stavebný úrad vydal listinu č. j. S2020/00094 - Hy,He,Ba /Sp z 11. novembra 2020 (ďalej len „oprava"), nazvanú oprava rozhodnutia. Touto listinou opravil chyby v písaní, predmetom ktorých boli nesprávne uvedenie priezviská účastníkov konania a uvedenie titulu pred menom účastníčky konania. 3. Stavebné povolenie bolo napadnuté viacerými odvolaniami. Odvolania podali samostatne žalobcovia. Okresný úrad Trnava rozhodnutím č. spisu: OU-TT-OVBP2-2021/006988-002 z 13. apríla 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok") potvrdil stavebné povolenie a odvolania žalobcov zamietol.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Žalobcovia podali voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd"). Namietali v nej nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy [§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP")]; nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP); nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP); rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom s tým, že skutkový stav v ňom nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP); podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhli, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Alternatívne navrhli, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu so stavebným povolením i opravou a vec vrátil na ďalšie konanie stavebnému úradu. 5. Správny súd rozsudkom č. k. 20S/58/2021-86 (ďalej len „rozsudok správneho súdu") podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako nedôvodnú. V rámci odôvodnenia uviedol nasledovné dôvody: · je pravdou, že na predmetné administratívne konanie sa vzťahuje správny poriadok, podľa § 33 ods. 2 ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Paragraf 36 ods. 2 a § 61 ods. 2, 3 stavebného zákona upravujú zásadu koncentrácie konania, ktorá však okliešťuje postup podľa § 33 ods. 2 správneho
poriadku. V zmysle predmetných ustanovení stavebného zákona môžu účastníci uplatniť svoje námietky len do uplynutia zákonom a stavebným úradom stanovenej lehoty. Po tejto dobe mali žalobcovia možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu. Právna úprava neustanovuje
povinnosť oznamovať účastníkom konania, že boli uplatnené aj iné námietky a vyzývať na podávanie vzájomných vyjadrení, replík, duplík k týmto vyjadreniam. Navyše, vysporiadanie sa s námietkami účastníkov konania je možné v rámci odvolacieho konania, pričom odvolací orgán má právomoc podľa § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku odstrániť zistené nedostatky; · žalobné body napádajúce obsahové náležitosti rozhodnutia stavebného úradu sú nedôvodné. Vo výroku sú nezameniteľným spôsobom identifikované pozemky, na ktorých sa predmetná zmena dokončenej stavby povoľuje v súlade s príslušnou právnou úpravou.
Súpisné číslo stavby pritom nie je zákonom ani podzákonnou normou vyžadovanou náležitosťou výroku. Nesprávne uvedené súpisné číslo na s. 9 rozhodnutia stavebného úradu v kontexte celého výroku rozhodnutia je len zjavnou chybou v písaní, ktorá nespôsobuje nezákonnosť ani zmätočnosť vydaného stavebného povolenia. Stavebné povolenie je jednoznačné a zrozumiteľné v časti týkajúcej sa počtu parkovacích státí, pričom celkový počet a stavebné riešenie vyplývajú z projektovej dokumentácie; · stavebný úrad nemohol zaslať po vydaní stavebného povolenia projektovú dokumentáciu žalobcom, pretože § 67 ods. 1 stavebného zákona presne stanovuje, ktorým subjektom konania sa tento dokument zasiela. Žalobcovia v postavení účastníkov konania sa medzi týmito subjektmi nenachádzajú; · nebolo preukázané, že by nový navrhovaný vjazd zasahoval do susedných pozemkov; · z obsahu odvolaní proti stavebnému povoleniu nevyplýva, že by v nich boli obsiahnuté aj námietky smerujúce proti záväzným stanoviskám dotknutých orgánov.
Nebol tak daný dôvod na postup podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
6. Žalobcovia podali voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Namietali v nej, že správny súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tiež namietali, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Stavebný úrad podľa žalobcov porušil § 33 ods. 2 správneho poriadku. Nezákonne upustil aj od miestneho zisťovania. V konaní bola porušená zásada materiálnej pravdy podľa § 3 správneho poriadku. Stavebné povolenie neobsahuje viacero podstatných náležitostí vyplývajúcich zo všeobecne záväznej právnej úpravy, je vnútorne rozporné a zahŕňa viacero neurčitých pojmov. S uvedeným sa správny súd nevysporiadal, resp. vysporiadal sa iba čiastočne a neurčito. Tým malo prísť k porušeniu práva žalobcu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V prípade možného použitia viacerých výkladov mal byť použitý výklad v prospech účastníkov. 7. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný a ani ďalší účastníci konania nevyjadrili.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd") preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 9.
Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 10.
So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol uhradený. 11. Žalobcov v kasačnom konaní zastupoval žalobca 1 v postavení advokáta. Počas kasačného konania prišlo k prerušeniu výkonu jeho činnosti. Podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ .
. . musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený. Podľa ods. 2 tohto paragrafu predmetná povinnosť neplatí, ak ma sťažovateľ právnické vzdelanie druhého stupňa. Z dôvodu, že jeden z podávateľov kasačnej sťažnosti, žalobca 1, spĺňa podmienku právnického vzdelania druhého stupňa, s ohľadom na jeho predošlý výkon advokátskej činnosti, kasačný súd kasačnú sťažnosť vecne prejednal. Je pravdou, že žalobkyňa 2 podmienku právneho zastupovania podľa § 444 SSP nespĺňa. Z dvoch osôb podávajúcich kasačnú sťažnosť, tak jedna podmienku právneho zastúpenia spĺňa a druhá nie. Z dôvodu, že jeden z podávateľov kasačnej sťažnosti nemusí byť právne zastúpený, minimálne vo vzťahu k nemu neexistuje právna prekážka na prejednanie podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť prejednal.
Neprejednaním kasačnej sťažnosti by uprel práva tomuto účastníkovi. 12. Zákonom č. 46/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony prišlo s účinnosťou od 1. januára 2024 k zmene § 118 stavebného zákona. Touto zmenou na miesto dovtedy príslušného Okresného úradu Trnava vstúpil do konania Regionálny úrad pre výstavbu a územné plánovanie Trnava. Preto, aj kasačný súd v tomto konaní konal s regionálnym Úradom pre výstavbu a územné plánovanie Trnava ako žalovaným. 13.
Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 14. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd .
. . posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. . . . Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 15. Správny súd sa pomerne rozsiahlo na s. 19 - 25 vysporiadaval so žalobnými bodmi.
Zaujal stanovisko k predmetným žalobným bodom, pričom jeho závery sú jasné a zrozumiteľné. 16. Z kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalobcovia upriamujú pozornosť najmä na procesné pochybenia pred stavebným úradom. Správny súd sa však uvedenému, vrátane nepostupovania podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, obsahových náležitostí rozhodnutia stavebného úradu, nezaslania stavebného povolenia žalobcom, aspektov spojených s novým navrhovaným výjazdom, venoval. Žalobcovia navyše len všeobecne uvádzajú nedostatočné odôvodnenie rozsudku správneho súdu, ale v konkrétnostiach nešpecifikujú, v čom má byť rozsudok nedostatočne odôvodnený. 17.
Kasačný súd si je vedomý, že názor na kvalitu odôvodnenia sa môže líšiť u jednotlivých čitateľov tejto časti rozsudkov. S ohľadom na subjektívne vnímanie je možné pripustiť, že aj zákonné odôvodnenie budú konkrétne osoby považovať za nedostatočné, prípadne zložito napísané. Takéto subjektívne vnímanie odôvodnení konkrétnymi osobami však nemôže zakladať ich všeobecnú nezákonnosť. Tak ako vyplýva z § 139 ods. 2 SSP, z odôvodnenia by malo byť zrejmé posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov.
Z rozsudku správneho súdu v prejednávanej veci je pritom zrejmé, aké skutkové tvrdenia i právne argumenty posudzoval, a ako ich posúdil. 18. Na limity odôvodnenia dlhodobo poukazuje aj doterajšia judikatúra. Podľa nej správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba tie, ktoré majú pre vec podstatný význam prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (bod 20 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/23/2018 z 21. januára 2020, obdobný záver je vyjadrený napr. v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 209/04-9). 19. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že v prípade viacerých možných výkladov je nutné použiť výklad v prospech účastníkov konania, neuviedli v ktorých častiach uvedené nebolo dodržané. Žalobcovia nešpecifikujú, pri ktorých právnych otázkach v nadväznosti na skutkový stav malo prísť k použitiu takého výkladu, ktorý by bol pre účastníkov nepriaznivý. Pri uvedenom je tiež
potrebné dodať, že žalobcovia nie sú jedinými účastníkmi konania, a pokiaľ by správny súd účelovo vykladal právne normy v prospech žalobcov, porušil by princíp rovnosti účastníkov konania vyjadrený v § 5 ods. 9 SSP.
20. Z kasačnej sťažnosti nevyplýva, ktoré konkrétne právne závery správneho súdu žalobcovia považujú za nesprávne právne posúdené. Vo vzťahu k procesným aspektom kasačný súd upriamuje pozornosť na § 191 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného správnym súdom je podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré môže mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd vhodne poukázal na skutočnosť, že pri namietaní postupu stavebného úradu sa žalobcovia mohli domáhať nápravy prostredníctvom odvolania, o ktorom rozhodoval žalovaný. Z kasačnej sťažnosti však nie je zrejmé, prečo by aj prípadné vady procesu mali mať tak zásadný charakter, ktorý by zasahoval do správnosti skutkových a právnych záverov rozhodnutí orgánov verejnej správy. 21. So zreteľom na uvedené, v rozsahu sťažnostných bodov uvedených v kasačnej sťažnosti správny súd neznemožnil nesprávnym procesným postupom žalobcom, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Správny súd v rozsahu kasačných bodov zároveň nerozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažnostné body uvedené v kasačnej sťažnosti sú preto nedôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
22. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety, § 169 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, ... má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 24. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. Kasačný súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania, pretože im nebola uložená žiadna povinnosť v konaní, v dôsledku ktorej mohli takéto trovy konania vzniknúť, a rovnako neboli vzhliadnuté žiadne dôvody osobitného zreteľa pre priznanie trov konania. 25. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu bude aj tento
rozsudok
doručovaný cestou Správneho súdu v Bratislave. 26. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. augusta 2025