2Svk/32/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, so sídlom: Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00313271, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 71S/10/2023-28 v znení opravného uznesenia č. k.: BB-71S/10/2023-108, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu spolu s listom Okresného úradu Banská Bystrica zo 17. júla 2020, ktoré vyhodnotil ako opatrenie, správnu žalobu. Domáhal sa, aby správny súd v zmysle § 191 ods. 1 a ods. 3 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zrušil list Okresného úradu Banská Bystrica zo 17. júla 2020 (opatrenie) ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. : 72/16/2020-60 vylúčil prieskum prvostupňového rozhodnutia na samostatné konanie. Následne uznesením č. k.: 71S/10/2023-28 (ďalej len „uznesenie správneho súdu) podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol správnu žalobu proti prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Správny súd mal za to, že žalobca nie je v zmysle § 178 ods. 3 a § 42 ods. 1 písm. a) SSP aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby.

V nadväznosti na uvedené vyššie je zrejmé, že žalobcovi neprináleží podanie riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 53 ods. 1 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“). 7. Žalobca síce opakovane tvrdil, že stavebnému povoleniu zisťovacie konanie predchádzalo, ale svoje tvrdenie v konaní nijako nepreukázal. Zisťovacie konanie k Bytovému komplexu PRŠIANSKA TERASA (https://www.enviroportal.sk/eia/detail/bytovy-komplex-prsianska- terasa-), na ktoré poukázal žalobca, prebehlo k stavbe na parcelách odlišných od parciel, na ktorých bola prvostupňovým rozhodnutím povolená stavba „Obytný súbor Banská Bystrica - Pršianska terasa, lokalita - sklady vojska, SO-201 NN rozvody, domové prípojky“.

. . Právny poriadok Slovenskej republiky podľa správneho súdu obsahuje takéto podmienky a v prejednávanom prípade je touto podmienkou hypotéza § 140c ods. 8 stavebného zákona, v zmysle ktorej môže napadnúť stavebné povolenie aj osoba, ktorá nebola účastníkom stavebného konania, pokiaľ mu predchádzalo zisťovacie konanie a táto osoba napáda nesúlad stavebného povolenia a rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. Keďže prvostupňovému rozhodnutiu zisťovacie konanie nepredchádzalo, nie je naplnená hypotéza ustanovenia § 140c ods. 8 stavebného zákona, a preto žalobcovi neprináleží aktívna vecná legitimácia ani podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.

9. Žalobca podal proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie žalobcu nezákonne odmietol (§ 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP). 10. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením správneho súdu, že vydaniu prvostupňového rozhodnutia nepredchádzalo zisťovacie konanie. Tvrdil, že prvostupňovým rozhodnutím bola povolená stavba, ktorá je priamo funkčne a priestorovo nerozlučne spojená so stavbou Bytový komplex PRŠIANSKA TERASA, ktorá podliehala zisťovaciemu konaniu. Z uvedeného žalobca vyvodil, že aj vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo zisťovacie konanie, ktorého rozhodnutie nebolo premietnuté v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Práve tento nesúlad žalobca namieta, a preto je podľa neho hypotéza § 140c ods. 3 stavebného zákona naplnená. Z uvedeného mu plynie aj aktívna vecná legitimácia na podanie správnej žaloby (§ 42 ods. 1 písm. a) v spojení s § 178 ods. 3 SSP). Jej odmietnutie vzhľadom na uvedené vyššie vyhodnotil ako nezákonné, pričom odkázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Lesoochranárske zoskupenie VLK, C-240/09 z 8. marca 2011, podľa ktorého: prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia ... napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia. 11. Na záver kasačnej sťažnosti navrhol žalobca podanie prejudiciálnych otázok: a) či výklad práva obmedzujúci prieskum zákonnosti rozhodnutí s účasťou verejnosti na konaniach vo veciach životného prostredia je v súlade s právom EÚ; b) či vylúčenie stavebného konania ako konania vo veci životného prostredia je v súlade so Smernicou EIA ako aj právom EÚ.

Uznesenie

správneho súdu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril podaním z 31. júla 2023 žalovaný tak, že s uznesením správneho súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje, zdôraznil, že vydaniu prvostupňového rozhodnutia nepredchádzalo a v zmysle stavebného zákona a zákona o EIA ani nemuselo predchádzať zisťovacie konanie. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“), ktorého pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP, so zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 a § 449 ods. 1 SSP skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.

Uvedené právne posúdenie pritom priamo závisí od posúdenia právnej otázky, či žalobca bol subjektom oprávneným na podanie odvolania v stavebnom konaní alebo nie. 15. Kasačný súd v zhode s názorom správneho súdu akcentuje, že aktívna legitimácia zainteresovanej verejnosti je v zmysle § 42 ods. 1 písm. a) SSP podmienená jej „právom na účasť v administratívnych konaniach“ zakotveným v osobitných predpisoch. Žalobca by mal v tu prejednávanej veci právo na podanie odvolania proti stavebnému povoleniu a stal by sa účastníkom odvolacieho konania podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona, aj ak nebol účastníkom stavebného konania, a to za podmienky, že stavebnému konaniu predchádzalo konanie podľa zákona EIA a namietal by nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona EIA. 16.

17. Keďže žalobca tvrdil, že zisťovacie konanie podľa zákona EIA prebehlo vo vzťahu k navrhovanej činnosti: „Bytový komplex PRŠIANSKA TERASA“ pre kasačný prieskum bola podstatná otázka, či uvedená navrhovaná činnosť zahrňovala aj stavbu „Obytný súbor Banská Bystrica - Pršianska terasa, lokalita - sklady vojska, SO-201 NN rozvody, domové prípojky“.

Ide tak o stavbu na inom pozemku, iných parcelách a navrhovateľom posúdenia zámeru navrhovanej činnosti „„Bytový komplex PRŠIANSKA TERASA“ je zároveň subjekt úplne odlišný od stavebníka - obchodnej spoločnosti PROFINEX staving, a.s. V prípade zámeru „Bytový komplex PRŠIANSKA TERASA“ tak išlo zjavne o inú činnosť, než bola stavba povolená prvostupňovým rozhodnutím, pričom je potrebné dodať, že žalobca uvedený záver v konaní ani dostatočne nespochybnil. 19.

Stavbe povolenej prvostupňovým rozhodnutím nepredchádzalo ani zisťovacie konanie, na ktoré poukazoval žalobca, ani nijaké iné konanie podľa zákona o EIA. Žalobca preto nebol subjektom oprávneným podať odvolanie v stavebnom konaní (a to ani v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona) a z rovnakého dôvodu nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie správnej žaloby. Rozhodnutie správneho súdu, v zmysle ktorého z vyššie uvedených dôvodov odmietol správnu žalobu ako podanú neoprávnenou osobou, je zákonné a vecne

Jediné (a pre právne posúdenie veci nepodstatné) rozdiely spočívali v osobe stavebníka, navrhovanej činnosti a stavby. 21. K rovnakému záveru, a teda že ide o rozdielne investičné akcie, nepodliehajúce vykonanému zisťovaciemu konaniu, dospel kasačný súd i v rozsudku sp. zn. 1Svk/21/2023 z 21. februára 2025, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu sp. zn. 72S/16/2020 z 8. septembra 2022. Týmto rozsudkom správny súd zamietol žalobu žalobcu smerujúcu proti opatreniu žalovaného vo veci nečinnosti (listu Okresného úradu Banská Bystrica zo 17. júla 2020), ktorý žalobca napadol spolu s prvostupňovým rozhodnutím spoločnou správnou žalobou (viď bod 4 odôvodnenia tohto uznesenia).

osobou. Kasačný súd sa s uvedenými právnymi závermi plne stotožňuje. Kasačné body preto vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 23. Žiadosti o podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie kasačný súd nevyhovel. Žalobca nedefinuje žiadne ustanovenie, ktoré by bolo potrebné vyložiť, ani neuvádza, aké nejasnosti európskeho práva v prejednávanej veci je potrebné odstrániť. Samotné otázky ani prípadné odpovede na ne, by súčasne nemali priamy dosah či vplyv na závery a právne posúdenie vyjadrené v prejednávanej veci. Konkrétne otázka „či výklad práva obmedzujúci prieskum zákonnosti rozhodnutí s účasťou verejnosti na konaniach vo veciach životného prostredia je v súlade s právom EÚ“ je pre toto konanie irelevantná, nakoľko v ňom nedošlo k obmedzeniu prieskumu zákonnosti rozhodnutia s účasťou verejnosti.

24. So zreteľom na uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Consorzio Italian Management, Catania Multiservizi SpA zo 6. októbra 2021, C-561/19, v zmysle ktorého: článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť súdnym prostriedkom nápravy podľa vnútroštátneho práva, je povinný predložiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorá bola pred ním nastolená, pokiaľ nekonštatuje, že táto otázka nie je relevantná alebo že predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny výklad práva Únie je taký jasný, že nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti, tak, ako vyplýva z odôvodnenia v bodoch 24 a 25, žalobca nepoukázal na konkrétne ustanovenia, ktoré by spôsobovali nejasnosť vo výklade práva Európskej únie. Kasačný súd v prejednávanom prípade preto nepredložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nežiadal zároveň o prerušenie konania, nebolo potrebné o podnete na predloženie prejudiciálnych otázok rozhodnúť samostatným výrokom.