2Svk/35/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobkýň: 1/ R. Y. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., 2/ V. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, F., právne zastúpených: GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, Košice, IČO: 47231939, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania (v kasačnom konaní sťažovateľ): C.. Y. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., právne zastúpeného: JUDr. Jana Závodská, advokátka, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-KE-OVBP2-2019/058552 z 04.12.2019 a rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-KE-OVBP2-2019/058553 z 05.12.2019, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. KE-8S/18/2020 z 24. apríla 2025, ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200090.3, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobkyniam v 1. a 2. rade sa priznáva voči ďalšiemu účastníkovi konania právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

V nadväznosti na uvedené podali žalobkyne žiadosť, ktorou sa domáhali, aby im bolo priznané postavenie účastníčok konania o zmene v užívaní stavby. Dôvodili tým, že sú vlastníčkami susediacej stavby, ktorej užívanie môže byť navrhovanou zmenou dotknuté. Túto žiadosť následne doplnili podaním, v ktorom uviedli, že stavba, ktorej sa zmena v užívaní týka, prešla rozsiahlou stavebnou rekonštrukciou bez stavebného povolenia, a preto má po správnosti vo veci ísť o konanie o dodatočnom povolení stavby, nie o konanie o zmene v užívaní stavby.

Prvostupňový správny orgán poukázal na dikciu § 85 ods. 1 v spojitosti s § 78 ods. 1 stavebného zákona, pričom mal za to, že účastníkom konania o zmene v užívaní stavby je iba ďalší účastník konania ako stavebník a vlastník pozemku, na ktorom je stavba postavená.

5. Odvolací orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí konštatoval, že konanie vo veci (t. j. konanie o zmene v užívaní predmetnej stavby) nie je (pozn. kasačného súdu: v čase rozhodnutia odvolacieho orgánu) ukončené meritórnym rozhodnutím, ale je prerušené. Pripomenul, že napadnuté rozhodnutie(a), ktorým žalobkyniam nebolo priznané postavenie účastníčok konania vo veci, je procesným rozhodnutím, proti ktorému možno podať samostatné odvolanie. Predmetom odvolacieho konania v takomto prípade nemôže byť posudzovanie správnosti prebiehajúceho konania vo veci; odvolací orgán je oprávnený len preskúmať, či odvolateľ spĺňa alebo nespĺňa podmienky účastníctva v konaní vo veci.

II. Konanie pred správnym súdom

7. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. KE-8S/18/2020 z 24. apríla 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) rozhodnutia odvolacieho orgánu v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie.

Podľa správneho súdu na základe uvedeného patrilo žalobkyniam postavenie účastníčok v konaní o zmene v užívaní stavby, a to až do času, kým sa nepreukáže opak. Správny súd zdôraznil, že zákonný pojem „preukáže opak“ v súvislosti s vyvrátením prezumpcie účastníctva v administratívnom konaní podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku vyžaduje odôvodnený skutkový záver založený na konkrétnych dôkazoch o tom, že prezumovanému účastníkovi administratívneho konania nehrozí zásah do jeho právneho postavenia.

10. Správny súd vyjadril presvedčenie, že účasť žalobkýň mohla spočívať aj v legitímnom záujme preukázať, že podmienky na vedenie konania o zmene v užívaní stavby nie sú v tomto prípade splnené (išlo napr. o rozdielny rozsah kritérií týkajúcich sa stavby, ktoré by museli byť posudzované pre účely konania o jej dodatočnom povolení). Správny súd v tejto súvislosti dodal, že vydanie rozhodnutia v nesprávnom type administratívneho konania môže vyvolať zásah minimálne v rozsahu procesných práv prezumovaného účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, keďže sa týmto môže predísť vedeniu konania, v ktorom by mu inak procesné postavenie patrilo priamo na základe osobitného zákona.

12. Pozornosti správneho súdu neušlo, že bezprostredne po vydaní napadnutých rozhodnutí stavebný úrad vyzval ďalšieho účastníka konania na doplnenie návrhu vo veci dodatočného povolenia stavebných úprav. Takáto výzva podľa správneho súdu podporuje argumentačnú líniu žalobkýň, že sa vo veci malo jednať o konanie o dodatočnom povolení stavby.

13. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Stavebný úrad sa zaoberal potenciálnou situáciu, za ktorej by bolo potrebné vo veci viesť konanie o dodatočnom povolení stavby a v tejto súvislosti prijal záver, že ani v prípade vedenia konania o dodatočnom povolení stavby, by žalobkyniam nepatrilo postavenie účastníčok v takomto konaní.

V prvostupňových rozhodnutiach podľa správneho súdu nie je špecifikované, akým konkrétnym spôsobom posúdil stavebný úrad dôkazné informácie týkajúce sa hrozby zásahu do subjektívnych práv žalobkýň. Príslušný nedostatok neodstránil ani žalovaný v napadnutých rozhodnutiach.

Pre účely preskúmania ich zákonnosti preto nebolo potrebné osobitne vyhodnotiť splnenie podmienok pre vedenie konkrétneho typu administratívneho konania týkajúceho sa stavby ďalšieho účastníka konania. Pre rozhodnutie vo veci taktiež nebolo relevantné posúdiť subjektívnu motiváciu žalobkýň, na ktorú poukazoval ďalší účastník konania. V postupe žalobkýň správny súd nevzhliadol konanie vykazujúce šikanózne znaky alebo znaky zneužitia práva.

V rámci formulácie ďalších krokov v konaní zdôraznil, že až do konečného rozhodnutia o žiadosti o vstup do konania prvostupňový správny orgán považovať žalobkyne za účastníčky konania o zmene v užívaní stavby (§ 14 ods. 1 Správneho poriadku), pričom bude voči nim postupovať v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku a umožní im plné využitie ich procesných práv.

16. Ďalší účastník konania (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhuje, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a

práce. Nerealizoval žiadnu rekonštrukciu ani zásah do stavby. Nemal preto dôvod žiadať o dodatočné povolenie stavby a má za to, že správny orgán zvolil správny typ administratívneho konania, - zdôrazňuje, že pokiaľ sa žalobkyne domáhajú postavenia účastníka konania o zmene užívania stavby tvrdiac, že sú dotknuté na svojich právach týmto konaním, nie je tomu tak.

hospodárska časť, resp. maštale. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil evidenciu fariem v obci Silica. B/ 18. Žalobkyne vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedli, že argumentácia sťažovateľa je nesprávna a zavádzajúca, pretože ním uvedené skutočnosti nekorešpondujú s realitou. Stotožňujú sa s právnym posúdením správneho súdu a vyzdvihujú, že tento správne konštatoval, že závery prvostupňového správneho orgánu sú predčasné a hypotetické, bez ukotvenia v riadne zistenom skutkovom stave. Stavebný úrad pochybil, keď po celú dobu nepriznal žalobkyniam postavenie účastníka v danom správnom konaní, aby tieto mohli náležitým a zákonným postupom obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy. Žalobkyne zdôrazňujú, že žalovaný sa doposiaľ nijako nevysporiadal s viacerými odvolacími námietkami vo vzťahu k určeniu okruhu účastníkov daného konania, ako aj nesprávneho postupu stavebného úradu v tomto konaní vzhľadom na skutočnosť, že nejde iba o zmenu v užívaní stavby bez stavebných úprav, ale o zmenu užívania stavby, na ktorej boli vykonané podstatné stavebné úpravy.

19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačného súdu posúdiť opodstatnenosť právneho názoru správneho súdu, ktorý v podstate dal za pravdu žalobkyniam v tom, že záver stavebného úradu aprobovaný odvolacím orgánom o absencii ich práva na účastníctvo v konaní o zmene užívania stavby bol predčasný.

23. Keďže stavebný zákon osobitne a ucelene upravuje okruh účastníkov stavebného konania, kolaudačného konania, i konanie o zmene v užívaní stavby, neuplatňuje sa pri určení okruhu účastníkov týchto konaní ustanovenie § 14 (časť pred bodkočiarkou) Správneho poriadku. Okruh účastníkov stavebného konania je v § 59 ods. 1 stavebného zákona vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania sa vyžaduje vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnosti dotknuté povoľovanou stavbou. Nie je možné tento okruh rozširovať prostredníctvom všeobecných kritérií účastníctva v administratívnych konaniach, ktoré sú stanovené Správnym poriadkom. Otázku dotyku na právach a jeho intenzitu pritom posudzuje stavebný úrad vždy individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu, a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/13/2021 z 26.01.2022).

24. Z napadnutých aj prvostupňových rozhodnutí vyplýva, že nepriznanie účastníctva žalobkyniam v predmetnom konaní postavil stavebný úrad na konštatácii, že účastníkmi konania o zmene v užívaní stavby sú v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona len stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je

25. Kasačný súd z pripojeného administratívneho spisu (reagujúc na obsah sťažnostných bodov) zistil, že do doby rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o účastníctve žalobkýň nebola vykonaná miestna ohliadka dotknutého objektu; realizáciu miestneho šetrenia v spojení s ústnym pojednávaním stavebný úrad avizoval v časovom rámci po doplnení všetkých potrebných dokladov zo strany sťažovateľa. Z obsahu podaní tvoriacich súčasť administratívneho spisu taktiež vyplýva, že po právoplatnom vyriešení otázky účastníctva žalobkýň (po vydaní napadnutých rozhodnutí z decembra 2019) adresoval stavebný úrad sťažovateľovi (stavebníkovi) dňa 21.01.2020 oznámenie o pokračovaní v konaní spolu s výzvou na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby konštatujúc pritom, že cit. „z dostupných podkladov a fotodokumentácie sa zistilo, že stavebné úpravy, ktoré sa vykonali v minulosti, mali byť posúdené (povolené) stavebným úradom v stavebnom konaní (napr. úprava nosných obvodových konštrukcií, stropu a venca, výmena strešnej konštrukcie, okenné a dverné otvory,.

26. Kasačný súd si je vedomý, že k adresovaniu popisovanej výzvy stavebného úradu došlo z časového hľadiska až po vydaní napadnutých rozhodnutí, ktoré potvrdili záver stavebného úradu o nepriznaní účastníctva žalobkyniam. Ako však správne podotkol správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, takáto výzva v konečnom dôsledku podporila argumentačnú líniu v tom čase už z konania vylúčených žalobkýň, že vo veci malo ísť od počiatku o konanie o dodatočnom povolení stavby. Hoci sťažovateľ (stavebník) v kasačnej sťažnosti tvrdí, že okrem výmeny strešnej krytiny na maštali nevykonal žiadne stavebné práce, je nesporné, že zistenia stavebného úradu v spojení s ním následne podanou žiadosťou vyvolali rekvalifikáciu konania pôvodne vedeného ako konanie o zmene užívania stavby na konanie o zmene užívania stavby v spojení s konaním o dodatočnom povolení stavebných úprav.

27. Ako už bolo naznačené vyššie, stavebný úrad sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vysporiadal s argumentáciou žalobkýň v tomto smere, vyhodnotiac v hypotetickej rovine, že účastníctvo v konaní o dodatočnom povolení stavby by im nepatrilo jednak pre orientáciu okien ich rodinného domu, ako aj značnú vzdialenosť od maštale.

28. Kasačný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že účastníctvo žalobkýň v dotknutom konaní bude potrebné vyhodnotiť opätovne, a to reflektujúc (medzičasom uskutočnené) vymedzenie stavebných úprav vyžadujúcich dodatočné povolenie a zohľadňujúc charakter a rozsah takto realizovaných úprav, budúci účel dotknutého objektu a prípadné námietky žalobkýň vznesené v tejto súvislosti. V ďalšom konaní tak bude stavebný úrad postupovať v zmysle už v napadnutom rozsudku formulovaných inštrukcií správneho súdu, pričom tieto kasačný súd koriguje v tom smere, že dotyk na právach a právom chránených záujmoch žalobkýň v dôsledku realizovaných stavebných úprav a zmeny užívania objektu bude stavebný úrad vyhodnocovať v kontexte účastníctva podľa § 59 stavebného zákona. Kasačný súd v tejto súvislosti pripomína, že pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala byť účastníkom stavebného konania, treba skúmať, či uskutočnením stavby podľa stavebného povolenia existuje možnosť (potencialita) ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie je teda potrebné ustáliť reálny faktický zásah do týchto práv

30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 171 ods. 2 SSP tak, že žalobkyniam v 1. a 2. rade priznal voči sťažovateľovi (ďalšiemu účastníkovi konania) nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, keďže tento podaním kasačnej sťažnosti procesne vyvolal vznik trov ostatných účastníkov kasačného konania. Kasačný súd nepriznal trovy konania žalovanému, keďže má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania priznané.

V Bratislave dňa 30. januára 2026