2Svk/36/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:7016200982.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7S/142/2018
- IČS
- 7016200982
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte, v právnej veci žalobcu: F.. K. G., nar. X. Q. XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX N. K., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 7S/142/2018-54, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. 4N 5551/15-8795/16- KaPO; R. z. 34333/2016 z 23. mája 2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) rozhodol o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi. Rozhodnutie si žalobca podľa doručenky priloženej k rozhodnutiu v administratívnom spise prebral dňa 14. júla 2016. Žalobca bol o možnosti podania opravného prostriedky poučený tak, že opravný prostriedok je možné podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne prostredníctvom orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na Krajský súd v
Košiciach. 2. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného opravný prostriedok z 19. júla 2016, ktorý označil ako „Žaloba o neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu - Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov, sp. zn. 4N 5551/15-8795/16- KaPO; R. z. 34333/2016 z 23. mája 2016“ (ďalej len „opravný prostriedok“). Opravný prostriedok bol žalovanému doručený dňa 21. júla
2016. 3. Žalovaný odstúpil opravný prostriedok Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“), ktorému bol doručený dňa 25. augusta 2016. 4. Správny súd uznesením č. k. 7S/142/2018-54 zo 16. decembra 2021 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“) odmietol správnu žalobu ako oneskorene podanú. V bode 5 odôvodnenia uznesenia sa zaoberal otázkou, kedy uplynula lehota na podanie správnej žaloby.
V bode 11 odôvodnenia uznesenia ďalej argumentoval, že: rozhodnutie žalovaného, ktoré obsahovalo riadne poučenie o možnosti podať voči nemu opravný prostriedok v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, bolo žalobcovi doručované v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 2 správneho
poriadku. Dňa 27. júna 2016 bol vykonaný prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Opakované doručenie bolo (neúspešne) realizované dňa 28. júna 2016 s tým, že zásielka s napadnutým rozhodnutím bola v ten istý deň uložená na pošte. Žalobca si fyzicky predmetnú zásielku prevzal na pošte až 14. júla 2016. Fikcia doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku nastala dňom 1. júla 2016 (tretí deň po jej uložení na pošte). Zákonná 15 dňová lehota na podanie opravného prostriedku (§ 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.) začala plynúť nasledujúci deň 2. júla 2016 (§ 27 ods. 2 prvá veta správneho poriadku) a skončila v sobotu 16. júla 2016, resp. 18. júla 2016 ako najbližší pracovný deň nasledujúci po dni pracovného pokoja. Opravný prostriedok bol podaný na pošte až dňa 20. júla 2016 a žalovanému doručený 21. júla 2016, teda oneskorene.
5. Správny súd vyššie uvedené právne posúdenie podporil citáciou nasledovných ustanovení: Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) v znení účinnom od 1. júla 2016: Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci je možné podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom od 1. júla 2017:
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
6. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z 5. marca 2022 z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Žalobca uviedol, že uznesenie správneho súdu je vzorovým príkladom neochoty správneho súdu konať vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nezákonné, neodôvodnené a bolo vydané vinou jemu prideleného advokáta. 7. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca uviedol, že na žltom lístku, ktorý vypísal poštový doručovateľ bolo uvedené, že zásielku si je možné prevziať od 28. júna 2016 v lehote 18 kalendárnych dní. Keďže zásielka bola prevzatá dňa 14. júla 2016, podľa žalobcu nenastala fikcia doručenia. Žalobca poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku, ktoré správny súd v uznesení odcitoval v znení účinnom od 1. júla 2017 a dôvodil, že fikcia nemohla nastať ani v zmysle predmetného ustanovenia, keďže toto ustanovenie pre fikciu vyžaduje vrátenie zásielky správnemu orgánu, ale v prejednávanom prípade zásielka vrátená nebola, keďže žalobca ju prevzal v odbernej lehote. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca správnu žalobu za nezákonne odmietnutú. Uznesenie správneho súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 20. júna 2022 uviedol, že s
uznesením správneho súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobca reagoval vyjadrením z 26. júla 2022, v ktorom uviedol len svoje presvedčenie o permanentnom porušovaní jeho práva na spravodlivý súdny proces správnym ako aj kasačným súdom.
Presvedčenie bolo založené na tej skutočnosti, že žalovaný opakovane vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti len poukázal na rozhodnutie správneho súdu a neuviedol nijakú ďalšiu argumentáciu.
II. Podľa § 14 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“): Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd; o tomto centrum oprávnenú osobu náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.
Podľa § 14 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 1. júla 2016: Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci je možné podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2017 (ďalej len „správny poriadok“): Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom od 1. júla 2017: Ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
9. Po preskúmaní napadnutého uznesenia správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 10.
Ako prvoradé považuje kasačný súd za potrebné usmerniť odôvodnenie uznesenia správneho súdu uvedené v bode 5 ako aj v rozsahu citácie právnych predpisov v tom zmysle, že žalobca nemusel proti rozhodnutiu žalovaného podať správnu žalobu.
V čase vydania rozhodnutia žalovaného bolo platné a účinné ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom do 30. júna 2016, v zmysle ktorého je proti rozhodnutiu žalovaného prípustné odvolanie, ktoré sa podáva prostredníctvom centra.
Citovanému ustanoveniu zodpovedalo aj poučenie uvedené v rozhodnutí žalovaného, ktoré znelo: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok do 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne prostredníctvom orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na Krajský súd v Košiciach.
11. Skutočnosť, že medzi vydaním a doručením rozhodnutia žalobcovi došlo k zmene právnej úpravy tak, že proti rozhodnutiu žalovaného už nebolo možné podať opravný prostriedok, ale správnu žalobu, ktorá sa podávala priamo na správnom súde a nie prostredníctvom žalovaného, nemôže byť na ťarchu žalobcovi postupujúcemu v súlade s poučením.
12. Opravný prostriedok žalobcu by bolo v prejednávanom prípade preto nutné považovať za doručený včas aj v takej situácii, ak by ho žalobca doručil žalovanému (nie správnemu súdu) včas, t. j. v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia žalovaného.
13. Rozhodujúcou právnou otázkou prejednávaného prípadu preto bolo, či žalobca opravný prostriedok doručil žalovanému včas. Pre posúdenie nastolenej otázky je nevyhnutné vyhodnotiť, kedy a či vôbec nastala fikcia doručenia rozhodnutia žalovaného, keďže ako žalobca správne poukázal, správny súd v odôvodnení uznesenia síce citoval § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom od 1. júla 2017, v zmysle ktorého sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
Z textu odôvodnenia uznesenia je však zrejmé, že správny súd posudzoval fikciu doručenia rozhodnutia žalovaného podľa ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2017, podľa ktorého: ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel. 14. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 23. mája 2016, ako neprevzaté bolo na pošte uložené dňa 28. júna 2016, teda v čase platnosti a účinnosti ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2017, podľa ktorého fikcia doručenia nastáva tretím dňom od uloženia zásielky. Za účinnosti citovaného ustanovenia tak nastala aj fikcia doručenia, a to 1. júla 2016 (tretí deň od uloženia zásielky). Na deň, kedy nastala fikcia doručenia nemôže mať nijaký vplyv skutočnosť, že v čase, keď správny súd rozhodoval o tom, či bola správna žaloba podaná včas a od kedy začala plynúť lehota na jej podanie, už bola fikcia doručenia upravená ustanovením § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom od 1. júla 2017 odlišne.
15. Je nutné dať za pravdu žalobcovi, že nie je vhodné, keď správny súd cituje ustanovenia v inom znení ako tie, ktoré v skutočnosti použije, a na základe ktorých prijme právny záver. Zároveň však, najmä v prejednávanom prípade, keď nesprávna bola len citácia, ale aplikované boli ustanovenia v správnom znení, nie je možné uvedenú vadu považovať za tak závažnú, aby bolo nutné pristúpiť k zrušeniu uznesenia správneho súdu.
16. K žalobcom namietanému nesprávnemu posúdeniu veci, keď žalobca tvrdil, že k fikcii doručenia nikdy nedošlo, keďže zásielku prebral v odbernej lehote, kasačný súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. V tomto smere kasačný súd odkazuje na vyššie uvedené právne posúdenie, v zmysle ktorého sa má vec posudzovať s ohľadom na ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2017 a najmä na jeho doslovné znenie z ktorého vyplýva, že fikcia doručenia nastáva tretím dňom od uloženia zásielky bez ohľadu na to, či si adresát zásielku preberie alebo nepreberie.
17. V tejto súvislosti kasačný súd zároveň odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/22/2016 z 28. septembra 2017, kde bola riešená totožná právna otázka. Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal totožný záver, že fikcia doručenia v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2017 (t. j. tretí deň od uloženia zásielky na pošte) nastane aj v takom prípade, ak si adresát zásielku v odbernej lehote dlhšej ako 3 dni preberie. Najvyšší súd Slovenskej republiky na strane 4 konkrétne konštatuje: ak navrhovateľ počítal s tým, že 15-dňová lehota mu začala plynúť (až) po dni fyzického vyzdvihnutia uloženej zásielky, bola to nesprávna domnienka, lebo posledný deň trojdňovej lehoty od uloženia zásielky sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel. Skutočnosť, kedy si adresát fyzicky vyzdvihne na pošte uloženú zásielku sa v takom prípade stáva irelevantnou. 18. Zhrňujúc vyššie uvedené je možné konštatovať, že fikcia doručenia rozhodnutia žalovaného nastala 1. júla 2016, ako tretí deň od uloženia zásielky podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2017. Odo dňa 2. júla 2016 začala plynúť 15 dňová lehota na podanie opravného prostriedku podľa § 14 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom do 30. júna 2016, keďže žalobca postupoval v súlade s poučením žalovaného (viď § 54 ods. 3 správneho poriadku v účinnom znení).
Posledným dňom lehoty kedy bolo možné opravný prostriedok doručiť žalovanému alebo odovzdať na poštovú prepravu (viď § 27 ods. 3 správneho poriadku v účinnom znení) bol 18. júl 2016. Keďže opravný prostriedok žalobca na poštovú prepravu podľa pečiatky na obálke odovzdal 20. júla 2016, opravný prostriedok bol podaný oneskorene. 19.
Vzhľadom na právne posúdenie uvedené vyššie je zrejmé, že správny súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti dopustil istých nesprávností. Konkrétne citácie ustanovení v znení, ktoré nemalo byť aplikované, ako aj skutočnosti, že správny súd v bode 5 odôvodnenia argumentuje lehotou na podanie správnej žaloby a v bode 11 lehotou na podanie odvolania.
Uvedenými nesprávnosťami sa však správny súd nedopustil takých vád konania či rozhodnutia, pre ktoré by bolo nutné zrušiť uznesenie správneho súdu. Správny súd dospel k správnemu právnemu záveru, že opravný prostriedok žalobcu, bol podaný oneskorene a že z tohto dôvodu ho bolo potrebné odmietnuť v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP.
20. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú a v súlade s § 461 SSP ju zamietol. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Košiciach.
Z tohto dôvodu bude aj toto uznesenie doručované cestou Správneho súdu v Košiciach. 21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.
Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané (§ 168 druhá veta SSP).
22. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. mája 2024