2Svk/37/2022

1. Sťažovateľ sa správnou žalobou proti inému zásahu orgánu doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) dňa 11.01.2019 a doplnenou podaním doručeným správnemu súdu dňa 04.03.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by správny súd určil, že zásah žalovaných 1/ a 2/, ktorí bez jeho vedomia zaznamenali stratu sťažovateľovho slovenského štátneho občianstva ku dňu 08.04.2018, bol nezákonný. Pre prípad, že by krajský súd vyhovel jeho návrhu a konanie podľa ustanovenia § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v závislosti od výsledku konania na Ústavnom súde SR prerušil, žiadal, aby žalovanému 1/ bola uložená povinnosť obnoviť stav pred zásahom. 2. Správnu žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.11.2018 sa dostavil do volebnej miestnosti č. 14 v Komárne, aby odovzdal svoj hlas vo voľbách do orgánov samosprávy obcí. Nakoľko vo voličskom zozname nebol zapísaný, predseda volebnej okrskovej komisie po telefonickej konzultácii s Mestským úradom v Komárne, cudzineckou políciou a okresnou volebnou komisiou zistil, že sťažovateľ má ku dňu 08.04.2018 vo všetkých registroch zaznamenanú stratu slovenského štátneho občianstva a v dôsledku toho zrušený trvalý pobyt a je evidovaný ako cudzinec bez pobytu na území Slovenskej republiky. Na Mestskom úrade v Komárne sa mal dozvedieť, že jeho trvalý pobyt bol v zmysle prípisu Okresného úradu v Nitre zrušený.

V prvej výzve žalovaný 1/ obsah výzvy žiadnym spôsobom neodôvodnil a na základe výhrad sťažovateľa v druhej výzve už poukázal na dikciu ustanovení § 9 ods. 16 a 19 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej aj „zákon o štátnom občianstve“) upravujúcich stratu štátneho občianstva ex lege v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva. Svoju výzvu na predloženie dokladu o nadobudnutí štátneho občianstva Maďarska odôvodnil ustanovením § 14 ods. 1 onoho zákona, podľa ktorého „na žiadosť ministerstva alebo obvodného úradu v sídle kraja, sú orgány verejnej moci, ako aj právnické osoby a fyzické osoby povinné v určenej lehote poskytnúť informácie a oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodovanie podľa tohto zákona, a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe.“ Sťažovateľ odmietol reagovať na uvedené výzvy odkazujúc na skutočnosť, že v prípadoch podľa ustanovení § 9 ods. 16 a 19 zákona o štátnom občianstve dochádza k strate občianstva bez potreby rozhodovania o uvedenom zo strany orgánu verejnej

5. Sťažovateľ v podanej správnej žalobe zdôraznil, že od narodenia žije na území Slovenskej republiky, pričom s touto krajinou má vytvorené úzke rodinné a citové väzby. Na druhej strane je pre neho rovnako dôležitá aj jeho maďarská identita, nakoľko maďarčina je jeho materinským jazykom a celá jeho rodina sa otvorene hlási k maďarskej národnosti.

Ustanovenia zákona o štátnom občianstve, ktorými bola zavedená automatická strata slovenského štátneho občianstva v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, považuje za protiústavné, a preto ani nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 19 zákona o štátnom občianstve, čím by sa dobrovoľne zriekol akejkoľvek možnosti na súdnu ochranu v danej veci.

žije. Uviedol, že z politického kontextu novelizácie zákona o štátnom občianstve je zrejmé, že sa ňou sledovalo najmä zabránenie dvojakého občianstva občanov SR maďarskej národnosti, ktorým maďarský zákon o štátnom občianstve umožnil získať maďarské občianstvo bez pobytu v Maďarsku. K naplneniu uvedeného cieľa zákonodarcu nebolo podľa názoru sťažovateľa potrebné, aby osoby strácajúce slovenské občianstvo prišli aj o svoj trvalý pobyt na Slovensku, a tým v niektorých prípadoch aj o zdravotné či sociálne zabezpečenie, resp. ako v jeho prípade o volebné právo.

stavu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd podľa ustanovenia § 100 ods. 1 písm. b) SSP konanie o správnej žalobe prerušil, a to za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu SR.

Uvedeným postupom žalovaných došlo podľa sťažovateľa k zásahu do jeho práv, najmä do práva na súkromie, práva na spravodlivý proces a práva na účasť na správe vecí verejných. 8. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k danej veci uviedol, že sťažovateľ bol opakovane vyzvaný na predloženie dokladu o nadobudnutí štátneho občianstva Maďarska a zároveň bol poučený, že ak uvedený doklad nepredloží, ministerstvo bude v jeho veci postupovať podľa informácií, ktoré má k dispozícii. Žalovaný 1/ vyznačil v systémoch sťažovateľovi stratu štátneho občianstva k dátumu 08.04.2018 podľa informácií, ktoré mal k dispozícii na základe oznámenia Prezídia Policajného zboru SR a ktoré spadajú pod režim utajovaných

9. Krajský súd rozhodol uznesením o odmietnutí správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu jej oneskoreného podania. Pri skúmaní naplnenia podmienok konania pred správnym súdom sa tento zaoberal v prvom rade včasnosťou podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, a to z pohľadu naplnenia zákonom stanovenej dvojmesačnej subjektívnej a dvojročnej objektívnej lehoty na jej podanie.

že nakoľko lehota na podanie žaloby je počítaná na mesiace, v zmysle ustanovenia § 69 ods.

A) 10. Sťažovateľ podal prostredníctvom advokáta včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, ktorou navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

voľbách z dôvodu jeho evidencie ako cudzinca bez pobytu v SR počnúc od 08.04.2018, a teda k uvedenému dátumu bola naplnená len jedna z podmienok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby, ktorou je vedomosť o namietanom zásahu, - na účely identifikácie pôvodcu zásahu bola zaslaná žiadosť o informácie Okresnému úradu v Nitre, odbor všeobecnej vnútornej správy, pričom až do dňa doručenia odpovede na uvedenú žiadosť jeho právnej zástupkyni 31.12.2018 nebol sťažovateľ oboznámený so skutočnosťou, kto je pasívne legitimovaným na podanie správnej žaloby podľa § 252 a nasl. SSP; s úplnou istotou došlo k identifikácii žalovaného až na základe korešpondencie medzi jeho právnou zástupkyňou a žalovaným v 1. rade v dňoch 15.1.-17.1.2019, - postup smerujúci k objasneniu a identifikovaniu subjektu žalovaného bol správnemu súdu objasnený aj v doplnení správnej žaloby sťažovateľa zo dňa 28.02.2019, ktoré malo zároveň obsahovať dôkazy na preukázanie zachovania lehoty na podanie žaloby, konkrétne kópie korešpondencie z dní 15.1.-17.1.2019, ako aj fotokópiu obálky, v ktorej bol doručený list

B) 13. Žalovaný 1/ v stanovisku ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. C) 14. Žalovaný 2/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ podal správnu žalobu oneskorene. Aj v prípade, ak by sa tento o zásahu žalovaného 2/ dozvedel dňa 31.12.2018, k doplneniu správnej žaloby o namietaný druhý zásah došlo až podaním zo dňa 28.02.2019, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 04.03.2019, t. j. po uplynutí zákonom určenej dvojmesačnej subjektívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu navrhuje kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) zákona o štátnom občianstve, štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. Podľa ustanovenia § 9 ods. 16 zákona o štátnom občianstve, štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. Podľa ustanovenia § 9 ods. 19 zákona o štátnom občianstve, ten, kto stratil štátne občianstvo podľa odseku 16, je povinný bezodkladne túto skutočnosť písomne oznámiť okresnému úradu v sídle kraja a predložiť k tomuto oznámeniu doklady v listinnej podobe preukazujúce nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (ďalej „kasačný súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

18. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré sú verejnomocenskými prejavmi vôle orgánu verejnej správy vyjadrenými slovami alebo znakmi, má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste

Nakoľko žaloba musí byť podaná tak v?subjektívnej, ako aj objektívnej lehote, znamená existencia objektívnej lehoty v?podstate to, že ak sa dotknutá osoba o?zásahu dozvie až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia nezákonnosti zásahu v?zmysle § 252 ods. 2 SSP. Sama existencia objektívnej lehoty však subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení.

21. K identifikácii žalovaného, ako aj objasneniu okolností výmazu jeho slovenského štátneho občianstva z registrov, smerovali až ďalšie úkony sťažovateľa (dopytovanie Mestského úradu v Komárne a Okresného úradu v Nitre, odbor všeobecnej vnútornej správy).

veci. Kasačný súd dospel k jednoznačnému záveru, že ak sťažovateľ podal správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy dňa 11.01.2019, subjektívnu dvojmesačnú lehotu na jej podanie možno za daných skutkových a časových okolností považovať za zachovanú.

konanie. Správny súd bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom kasačného súdu a jeho úlohou bude meritórne prejednať správnu žalobu sťažovateľa a na podklade žalobných bodov vyhodnotiť, či za zistených okolností došlo postupom žalovaných k vykonaniu nezákonného zásahu do jeho právneho postavenia alebo nie.

V Bratislave dňa 28. apríla 2023