2Svk/39/2022

1. Okresný úrad Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti ďalšieho účastníka o dočasné vyňatie a obmedzenie využívania lesných pozemkov (ďalej aj ako „žiadosť o vyňatie“) vydal podľa § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) rozhodnutie č. OU-ZH-PLO-2020/ 007982-010 z 28.08.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým dočasne vyňal na dobu od 01.07.2021 do 30.06.2023 tam špecifikované lesné pozemky v k. ú. obcí D., S., N. S., T. z plnenia funkcií lesov pre účely líniovej stavby „Vedenie 2 x 400kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany“ (ďalej aj ako „líniová stavba“) a súčasne obmedzil využívanie tam uvedených pozemkov v k. ú. dotknutých obcí na drevoprodukčnú funkciu po dobu 80 rokov, keďže budú v identifikovanom období slúžiť ako bezlesie - ochranné pásmo vzdušného elektrického vedenia líniovej stavby. Ďalšiemu účastníkovi konania uložil povinnosť nahradiť stratu mimoprodukčných funkcií lesa vo výške 7.872,38 Eur, v termíne do ukončenia doby

V tejto súvislosti akcentoval a pripomenul existenciu nároku vlastníkov na náhradu za takéto obmedzenie i napriek tomu, že dohoda o takejto náhrade sa k žiadosti neprikladá. 3. K námietkam žalobcu uviedol, že predmetom vedeného správneho konania nie je konanie podľa zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej aj ako „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“) ani podľa všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich záležitosti životného prostredia. Konštatoval, že po preskúmaní žiadosti, predloženej dokumentácie a na základe skutočností zistených miestnou ohliadkou dospel k záveru, že vyňatie sa má realizovať v primeranom rozsahu, je nevyhnutné a odôvodnené a nie je v rozpore so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa § 5 zákona

5. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že problematikou vyňatia, obmedzenia využívania a zmeny využitia lesného fondu podľa § 7 zákona o lesoch a s ním spojeného vydania rozhodnutia podľa § 5 ods. 1 zákona o lesoch v súvislosti s „vedením 2 x 400kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany“ sa už prvostupňový orgán aj žalovaný zaoberali pri vydávaní rozhodnutí a rozhodnutí o odvolaní (pozn. kasačného súdu: na účely vyňatia identických lesných pozemkov v skoršom období, t. j. pred rokom 2021), ktoré boli predmetom súdneho prieskumu zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici a napokon aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 10Sžrk/20/2018 z 25.09.2019 kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/123/2017 z 21.06.2018 zamietol, čím potvrdil zákonnosť a vecnú správnosť v tejto súvislosti skôr vydaných rozhodnutí.

2 zákona o lesoch povinný zverejňovať žiadosť ďalšieho účastníka, ani elektronicky, a to aj s odkazom na § 7 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „MŽP SR“) o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií lesov č. 12/2009 Z. z. Ďalej vysvetlil, že žiadosť ďalšieho účastníka nemusela byť posudzovaná v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto je jedným z nasledujúcich krokov pri uskutočňovaní zámeru „Vedenie 2 x 400kV Bystrica - Horná Ždaňa“, ktorý ako celok už bol predmetom takéhoto posudzovania, čo potvrdzuje záverečné Stanovisko č. 2110/2013-3.4/ak vydané MŽP SR podľa § 37 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Prvostupňový orgán preskúmaním spisového materiálu zistil, že žiadosť bola podaná s doloženými stanoviskami dotknutých správnych orgánov, pričom žalovaný dodal, že platnosť, resp. aktuálnosť priložených stanovísk nepominula. 7. K námietkam výrazného obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu objasnil, že obmedzenie využívania lesných pozemkov sa v tomto prípade v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR opodstatňuje verejným záujmom na základe zákona a za primeranú náhradu, keďže dotknutá stavba je hodnotená ako verejnoprospešná stavba v zmysle Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2011 schváleného vládou. K namietanému nesúladu umiestnenia líniovej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou pripomenul, že prvostupňový orgán ako orgán na úseku lesného hospodárstva nie je príslušným orgánom na rozhodovanie o zákonnosti územnoplánovacej dokumentácie. Rovnako tak nie je úlohou orgánov štátnej správy lesného hospodárstva pri vydávaní rozhodnutí podľa § 5 ods. 1 zákona o lesoch vyhodnocovať, či rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané v súlade so zákonom. Námietku neudelenia súhlasu žalobcu ako vlastníka pozemkov na vydanie územného rozhodnutia preto žalovaný vyhodnotil, spoločne s ostatnými námietkami smerujúcimi výlučne voči štádiu územného konania vo vzťahu k danej líniovej stavbe, ako neopodstatnené. Vo všeobecnosti zhodnotil ako nedôvodné a zavádzajúce aj ostatné námietky žalobcu ohľadom rozhodnutí iných orgánov štátnej správy, ktoré síce skutkovo súvisia s budúcou líniovou stavbou, ale nemajú žiadnu spojitosť s rozhodovaním orgánov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva.

10. Za rozporné s elementárnymi zásadami logického uvažovania považuje prijatie takého záveru, že na vznik iného práva ďalšieho účastníka konania k pozemku je rozhodujúce povolenie stavby (vydanie stavebného povolenia elektrovodu), hoci rozhodnutie o dočasnom vyňatí a obmedzení užívania lesných pozemkov (o ktorého vydanie žiadal ďalší účastník ako nositeľ iného práva k pozemkom v zmysle § 7 ods. 3 zákona o lesoch) je podkladom práve rozhodnutia o povolení stavby. Pri vyhodnocovaní relevancie týchto námietok uzavrel, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia sú zrejmé úvahy, ktorými príslušné orgány dospeli k záverom svedčiacim v prospech existencie iného práva ďalšieho účastníka k dotknutým pozemkom a tým k negovaniu povinnosti žiadateľa predložiť so žiadosťou súhlas vlastníkov pozemkov a dohodu o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva.

12. Správny súd sa zaoberal i námietkou žalobcu, že v posudzovanej veci nejde o odlesnenie lesných pozemkov vo verejnom záujme, pretože toto nie je v súlade s predpismi o ochrane lesa. Túto krajský súd vyhodnotil ako priamo rozpornú s ustanoveniami zákona o lesoch (§ 5 až § 8), ktorý zo zákonných dôvodov a za zákonom splnených podmienok (netýkajúcich sa územných plánov obcí a vyšších územných celkov ani záverečných stanovísk v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) predpokladá vyňatie lesných pozemkov z drevoprodukčnej funkcie lesa a obmedzenie ich využívania na stanovené účely, ktoré zahŕňa aj odlesnenie pozemkov (§ 8 ods. 3 zákona o lesoch). Správny súd na tieto účely podotkol, že zákon o lesoch je právnym predpisom lex specialis, teda v konaní o dočasnom vyňatí a obmedzení užívania lesných pozemkov sa uplatňuje prednostne pred všeobecnými predpismi.

Vzhľadom na uvedené nebola dôvodná ani námietka neaktuálnosti stanovísk dotknutých orgánov, ktorú žalobca bližšie nekonkretizoval. 13. Správny súd dodal, že verejný záujem na vyňatí lesných pozemkov a obmedzení ich využívania je daný verejným záujmom na stavbe, pre účely výstavby ktorej sa žiadosť o vyňatie, resp. obmedzenie ich využívania podala. Verejný záujem na výstavbe líniovej stavby „Vedenie 2x400 kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany“ bol, ako jedna zo zákonných podmienok, posudzovaný v územnom konaní o umiestení tejto stavby, ktoré je právoplatné skončené vydaním rozhodnutia u umiestnení stavby v súlade so žiadosťou, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu (a čo bolo správnemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti vo veci sp. zn. 24S/162/2018). Správny súd preto uzavrel, že o danosti verejného záujmu tak už bolo právoplatne rozhodnuté a nie je dôvod mať o ňom pochybnosti.

nemu, z materiálneho hľadiska predstavuje jeho vecnú nemennosť a viazanosť jeho výrokom, pokiaľ nebolo zákonným spôsobom zrušené alebo zmenené. K tomu podľa správneho súdu, vzhľadom na obsah rozsudku správneho súdu sp. zn. 24S/162/2018-63 zo dňa 25.04.2019 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/27/2019 z 10.09.2020, zjavne nedošlo.

právneho významu. 15. Pokiaľ ide o platnosť osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia, táto sa v konaniach o vyňatí lesných pozemkov osobitne neosvedčuje, pretože sa posudzuje súlad zámeru obsahujúceho návrh využitia lesného pozemku a opatrení zabezpečujúcich ochranu lesa pred ohrozením a poškodením, pričom predmetné osvedčenie netvorí ani jeden zo zákonných podkladov rozhodnutia o vyňatí lesných pozemkov z funkcie lesa a dočasnom obmedzení ich užívania. Zákonný podklad rozhodnutia netvorí ani rozhodnutie o poškodzovaní a ničení biotopov, ako to bez bližšieho zdôvodnenia namietal žalobca, preto bola aj táto jeho námietka vyhodnotená ako nedôvodná. Z uvedených dôvodov na námietky nezákonnosti územného rozhodnutia a osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia, ako aj absencie rozhodnutia o poškodzovaní a ničení biotopov, nemohol pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd prihliadať.

Nemal preto ani povinnosť podľa § 38 ods. 2 písm. a/ zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v nadväznosti na § 3 ods. 6 Správneho poriadku zverejniť na svojom webovom sídle žiadosť o začatie povoľovacieho konania vo vzťahu k povoľovaniu navrhovanej činnosti.

pozemkov. 17. K názoru žalobcu, že správne konanie o vyňatie z lesného fondu musí predchádzať územnému rozhodnutiu, správny súd uviedol, že je tomu práve naopak, a teda územné rozhodnutie predstavuje záväzný podklad prvostupňového rozhodnutia minimálne v otázke identifikácie lesných pozemkov, na ktorých má byť umiestnená stavba a ich nevyhnutne potrebnej výmery (§ 5 ods. 1, ods. 2 písm. b/ zákona o lesoch), a tým aj v otázke identifikácie rozsahu uplatnenia iného práva k pozemkom, a preto predstavovalo v konaní o žiadosti ďalšieho účastníka o vyňatie a obmedzenie užívania lesných pozemkov predbežnú otázku, o ktorej bolo v čase podania žiadosti o vyňatie preukázateľne právoplatne rozhodnuté.

Zákon o lesoch pritom v ustanovení § 35 predpokladá, že finančná strata žalobcu na drevoprodukčnej funkcii lesa (ius fruendi) na vymedzených častiach pozemkov v jeho vlastníctve bude predmetom dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. K namietaným ústavným aspektom obmedzenia vlastníctva poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžk/29/2019 z 27.10.2021.

rozhodnutia.

A/ 20. Sťažovateľ zastúpený advokátom podal proti napadnutému rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu, resp. alternatívne aby zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body: - sťažovateľ namieta nesúlad napadnutého rozhodnutia jednak s územnými plánmi dotknutých obcí, kde sa s výstavbou líniovej stavby nepredpokladá, ako aj s územným plánom celého regiónu (Banskobystrického samosprávneho kraja) a z toho automaticky plynúcu nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, - nesúhlasí so záverom správneho súdu, že Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (ako stavebník) na vykonávanie svojej činnosti nepotrebuje osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia udelené ministerstvom hospodárstva a poukazuje na expiráciu platnosti takéhoto osvedčenia u stavebníka, - v územnom rozhodnutí k dotknutej líniovej stavbe absentuje vo výrokovej časti špecifikácia konkrétnych pozemkov a parciel, ktoré majú tvoriť stavebný pozemok.

Ústavou SR. V tejto súvislosti podotýka, že pozemky nie je možné využívať na účel, pre ktorý slúžia, teda pre plnenie funkcií lesov v podobe drevoprodukčnej funkcie, resp. ich akékoľvek iné očakávateľné využitie v súlade s terajším a budúcim platným územným plánom obce je priamo obmedzené tým, že sa tu zriaďuje ochranné pásmo vzdušného elektrického vedenia stavby elektrovodu, a teda tieto pozemky budú slúžiť ako bezlesie so všetkými obmedzeniami v prospech dodržania predmetného ochranného pásma, - namieta arbitrárne posúdenie aplikácie ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o lesoch a s tým súvisiace preukázanie iného práva k pozemku, od čoho závisí splnenie zákonnej povinnosti preukázania súhlasu vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku so zámerom a dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Zastáva názor, že iné právo k pozemku sa odvíja od dispozície žiadateľa so stavebným povolením na realizáciu stavby. Takéto predpoklady pritom splnené neboli, - poukazuje na vznik jeho účastníctva v zisťovacom konaní k predmetnej stavbe odkazujúc

- prvostupňový orgán pochybil, keď v oznámení o začatí konania neuviedol, že stavba, pre ktorú má byť uskutočňované toto konanie, bola posúdená z hľadiska vplyvov na životné prostredie a to tak, že konanie bolo ukončené záverečným stanoviskom MŽP SR.

V tejto súvislosti zároveň vytýka správnemu súdu, že sa nedôsledne vysporiadal s námietkou nerešpektovania Aarhuského dohovoru ako medzinárodnej zmluvy v tomto administratívnom konaní, - odlesnenie pozemkov nie je vo verejnom záujme, pretože nie je v súlade s predpismi o ochrane lesa. Dotknutá líniová stavba zároveň nie je verejnoprospešnou stavbou, a nie je tak kategorizovaná ani v územnom pláne BBSK, ani v zmysle osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR, - stavebník nedoložil do konania aktuálne stanoviská dotknutých orgánov a zároveň územné konanie neobsahovalo ani súhlasné záväzné stanoviská obcí o súlade líniovej stavby s územným plánom, - správne konanie o vyňatie pozemkov z lesného fondu musí predchádzať územnému konaniu, - namieta záver správneho súdu o tom, že rozhodnutie o poškodzovaní a ničení biotopov nie je podkladom pre napadnuté rozhodnutie, pričom takéto rozhodnutie bolo Krajským súdom v Trenčíne zrušené, a nové rozhodnutie nebolo vydané, čo tvorí prekážku pokračovania v tomto administratívnom konaní,

B/ 23. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. C/ 24. Ďalší účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti predovšetkým uvádza, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, a teda že konajúci orgán vec správne právne posúdil. Upriamuje pozornosť na skutočnosť, že na väčšinu námietok identického, resp. obdobného charakteru dostal sťažovateľ odpoveď už v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/27/2019 z 10.9.2020, ktoré sa týkalo preskúmania rozhodnutia žalovaného o umiestnení dotknutej líniovej stavby. V tomto ohľade sa preto k jednotlivým námietkam nevyjadruje, ale odkazuje na odôvodnenie označeného rozsudku. K svojmu postaveniu uvádza, že pri vykonávaní činnosti mu z právnych predpisov vyplývajú určité špecifické oprávnenia a povinnosti, okrem iného, aj právo vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej

II. Právne posúdenie veci kasačným súdom

26. Kasačný súd bol postavený pred úlohu posúdiť dôvodnosť jednotlivých sťažnostných bodov a v ich medziach určiť, či je rozsudok správneho súdu súladný so zákonom. 27. Kasačný súd zastáva názor, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie?isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby a s ktorými sa?krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Tieto námietky predostreté i v podanej kasačnej sťažnosti preto kasačný súd vyhodnotil ako právne irelevantné k tu prejednávanej veci. 29. Podľa § 5 ods. 1 zákona o lesoch lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich, ak tento zákon neustanovuje inak. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak.

bol s účinnosťou od 1. septembra 2012 nahradený v súčasnosti platným zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“). 31. Ako vyplýva z § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike, držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého

32. Podľa názoru kasačného súdu z uvedeného nesporne vyplýva, že žiadateľ o vyňatie lesných pozemkov je osobou s iným právom k pozemku, a preto nebol povinný v zmysle § 7 ods. 3 zákona o lesoch k žiadosti priložiť súhlas vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o lesoch, ktoré odkazuje na ustanovenie § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré následne, okrem iného, odkazuje na zákon o energetike, preukázanie iného práva k pozemku sa v tejto veci podľa kasačného súdu odvíja práve od ustanovení zákona o energetike, pričom v konaní žiadateľ svoje právo preukázal osvedčením ministerstva hospodárstva na výstavbu energetického zariadenia.

Rozsah a výpočet tejto náhrady, pokiaľ ide o zníženie produkčných funkcií lesa, upravuje § 35 zákona o lesoch. Zákon o energetike zasa v § 11 ods. 8, 9 a 12 upravuje právo vlastníka pozemku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré vzniká v dôsledku oprávnení držiteľa povolenia uvedených v § 11 ods. 1, resp. v dôsledku existencie ochranného pásma.

Mimoprodukčnými funkciami lesov sú podľa § 2 písm. f) ekologické funkcie, ktorými sú pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia. Produkčnými funkciami lesov sú podľa § 2 písm. g) funkcie, ktorých výsledkom sú úžitky z lesov spravidla materiálovej povahy.

K takému vyňatiu alebo obmedzeniu pritom môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Zásady, podľa ktorých sa má postupovať pri využívaní lesných pozemkov, sú vymedzené v § 5 ods. 2 zákona o lesoch. Ustanovenie § 7 zákona o lesoch potom podrobnejšie dopĺňa úpravu konania o týchto otázkach. Z § 7 ods. 3 pritom možno vyvodiť, že o vyňatie alebo obmedzenie využívania žiada v prvom rade vlastník alebo správca.

Ak tieto orgány povolia vyňatie alebo obmedzenie využívania, prejavia tým svoj súhlas s tým, aby záujem na ochrane lesov v danom konkrétnom prípade ustúpil dôležitejšiemu záujmu, kvôli ktorému les minimálne na určitý čas nebude môcť plniť svoje funkcie v zmysle § 2 písm. d) až f) zákona o lesoch.

19. Z uvedeného potom vyplýva, že predmetom konania o vyňatí alebo obmedzení využívania nie je otázka, či žiadateľ tieto opatrenia je z hľadiska súkromného práva oprávnený aj príslušný zásah vykonať. Žalobca správne počas celého konania poukazuje na to, že súčasťou obsahu vlastníckeho práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka je právo vec držať, nakladať s ňou, užívať ju a brať z nej požitky a že vlastník má právo na ochranu proti každému, kto by mu do tohto práva neoprávnene zasahoval. Práve preto však § 7 ods. 3 zákona o lesoch výslovne ustanovuje, že o vyňatie môže žiadať len ten, kto už má k pozemkom určité právo, ktoré ho oprávňuje k vykonávaniu zásahov do tohto pozemku. Ak takéto právo nemá, musí zároveň preukázať súhlas vlastníka, resp. správcu s takýmto zásahom do lesného pozemku.

výkladu svedčí aj to, že o povolenie v zmysle § 5 a 7 zákona o lesoch musí žiadať aj vlastník lesného pozemku, pokiaľ by chcel tam ustanoveným spôsobom zasiahnuť do funkcie lesov. 20. Z uvedeného výkladu teda vyplýva, že podmienky, za akých môže dôjsť k zásahu do konkrétneho lesa ako súčasti lesného pozemku ako predmetu vlastníckeho práva (t. j. zásah v zmysle súkromnoprávnom), treba odlišovať od podmienok, za akých môže dôjsť k zásahu do lesa ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva (zásah do lesa v zmysle verejnoprávnom). Podmienky súkromnoprávneho zásahu upravuje predovšetkým Občiansky zákonník, ako aj iné predpisy, ktoré za určitých okolností dávajú možnosť obmedziť vlastnícke právo v prospech určitej osoby. Zákon o lesoch v § 5 a 7 upravuje práve a len podmienky zásahu do lesa vo verejnoprávnom zmysle. Na tom nič nemení ani úprava náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle § 35. Vyňatím alebo obmedzením využívania funkcií lesa (osobitne produkčných) totiž dochádza k stratám už len tým, že les nie je plnohodnotne využívaný, nie je súčasťou pravidelného lesného hospodárenia, nedosahujú sa na ňom výnosy

21. Preto nemožno akceptovať všetky námietky žalobcu o tom, že sa postupom podľa § 7 zákona o lesoch „obchádzajú“ vyvlastňovacie predpisy. Účelom vyvlastnenia, ako to možno vyvodiť z § 1 a § 15 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., je totiž práve prechod vlastníckeho práva k pozemku alebo stavbe z jednej osoby (vyvlastneného) na inú osobu (vyvlastňovateľa), prípadne zriadenie iného oprávnenia, na základe ktorého bude môcť vyvlastňovateľ oprávnene zasahovať do vlastníckeho práva vyvlastneného. Naopak, ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o lesoch už existenciu takéhoto oprávnenia vyžaduje, v opačnom prípade žiada predložiť súhlas vlastníkov s plánovanými opatreniami (zámerom), ktorými sa bude zasahovať do ich

a priestorového usporiadania územia v oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry. Krajský súd správne poukázal i na skutočnosť, že verejnoprospešný charakter predmetnej líniovej stavby predurčuje zámer jej realizácie - zabezpečiť územné podmienky pre výstavbu nových zariadení na výrobu elektrickej energie a tepla a s tým súvisiacich stavieb.

Zároveň predloženie tohto osvedčenia nie je náležitosťou žiadosti o vyňatie alebo obmedzenie využívania v zmysle § 7 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 12/2009 Z. z. o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií lesov (ďalej aj ako „vyhláška MP SR“).

37. Pokiaľ ide o opakovane uplatnenú námietku, že konanie o vyňatí lesných pozemkov malo predchádzať územnému konaniu, kasačný súd sa stotožňuje s jej vyhodnotením zo strany správneho súdu, a teda, že je tomu presne naopak, a práve územné rozhodnutie predstavuje záväzný podklad prvostupňového rozhodnutia o vyňatí, minimálne v otázke identifikácie lesných pozemkov, na ktorých má byť umiestnená stavba a ich nevyhnutne potrebnej výmery, a tým aj v otázke identifikácie rozsahu uplatnenia iného práva k pozemkom, a preto predstavovalo v konaní o žiadosti ďalšieho účastníka o vyňatie a obmedzenie užívania lesných pozemkov predbežnú otázku, o ktorej bolo v čase podania žiadosti o vyňatie preukázateľne právoplatne rozhodnuté. Je preto objektívne nemožné, aby takéto konanie prebehlo ešte pred konaním o umiestnení stavby. Nie je totiž možné určiť, kde a v akom rozsahu sa majú lesné pozemky vyňať, ak správny orgán nie je oboznámený s umiestnením, rozlohou a trasovaním konkrétnej líniovej stavby. Námietky sťažovateľa v tomto ohľade preto kasačný súd vyhodnotil ako neopodstatnené.

39. Nakoľko v danom prípade nešlo o povoľovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nemal prvostupňový správny orgán ani povinnosť podľa § 38 ods. 2 písm. a) tohto zákona v nadväznosti na § 3 ods. 6 Správneho poriadku zverejniť na svojom webovom sídle žiadosť o začatie povoľovacieho konania vo vzťahu k povoľovaniu navrhovanej činnosti, ako sa mylne domnieva sťažovateľ. Kasačný súd neidentifikoval ani žiaden právny základ uvedenia informácie v oznámení o začatí konania o vyňatí o tom, že stavba, pre ktorú má byť uskutočňované toto konanie, bola posúdená z hľadiska vplyvov na životné prostredie a konanie bolo ukončené záverečným stanoviskom MŽP SR.

40. K námietke, že správny súd sťažovateľovi neposkytol odpoveď na otázku, ako môže ďalší účastník konania v tomto prípade stavať iba na základe územného rozhodnutia, keď stavebné povolenie vydané nebolo, kasačný súd uvádza, že nerozumie relevancii tejto námietky vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu o vyňatí lesných pozemkov a obmedzení ich užívania. Vzhľadom na uvedené sa ňou nemohol bližšie zaoberať.

Najvyšší správny súd SR však túto námietku zaujatosti vyhodnotil ako oneskorene podanú, a preto na ňu neprihliadal. Predseda senátu vyhlásil na ústnom pojednávaní, že sa necíti byť zaujatý. Kasačný súd na tomto mieste uvádza, že o námietke predpojatosti predsedu senátu bolo príslušným súdom v samostatnom konaní právoplatne rozhodnuté a kasačné konanie nie je priestorom pre účastníka konania predpojatosť opätovne namietať, ani toto nesupluje konanie o námietke zaujatosti. Jeho námietkam v tomto smere preto nebolo možné prisvedčiť.

Vzhľadom na to, že žiaden sťažnostný bod nebol dôvodný, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024