2Svk/40/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I.. L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., so sídlom Lehotského 4, 811 06 Bratislava, IČO: 36757276, proti žalovanému (sťažovateľa): Obec Veľké Leváre, so sídlom Štefánikova 747, 908 73 Veľké Leváre, IČO: 00310115, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou VERIONS, s. r. o., so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47239441, v konaní o určenie povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi oznámenie o začatí územného konania Č. j. S-368/4477/2019/ÚR zo dňa 08.06.2020 a rozhodnutie Č. j. S-368/4477/2019/ÚR zo dňa 18.05.2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/202/2021 - 86 zo dňa 2. júna 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/202/2021 - 86 z 2. júna 2022 a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) žalobca brojil proti postupu žalovaného, ktorý s ním nekonal ako s účastníkom konania. Žalobca tvrdil, že sa o konaní a rozhodnutí dozvedel až nahliadnutím do príslušného administratívneho spisu, a to aj napriek skutočnosti, že je vlastníkom susedných nehnuteľností, a vyjadril obavu, že jestvujúca kanalizácia nemá napojenie na hlavný odvod kanalizácie do čističky odpadových vôd, keďže nie je dobudovaná a likvidácia splaškov sa realizuje zberom zo žúmp a ich vývozom do čističky. Rovnako splašková kanalizácia novej obytnej zóny podľa mienky žalobcu nemá možnosť napojenia na hlavný rozvod a v rozhodnutí absentuje náhradné riešenie likvidácie prostredníctvom žúmp alebo malých čističiek odpadových vôd. Z toho podľa žalobcu vyplýva požiadavka na umiestnenie žúmp a dopravnú obsluhu na vývoz do čističky odpadových vôd, a teda podľa jeho názoru je účastníkom konania v zmysle § 34 ods. 2 a § 36 ods. 1 stavebného zákona. Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby mu ako opomenutému účastníkovi konania žalovaný doručil vydané oznámenie a rozhodnutie za účelom uplatnenia svojich práv. 4. Správny súd po preskúmaní žalobných bodov dospel k záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa rozhodnutia dôvodná a preto uznesením č. k. 1S/202/2021-86 z 2. júna 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobou napadnuté rozhodnutie opomenutému účastníkovi konania. V ostatnej časti správny súd žalobu odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 5. Správny súd rozhodnutie oprel o nasledujúce skutočnosti: - okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v tom smere, že ďalším právnickým či fyzickým osobám priznáva postavenie účastníkov konania, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (§ 34 ods. 2 stavebného zákona), - priamy dotyk na právach musí byť v konaní preukázaný a vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý, - z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca (spolu s manželkou) vlastní nehnuteľnosti, ktoré priamo susedia s pozemkami, na ktorých sa majú rozhodnutím označené stavby realizovať, a preto žalobca môže byť rozhodnutím žalovaného priamo dotknutý na svojich právach.

6. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) proti uzneseniu správneho súdu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd porušil jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a zároveň sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby kasačný súd zrušil

uznesenie

správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. V rámci kasačnej sťažnosti akcentoval najmä nasledovné sťažnostné body: Sťažnostné body k § 440 ods. 1 písm. f) SSP (porušenie práva na spravodlivý proces) - podľa názoru sťažovateľa správny súd pri správnej interpretácii právnej normy (§ 34 ods. 2 stavebného zákona) neuviedol žiadne dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalobcove práva môžu byť predmetným rozhodnutím dotknuté, - správny súd podľa názoru sťažovateľa za relevantné z pohľadu priameho dotyku na právach žalobcu považoval výhradne skutočnosť, že vlastní nehnuteľnosti, ktoré susedia s pozemkami, na ktorých sa má realizovať výstavba v zmysle rozhodnutia. Správny súd však neprezentoval žiadny dôvod, ktorý by preukázal stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu dotknutého týmto porušením, Sťažnostné body k § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) - podľa názoru žalobcu správny súd síce aplikoval správnu právnu normu, avšak obsah pojmu „priamo dotknuté“ zúžil len na preukázanie vlastníckeho práva k susednému pozemku. Pokiaľ by sa teda použila správnym súdom ponúknutá interpretácia účastníctva konania podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, slovné spojenie „priamo dotknuté“ by sa stalo zjavne nadbytočným, - rovnako nesprávne podľa mienky sťažovateľa správny súd poukazoval na skutočnosť, že sťažovateľ doručil žalobcovi rozhodnutie o vydaní povolenia na uskutočnenie vodnej stavby (bod 36. odôvodnenia napadnutého uznesenia), - sťažovateľ bol toho názoru, že rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok a stavba sa na ňom len umiestňuje, avšak k jej realizácii dochádza až po vydaní stavebného povolenia v stavebnom konaní, - preto podľa mienky sťažovateľa, ak má po rozhodnutí o umiestnení stavby nasledovať ďalšie rozhodnutie, na základe ktorého má byť stavba uskutočňovaná, nemôžu byť účastníci konania samotným rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknutí na svojich právach, Sťažnostné body k § 440 ods. 1 písm. h) SSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu) - odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu sťažovateľ videl najmä v tom, že správny súd nerešpektoval právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2011, sp. zn. 3Sžp/1/2010 a v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2017, sp. zn. 3Sžo/45/2016. 8. Ku kasačnej sťažnosti sa žalobca vyjadril podaním z 1. augusta 2022, v ktorom uviedol, že sa s ňou nestotožňuje a stotožňuje sa s napadnutým uznesením.

Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

12. Z hľadiska vymedzenia sťažnostných dôvodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či sa správny súd vysporiadal so všetkými podstatnými žalobnými námietkami sťažovateľa, a či vec správne posúdil po právnej stránke, ak prijal záver, že žalovaný nepostupoval zákonne, keď so žalobcom v rámci územného konania nekonal ako s účastníkom konania.

V uvedenom kontexte sa preto kasačný súd stotožnil s názorom sťažovateľa v tom smere, že správny súd pomerne výstižne a jasne interpretoval právnu normu (§ 34 ods. 2 stavebného zákona) avšak v jeho úvahách absentujú dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že žalobca mohol byť na svojich právach priamo dotknutý.

Ako však sťažovateľ správne poznamenal, správny súd pri posúdení predmetnej otázky neuviedol, v čom môže spočívať priamy dotyk na právach žalobcu vydaným územným rozhodnutím. 16. Kasačný súd v tomto ohľade poukazuje aj na právny názor uvedený v rozhodnutí iného senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2023, sp. zn. 7Svk 36/ 2022, v ktorom uviedol, že: „Stavebný zákon bližšie nevymedzuje, čo treba rozumieť pod „dotknutím“ vlastníckeho práva. Na účely posúdenia toho, ako sa možno dotknúť vlastníckeho práva, možno použiť spôsoby takého obmedzenia príkladmo vymedzené v § 127 Občianskeho zákonníka. Dotknutie vlastníckeho práva vlastníka susednej stavby tak môže spočívať najmä v jej ohrození úpravami vlastnej stavby alebo na vlastnom pozemku, v nadmernom obťažovaní hlukom, prachom, popolčekom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, dymom, svetlom, tienením a vibráciami. Vo všetkých prípadoch však zdrojom tohto vplyvu musí byť samotná stavba, o ktorej umiestnenie ide.“

18. Bude však úlohou správneho súdu, aby s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu a parametre plánovanej stavby vzal do úvahy a náležite posúdil načrtnuté tvrdenia žalobcu, či na základe týchto skutkových tvrdení môže byť žalobca, resp. jeho práva priamo dotknuté umiestňovanou stavbou, resp. územným rozhodnutím.

21. Ani s námietkou týkajúcou sa porovnania okruhu účastníkov konania v územnom konaní a v konaní o vydanie stavebného povolenia sa kasačný súd nemohol stotožniť. Sťažovateľ v tomto kontexte v podstate citoval závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2002, sp. zn. II. ÚS 22/02. Uvedené závery Ústavného súdu Slovenskej republiky

22. Vo vzťahu k ostatnému sťažnostnému dôvodu, týkajúceho sa odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu je potrebné podotknúť, že z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2002, sp. zn. II. ÚS 22/02 (ako aj naň nadväzujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sťažovateľ odkazuje) vyplýva, že časť ústavnej sťažnosti bola odmietnutá z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, avšak tá sa týkala namietaného zásadu do rodinného a súkromného života a do práva na priaznivé životné prostredie rozhodnutím v územnom konaní a nie posúdenia otázky postavenia sťažovateľov v územnom konaní ako účastníkov konania. Kasačný súd je v zhode s názorom sťažovateľa, že rozhodnutím v územnom konaní ešte nemusí dochádzať k zásahu do práv na rodinný, súkromný život, prípadne do práva na priaznivé životné prostredie.

23. Ako už kasačný súd vyššie uviedol, po odmietnutí časti ústavnej sťažnosti predmetným uznesením následne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 16. apríla 2003, č. k. II. ÚS 22/02-117 konštatoval porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu sťažovateľov z dôvodu odopretia práva ich vstupu do konania ako účastníkom konania.

25. Kasačný súd dodáva, že účelom územného konania o umiestnení stavby je určovanie špecifických požiadaviek umiestňovanej stavby najmä s ohľadom na ochranu životného prostredia, ale aj požiadaviek týkajúcich sa výškového a polohového umiestnenia stavby z pohľadu susedných pozemkov a stavieb, ktoré sú diametrálne odlišné od podmienok stanovených v stavebnom povolení. V tomto zmysle (v konaní o umiestnení stavby) ide o špecifické skutočnosti, ktoré vlastník susedného pozemku nebude oprávnený namietať v ďalšom štádiu konania o stavebnom povolení a preto nie je možné prijať sťažovateľom zovšeobecnený záver, že v konaní o umiestnení stavby nemôže byť žalobca dotknutý na svojich

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

27. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Bratislave. 28. Po vrátení veci bude úlohou správneho súdu v ďalšom konaní žalobu nanovo posúdiť a vecne prejednať s ohľadom na uplatnené žalobné body v súlade s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto uznesení v zmysle § 469 SSP. 29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 30. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. februára 2024