2Svk/4/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200184.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23S/53/2020
- IČS
- 6020200184
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcov: 1. P. X., adresa trvalého pobytu: E. I. XXX, XXX XX, dátum narodenia: XX. A. XXXX, 2. O. J., adresa trvalého pobytu: S. I. XXX, XXX XX, dátum narodenia: XX. B. XXXX, 3. U. G., adresa trvalého pobytu: G. XXX, XXX XX, B. narodenia: XX. W. XXXX, 4. P. J., adresa trvalého pobytu: S. I. XXX, XXX XX, dátum narodenia: XX. O. XXXX, zastúpení: JUDr. Norbert Horváth - advokát, so sídlom: Slnečná 2, 924 01 Galanta, registrovaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 6828, ďalšieho účastníka: Podielnicko poľnohospodárske družstvo Bakov, so sídlom: Bakov, 980 34 Nová Bašta, IČO: 31600441, zastúpený: Mgr. Ján Kovarčík - advokát, so sídlom: Platanová alej 3, 945 01 Komárno, registrovaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 3683, proti žalovanému: Okresný úrad Rimavská Sobota, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/53/2020-159, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný listom č. OU-RS-PLO-2018/014831-3 z 27. septembra 2018 oznámil, že v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o poľovníctve“) zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru uzatvorenú podľa § 13 ods. 1 písm. d) tohto zákona v prospech ďalšieho účastníka. Skonštatoval, že zmluva o užívaní poľovného revíru spĺňa všetky podmienky a náležitosti uvedené v § 14 ods. 2, 3 zákona o poľovníctve. Žalovaný zaevidoval predmetnú zmluvu 28. septembra 2018 pod č. 44/2018 (ďalej len „opatrenie žalovaného“).
II. Konanie pred správnym súdom
2. Žalobcovia podali voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“). Namietali v nej, že opatrenie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi a v nich nemá oporu; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej. Žalobcovia navrhli, aby správny súd zrušil opatrenie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 3. Správny súd rozsudkom č. k. 23S/53/2020-159 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol. K jednotlivým námietkam uviedol: · pri vyhodnocovaní, či bola splnená podmienka zvolania zhromaždenia vlastníkov pozemkov zástupcom najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru (§ 5 ods. 3 zákona o poľovníctve), bolo potrebné zobrať do úvahy aj splnomocnenie osôb, ktorí sa nezúčastnili zhromaždenia. Spolu všetky tieto osoby disponovali viac ako 40 % celkovej výmery pozemkov poľovného revíru; · opatrenie žalovaného bolo dostatočným spôsobom odôvodnené, a to v liste z 27. septembra 2018; · tvrdenie žalobcov, že zo strany žalovaného nedošlo k verifikácii zvolávateľom predložených údajov, nebolo podložené žiadnymi a dôkazmi. Žalobcami predložené čestné prehlásenie niektorých osôb, že nepodpísali nájomné zmluvy na užívanie ich poľovných pozemkov, boli spochybnené listinami predloženými na pojednávaní ďalším účastníkom. Žalovaný mal k dispozícii analýzu vlastníckych vzťahov k poľovným pozemkom vyhotovenú firmou EuroForest, s.r.o. Zároveň preveroval splnenie podmienok prostredníctvom ďalších dostupných zmlúv, · tvrdenie žalobcov, že žalovaný nepreveril splnenie všetkých zákonných podmienok pred zaevidovaním zmluvy, sú všeobecné a nepodložené. Žalobcovia tieto tvrdenia nepreukázali; · k námietke žalobcov týkajúcej sa nesprávneho postupu žalovaného pri overovaní predložených listín je treba zdôrazniť, že právna úprava neupravuje jednoznačný postup pri takomto overovaní. Z tohto dôvodu nemožno namietať ani porušenie takéhoto postupu.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
4. Žalobcovia podali voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Namietali v nej, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g), h, SSP).
Navrhli, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že opatrenie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. V rámci sťažnostných bodov uviedli: · rozsudok správneho súdu je nepresvedčivo odôvodnený; · súčet výmer deklarovaných zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov nie je pravdivý. Je len účelovo uvedený s cieľom naplniť podmienku uvedenú v § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve. Z administratívneho spisu nevyplýva, akým spôsobom žalovaný verifikoval správnosť údajov týkajúcich sa vlastníckej podstaty zvolávateľov zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov; · hlasovacie práva boli na zhromaždení vlastníkov priznané podľa celkovej výmery poľovného revíru uvedenej v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. Tento údaj má deklaratórnu povahu a mení sa v závislosti od meniaceho sa charakteru pozemkov. Žalovaný bol povinný tento údaj relevantným spôsobom ustáliť. Spôsob ustálenia musí vyplývať z administratívneho spisu; · z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej v paragrafe 5 odseku 3 zákona o poľovníctve sú všetky rozhodnutia prijaté na zhromaždení vlastníkov, a tým aj z nich vychádzajúca zmluva o užívaní poľovného revíru z 18. septembra 2019 absolútne neplatné i od počiatku neúčinné; · osoby, ktoré podpísali listiny predložené na pojednávaní ďalším účastníkom následne zhodne žalobcom uviedli, že boli k podpisom nepriamo donútené. Nájomné zmluvy, ktoré mali obsahovať splnomocnenie na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, sa nenachádzajú v administratívnom spise; · žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav. Nepreskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru spĺňa zákonné náležitostí, teda či je platne uzavretá. Notárska zápisnica o priebehu
zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov nenahrádza činnosť správneho orgánu, ktorej predmetom je preskúmanie zákonných podmienok zmluvy o užívaní poľovného revíru; · užívateľom poľovného revíru ostal ďalší účastník, pričom žalobcom bola odňatá možnosť rozhodnúť v súlade s § 5 zákona o poľovníctve o budúcom osude poľovného revíru. 5. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho
súdu. Kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú. K analýze vlastníckych vzťahov vypracovanou spoločnosťou EuroForest s.r.o. uviedol, že je odborne spôsobilá pre vypracovanie programov starostlivosti o lesy. Tiež spracováva vlastnícke vzťahy k lesným
pozemkom. Je technicky a personálne vybavená na vypracovanie analýz vlastníckych vzťahov. Žalovaný preskúmal, či osoby zapísané v listine prítomných sú vlastníkmi poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíri a či reálna výmera poľovných pozemkov zodpovedá výmere uvedenej v liste prítomných. Tieto skutočnosti porovnal s vlastnou analýzou vlastníckych vzťahov, ktoré vypracoval prostredníctvom programov PGIS, QGIS, KOKES. Nájomné zmluvy sa v administratívnom spise nenachádzajú z dôvodu, že po ich preskúmaní
boli vrátené. Tvrdenie, že žalovaný vychádzal z údajov uvedených v notárskej zápisnici vylučuje aj skutočnosť, že v minulosti už jednu zmluvu o užívaní poľovného revíru v prospech ďalšieho účastníka nezaevidoval. To aj napriek tomu že podľa notárskej zápisnice boli splnené podmienky na zaevidovanie takejto zmluvy. 6. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. Poukázal na jej všeobecnosť a uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov. Zdôraznil, že spoločnosť EuroForest, s.r.o. má od roku 2004 oprávnenie na predmet činnosti vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Poplatok za kasačnú sťažnosť bol uhradený.
10. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 11. K námietke nepresvedčivej odôvodnenosti rozsudku kasačný súd uvádza, že správny súd pomerne rozsiahlo odôvodnil svoje závery v bodoch 62 - 67. Posúdil podstatné skutkové okolnosti a právne argumenty (§ 139 ods. 2 SSP). Žalobcovia uvádzajú všeobecne na s. 10 kasačnej sťažnosti, že sa správny súd nevysporiadal s konkrétnou argumentáciou žalobcov. Z ich námietky však nie je zrejmé, v čom nereagoval na ich argumentáciu. S ohľadom na
všeobecnosť uvedenej námietky a odôvodnenie rozsudku správneho súdu, ktoré sa podrobne zaoberá žalobnými bodmi, je predmetná kasačná námietka nedôvodná. 12. Pri posúdení, či bola splnená podmienka na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorou je zvolanie zástupcom najmenej jednej vlastníkov tretiny poľovných pozemkov, sa kasačný súd stotožnil s posúdením správnym súdom. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Správny súd správne vyhodnotil, že v zmysle uvedeného ustanovenia treba medzi vlastníkov poľovných revírov zarátať aj tých vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí sa nezúčastnili zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Dôležité je, že v čase zvolávania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zástupca zastupoval aspoň jednu tretinu vlastníkov. 13. Žalobcovia v kasačnej sťažnosti priamo nenapádajú údaj uvedený správnym súdom, že zvolávateľ mal zastupovať vlastníkov, ktorí vlastnia viac ako 40 % pozemkov poľovného revíru.
Všeobecne len uvádzajú, že podmienka zvolania jednou tretinou vlastníkov poľovných pozemkov nebola dodržaná. Žalobcovia pritom vyslovujú pochybnosť, či žalovaný preveril vlastnícke vzťahy zvolávateľov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.
14. Z administratívneho spisu, ale aj opatrenia žalovaného vyplýva, že jednotlivé skutočnosti boli žalovaným preverované. Je zrejmé, že žalovaný nepristúpil k procesu evidencie zmluvy formálne, ale skúmal splnenie podmienok pre evidenciu zmluvy. 15.
Tvrdenie žalobcu, že niektorí vlastníci poľovných pozemkov boli nútení k podpisu listín, bez ďalšieho nemôže spochybniť skutočnosť, že tieto listiny podpísali. Z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, ako mali byť nútení a ktorí konkrétni vlastníci to mali byť. Žalobcovia uvádzajú, že išlo o nepriame donútenia. Z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, čo mala byť podstata tohto nepriameho donútenia. Z administratívneho spisu rovnako nevyplýva, že by niektorý z vlastníkov poľovných pozemkov spochybňoval svoj podpis, alebo vôľu podpísať. 16. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že jednotlivé nájomné zmluvy sa v administratívnom spise nenachádzajú z dôvodu ich vrátenia. V tejto súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že právny poriadok neustanovuje povinnosť žalovaného archivovania takýchto zmlúv. Pokiaľ žalobcovia spochybňujú plné moci v daných nájomných zmluvách, nie je to možné urobiť bez konkretizácie v kasačnej sťažnosti, o ktoré osoby išlo. Samotná skutočnosť absencie nájomných zmlúv v administratívnom spise preto bez ďalšieho nemôže spochybniť zákonnosť rozsudku správneho súdu. Z administratívneho spisu vyplýva,
že bol ustálený zoznam vlastníkov a osôb, ktoré splnomocnili zvolávateľov zhromaždenia podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve. V administratívnom spise sa pritom nenachádza žiaden údaj o tom, že by niektorá z osôb, ktoré mali splnomocniť zvolávateľov zhromaždenia túto skutočnosť spochybnila. Ani žalobca v kasačnej sťažnosti žiadnu takúto osobu neoznačil a nepreukázal spochybnenie uvedenej skutočnosti priamymi dôkazmi. Námietka žalobcu tak ostáva len v rovine všeobecného tvrdenia a je nedôvodná.
17. K námietkam týkajúcim sa vyhodnotenia jednotlivých skutočností žalovaným kasačný súd uvádza, že správny súd sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal v rozsudku správneho súdu. Nad rámec uvedeného kasačný súd dodáva, že z kasačnej sťažnosti nevyplýva, v čom konkrétne mal žalovaný pochybiť. Žalovaný vyhodnocoval splnenie podmienok pre evidenciu zmluvy. Použil na to údaje súkromnej spoločnosti ako aj vlastnú analýzu.
18. Vo vzťahu k uvedenému treba dodať, že žalobcovia v kasačnej sťažnosti neuviedli, v čom konkrétne by mal postup žalobcu viesť k nesplneniu podmienok uvedených v zákone o poľovníctve. Žalovaný ustálil skutkový a právny stav, ktorý žalobcovia len všeobecne napádajú. V kasačnej sťažnosti však neuviedli, v čom konkrétne by postup vyhodnocovania žalovaného mal mať za následok zlé ustálenie a vyhodnotenie podmienok uvedených v § 5 zákona o poľovníctve.
19. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
20. V konaní nebolo sporné, že zmluvu uzatvorila osoba uvedená v § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali osoby, ktoré vlastnia menej ako 50 % pozemkov poľovného revíru.
21. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil kasačný súd aj zvyšné námietky ako nedôvodné. Správny súd rozhodol na základe správneho právneho posúdenia a neodklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
22. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnom sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici. 23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety, § 169 prvej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcom náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní neboli úspešní. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu nebola v kasačnom konaní žiadna povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu trovy konania vznikli. 24. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. marca 2024