2Svk/4/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpený Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, za účasti ďalšieho účastníka konania: HMC Invest a.s., so sídlom: Matuškova 48, 976 31 Vlkanová, IČO: 36635561, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou NOVÁK, s.r.o., so sídlom: Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53556798, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: 73S/24/2021-253, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

3. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, f/ a g/ Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Žalobca tiež namietal, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

Zákon vykonanie konzultácie prostredníctvom ústneho pojednávania neprikazuje, ani nezakazuje ich uskutočnenie písomnou formou, ktorá bola v danom zisťovacom konaní prostredníctvom postupu v zmysle správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) zachovaná.

Prvostupňový orgán ako aj žalovaný s ním riadne konal. Účastníctvom žalobcu v zisťovacom konaní bolo súčasne naplnené aj právo žalobcu na prístup k spravodlivosti v zmysle čl. 9 Aarhuského dohovoru, ktoré bolo zavŕšené podaním správnej žaloby. Právo na informácie o predmete (jeho obsahu, resp. rozsahu) a priebehu správneho konania umožňovali žalobcovi, ako účastníkovi zisťovacieho konania, získať špecifické procesné oprávnenia, ako sú najmä právo na súčinnosť a uplatnenie návrhov počas celého priebehu konania, na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, na nahliadnutie do spisu a pod.; iii) námietku nesprávnej aplikácie ustanovení § 29 ods. 3 a 13 zákona o EIA vyhodnotil

nezodpovedali. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie; v) námietku odopretia práva na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

Podľa správneho súdu ustanovenie § 33 ods. 3 nemožno zamieňať s § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo však nebráni dať účastníkovi zisťovacieho konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia tak, že sa s ich obsahom oboznámi nahliadnutím do spisu; vi) žalobcovmu návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie správny súd nevyhovel s odôvodnením, že žalobca návrh prejudiciálnej otázky nesformuloval, jej podanie bližšie neodôvodnil ani nenavrhol rozhodnúť o prerušení konania v zmysle § 100 ods. 1 písm. c/ SSP.

5. Rozsudok správneho súdu napadol žalobca kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Kasačný súd zhŕňa kasačné body v nasledovnom texte. 6. Žalobca vyjadril presvedčenie, že správny súd nesprávne právne posúdil aplikáciu § 29 ods. 3 a 13 zákona o EIA. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko prvostupňový orgán riadne nezdôvodnil akceptáciu alebo neakceptáciu zmierňujúcich opatrení navrhnutých žalobcom. Odmietnutie akéhokoľvek zmierňujúceho opatrenia musí byť podľa žalobcu riadne zdôvodnené, čo v prvostupňovom rozhodnutí podľa žalobcu absentovalo.

9. Správny súd podľa žalobcu pochybil aj tým, že sa nedostatočne vysporiadal s návrhom na iniciovanie prejudiciálneho konania, nakoľko len okrajovo spomenul, že takýto návrh bol zo strany žalobcu podaný, ale nijako neodôvodnil svoje rozhodnutie na Súdny dvor Európskej únie sa neobrátiť. 10. Žaloba zotrval na svojej už skôr uplatnenej námietke, ktorou brojil proti neposkytnutiu podkladov pre rozhodnutie (§ 33 správneho poriadku). Odkaz na ustanovenie upravujúce možnosť nahliadnutia do spisu (§ 23 ods. 1 správneho poriadku) je podľa žalobcu

rozhodnutie. 11. Žalobca navrhol tiež podanie prejudiciálnych otázok: a) či samotná podobnosť jednotlivých podaní a žalôb sťažovateľa sú zneužívaním práva, ktoré priznáva Smernica EIA verejnosti; b) či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k podaniu odôvodneného stanoviska sú v súlade so Smernicou EIA; c) či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k podaniu odvolania sú v súlade so Smernicou EIA; d) či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k inštitútu doplňujúcej informácie sú v súlade so Smernicou EIA; e) či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu ku konzultáciám sú v súlade so Smernicou EIA.

13. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania žalobca v kasačnej sťažnosti neformuluje nijaké svoje právne posúdenia. Osobitne poukázal na to, že s písomnými konzultáciami žalobca výslovne súhlasil e-mailom zo 7. augusta 2020, nedoručenie podkladov nenamietal v konaní pred správnym súdom, pričom uvedená námietka sa nezakladá na pravde, keďže žalobca sa s podkladmi oboznámil a aj sa k nim písomne vyjadril. Ďalšiemu účastníkovi konania nie je zrejmé, akú absenciu eurokonformného výkladu má žalobca na mysli, keďže žalobca neuviedol úvahu o tom, čo a ako malo byť vyložené inak, eurokonformne. Prejudiciálne otázky považuje za tak všeobecné, že z nich nie je zrejmé, na čo by mal Súdny dvor Európskej únie odpovedať. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP.

17. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalobca je od súdneho poplatku oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v

Po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom kasačný súd dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie rovnako ako rozhodnutie žalovaného, ich výroky ako aj odôvodnenia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje tak náležitosti ustanovené v § 47 ods. 2 správneho poriadku ako aj určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o EIA (§ 29 ods. 13 zákona o EIA). Keďže ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu podľa zákona o EIA, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj 3 podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 20. Čo sa odôvodnenia týka, je nutné konštatovať, že nie je pravdou, čo tvrdí žalobca, že prvostupňový orgán nezdôvodnil akceptáciu alebo neakceptáciu zmierňujúcich opatrení navrhnutých žalobcom. Naopak, prvostupňový orgán sa na stranách 13 až 21 jednotlivo vyjadruje ku všetkým žalobcovým pripomienkam. Najčastejším dôvodom pre nezapracovanie žalobcových pripomienok bolo, že žalobcove požiadavky boli totožné s požiadavkami

21. Vo vzťahu k námietke nevykonania konzultácií podľa § 63 zákona o EIA je nutné uviesť, že kasačný súd sa nestotožnil s tvrdením ďalšieho účastníka konania, podľa ktorého žalobca výslovne súhlasil s písomnou formou konzultácií e-mailom zo 7. augusta 2020.

22. Senát kasačného súdu, konajúci v prejednávanom prípade, je viazaný právnymi závermi iných senátov, ktoré rovnako vyhodnotili túto námietku ako nedôvodnú. V súlade s § 464 ods. 1 SSP, podľa ktorého: ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie, preto cituje rozsudok sp. zn. 4Svk/12/2024 z 23. októbra 2024: 46. Čo sa týka nevykonania konzultácií podľa § 63 zákona EIA, kasačný súd poukazuje na východiská uvedené v rozsudku sp. zn. 3Svk/4/2023 zo dňa 28. marca 2024, v ktorom sa uvádza, že úvodné ustanovenia novely č. 2014/52/EÚ smernice EIA, konzultácie v zisťovacom konaní len odporúčajú ako „dobrý správny postup“ (bod 29.). Vzhľadom na to, že zákon EIA a ani smernica EIA v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladajú vykonanie konzultácií, ktoré sú až inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, že príslušný orgán

23. Kasačný súd nevyhovel ani námietke nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu absencie eurokonformného výkladu. Podľa § 440 ods. 2 SSP je žalobca povinný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Žalobca v kasačnej sťažnosti síce namieta absenciu eurokonformného výkladu, ale neuvádza, aké ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku boli nesprávne právne posúdené, a neuvádza ani to, ako inak - eurokonformne - mali byť vyložené. Tvrdenie žalobcu, že: celková úvaha krajského súdu je od počiatku nesprávna v tom, že nereagovala na potrebu eurokonformného výkladu práva, ale postupuje pri preskúmavaní zákonnosti formalistickým prístupom, je príliš všeobecné na to, aby na jej základe mohol byť vykonaný prieskum zákonnosti rozsudku správneho súdu. Tvrdenia žalobcu o úplnej absencii odkazov správneho súdu na Aarhuský dohovor a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.

otázka je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci. 25. Správny súd však nevzhliadol potrebu výkladu práva Európskej únie a v bode 52 odôvodnenia rozsudku súčasne uviedol dôvody, pre ktoré sa na Súdny dvor Európskej únie

K tvrdenému porušeniu povinnosti podľa § 33 správneho poriadku kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu, konkrétne z listu č. OU-BB-OSZP3-2020/011067-018 z 12. mája 2020 má za preukázané, že prvostupňový orgán dal účastníkom konania aj žalobcovi podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku možnosť sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Praha: C. H. Beck, 2022, s. 328.) 27. Z listu prvostupňového orgánu č. OU-BB-OSZP3-2020/011067-018 z 12. mája 2020 je úplne zrejmé, že prvostupňový orgán konal v súlade so zákonom ako aj v súlade s tým, ako povinnosť vyplývajúcu z § 33 ods. 2 správneho poriadku vykladá odborná literatúra. Prvostupňový orgán nenahrádzal svoju povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie odkazom na § 23 správneho poriadku.

Súhlasíme s vypracovaním projektu „Revitalizácia existujúceho HT technologického parku, Vlkanová“. Účelom navrhovanej činnosti je revitalizácia HT technologického parku vo Vlkanovej. Máme za to, že pripomienky boli dostatočne vypracované. Aj v nadväznosti na uvedené kasačný súd vyhodnotil námietku ako nedôvodnú. 28. Žiadosti o podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie kasačný súd nevyhovel. Žalobcom formulované otázky nespĺňajú formálne ani obsahové požiadavky, ktoré sú na prípustné prejudiciálne otázky kladené Súdnym dvorom Európskej únie. Žalobca nedefinuje žiadne ustanovenie, ktoré by bolo potrebné vyložiť, ani neuvádza, aké nejasnosti európskeho práva v prejednávanej veci je potrebné odstrániť. Navyše, kasačný súd v kontexte aplikovaných ustanovení prerokúvanej veci nevzhliadol nijakú nejasnosť, ktorú by bolo treba odstrániť výkladom Súdneho dvora Európskej únie.

30. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.