← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·31. 3. 2025

2Svk/4/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200285.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
PO-2S/25/2021
IČS
8021200285
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom 082 13 Tulčík 26, IČO: 31303862, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti: 1/ PS Nastas Stakčínska Roztoka, Stakčínska Roztoka 52, 067 61 Stakčín, 2/ BESTRY s.r.o., Pajštúnska 1, 851 02 Bratislava, 3/ PS Dara, Pugačevova 2275/13, 069 01 Snina, 4/ USPS Pčoliné, 067 35 Pčoliné 248, 5/ USPS Parihuzovce, Komenského 2661/11, 069 01 Snina, 6/ LPUPS Snina, Protifašistických bojovníkov 11, 040 11 Košice, 7/ UPaLPS Kalná Roztoka, Kalná Roztoka 160, 067 72 Klenová, 8/ LPS PS Rovenky Stakčín, Ševčenkova 671, 067 61 Stakčín, 9/ X.. K. J., B.. X. K. XXXX/XX, XXX XX I., 10/ K.. K. J., B.. X. K. XXXX/XX, XXX XX I., 11/ Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, Hlavná 1, 080 01 Prešov, 12/ US PS Ruská Volová, Čsl. Armády 700, 067 61 Stakčín, 13/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, 14/ UaPZ - PS Veľká Poľana, Starinská 2291/13, 069 01 Snina, 15/ LPUPS Smolník, Ševčenkova 2228, 069 01 Snina, 16/ LPUS PS Zvala, Ševčenkova 622/3, 067 61 Stakčín, 17/ LPUPS Starina, Starinská 87, 066 01 Humenné, 18/ LPUPS Ruské, Strojárska 3994/918, 069 01 Snina, 19/ Pasienkové urbárske PS Ostrožnica, Partizánska 1835/27, 069 01 Snina, 20/ X.. K. D., Z. I. XXXX/XX, XXX XX I., 21/ Q. A., L., právne zastúpený PETRÁN a PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, 22/ Lesopoľnohospodárska spoločnosť - poz. spol. Javorina Kolonica, Ul. 1. mája 2055/7, 069 01 Snina, 23/ S. N., I. XXX/XX, XXX XX I., 24/ X.. K. J., B.. X. K. XXXX/X, XXX XX I., 25/ US vlastníkov urbárskeho lesa a pasienkov, PS Hostovice, Hostovice 139, 067 35 Pčoliné, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 7585/2021-720 zo dňa 25. marca 2021, o kasačných sťažnostiach žalovaného a ďalších účastníkov v 3., 14., 16., 17., 18. a 19. rade, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/25/2021-174 zo dňa 25. apríla 2023 v spojení s opravným uznesením Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2S/25/2021 zo dňa 9.

augusta 2023 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačné sťažnosti zamieta. II. Návrhy na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamietajú. III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania. IV. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresný úrad Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „OÚ Prešov“) konal podľa § 59 písm. i) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch vo veci schválenia návrhu Programu starostlivosti o lesy (ďalej len „PSoL“) pre LC Lesy na LHC Starina. Po tom, ako mu bol dňa 20.04.2020 Slovenskou lesníckou spoločnosťou a. s., Banská Bystrica (ďalej tiež „vyhotoviteľ „PSoL“) predložený návrh PSoL na schválenie. Prvostupňový správny orgán listom č. OU- PO-OOP4-2020/003598/31-MOP zo dňa 23.04.2020 vyzval Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „orgán ochrany prírody“) na predloženie záväzného vyjadrenia k návrhu PSoL a návrhu lesov ochranných podľa § 41 ods. 13 a ods. 16 zákona o lesoch.

2. Dňa 16.06.2020 bolo OÚ Prešov doručené záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) a odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPK“) od orgánu ochrany prírody č. OU-PO-OSZP1-2020/026531-4/KM zo dňa 08.06.2020 (ďalej aj „vyjadrenie č. 1“) spolu s pripomienkami a požiadavkami. V záväznom stanovisku bolo okrem iného uvedené: „Okresný úrad v sídle kraja žiada predložený PSoL na LC Lesy na LHC Starina na roky 2020 - 2029 doplniť o chýbajúce požiadavky orgánu ochrany prírody krajiny a pred schválením navrhovaného PSoL vykonať primerané hodnotenie jeho vplyvov na dotknuté územia NATURA 2000 z hľadiska cieľov ich ochrany, a to v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný úrad v sídle kraja upozorňuje, že v súlade s § 28 ods.5 ZoPK predložený PSoL na Lesy na LHC Starina, u ktorého bolo zistené, že pravdepodobne

môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na dotknuté územia NATURA 2000, nemo možno podľa ZoPK alebo osobitných predpisov schváliť, povoliť alebo odsúhlasiť, ak nebol predmetom primeraného hodnotenia vplyvov na dotknuté územia NATURA 2000 z hľadiska cieľov ich ochrany a nebolo preukázané, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu týchto území z hľadiska cieľov ich ochrany.“

3. Prvostupňový správny orgán uviedol, že rešpektoval pripomienky a požiadavky uvedené v záväznom stanovisku a odbornom stanovisku a listom vrátil vyhotoviteľovi návrhu PSoL na odstránenie nedostatkov, ktoré zabraňujú jeho schváleniu. Vyhotoviteľ PSoL doručil dňa 22.07.2020 upravený návrh PSoL.

4. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 22.07.2020 vyzval orgán ochrany prírody na opätovné posúdenie návrhu PSoL a na predloženie záväzného vyjadrenia k návrhu PSoL a návrhu lesov ochranných podľa § 41 ods. 13 a ods. 16 zákona o lesoch.

5. Dňa 16.11.2020 mu bolo OÚ doručené záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) a odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 ZOPK od orgánu ochrany prírody č. OU-PO- OSZP1-2020/026531-14/KM zo dňa 11.11.2020, v ktorom orgán ochrany prírody uviedol ďalšie opatrenia a požiadavky a zároveň vyslovil záver, že po dodržaní uvedených požiadaviek a opatrení na zmiernenie alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov plánovaných činností, predložený návrh PSoL pre LC Lesy na LHC Starina nebude mať negatívny vplyv na územia súvislej sústavy európskych chránených území - chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy a územia európskeho významu Bukovské vrchy. Ďalej uviedol, že pri vyhotovení PSoL boli v dostatočnej miere zapracované záujmy ochrany prírody a krajiny vyplývajúce z platnej dokumentácie ochrany prírody a krajiny a platných právnych predpisov.

Po doručení tohto stanoviska prvostupňový správny orgán vyzval listom zo dňa 18.11.2020 subjekty konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia v predmetnej veci. 6. Prvostupňovému správnemu orgánu bolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.11.2020 k podkladom rozhodnutia vo veci schválenia PSoL, v ktorom žalobca uviedol, že správny orgán postupuje v rozpore s § 28 ods. 8 ZOPK, preto nie je možné akceptovať opätovné vydanie odborného stanoviska orgánom ochrany prírody.

7. Rozhodnutím č. j. OU-PO-OOP4-2020/003598/54-MOP zo dňa 14.12.2020 prvostupňový správny orgán v časti A vyhlásil podľa čl. 16 ods. 1 zákona o lesoch ochranné lesy v tam uvedených dielcoch. V časti B rozhodnutia schválil v zmysle § 14 ods. 13 zákona o lesoch návrh PSoL. 8.

Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 05.01.2021 doplnené podaním zo dňa 08.01.2021 s podrobným uvedením dôvodov. 9. Žalovaný zamietol odvolanie v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

10. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že orgán ochrany prírody vydaním odborného stanoviska zo dňa 08.06.2020 konal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (najmä § 41 zákona o lesoch) a odchýlil sa od aplikačnej praxe uplatňovanej pri vyhotovovaní PSoL, kedy orgány štátnej správy lesného hospodárstva schvaľujú návrhy PSoL po vyjadrení subjektov konania, najmä však účastníkov konania, zúčastnených osôb, dotknutých orgánov a pod., ktorý v procese vyhotovenia PSoL uplatňujú svoje oprávnené pripomienky a požiadavky.

11. Orgán ochrany prírody vo svojom stanovisku zo dňa 08.06.2020 uviedol ďalšie opatrenia, pri akceptovaní ktorých prvky PSoL, ako i PSoL ako celok nebude mať významný vplyv na dotknuté lokality európskej sústavy chránených území nad rámec svojich požiadaviek uvedených v protokole, všetky svoje požiadavky, vrátane tých v stanovisku zo dňa 08.06.2020 vyplývajúce zo záujmov ochrany prírody a krajiny na území LC Lesy na LHC Starina mal však uplatniť v rámci pripomienok a požiadaviek k správe o hospodárení, ktoré boli zapracované do protokolu, ktorý je záväzný pre vyhotoviteľa PSoL a vyhotoviteľom PSoL.

Predložený návrh PSoL by tak neobsahoval nedostatky, ktoré by zabránili jeho schváleniu. Svojím postupom orgán ochrany prírody konal v rozpore zo zásadou efektívnosti konania, hospodárnosti konania a rýchlosti konania, pretože tieto svoje dodatočné požiadavky mal uplatniť včas, zákonne ustanoveným spôsobom, nie týmto spôsobom zbytočne predlžovať konanie z dôvodu potreby dodatočného prepracovania predĺženého návrhu PSoL a týmto svojim nelegitímnym postupom znemožnil prvostupňovému správnemu orgánu, rozhodnúť vo veci schválenia návrhu PSoL pre LC Lesy na LHC Starina, chrániť práva a právom chránené záujmy účastníkov konania, ktorých práva a právom chránené záujmy sú predmetným konaním priamo dotknuté, t. j. vlastníkov lesných pozemkov, správcov a obhospodarovateľov lesov na lesných pozemkoch zaradených do LC Lesy na LHC Starina, tým, že by v zákonnej lehote do jedného roka, resp. v čo najkratšom čase rozhodol o schválení návrhu PSoL pre LC Lesy na LHC Starina a tým by zabezpečil uplatňovanie práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, ktorých práva a právom chránené záujmy sú priamo dotknuté schválením návrhu PSoL.

12. Podľa žalovaného PSoL pre LC Lesy na LHC Starina bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä zákonom o lesoch, správnym poriadkom a zákonom o ochrane prírody, po súhlasnom záväznom vyjadrení orgánu ochrany prírody, ako dotknutého orgánu, podľa § 9 ods. 1 písm. m) a § 28 ods. 7 zákona o ochrane prírody. Ďalej bol predmetný PSoL, ako dokumentácia ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody, vyhotovený podľa § 54 ods. 20 zákona o ochrane prírody osobitným postupom s odkazom na § 41 zákona o lesoch, upravený na základe kompetencie prvostupňového správneho orgánu ako orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch nariadil vyhotoviteľovi PSoL (aj keď nad rámec svojich zákonných povinnosti) dopracovať prvotný návrh PSoL v zmysle stanoviska orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2020.

V predmetnom konaní bolo teda splnená podmienka, že návrh PSoL bol schválený po záväznom vyjadrení vydanom dotknutým orgánom ochrany prírody. 13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že PSoL, ako dokumentácia ochrany prírody sa v súlade s § 54 ods. 20 ZOPK vyhotovuje postupom podľa osobitného predpisu s odkazom na § 41 zákona o lesoch, čo v praxi znamená, že aj keď je PSoL dokumentáciou ochrany prírody, nevyhotovuje sa postupmi podľa zákona o ochrane prírody, ale osobitným postupom podľa § 41 zákona o lesoch.

II. Konanie na správnom súde

14. Včas podanou správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 01.06.2021 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo spisu 7585/2021-720 zo dňa 25.03.2021, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sp. zn. OU-PO- OOP4-2020/003598/54-MOP zo dňa 14.12.2020 a vráteniu veci na ďalšie konanie. 15. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal: - postup prvostupňového správneho orgánu potvrdený žalovaným, ktorý schválil návrh PSoL bez toho, aby bol tento postup posúdený podľa zákona č. 24/2006 Z. z.; - ZoPK (s poukazom na ustanovenie § 28) nepredpokladá, že by po vydaní záväzného stanoviska, súčasťou ktorého je odborné stanovisko postupom podľa § 28 ods. 7 ZoPK, bolo možné plán, či projekt prispôsobovať v prebiehajúcom konaní dovtedy, kým zo záväzného stanoviska nevyplýva, že možno vylúčiť pravdepodobnosť významného plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených území;

- zákon č. 24/2006 Z. z., ktorý je osobitným predpisom, podľa ktorého sa hodnotí vplyv navrhovanej činnosti na územie NATURA 2000, je zákonom, ktorý ustanovuje postupy na takéto hodnotenie a zároveň poskytuje verejnosti a zainteresovanej verejnosti širokú účasť na hodnotení týchto postupov a to v súlade s čl. 6 Aarhuského dohovoru.

Nie je oprávnením okresného úradu, ani orgánu ochrany prírody „vylepšovať“ plán, či projekt, mimo konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.; - je irelevantné „záväzné stanovisko“ podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZoPK a odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 ZoPK zo dňa 11.11.2020 z ktorého vyplýva, že návrh PSoL pri dodržaní opatrení určených na zmiernenie alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov plánovaných činností nebude mať významný vplyv na územie ÚEV Bukovské vrchy a CHVÚ Bukovské vrchy; - v postupe ktorého došlo k obchádzaniu § 28 ods. 8 ZoPK, vyplýva to z jeho konštatovania, že na základe záväzného stanoviska a odborného stanoviska orgánu ochrany prírody vydal pokyn na odstránenie nedostatku návrhu PSoL, ktorý „zabraňoval jeho schváleniu“; - zmyslom § 28 ods. 6, 7 a 8 ZoPK nie je schváliť navrhovaný plán alebo projekt bez toho, aby jeho vplyv na predmet ochrany území NATURA 2000 bol hodnotený podľa osobitných predpisov, ale hodnotiť tieto vplyvy v situácii, kedy odborné stanovisko nevylučuje ich

pravdepodobnosť. 16. Žalobca v žalobe poukázal: - na ustanovenie § 28 ods. 9 ZoPK z ktorého vyplýva, že na účely primeraného hodnotenia vplyvov (termín primerané hodnotenie vplyvov sa v ZoPK spája výlučne s primeraným hodnotením podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona č. 24/2006 Z. z.), je navrhovateľ povinný vypracovať alternatívne riešenie plánu alebo projektu a opatrenia s cieľom vylúčiť alebo zmierniť vplyv návrhu na územie európskej sústavy chránených území.

Je teda zrejmé, že alternatívne riešenie a posúdenie toho, či vylučujú alebo zmierňujú vplyv plánu alebo projektu na územie NATURA 2000 je postup, ktorý sa uplatňuje v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a nie v konaní po vydaní odborného stanoviska podľa § 28 ods. 8 ZoPK, ktoré skonštatovalo nemožnosť vylúčenia pravdepodobnosti významného plánu na územie NATURA 2000; - na osobitnú časť dôvodovej správy k zákonu č. 356/2019 Z. z., ktorým bol zmenený § 28 ZoPK, pričom s ním citovanej časti dôvodovej správy vyplýva, že § 28 ods. 7 a 8 v znení zákona č. 356/2019 Z. z. sa zabezpečuje predovšetkým transpozícia Smernice č. 92/43EHS (smernica o biotopoch);

- žalovanému vytkol, že: - ani z ustanovenia § 41 ods. 13 ZoPK, (ktorým ustanovením obhajoval postup okresného úradu) nemožno vyvodiť záver umožňujúci obchádzanie povinnosti podrobiť návrh PSoL primeranému hodnoteniu jeho vplyvu na územie NATURA 2000 v prípade, že odborné

stanovisko takýto vplyv nevylučuje. Okresný úrad nebol oprávnený oddeliť aplikáciu § 41 ods. 13 ZoPK od aplikácie ustanovení § 28 ods. 6, 7 a 8 ZoPK, resp. nepostupovať v súlade s označenými ustanoveniami ZoPK; - v napadnutom rozhodnutí sa venoval nespokojnosti s postupom orgánu ochrany prírody, pochybenia okresného úradu, ktoré bolo možné odstrániť len zrušením napadnutého rozhodnutia, neodstránil; - neposkytol v odôvodnení rozhodnutia žiadnu zrozumiteľnú argumentáciu, ktorá by urobila presvedčivý záver, že vo vzťahu k územiam NATURA 2000, ktorých využívanie je podľa § 28 ods. 3 ZoPK podriadené zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov a biotopov, na ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do národného zoznamu alebo boli vyhlásené za chránené, navrhované lesohospodárske opatrenia prispejú k zachovaniu alebo zlepšeniu stavu druhov, z ktorých mnohé (žalobca konkrétne uviedol ktoré), sú práve v dôsledku lesohospodárskej činnosti v nepriaznivom stave. 17. Žalovaný správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol v celom rozsahu zamietnuť.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/25/2021-174 zo dňa 25. apríla 2023 napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Ďalším účastníkom v 6/ a 21/ rade priznal náhradu trov konania voči žalovanému.

19. Opravným uznesením sp. zn. PO-2S/25/2021 zo dňa 9. augusta 2023 Správny súd v Košiciach opravil záhlavie rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/25/2021-174 zo dňa

25.4.2023 tak, že opravil zrejmé nesprávnosti, keď v jeho záhlaví uviedol právneho zástupcu ďalšieho účastníka 2/, t. j. JUDr. Klučkovú, advokátka s.r.o. so sídlom Pluhová 29, 831 03 Bratislava, IČO: 36864242. Opravil aj ďalšiu zrejmú nesprávnosť, keď v záhlaví uviedol právneho zástupcu ďalšieho účastníka 11/ t. j. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 0026 01 Dolný Kubín ako správne označenie bydliska ďalšieho účastníka 21/ namiesto bydliska N. E.. XX, XXXX C., uviedol iba „L.“.

Napokon opravil označenie ďalšieho účastníka 24/ priezviskom J. namiesto J.. 20. V dôvodoch rozsudku správny súd uviedol, že na základe preskúmania a posúdenia skutkového a právneho stavu veci dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

21. Správny súd sa nestotožnil s výkladom právnych predpisov, na ktorom žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán založili svoje rozhodnutia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že PSoL, ako dokumentácia ochrany prírody sa v súlade s § 54 ods. 20 ZOPK vyhotovuje postupom podľa osobitného predpisu s odkazom na § 41 zákona o lesoch, čo v praxi znamená, že aj keď je PSoL dokumentáciou ochrany prírody, nevyhotovuje sa postupmi podľa zákona o ochrane prírody, ale osobitným postupom podľa § 41 zákona o lesoch. Správny súd s uvedeným záverom žalovaného súhlasil, zdôraznil však, že samotná táto skutočnosť neznamená, že by sa na proces schválenia návrhu PSoL nevzťahovali ustanovenia ZOPK, osobitne v prípade, pokiaľ sa navrhovaný PSoL týka území európskej sústavy chránených

území. 22. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že prvostupňový správny orgán postupoval podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch, keď po doručení záväzného stanoviska s odborným stanoviskom orgánu ochrany prírody vrátil návrh PSoL vyhotovovateľovi a určil požiadavky a podmienky, po splnení ktorých možno plán predložiť na jeho schválenie, správny súd konštatoval, že tento postup, vyplývajúci z druhej vety § 41 ods. 13 je postupom aplikovateľným všeobecne, vo vzťahu k akémukoľvek návrhu PSoL, avšak v prípade PSoL týkajúceho sa územia európskej sústavy chránených území má pred týmto postupom prednosť už popísaný postup podľa § 28 ods. 8, ods. 9 ZOPK.

23. Iba takýto postup totiž môže zabezpečiť priorizáciu zachovania alebo zlepšenia stavu druhov a biotopov, na ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do národného zoznamu alebo vyhlásené za chránené územia, ktorému je akékoľvek iné využívanie území európskej sústavy chránených území podriadené, ako to explicitne vyplýva z § 28 ods. 3 ZOPK, ale tiež z ustanovení čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Smernice o biotopoch, čl. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES a čl. 6 Aarhurského dohovoru.

24. Postup podľa § 28 ods. 8, 9 ZOPK podľa správneho súdu nijak neodporuje postupu podľa § 41 zákona o lesoch, iba tento postup osobitne upravuje pre prípady území európskej sústavy chránených území a je potrebné ho v takýchto prípadoch uprednostniť pred všeobecnou procesnou úpravou zákona o lesoch, resp. je potrebné postup podľa zákona o lesoch doplniť o postupy vyplývajúce z § 28 ods. 7 ZOPK a v nadväznosti na odborné stanovisko prípadne aj o postup podľa § 28 ods. 8 a ods. 9 ZOPK.

25. Správny súd k tvrdeniu žalovaného, že napadnuté rozhodnutia ako aj postup, ktorý im predchádzal sú zákonné, keďže záujem na ochrane území sústavy NATURA 2000 bol naplnený už súhlasným záväzným stanoviskom orgánu ochrany prírody zo dňa 11.11.2020, ktoré bolo vydané po zapracovaní požiadaviek vyplývajúcich zo stanoviska orgánu ochrany prírody zo dňa 08.06.2020 uviedol, že striktná viazanosť správnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorú poukazoval aj žalovaný, nedáva v prípade explicitnej procesnoprávnej úpravy správnym orgánom priestor pre arbitrárne úvahy o tom, či by v danom prípade realizácia postupu podľa § 28 ods. 8 a ods. 9 ZOPK s následným postupom podľa zákona č. 24/2006 Z. z. viedla k zabezpečeniu rovnakej ochrany, ako bola poskytnutá postupom podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch, ktorý zvolili konajúce správne orgány, a ktorý viedol k novému - súhlasnému stanovisku orgánu ochrany prírody.

Dotknuté ustanovenia právnych predpisov nedávajú správnym orgánom možnosť zvoliť si medzi dvoma rovnocennými postupmi. 26. Uvedený záver má svoju oporu aj v dôvodovej správe k zákonu č. 356/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, z ktorej vyplýva, že účelom právnej úpravy obsiahnutej v súčasnom znení § 28 ZoPK bolo zabezpečiť náležitú transpozíciu ustanovení čl. 6 ods. 1 a 2 smernice o ochrane biotopov a čl. 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva prijatím potrebných ochranných opatrení pre zabezpečenie priaznivého stavu druhov a biotopov európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany v územiach sústavy NATURA 2000, ako aj zabezpečenie ich ochrany pred poškodením, zničením alebo vyrušovaním. Ďalej sa v súlade s čl. 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov spresňuje postup zisťovacieho konania, v rámci ktorého sa posudzuje možnosť významného vplyvu plánov alebo projektov na územia sústavy NATURA 2000.

27. Podľa správneho súdu žalovaný nesprávne právne posúdil odvolacie námietky žalobcu, konajúce správne orgány nesprávne právne posúdili potrebu realizácie postupu podľa § 28 ods. 8, ods. 9 ZOPK, čo malo za následok podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nevysporiadanie sa s viacerými odvolacími námietkami žalobcu.

28. Z uvedeného dôvodu zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) e) a g) SSP.

III. Kasačné sťažnosti a vyjadrenie k nej

29. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len „sťažovateľ 1“) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Súčasne podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

30. Sťažovateľ v rámci sťažnostných bodov namietal, že správny súd sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadal s tým, že osobitnou náležitosťou odborného vyjadrenia podľa § 28 ZoPK (ktoré je v tomto smere všeobecnou úpravou) je v zmysle § 41 ods. 13 zákona o lesoch „návrh opatrení, ktorými sa zabezpečí, že vykonanie programu starostlivosti nebude mať negatívny vplyv na tieto územia.“ Vzťah lex specialis a lex generalis bol správnym súdom posúdený nesprávne. 31. Žalovaný v kasačnej sťažnosti uviedol, že v priebehu celého konania uvádza, že PSL, ako dokumentácia ochrany prírody podľa § 54 zákona o ochrane prírody, je nástrojom štátu na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch slúžiaci na zachovanie, zveľaďovanie a ochranu lesov, ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií. Toto tvrdenie žalovaného potvrdzuje skutočnosť, že PSL nemôže byť schválený bez toho, aby v ňom boli zapracované všetky oprávnené záujmy ochrany prírody vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody, predpisov vydaných na jeho vykonanie, rozhodnutí vydaných na jeho základe a platnej dokumentácie ochrany prírody.

Tieto oprávnené záujmy uplatňujú príslušné orgány OP prostredníctvom stanovísk a vyjadrení podľa § 9 ZoPK v procese vyhotovenia PSL a zároveň majú podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch kompetenciu kontrolovať ich zapracovanie v konečnom návrhu PSL prostredníctvom záväzného vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m) zákona o ochrane prírody, ktorého súčasťou je v prípade území NATURA 2000 odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 zákona o ochrane prírody vypracované odbornou organizáciou ochrany prírody (§ 65a zákona o ochrane prírody), ktorá je kompetentná vykonávať primerané hodnotenie vplyvov plánov a projektov na územia

NATURA 2000. 32. Žalovaný považuje svoj postup a postup príslušného prvostupňového orgánu v predmetnom konaní za správny a zákonný, pretože správne posúdili stanovisko dotknutého orgánu OP podľa jeho zmyslu a účelu, nielen podľa znenia textu, a na základe kompetencie podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch OÚ Prešov, ako prvostupňový správny orgán nariadil prepracovanie návrhu PSL a predložil konečný návrh PSoL dotknutému orgánu OP so žiadosťou o vydanie záväzného stanoviska podľa § 9 ods. 1 písm. m) zákona o ochrane prírody, aby tento skontroloval zapracovanie uplatnených pripomienok, požiadaviek a návrhov opatrení v procese vyhotovenia predmetného PSL. 33. Žalovaný zdôraznil, že záväzné stanovisko dotknutého orgánu OP z 08.06.2020 nemožno považovať za záväzne stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) zákona o ochrane prírody ku konečnému návrhu PSL, pretože toto ešte obsahovalo návrh opatrení, podľa § 28 zákona o ochrane prírody vyplývajúcich zo záujmov ochrany prírody, najmä v súvislosti s územiami NATURA 2000 a ktoré sa majú uplatniť v príslušnom rozsahu v plánovacej dokumentácii

podľa osobitného predpisu, ktorou je aj predmetný PSL. OÚ preto správne na základe kompetencie z § 41 ods. 13 zákona o lesoch za bodkočiarkou (osobitný prípad území NATURA 2000) nariadil prepracovať návrh PSL a predložil konečný návrh PSL odbornému a vecne príslušnému dotknutému orgánu OP na posúdenie, či boli zapracované týmto orgánom OP v procese vyhotovovania PSL uplatnené oprávnené záujmy ochrany prírody, teda aj vo vzťahu k územiam NATURA 2000. Dotknutý orgán OP v záväznom vyjadrení z 11.11.2020 skonštatoval záver, že záujmy ochrany prírody boli v predmetnom PSL zohľadnené a PSL môže byť schválený, pretože nebude mať významný vplyv na dotknuté územia NATURA 2000.

34. Z § 28 ZoPK explicitne nevyplýva povinnosť pri dokumentácii ochrany prírody, resp. iných plánovacích dokumentoch vykonať primerané hodnotenie vplyvov konaním podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. na územia NATURA 2000.

35. V dokumentácii ochrany prírody podľa § 54 ods. 4 písm. a), b) a d) ZoPK tieto opatrenia sa v príslušnom rozsahu uplatnia v plánovacích dokumentoch podľa osobitných predpisov s odkazom aj na zákon o lesoch, to znamená aj PSL a to postupom podľa § 41 ods. 13 zákon o

lesoch. 36. Zapracovanie týchto opatrení podľa § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody požadujú orgány ochrany prírody prostredníctvom stanovísk a vyjadrení uplatnených podľa § 9 zákona o ochrane prírody, ktoré sú pre konania orgánov verejnej správy záväzné (§ 9 ods. 3 a 4, § 103 ods. 6 zákona o ochrane prírody). V procese vyhotovenia PSL následne podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch vo väzbe na § 9 ods. 3 a § 28 ods. 7 zákona o ochrane prírody vydávajú záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) zákona o ochrane prírody, ktorým skontrolujú zapracovanie nimi uplatnených pripomienok, požiadaviek a návrhov v konečnom návrhu PSL.

37. V osobitnom prípade území NATURA 2000 je podľa § 28 ods. 7 zákona o ochrane prírody súčasťou záväzného stanoviska odborné stanovisko orgánu ochrany prírody podľa § 65a zákona o ochrane prírody, ktoré je výsledkom posudzovania významnosti vplyvu PSL na územia NATURA 2000.

38. V prípade, že záverom odborného stanoviska je vylúčenie významnosti vplyvu plánovaných činností v PSL na územia NATURA 2000, čo je prípadom predmetného PSL, nie je potrebné vykonať primerané hodnotenie vplyvov predmetného PSL v konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov (§ 28 ods. 7 a 8 zákona o ochrane prírody).

39. Správny súd opomenul skutočnosť, že súbežne bol prijatý zákon č. 355/2019 Z. z., ktorým sa upravili väzby na zákon o ochrane prírody aj vo vzťahu k územiam NATURA 2000. (Jednoznačne sa v § 41 ods. 13 za bodkočiarkou uviedla možnosť len v prípade území NATURA 2000 predložiť návrh opatrení k návrhu PSL dotknutým orgánom OP a orgánu štátnej správy lesného hospodárstva na ich základe nariadiť prepracovanie návrhu PSL a takto prepracovaný konečný návrh PSL po zohľadnení oprávnených záujmov ochrany prírody predložiť so žiadosťou na záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZoPK.

40. Správny súd opomenul, že osobitnou náležitosťou odborného stanoviska podľa § 28 ZoPK (ktoré je v tomto smere všeobecnou úpravou) je v zmysle § 41 ods. 13 zákona o lesoch „návrh opatrení, ktorými sa zabezpečí, že vykonanie PSL nebude mať negatívny vplyv na územia NATURA 2000.“ Vzťah špeciálneho zákona a všeobecného zákona bol teda správnym súdom posúdený nesprávne.

41. Konečný návrh PSL, ako dokumentácia ochrany prírody, vyhotovený postupom, resp. procesom podľa § 41 zákona o lesoch v spojitosti s § 9 a § 28 (v osobitnom prípade území NATURA 2000) ZoPK môže byť schválený len po zapracovaní oprávnených záujmov ochrany prírody vyplývajúcich aj z požiadaviek na ochranu území NATURA 2000. 42. Žalovaný, ako aj OÚ Prešov v priebehu konania vedeného vo veci schválenia návrhu PSL pre LC Lesy na LHC Starina zrozumiteľne a dostatočne, s odvolaním sa na konkrétne a súvisiace ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, odôvodnili svoje rozhodnutia, pričom vychádzali z riadne a úplne zisteného stavu veci a na vec správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody.

Nestotožňuje sa s názorom správneho súdu, že OÚ Prešov postupoval všeobecne, ako keby nešlo o územie NATURA 2000. OÚ Prešov postupoval podľa súvisiacich ustanovení zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody, vrátane zohľadnenia osobitných ustanovení vzťahujúcich sa na územia

NATURA 2000. 43. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že existujú dôvody podľa ust. § 447 ods. 1 SSP pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, pretože je splnená zákonom ustanovená podmienka, že v prípade ak by došlo k vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu, hrozí závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

44. Poukázal na skutočnosť, že kasačnou sťažnosťou napádaný rozsudok správneho súdu sa týka ďalších účastníkov konania majúcich priamy hmotnoprávny vzťah k predmetu rozhodovania - lesným pozemkom. Ďalší účastníci konania sú ich vlastníkmi, správcami a obhospodarovateľmi, a o ich priamych právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

sa napadnutým rozsudkom rozhodlo. Vykonávaním predmetného rozsudku hrozia týmto subjektom nenapraviteľné hospodárske škody a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Hrozí, že by došlo ku konkrétnym, zásadným a nezvratným ovplyvneniam faktického výkonu hospodárskej činnosti ďalších účastníkov konania. Zrušením predmetného rozhodnutia o schválení PSL na roky 2020 - 2029, ktoré bolo právoplatne schválené, vykonateľné a vykonávané po dobu 3 rokov bude obhospodarovateľovi lesa zamedzené vykonávať výchovu lesných porastov, obnovu lesných porastov a najmä ochranu lesa, ako nástrojov na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch. Zároveň hrozí znemožnené zabezpečovanie trvalo udržateľnej starostlivosti o lesy podľa dokumentácie ochrany prírody, teda aj cieľov, ktoré boli zapracované v schválenom PSL na základe stanovísk a vyjadrení orgánov ochrany prírody a krajiny, ktoré v predmetnom konaní zastupovali záujmy ochrany prírody. Bez schváleného PSL nie je možné vykonávať výchovu lesných porastov, ani niektoré opatrenia na ochranu lesa vyplývajúce obhospodarovateľovi lesa zo zákona o

lesoch. Zrušením predmetného rozhodnutia môžu vzniknúť vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesov potencionálne ďalšie sociálne a ekonomické ujmy, ako napr.: - problém so zabezpečením palivového dreva na kúrenie v domácnostiach, - vplyv na zamestnanosť vo väzbe na činnosti vykonávané v lese, ktoré musia byť zrušené alebo pozastavené a podobne.

45. Žalovaný navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti. 46. Proti rozsudku správneho súdu podali kasačnú sťažnosť (Lesopoľnohospodársko urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Zvala, Ševčenkova 622/3, 067 61 Stakčín (v konaní ako účastník v 16. rade), Lesopoľnohospodárske a urbárske pozemkové spoločenstvo Ruské, Strojárska 3994/91B, 069 01 Snina (v konaní ako účastník v 18. rade), Lesopoľnohospodárska urbárska spoločnosť pozemkové spoločenstvo „Smolník“ so sídlom v Snine Ševčenkova 2228/ 21, 069 01 Snina, (v konaní ako účastník v 15. rade), URBARSKÉ A PASIENKOVÉ ZDRUŽENIE - POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO VEĽKÁ POĽANA, Starinská 2291/13, 069 01 Snina (v konaní ako účastník v 14. rade), Pozemkové spoločenstvo Dara so sídlom v Snine, Pugačevova 2275/13, 069 01 Snina (v konaní ako účastník v 3. rade), Pasienkové urbárske pozemkové spoločenstvo Ostrožnica, Partizánska 1835/27, 069 01 Snina (v konaní

ako účastník v 19. rade), Lesopoľnohospodárske urbárske pozemkové spoločenstvo Starina, Snina Starinská 2205/87, 066 01 Humenné (v konaní ako účastník v 17. rade), a to podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

správnym súdom. 47. Súčasne navrhli kasačnej sťažnosti účastníkov v 3. rade, 14. až 19. rade voči rozsudku správneho súdu priznať odkladný účinok. 48. Namietali proti záverom správneho súdu, že správne orgány uplatnili postup, resp. výklad, ktorý opatrenia vyplývajúce z § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny nahrádza inými procesnými postupmi, nijako sa nelíšiacimi od postupov aplikovaných pred prijatím novej právnej úpravy, a od postupov uplatňovaných v prípade území, ktoré do sústavy Natura 2000 nepatria (bod 123 odôvodnenia rozsudku). Tento právny záver správneho súdu je podľa sťažovateľov nesprávny. V tomto prípade správne orgány aplikovali osobitné ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany území Natura 2000.

49. V tomto prípade správne orgány postupovali podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej ako „zákon o lesoch“), ktorý v dôsledku novely zákona o lesoch vykonanej zákonom č. 355/2019 Z. z. účinným od 1.1.2020 ustanovuje aj osobitné postupy pri územiach Natura 2000. Správnemu súdu vytkli, že sa v napadnutom rozsudku venuje novele zákon o ochrane prírody účinnej od 1.1.2020, no nijako nespomína novelu zákona o lesoch rovnako účinnú od 1.1.2020 (zákon č. 355/2019 Z. z.). Keďže v tomto prípade ide o posudzovanie zákonnosti správnych orgánov pri rozhodovaní týkajúcom sa programu starostlivosti o les, špeciálnou právnou úpravou aj vo vzťahu k územiu Natura 2000 je zákon o lesoch (špeciálna úprava § 41 ods. 13 veta za bodkočiarkou zákona o lesoch), pričom všeobecnou právnou úpravou je zákon o ochrane prírody a krajiny (§ 28 zákona o ochrane prírody a krajiny). Správny súd síce v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na § 41 ods. 13 prvá veta, časť za bodkočiarkou zákona o lesoch, pričom v tejto súvislosti súd odkazuje na § 28 zákona

o ochrane prírody a krajiny. Správny súd však už nespomína, že podľa § 41 ods. 13 prvá veta, časť za bodkočiarkou ustanovuje v prípade území Natura 2000, že súčasťou odborného stanoviska môže byť aj „návrh opatrení, ktorými sa zabezpečí, že vykonanie programu starostlivosti nebude mať negatívny vplyv na tieto územia.“

50. Práve v zmysle tohto špeciálneho ustanovenia § 41 ods. 13 prvá veta, časť za bodkočiarkou zákona o lesoch postupovali správne orgány, čo správny súd v napadnutom rozsudku vôbec nezobral do úvahy, keď uviedol, že správne orgány využili taký procesný postup, ktorý sa nijako nelíšil od postupov uplatňovaných v územiach, ktoré do sústavy Natura

2000 nepatria. 51. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti odôvodnili tým, že zrušením rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia napadnutým rozsudkom správneho súdu došlo k tomu, že v súčasnosti neexistuje program starostlivosti o les, na základe ktorého by mohli sťažovatelia ako správcovia a obhospodarovatelia lesa hospodáriť na lesných pozemkoch vo vlastníctve ich členov.

V dôsledku uvedeného dochádza nielen k nemožnosti využívania úžitku lesa ako súčasti vlastníckeho práva členov sťažovateľov a súčasti činnosti sťažovateľov /a teda k znemožneniu dosahovania výnosov obhospodarovateľmi - pozemkovými spoločenstvami - ktoré (výnosy) následne patria členom v rámci ich podielu na zisku , ale aj k nemožnosti vykonávania pestovnej činnosti, ochrany lesa, čo bude mať dopad na kvalitu lesa (vlastníctva) týchto členov sťažovateľov.

Navyše, za takéto obmedzenie vlastníckeho práva v podobe nemožnosti hospodárenia na lesnom majetku v prípade neexistencie programu starostlivosti o les nepatrí sťažovateľom ani ich členom žiadna náhrada. Ujma, ktorá vzniká a vznikne v dôsledku nemožnosti hospodáriť v lesoch sťažovateľom ako obhospodarovateľom a ich členom ako vlastníkom, zároveň so zohľadnením, že bez programu starostlivosti o les nie je možné vykonávať ani pestovné práce, obnovovať les (zalesňovať), je závažná. Ujma, ktorá nepriznaním odkladného účinku vzniká, je väčšia, ako potencionálny možný negatívny zásah do zložky životného prostredia. Sťažovatelia navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhli priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti. 52. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s kasačnou sťažnosťou podanou ďalšími účastníkmi. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiava svojej kasačnej sťažnosti zo dňa 15.6.2023.

53. Vo vyjadrení účastníkov v 3. rade, 14. až 19. rade ku kasačnej sťažnosti žalovaného a k návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti uviedli, že sa stotožňujú s kasačnou sťažnosťou žalovaného, ako aj s návrhom na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaného z 15.6.2023, keďže odôvodnenie kasačnej sťažnosti žalovaného a návrhu na priznanie odkladného účinku sa prelína s odôvodnením kasačnej sťažnosti s návrhom na priznanie odkladného účinku podanou účastníkmi v 3. rade, 14. až 19. rade.

IV. Právny názor kasačného súdu

54. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Kasačný

súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. marca 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). K dôvodnosti kasačnej sťažnosti

55. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

56. Predmetom kasačnej sťažnosti bol napadnutý rozsudok správneho súdu, ktorým správny súd rušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorý v časti A vyhlásil podľa čl. 16 ods. 1 zákona o lesoch ochranné lesy v tam uvedených dielcoch a v časti B rozhodnutia schválil v zmysle § 14 ods. 13 zákona o lesoch návrh PSoL. 57. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z toho, že PSoL, ako dokumentácia ochrany prírody sa v súlade s § 54 ods. 20 ZoPK vyhotovuje postupom podľa osobitného predpisu s odkazom na § 41 zákona o lesoch, čo v praxi znamená, že aj keď je PSoL dokumentáciou ochrany prírody, nevyhotovuje sa postupmi podľa zákona o ochrane prírody, ale osobitným postupom podľa § 41 zákona o lesoch. 58. Žalobca takýto postup namietal a tvrdil, že postup prvostupňového správneho orgánu potvrdený žalovaným, ktorý schválil návrh PSoL bez toho, aby bol tento postup posúdený podľa zákona č. 24/2006 Z. z. bol v rozpore so zákonom.

59. Správny súd sa s jeho námietkami stotožnil, žalovaný a ďalší účastníci videli v posúdení veci správnym súdom nesprávne právne posúdenie. 60. Predmetom posúdenia kasačným súdom vzhľadom na uplatnené kasačné námietky sťažovateľov bolo posúdenie tejto spornej otázky, teda, či vo veci schválenia návrhu PSoL postupoval prvostupňový správny orgán správne, keď po doručení záväzného stanoviska s odborným stanoviskom orgánu ochrany prírody vrátil návrh PSoL vyhotovovateľovi a určil požiadavky a podmienky a následne PSoL schválil. Správny súd konštatoval, že takýto postup, vyplývajúci z druhej vety § 41 ods. 13 je postupom aplikovateľným všeobecne, vo vzťahu k akémukoľvek návrhu PSoL, avšak v prípade PSoL týkajúceho sa územia európskej sústavy chránených území má pred týmto postupom prednosť postup podľa § 28 ods. 8, ods. 9 ZoPK.

61. Sťažovatelia v tejto súvislosti obhajovali postup správnych orgánov, ktoré podľa nich postupovali správne podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej ako „zákon o lesoch“), ktorý v dôsledku novely zákona o lesoch vykonanej zákonom č. 355/2019 Z. z. účinným od 1.1.2020 ustanovuje aj osobitné postupy pri územiach Natura 2000.

Správnemu súdu vytkli, že sa v napadnutom rozsudku venoval iba novele zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ZoPK) účinnej od 1.1.2020, no opomenul novelu zákona o lesoch rovnako účinnú od 1.1.2020 (zákon č. 355/2019 Z. z.).

62. Uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia rozsudku správneho súdu (body 108-109 rozsudku správneho súdu), ten pri svojich úvahách o nutnosti na proces schvaľovania PSoL aplikovať postup podľa § 28 ZoPK odvodil práve zo znenia § 41 ods. 13 zákona o lesoch účinnom od 1.1.2020, ktoré jednak citoval (v bode 101 rozsudku) a zo znenia tohto ustanovenia aj vychádza pri svojom závere, že na proces schválenia návrhu PSoL sa vzťahujú ustanovenia ZoPK, osobitne v prípade, pokiaľ sa navrhovaný PSoL týka území európskej sústavy chránených území.

63. Ako uvádza správny súd v bode 108 rozsudku, „potreba osobitného prístupu, a teda aj osobitného procesného postupu v prípadoch, ak v návrhu PSoL ide aj o územia európskej sústavy chránených území, jednoznačne vyplýva zo znenia § 41 ods. 13 zákona o lesoch, veta za bodkočiarkou, kde je stanovené, že ak ide o územia európskej sústavy chránených území, orgán štátneho hospodárstva rozhodne aj na základe posúdenia podľa osobitného predpisu, pričom tomu prislúchajúci odkaz č. 57aa) odkazuje na postup podľa § 28 ZOPK.“

64. Preto námietka sťažovateľov, že správny súd nespomína novelu zákona o lesoch účinnú od 1.1.2020 (zákon č. 355/2019 Z. z.) nie je dôvodná. Správny súd v dôvodoch rozhodnutia síce explicitne neuvádza, že k novele zákona o lesoch došlo od 1.1.2020, v texte odôvodnenia rozhodnutia však znenie tohto novelizovaného ustanovenia cituje a z neho aj vychádza.

Pričom s jeho právnym posúdením sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje. 65. V prípade, že ide o schvaľovanie návrhu PSoL, ktorý sa týka území európskej sústavy chránených území (v danom prípade vo vzťahu k územiu Natura 2000) na proces schválenia návrhu PSoL sa vzťahuje ustanovenie § 28 ZoPK (§ 41 ods. 13 veta za bodkočiarkou zákona o lesoch). 66.

Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že ustanovenie § 14 zákona o lesoch, upravujúce podrobne postup vyhotovenia PSoL je všeobecnou procedurálnou normou, upravujúcou postup vo všetkých prípadoch vyhotovovania PSoL, teda aj v tých prípadoch, ak sa pripravovaný PSoL nedotýka území spadajúcich pod osobitnú ochranu ako územia európskej sústavy chránených území.

67. Potreba osobitného prístupu, a teda aj osobitného procesného postupu v prípadoch, ak v návrhu PSoL ide aj o územia európskej sústavy chránených území, vyplýva zo znenia § 41 ods. 13 zákona o lesoch, veta za bodkočiarkou, kde je uvedené, že ak ide o územia európskej sústavy chránených území, orgán štátneho hospodárstva rozhodne aj na základe posúdenia podľa osobitného predpisu, pričom tomu prislúchajúci odkaz č. 57aa) odkazuje na postup podľa § 28 ZoPK.

68. Ustanovenie § 28 ZoPK pojednáva o Európskej sústave chránených území Natura 2000. 69. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že postup upravený v § 28 ZoPK v prípade, že sa jedná o schvaľovanie návrhu PSoL, ktorý sa týka území európskej sústavy chránených území je potrebné považovať za osobitnú právnu úpravu, ktorú je potrebné aplikovať v konaní o návrhu PSoL, pretože v takomto prípade ide o sledovaný cieľ, ktorým nepochybne je posilnenie ochrany územia spadajúceho do sústavy NATURA 2000. Územia patriace do európskej sústavy chránených území Natura 2000 požívajú osobitnú územnú ochranu, ktorá vyplýva z dotknutej európskej legislatívy a do slovenského právneho poriadku je transponovaná práve ZoPK. Osobitná územná ochrana území sústavy chránených území spočíva v tom, že akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o niektoré z týchto území alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, a zároveň ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na územie Natura 2000 z

hľadiska cieľov jeho ochrany. 70. Z ustanovenia § 28 ods. 5 ZoPK vyplýva, že akýkoľvek plán, program alebo projekt ktorý môže mať pravdepodobne samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na územie európskej sústavy chránených území významný vplyv, nemožno podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov schváliť, povoliť alebo odsúhlasiť (ďalej len „schváliť alebo povoliť“), ak nebol predmetom primeraného hodnotenia vplyvov na územie európskej sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho ochrany a nebolo preukázané, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tohto územia z hľadiska cieľov jeho ochrany.

71. Z ustanovenia § 28 ods. 7 ZoPK jednoznačne vyplýva, že orgán ochrany prírody posudzuje návrh plánu alebo projektu, ku ktorému následne podáva odborné stanovisko. Ak vydáva záväzné stanovisko k návrhu PSoL podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK ktorý sa vzťahuje na územie európskej sústavy chránených území, odborné stanovisko je jeho súčasťou.

72. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade územia európskej sústavy chránených území je v právomoci orgánov ochrany prírody posudzovať návrh plánu, ku ktorému následne podáva odborné stanovisko. Teda nie len k správe o hospodárení či protokolu, pričom zákonodarca žiadnym spôsobom rozsah či obsah odborného stanoviska nelimitoval pokiaľ ide o prípadné predošlé stanoviská podané podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch k správe o hospodárení či podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch.

73. Odborné stanovisko podľa § 28 ZoPK a jeho obsah nie je limitovaný ani tým, či orgán ochrany prírody podal alebo nepodal námietky voči protokolu alebo návrh na jeho doplnenie či zmenu. Z dotknutých ustanovení § 28 ZOPK tiež nie je možné vyvodiť, že by odborné stanovisko k návrhu PSoL malo slúžiť iba na kontrolu splnenia pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch, ako je to v iných prípadoch záväzných stanovísk podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch.

74. Naopak, pokiaľ sa v odbornom stanovisku orgánu ochrany prírody podľa § 28 ZoPK vydanom podľa odseku 4 preukáže, že dotknutý plán alebo projekt, pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na územie sústavy chránených území významný vplyv, je povinne predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie v konaní vedenom podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ktorého súčasťou je primerané hodnotenie významnosti vplyvov plánov alebo projektov na takéto územie, v rámci ktorého sa skúma vplyv na integritu tohto územia. Ak sa preukáže nepriaznivý vplyv plánu alebo projektu na integritu územia sústavy chránených území, zákon vylučuje možnosť jeho ďalšieho schvaľovania alebo povoľovania.

75. Zo žiadneho z dotknutých ustanovení ZoPK nevyplýva, že by súčasťou odborného stanoviska podľa § 28 ods. 7 ZoPK nemohli byť aj námietky nad rámec požiadaviek a pripomienok uplatnených v protokole. 76. Na právnu úpravu § 28 ods. 7 ZoPK nadväzuje osobitný postup podľa § 28 ods. 8 ZOPK, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak podľa odborného stanoviska orgánu ochrany prírody nemožno vylúčiť pravdepodobnosť významného vplyvu plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených území, či už samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom, návrh plánu alebo projektu podlieha primeranému hodnoteniu vplyvov v konaní podľa osobitného predpisu (tým je zákon č. 24/2006 Z. z.)

77. Naviac z ustanovenia § 28 ods. 9 ZoPK 9 vyplýva, že na účely primeraného hodnoteniu vplyvov je navrhovateľ povinný vypracovať alternatívne riešenia návrhu plánu alebo projektu a opatrenia s cieľom vylúčiť nepriaznivý vplyv návrhu plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených území alebo v čo možno najväčšej miere takýto vplyv zmierniť, ak jeho vylúčenie nemožno dosiahnuť.

78. Pokiaľ teda správny súd argumentoval, že pred realizáciou postupu podľa § 28 ods. 8 ZOPK nemôže mať prednosť odstraňovanie nedostatkov v rámci konania o schválení PSoL podľa § 41 zákona o lesoch, jeho názor je udržateľný a v medziach systematického výkladu ustanovenia § 41 ods. 13 zákona o lesoch, z ktorého ako bolo uvedené vyššie vyplýva povinnosť dotknutých orgánov v prípade území európskej sústavy chránených území postupovať v procese posudzovania takéto návrhu PSoL podľa ustanovení § 28 ZoPK, na ktoré priamo odkazuje citované ustanovenie § 41 ods. 13 o lesoch.

79. Tento postup sa nevyčerpáva iba podaním odborného stanoviska ako súčasti záväzného stanoviska podľa § 28 ods. 7 ZOPK, ale v prípade záveru o nemožnosti vylúčenia pravdepodobnosti významného vplyvu plánu alebo projektu na územie sústavy NATURA 2000 až realizáciou postupov podľa § 28 ods. 8 a § 28 ods. 9 ZoPK.

80. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 16.06.2020 bolo OÚ Prešov doručené záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) a odborné stanovisko podľa § 28 ods. 7 zákona ZoPK od orgánu ochrany prírody č. OU-PO-OSZP1-2020/026531-4/KM zo dňa 08.06.2020 v ktorom bolo okrem iného uvedené: „Okresný úrad v sídle kraja upozorňuje, že v súlade s § 28 ods.5 ZoPK predložený PSoL na Lesy na LHC Starina, u ktorého bolo zistené, že pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na dotknuté územia NATURA 2000, nemožno podľa ZoPK alebo osobitných predpisov schváliť, povoliť alebo odsúhlasiť, ak nebol predmetom primeraného hodnotenia vplyvov na dotknuté územia NATURA 2000 z hľadiska cieľov ich ochrany a nebolo preukázané, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu týchto území z hľadiska cieľov ich ochrany.“ 81.

Pokiaľ teda sťažovatelia zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu obhajovali tým, že prvostupňový správny orgán postupoval podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch, keď po doručení záväzného stanoviska s odborným stanoviskom orgánu ochrany prírody vrátil návrh PSoL vyhotovovateľovi a určil požiadavky a podmienky, po splnení ktorých možno plán predložiť na jeho schválenie, takýto postup nebol postupom, ktorý vyžaduje ustanovenie § 41 ods. 13 vety prvej za bodkočiarkou zákona o lesoch, pretože v prípade PSoL týkajúceho sa územia európskej sústavy chránených území je jediným možným postupom postup uvedený v § 28 ZoPK (ods. 7, 8, a 9).

82. Podľa kasačného súdu iba takýto postup môže zabezpečiť priorizáciu zachovania alebo zlepšenia stavu druhov a biotopov, na ochranu ktorých boli tieto územia zaradené do národného zoznamu alebo vyhlásené za chránené územia, ktorému je akékoľvek iné využívanie území európskej sústavy chránených území podriadené, ako to explicitne vyplýva z § 28 ods. 3 ZoPK, ale tiež z ustanovení čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Smernice o biotopoch, čl. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES a čl. 6 Aarhurského dohovoru.

83. Pokiaľ teda správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodov, že správne orgány takto nepostupovali, čo malo za následok podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a nedostatočné zistenie skutkového stavu ako nevysporiadanie sa s viacerými odvolacími námietkami žalobcu, v posúdení veci správnym súdom nevidel kasačný súd nesprávne právne posúdenie a námietky sťažovateľov vyhodnotil ako nedôvodné.

84. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia.

85. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety, § 169 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na .

. . náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, . . . má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania priznal, nakoľko v kasačnom konaní bol úspešný. Kasačný súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania, pretože im nebola uložená žiadna povinnosť v konaní, v dôsledku ktorej mohli takéto trovy konania vzniknúť a rovnako neboli vzhliadnuté žiadne dôvody osobitného zreteľa pre priznanie trov konania.

86. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne. 87. Kasačný súd zamietol návrhy na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, pretože nemal v konaní za preukázané, že priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom.

Práva a záujmy obhospodarovateľov lesa nie sú nadradené ochrane životného prostredia, ktorá je v záujme celej spoločnosti a preto je možné ju všeobecne považovať za významnejší verejný záujem, pokiaľ sťažovateľ nepreukáže opak. Kasačný súd navyše kasačnú sťažnosť meritórne zamietol ako nedôvodnú, pretože sa nestotožnil so sťažovateľom namietanou nezákonnosťou rozsudku správneho súdu, čo tiež potvrdzuje, že priznanie odkladného účinku by nebolo dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. marca 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Svk/4/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik