2Svk/4/2026
ECLI:SK:NSSSR:2026:0725100548.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/20/2025
- IČS
- 0725100548
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): V.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C.. M. XX, XXX XX. N. D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci - kancelária Komárno, so sídlom: Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKN-/20198/2024-31677/2025 zo dňa 31.03.2025, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 2S/ 20/2025-1117 zo dňa 27. októbra 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačnej sťažnosti sa odkladný účinok nepriznáva. II. Kasačná sťažnosť sa odmieta. III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. BA- 2S/ 20/2025-1117 zo dňa 27. októbra 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 50% poplatkovej povinnosti v konaní vedenom správnym súdom pod sp. zn. 2S/20/2025 a súčasne nevyhovel žiadosti žalobcu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. 2. Správny súd sa oboznámil s majetkovými pomermi žalobcu, vzal do úvahy výšku súdneho poplatku (200 eur), ako aj reálnu možnosť prístupu k súdu a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade je dôvodné čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku. 3. K návrhu na ustanovenie zástupcu z radu advokátov správny súd s poukazom na ustanovenie § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. a zákon č. 332/2011 Z. z. uviedol, že súd nemá s účinnosťou od 1. januára 2012 právomoc ustanoviť právneho zástupcu v správnom súdnom konaní. Takáto právomoc prináleží len Centru právnej pomoci. Správny súd zároveň dodal, že predmetné súdne konanie spadá pod výnimky z obligatórneho zastúpenia žalobcu advokátom (§ 49 ods. 2 písm. d) SSP).
II. Kasačná sťažnosť
4. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd i. priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ii. zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, iii. neuplatňoval pozitivistický reštriktívny výklad ustanovení SSP, iv. oslobodil sťažovateľa od súdnych poplatkov v celom rozsahu a v. ustanovil sťažovateľovi advokáta v správnych súdnych konaniach. 5. Sťažovateľ svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil s poukazom na rozhodovaciu činnosť vnútroštátnych súdov, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, tvrdiac, že v dôsledku konania správneho súdu, žalovaného a ďalších štátnych orgánov dochádza k porušeniu všetkých princípov právneho štátu. 6. V rámci kasačnej sťažnosti pri návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov sťažovateľ zdôraznil svoju zdravotnú finančnú, osobnú a sociálnu situáciu, uviedol niekoľko uznesení správneho súdu, v ktorých bol oslobodený od súdneho poplatku v celom rozsahu a poukázal na viacero podaní, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. 7. K návrhu na ustanovenie advokáta tvrdí, že Centrum právnej pomoci dlhodobo zlyháva v zabezpečení skutočnej právnej pomoci a vzhľadom na duševné postihnutia v spojení s kritickým zdravotným stavom matky, je sťažovateľovi znemožnené aktívne sa zúčastniť správnych súdnych konaní a efektívne brániť jeho základné práva v súlade s princípmi spravodlivosti a rovnosti. Poukázal na prednosť práva EÚ pred vnútroštátnym právom, povinnosť materiálneho a ústavnokonformného výkladu ustanovení SSP a povinnosti súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“) po doručení kasačnej sťažnosti skúmal splnenie procesných podmienok na vecné prejednanie kasačnej sťažnosti. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustná v zmysle § 439 ods. 2 písm. a) SSP. Kasačný súd posúdil obsah kasačnej sťažnosti a vzhľadom na argumentáciu sťažovateľa sa zaoberal otázkou možného odchýlenia sa od kogentných ustanovení SSP, pričom dospel k záveru, že takýto dôvod nie je daný. 9.
Kasačný súd na úvod uvádza, že sa podrobne zaoberal obsahom kasačnej sťažnosti a zohľadnil aj osobnú situáciu sťažovateľa. Sťažovateľ vo svojej argumentácii poukazuje na rozhodovaciu činnosť vnútroštátnych aj medzinárodných súdov a opiera sa o citácie z týchto rozhodnutí. Pri ich posúdení však kasačný súd dospel k záveru, že niektoré z uvádzaných záverov nie sú reprodukované úplne presne alebo v ich pôvodnom kontexte.
Táto skutočnosť následne sťažuje riadne posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti a znižuje presvedčivosť predloženej argumentácie, keďže vychádza z právnych záverov, ktoré nie sú prezentované v ich úplnom a presnom význame. 10. Pokiaľ ide o návrh sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov v súdnom konaní v celom rozsahu, kasačný súd uvádza, že nie je v jeho právomoci rozhodovať o oslobodení od súdneho poplatku v konaní v správnom súdnom konaní. Takáto právomoc je v zmysle § 166, resp. § 450 ods. 2 SSP zverená správnemu súdu. Správny súd pritom nie je viazaný rozhodnutiami o oslobodení súdneho poplatku v iných veciach a úplné oslobodenie od súdneho poplatku v inom súdnom konaní nezakladá dôvod na totožné rozhodnutia vo všetkých ďalších konaniach.
Kasačný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že výška vyrubeného súdneho poplatku v prejednávanej veci predstavuje sumu 100 eur. Vzhľadom na zistené pomery účastníka konania, nejde podľa kasačného súdu o takú čiastku, ktorá by predstavovala neprimeraný zásah do majetkovej sféry sťažovateľa alebo by mala likvidačný charakter. Kasačný súd nezistil dôvod pre odchýlenie sa od kogentných ustanovení SSP a konštatuje, že správny súd nevybočil pri rozhodovaní o oslobodení od súdneho poplatku z rámca svojej diskrečnej právomoci v takej miere, že by došlo k porušeniu princípu spravodlivosti.
11. Správny súd vhodne poukázal na skutočnosť, že v zmysle platnej a účinnej vnútroštátnej právnej úpravy nedisponuje právomocou na ustanovenie zástupcu účastníkovi konania z radov advokátov. Kasačný súd dodáva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“), v duchu judikatúry ESĽP, nezaručuje právo na právnu pomoc v civilných veciach. Spôsob, akým zabezpečuje zmluvný štát právo na účinný prístup k súdu patrí do miery voľného uváženia zmluvného štátu (pozri Winer proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 10871/84, rozhodnutie Komisie z 10. júla 1986, Decisions and Reports (DR) 48, s. 154). Slovenská republika zabezpečuje právo na bezplatnú právnu pomoc advokáta prostredníctvom Centra právnej pomoci, a to po splnení predpokladov vyplývajúcich zo zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.
12. ESĽP zároveň uvádza, že napriek aplikácii doktríny voľného uváženia (tzv. margin of appreciation), čl. 6 ods. 1 Dohovoru môže za určitých okolností zaväzovať zmluvný štát zabezpečiť právnu pomoc advokáta, ak je takáto právna pomoc nevyhnutná pre účinný prístup k súdu, a to v prípade, ak je právne zastúpenie povinné alebo z dôvodu zložitosti prípadu (porovnaj Jelcovas proti Litve zo dňa 19. októbra 2011, sťažnosť č. 16913/04 alebo Airey proti Írsku zo dňa 9. októbra 1979, sťažnosť č. 6289/73).
13. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) SSP žalobca nemusí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Z obsahu kasačnej sťažnosti pritom kasačný súd nezistil, v čom by mala spočívať tvrdená mimoriadna zložitosť prejednávanej veci. Za konania mimoriadnej zložitosti možno spravidla považovať najmä tie prípady, ktoré sú založené na komplikovanom skutkovom stave alebo v ktorých je potrebné riešiť náročné právne otázky. V posudzovanom prípade však kasačný súd nedospel k záveru, že by konanie dosahovalo takúto mieru zložitosti.
14. K sťažovateľovmu návrhu na prikázanie správnemu súdu spojiť všetky sťažovateľove veci a spoločne ich prerokovať, kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 65 SSP, podľa ktorého je vecou správneho súdu, či v záujme hospodárnosti konania spojí na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Ide o otázku procesného vedenia konania, ktorá je v dispozícii správneho súdu.
15. Kasačný súd návrh sťažovateľa obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie nesúladu právnych predpisov (ustanovení SSP s Ústavou Slovenskej republiky) podľa článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky nepovažuje za dôvodný.
16. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že súčasná právna úprava, podľa ktorej jediným orgánom oprávneným na priznanie bezplatnej právnej pomoci v správnom súdnom konaní je žalovaný, a to v nadväznosti na preskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného v súdnom konaní bez obligatórneho povinného zastúpenia žalobcu, nevytvára pochybnosti kasačného súdu o jej možnom nesúlade s Ústavou SR, resp. medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná.
17. Kasačný súd zároveň poukazuje na to, že právna úprava poskytovania právnej pomoci sleduje legitímny cieľ zabezpečiť jej systematické a odborne garantované poskytovanie prostredníctvom špecializovaného orgánu, pričom zachováva súdnu kontrolu rozhodnutí tohto orgánu. Takto nastavený mechanizmus nemožno považovať za popierajúci právo na prístup k súdu, keďže účastník konania nie je v predmetnom type konania viazaný povinným právnym zastúpením a má reálnu možnosť uplatniť svoje práva priamo pred správnym súdom.
18. Za tejto situácie kasačný súd nevzhliadol dôvod na postup podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, keďže neidentifikoval takú intenzitu pochybností o ústavnej súladnosti aplikovanej právnej úpravy, ktorá by odôvodňovala predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
19. Kasačný súd na záver uvádza, že nie je povinný reagovať na všetky tvrdenia a otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie veci podstatný význam, resp. dostatočne objasňujú jej skutkový a právny základ, bez potreby podrobne sa zaoberať každým jednotlivým argumentom (porovnaj napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 695/2024 zo dňa 6. februára 2025 a sp. zn. I. ÚS 218/2019 zo dňa 19. novembra 2019). Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd bližšie nezaoberal všeobecne formulovanými tvrdeniami sťažovateľa o porušovaní jeho základných práv a slobôd, keďže tieto neboli spôsobilé mať vplyv na právne posúdenie veci.
20. Keďže kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. c) v spojení s § 439 ods. 2 písm. a) SSP odmietol, návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa stal bezpredmetným. Z uvedeného dôvodu kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 21.
O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže došlo odmietnutiu kasačnej sťažnosti.
22. Toto uznesenie prijal senát kasačného súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 31. marca 2026