2Svk/44/2022

1. Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) bola dňa 4. marca 2022 doručená správna žaloba žalobcu zo dňa 02. marca 2022 označená ako: Správna žaloba v sociálnych veciach proti nečinnosti a o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodovania žalovaného č. 00282/2022-Os-4 zo dňa 7. februára 2022 vo veci evidencie nesprávnych osobných údajov a ich poskytovanie v kompletnom nemocničnom informačnom systéme a nemocničný systém u prevádzkovateľa (v jeho systéme nemocníc): Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, 041900 Košice (ďalej len „správna žaloba“). Súčasťou správnej žaloby boli a) žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a b) žiadosť o pridelenie právneho zastúpenia.

3. Dňa 5. augusta 2022 bola správnemu súdu doručená sťažnosť žalobcu zo dňa 03. augusta 2022 proti Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.: 7Sa/13/2022-62 aj Oznámeniu Krajského súdu v Bratislave č. k.: 7Sa/13/2022-69, obe zo dňa 11. júla 2022, nakoľko s nimi žalobca nesúhlasil. Žalobca argumentoval, že nemôže byť právne zastúpený príslušným Centrom právnej pomoci, keďže žalobca proti tomuto Centru právnej pomoci vedie súdny spor a z dôvodu predošlého nesprávneho právneho poradenstva mu nedôveruje.

5. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej napádal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. b), c), f) a g) SSP. Zamietnutie sťažnosti je podľa neho založené len na neposkytnutí právnej pomoci. Žalobca argumentoval tým, že o pridelenie právneho zástupcu požiadal a naďalej aj požaduje súd, keďže s Centrom právnej pomoci má negatívne skúsenosti. Žalobca nemôže pristúpiť na to, aby ho pred správnym súdom právne zastupovalo Centrum právnej pomoci, nakoľko by tým zmaril spor, ktorý proti Centru právnej pomoci inicioval. Právo na právnu pomoc žalobcovi podľa neho vyplýva z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., z čl. 6 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a z čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských

Občiansky zákonník zakotvujúceho zásadu súladného výkonu práv s dobrými mravmi, sa dokázal povzniesť nad slepú požiadavku zákona a zobral na seba zodpovednosť za iný výklad, ktorý by bol však ozaj spravodlivý, dokázal by zodpovedne povedať, že v tejto situácii súdne rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti je čo do výsledku v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. To, že štát, respektíve štátne orgány nie sú schopné pre žalobcu zabezpečiť právnu pomoc, zasahuje podľa žalobcu do jeho práva na prístup k súdu. Z toho dôvodu žalobca tiež: nemohol preukázať procesnú subjektivitu, nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca a týmto nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

6. Podľa § 162 SSP proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok. 7. Podľa § 459 písm. c) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná. 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) po preskúmaní veci dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu proti napadnutému uzneseniu je potrebné postupom podľa § 459 písm. c) SSP v spojení s § 162 SSP odmietnuť ako neprípustnú. 9. Žalobca podal kasačnú sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu správneho súdu, ktorým správny súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podanej správnej žaloby. Ustanovenie § 162 SSP je jednoznačné v tom, že proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok, teda nemožno proti nemu podať kasačnú sťažnosť. Ustanovenie § 459 písm. c) SSP potom kasačnému súdu stanovuje povinnosť odmietnuť takú kasačnú sťažnosť, ktorá smeruje proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustná. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Keďže zákon kasačnému súdu ustanovuje povinnosť odmietnuť kasačnú sťažnosť ako neprípustnú v súlade s § 459 písm. c) SSP a zároveň štátne orgány môžu konať výlučne spôsobom, ktorý ustanoví zákon, kasačný súd nemôže rozhodnúť inak, ako kasačnú sťažnosť odmietnuť. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, kasačný súd rozhodol spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 10. Nad rámec uvedeného kasačný súd upozorňuje, že súdy v správnom súdnictve nie sú štátnymi orgánmi, ktoré by mali právomoc rozhodovať o udelení právnej pomoci žalobcovi. Právny poriadok Slovenskej republiky takéto oprávnenie zveruje do rúk Centra právnej pomoci v ustanovení § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. Vzhľadom na uvedené vyššie kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol. 11. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v zmysle § 170 písm. a) SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, nakoľko kasačná sťažnosť bola odmietnutá. 12. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.